Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204976
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314204976.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. z predsedníčky senátu a

členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o.,
Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705,
právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Advokátska kancelária, Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36
864 421 proti žalovanej B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309
166, právne zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o
zaplatenie 890,87 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.

6C/34/2014-48 zo dňa 26.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby o zmenkový úrok vo výške 0,19 % denne, v tejto časti zrušuje rozsudok a
konanie zastavuje.

V ostatnej časti potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnej výške.

Žalovanej priznáva náhradu trov konania v zastavenej časti voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia zmenkovej
sumy vo výške 890,87 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 890,87 Eur od
9.11.2010 do zaplatenia, 6 % úroku zo zmenkovej sumy 890,87 Eur od 27.12.2010 do zaplatenia na
základe čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zamietol. Pripustil vstup Združenia spotrebiteľov
Slovenska, o. z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, ako vedľajšieho účastníka na

strane žalovanej. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uložil žalobcovi
povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trovy konania vo výške 143,62 Eur, na adresu
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
uviedol, že procesné podmienky na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia č. 861/2007 boli splnené,
lebo žalobca je obchodnou spoločnosťou na území Českej republiky a žalovaná je fyzickou osobou
na území Slovenskej republiky, ide o cezhraničný spor, ktorého hodnota nepresahuje 2.000,- Eur
bez príslušenstva, čo je v súlade s článkom 2, 3 Nariadenia č. 861/2007. Poukázal na procesný

postup vyplývajúci z čl. 5 Nariadenia v súvislosti s doručením kópie návrhu a vyplnenia tlačiva na
odpoveď žalovanej, ktorá sa k predloženým tlačivám nevyjadrila. Ďalej poukázal na vstup vedľajšieho
účastníka do konania na strane žalovanej, voči ktorému vzniesol žalobca námietku neprípustnosti, a
preto súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pripustil vstupvedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej. Uviedol, že podmienky na vstup vedľajšieho
účastníka v čase jeho vstupu boli splnené, a preto súd jeho vstup pripustil. Ďalej poukázal na viaceré
rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré špecifikoval. Zdôraznil, že vedľajší účastník na základe zákonného

splnomocnenia, a to Zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho hmotnoprávneho
záujmu bol oprávnený do konania vstúpiť, čím sa zabezpečuje reálna a nielen formálna rovnosť
účastníkov v spotrebiteľských veciach, čo je zmyslom a cieľom spotrebiteľského práva Európskej únie
a Slovenskej republiky

2. Vo vzťahu k veci samej poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných
dôkazov, najmä zmenku, ktorá bola súčasťou aj v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Humenné pod sp. zn. 5R/862/2012. Z obsahu exekučného spisu súd prvej inštancie sa oboznámil s
obsahom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorej číslo je uvedené aj na zmenke. Zmluva neobsahuje
údaje o výške úroku ani údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov. K predmetnej zmluve boli pripojené
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v čl. 14 obsahujú dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej nie

je vyplnená zmenková suma, dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Uplatnenú žalobu žalobcu súd
prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú, a preto ju zamietol. I napriek uplatnenému nároku zo zmenky,
ktorá zabezpečovala splnenie záväzku žalovanej zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila so spoločnosťou
M., s.r.o., S. ako veriteľom. Súd považoval veriteľa spoločnosť M., s.r.o., S. za dodávateľa v rámci svojej
obchodnej činnosti a žalovanú za spotrebiteľa. Zmluvu o úvere vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú

s poukazom na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ a
zmenkou bola zabezpečená pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo povinnosťou súdu
ex offo skúmať zmenku až po dohodu o vyplňovacom práve. Poukázal na rozhodnutie Európskeho
súdneho dvora C-419/2011 zo dňa 14.3.2013 vo veci Česká sporiteľňa, a. s. proti Geraldovi Feichterovi
alebo rozhodnutie ESD C-76/10, z ktorých vyplýva, že i napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o

vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať
postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy o úvere a všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, súd mal jednoznačne preukázané, že zmenka bola vystavená ako
zabezpečovací právny prostriedok v spotrebiteľskej zmluve. Spĺňa formálne náležitosti a po formálnej
stránke je platným právnym úkonom. Vzhľadom k tomu, že ide o akcesorický zabezpečovací právny

úkon, súd posudzoval aj platnosť primárneho právneho úkonu a uviedol, že bez platnej dohody o
vyplňovacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 161/2007.

3. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a/, b/, j/, k/, m/ ods.

5 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného
zákonníka, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, 2 Smernice 93/13/EHS a uviedol, že všeobecné podmienky
poskytnutia úveru obsahujú vopred veriteľom navrhnuté zmluvné podmienky, teda ucelený text, ktorý
je súčasťou zmluvy o úvere, i keď dlžník formálne v zmluve vyhlásil, že nemá k nim žiadne výhrady
je zrejmé, že i v prípade jeho námietok tento nemal reálnu možnosť ovplyvniť podstatu dohodnutých

zmluvných podmienok, ktoré boli formulované na veriteľom vopred pripravenom tlačive zmluvy, a teda
dlžníkibamoholakceptovaťlenzmluvuakocelokalebojuodmietnuť.Všeobecnépodmienkyposkytnutia
úveru preto nemožno považovať za individuálne dohodnuté, resp. neobsahujú individuálne dohodnuté
zmluvné podmienky, a teda ani bod 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno považovať
za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku. Zmluvné strany si dohodli vyplnenie vystavenej zmenky

v budúcnosti. Bez platnej dohody o vyplňovacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka.
Ak dohoda o vyplňovacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje
indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku. V nadväznosti na ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch je potrebné následne
posúdiť, či indosatár nekonal na škodu žalovanej ako dlžníčky zo spotrebiteľského úveru. Súd prvej

inštancie dospel k záveru, že článok 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, a preto
je neplatným právnym úkonom. Neplatný právny úkon spôsobuje aj neplatne dojednané vyplnenie
zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla ako zabezpečovací právny úkon k primárnemu právnemu úkonu
spotrebiteľskej zmluvy nemôže byť považovaná za platný právny úkon, keď bola vystavená a vyplnená

na základe neplatného dojednania dohody o vyplnení zmenky. Z tohto dôvodu súd považoval dohodu
o vyplňovacom práve zmenky uvedenú v čl. 14 za neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na
ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ďalej 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka, lebo
spotrebiteľ nemal možnosť sa s týmto ustanovením oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy,ako aj s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. b/, m/ a ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo na
základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa
práva zo zmluvnej strany M., s.r.o., S. na žalobcu CD Consulting, Praha 3, Česká republika, čím došlo

k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok
o vyplňovacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a aj preto, že spôsobuje značnú
nerovnováhu práv a povinností, teda značne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom vzťahu.
Súd nevychádzal len z prísnej formálnosti zmenkového práva, pretože mal preukázané, že došlo k
zneužitiu inštitútu zmenkového práva v neprospech jednej zmluvnej strany - spotrebiteľa obchádzaním

ustanovenízákonaoochranespotrebiteľa,čojevrozporesozákonomaspôsobujeneplatnosťprávneho
úkonu s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka, ako aj
obmedzenie a zákaz zmeniek pri spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z., § 17
ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z). Navyše dojednanie o vyplňovacom práve zmenky v čl. 14 všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neplatné aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre
neurčitosť,nepreskúmateľnosť.Dojednaniejeneurčité,nepreskúmateľnévčasti:„Zmenkovásumabude

pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia.“.
Je zrejmé, že suma bola jednostranne do zmenky uvedená veriteľom a ku dňu uzavretia dohody v článku
14 všeobecných podmienok spotrebiteľ nevedel, aká suma do zmenky bude dopísaná. V momente
uzatvárania dohody uzavrel dohodu čo do čl. 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy. Nebola konkretizovaná výška zmenkovej sumy, ktorá mala byť dopísaná do zmenky na základe

vyplňovacieho práva zmenky a neboli ani určitým preskúmateľným spôsobom stanovené kritériá, na
základe ktorých zmenková suma do zmenky mala byť dopísaná tak, aby bola určiteľná a preskúmateľná
zapomocivýkladovýchpravidiel.Dohoduovyplňovacomprávezmenkyvčl.14všeobecnýchpodmienok
súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 písm. j/ Občianskeho zákonníka,
pretože výška úveru a úroku mala byť takto určená až v čase splnenia, t. j. splatnosti úveru, kedy vzniklo

veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového úroku podľa čl. 14 všeobecných
podmienok. Ďalej dojednanie vyplňovacieho práva zmenky podľa čl. 14 všeobecných podmienok je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, pretože
dojednanie umožňuje veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť
za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej

zmluvy nebola známa. V zmenke je veriteľom vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo
predstavuje 91,25 % ročne. K vyplneniu zmenky veriteľom došlo momentom zosplatnenia dlhu. Ide
o rozpor so zákonom (§ 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z.. Zároveň ide o nekalú podmienku podľa
čl. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e/ Smernice 93/13/EHS. Touto nekalou
zmluvnou podmienkou a zároveň neprijateľnou si veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa

neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo podľa názoru
súdu prvej inštancie spôsobuje neplatnosť tohto dojednania aj v nadväznosti na § 3 Občianskeho
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 265 Obchodného
zákonníka, a to za obchádzanie zákona v maximálnej úrokovej miere pri spotrebiteľských úveroch
podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorých

výška nepresahuje v priemere úrokovú mieru 10 % ročne v porovnaní so zmenkovým úrokom 91,25 %
ročne. Ďalej súd považoval dojednanie vyplňovacieho práva zmenky v čl. 14 všeobecných podmienok
úverovej spotrebiteľskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, pretože je v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Uvedené dojednanie umožnilo
obísť zákonné ustanovenia a vpísať do zmenky pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré mu vôbec nevznikol

nárok. Úverová spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h/, i/, j/, k/
zákonač.258/2001Z.z.,§9ods.9zákonač.129/2010Z.z.,atoneobsahujeúdajoročnejpercentuálnej
miere nákladov, ako aj rozpis splátok. S poukazom na ust. § 4 ods. 3 zákona. č. 258/2001 Z. z. a § 9
ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluvná
podmienka je tiež neplatná aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre

rozpor s kogentnými ustanoveniami a obchádzanie zákona a neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008, ktorý konštatoval neplatnosť úverovej
zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že z
absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Z

uvedeného preto súd prvej inštancie z neplatného právneho úkonu k neplatnej zmenke nemohol priznať
žalobcovi zmenkové plnenie, a preto žalobu zamietol. Súd prvej inštancie zamietol uplatnené nároky
zo zmenky v celom rozsahu. O trovách konania účastníkov súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalobca nebol v konaní úspešný a úspešná žalovaná sitrovy konania neuplatnila, preto vylovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O
trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia

vo výške 143,62 Eur, ktoré špecifikoval s poukazom na to, že vedľajší účastník vystupoval v konaní na
strane účastníka, ktorý bol v konaní úspešný.

4. Podaním zo dňa 22.12.2015 (v spise na č.l. 56) právny zástupca žalobcu po rozhodnutí vo veci samej
vzal žalobu späť o zmenkový úrok vo výške 0,19 % denne, v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal
inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej odňatie možnosti
konať pred súdom, ako aj nesprávne právne posúdenie. Jednotlivé dôvody podaného odvolania bližšie
konkretizoval s tým, že poukázal na abstraktný charakter zmenky, ďalej na účel konania vo veciach
s nízkou hodnotou sporu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES ) č.861/2007 z

11.07.2007), ako aj na samotný procesný postup súdu prvej inštancie, s ktorým nesúhlasil vzhľadom
k tomu, že došlo k oboznamovaniu sa s novými listinnými dôkazmi ako je zmluva o úvere a príslušný
exekučný spis. Poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré posudzujú obdobný nárok, ako
aj zdôrazňoval abstraktný charakter zmenky, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.08.2002, z ktorého vyplýva, že zmenka je definovaná ako

dlžnícky dokonalý cenný papier za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí, na základe
ktorej vzniká priamy bezpodmienečný, nesporne abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi
zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a
návrhu vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval. Žalovaná ani vedľajší
účastník na strane žalovanej sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili. Žalovaná nepredložila

vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu žaloby.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, (ďalej len Civilného
sporového poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania, s
nariadenýmtermínomverejnéhovyhláseniarozhodnutia,ktorýboloznámenýnaúradnejtabulisúdu,ako
aj internetovej stránke (§ 219 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
položilinýprávnypredpis,nežktorýmalpoužiťaleboakpoužilsprávnyprávnypredpis,alelennesprávne
vyložil.

7. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom každý

môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
KaždéustanovenietohtozákonajepotrebnévykladaťvsúladesÚstavouSlovenskejrepubliky,verejným
poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej

republiky,ktorémajúprednosťpredzákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdneho
dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Podľa § 370 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby

pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.8 Zdôvoduspäťvzatiažaloby sčastiporozhodnutísúduprvejinštancieodvolacísúdpripustilspäťvzatie
žaloby sčasti v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v tejto časti zrušil napadnutý
rozsudokakonaniezastavil.Vychádzalzdispozičnéhoúkonužalobcu,ktorýporozhodnutívovecisamej

vzal žalobu sčasti späť, v ktorej žiadal konanie zastaviť.

9. Vo vzťahu k veci samej napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na to,
že vzhľadom na zmenu právnej úpravy zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, odvolací súd posudzoval rozsah a dôvody podaného odvolania podľa Civilného sporového

poriadku, lebo v zmysle citovaného ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku právne účinky
úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostali zachované, avšak Civilný
sporový poriadok platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pokiaľ nie je
ustanovené inak. Ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany
a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany neboli uplatnené (§470 ods.2 veta
druhá Civilného sporového poriadku).

10. Odvolací súd s poukazom na zistené skutkové závery, ako aj právne posúdenie uplatneného nároku
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, s posudzovaním dohody o vyplnení
zmenky ako absolútne neplatného právneho úkonu vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o
úvere, na základe ktorej bola zmenka žalovanou vystavená. Uplatnenú námietku nesprávneho právneho

posúdenia odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

11. Odvolací súd nesúhlasí ani s uplatnenou námietkou týkajúcou sa vád konania, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie resp., že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom. Súd prvej inštancie postupoval v predmetnej veci štandardne v zmysle vnútroštátneho práva,

Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ako aj v súlade s článkom 19
Nariadenia č. 861/2007 Z.z.. Iné posúdenie uplatneného nároku žalobcu súdom nemožno považovať za
porušenie práva účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky ani porušenie
práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Správne súd prvej inštancie rozhodol o veci

samej,akžalobuzamietolvychádzajúczospotrebiteľskéhocharakteruzmluvy,posúdenianeprijateľných
zmluvných podmienok vo vzťahu k dohode o vyplnení zmenky. Z tohto dôvodu nebolo možné odvolaniu
žalobcu vyhovieť. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnené namietanie procesného postupu súdu
prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie, podrobil súdnej kontrole zmluvu o úvere, ako aj dohodu
o vyplnení zmenky. Bez náležitého neoboznámenia sa s listinnými dôkazmi, by súd svojim postupom

porušil ust. na ochranu spotrebiteľa. Ani táto namietaná skutočnosť nebola dôvodná.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v ostatnej časti ako vecne správny v súlade
s ust. § 387 ods.1,2 Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O trovách konania v zastavenej časti odvolací súd rozhodol postupom podľa § 256 ods.1 Civilného
sporového poriadku, lebo z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania sčasti, a preto
priznal žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku

tak , že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči žalobcovi, lebo
žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná v plnom rozsahu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.