Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615209070
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2615209070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudkýň JUDr.

Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci manžela - navrhovateľa : F. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B., K. XXXX/X, štátny občan SR, zastúpený advokátkou: JUDr. Mária Trylčová, AK so sídlom
Senica, J. Kráľa 738/12, proti manželke : Z. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., K. XXXX/X, štátna
občianka SR, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa
28. januára 2016 č.k. 3C/453/2015-20, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľa - F. B. a manželky Z.
B., rod. B., uzavreté dňa 06.02.1982, zapísané v knihe manželstiev Okresného úradu v Senici, matričný
úrad vo zväzku 10, ročník 1982, na strane 67, pod poradovým číslom 14 rozviedol. O náhrade trov
konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, §
144 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného

skutkového stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov
nie je harmonické už dlhšiu dobu. Výsluchom oboch účastníkov mal súd preukázané, že medzi nimi
prichádza k dennodenným hádkam, účastníci sa dlhodobo intímne nestýkajú. Tiež v oblasti finančného
hospodárenia sa navrhovateľ snaží zabezpečovať si sám svoje potreby. Deti z manželstva účastníkov sú
už plnoleté, čím si manželstvo neplní ani výchovnú funkciu. Súd konštatuje, že v dlhoročnom manželstve
účastníkov prišlo k úplne rozdielnym názorom na spoločný život a z toho prameniacim konfliktom, ktoré
sú už v takom rozsahu, že ich riešenie účastníkmi nie je možné. A to aj vzhľadom na nekompromisný

postoj navrhovateľa, u ktorého prišlo k citovému odcudzeniu až do takej miery, že manželku nenávidí.
Tiež odporkyňa neprejavila, že by k navrhovateľovi mala citový vzťah, preto za danej situácie nie je
predpoklad, že by manželstvo mohlo ešte plniť svoj účel. Návrh odporkyne riešiť problémy návštevou
psychológa sa súdu javí ako neefektívny, nakoľko sama už v minulosti psychológa navštívila, situácia
sa však nezlepšila. Nesúhlas odporkyne s rozvodom, i napriek závažným problémom v manželstve,
ktoré sama uviedla a sú skôr ďalším dôvodom pre rozvod manželstva, je podľa súdu motivovaný
skutočnosťou, že účastníci žijú v dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve len navrhovateľa, pričom

odporkyňa po rozvode manželstva bude musieť riešiť otázku bývania. Ani tento závažný dôvod však nič
nemení na skutočnosti, že manželstvo účastníkov je úplne nefunkčné, problémy v manželstve sú tak
závažné, že uvedenú situáciu nie je možné inak riešiť iba rozvodom manželstva účastníkov.3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie manželka a žiadala, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a manželstvo účastníkov konania nerozviedol,
nakoľko s návrhom na rozvod nesúhlasí. Vo svojom odvolaní uviedla, že navrhovateľ uviedol vo svojom

návrhu na rozvod manželstva niekoľko dôvodov, ktoré však považuje za neopodstatnené. Hlavným
dôvodom bol predaj oviec, keď navrhovateľ nechápe, resp. nechcel pochopiť dôvody, na základe ktorých
bola nútená pristúpiť k takémuto kroku. Väčšinu ostatných dôvodov si vymyslel, resp. je presvedčený,
že sú pravdivé. Navrhovateľ si asi pred piatimi rokmi kúpil dve ovce, keď s kúpou ďalších dvoch oviec
nesúhlasila, nakoľko si uvedomovala, čo si vyžaduje starostlivosť o zvieratá. Stádo sa rozrástlo až

na 14 kusov. Zdravotný stav navrhovateľa sa postupne zhoršoval, keď podstúpil viac operácií kolena,
bol niekoľkokrát hospitalizovaný na internom oddelení Skalickej nemocnice. Začal mať problémy aj s
alkoholom. Pokúšala sa to riešiť s jeho obvodným lekárom s tým, aby podstúpil protialkoholické liečenie,
no on odmietol. Následne začal mať problémy aj psychické a bol aj hospitalizovaný v máji 2014 na
psychiatrickom oddelení Trnavskej nemocnice, keď sa mu pridružili aj epileptické záchvaty. Starostlivosť
o zvieratá bola na jej pleciach. Nedokázala sa už popri svojom zamestnaní o ne starať, nakoľko mala

starostlivosť o domácnosť a prácu v záhrade a taktiež sa starala o navrhovateľa. Navrhovateľ sa
nedokázal so skutočnosťou, že predala ovce vyrovnať a dookola opakuje, že ho tým zabila. Je toho
názoru, že okrem zdravotných problémov má navrhovateľ problémy hlavne psychického charakteru a
nedokáže občas reálne uvažovať a reaguje nepremyslene. Od začiatku manželstva mu bola oporou,
vytvárala mu zázemie, aby sa mohol naplno venovať svojej práci a kariére, ako aj koníčkom. Pred 34

rokmi mu sľúbila pred Bohom, že bude po jeho boku stáť v dobrom i v zlom, v zdraví i chorobe, čo doteraz
plnila a chce aj naďalej plniť. Z jej pohľadu je manželstvo nielen o vášni a sexe, ale aj o porozumení
a ústupkoch.

4. Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k odvolaniu manželky zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom

uviedol prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, že predaj oviec, na ktorých mu veľmi záležalo, bol
len poslednou udalosťou, pri ktorej pochopil, že nemá zmysel zotrvávať v tomto manželstve. Oveľa
závažnejším dôvodom pre podanie návrhu na rozvod bolo pre ňho dlhodobé správanie sa manželky, a
to najmä posledných päť rokov, ktoré vníma ako terorizovanie z jej strany. Výpoveďou manželky bolo
preukázané, že ich vzťah je disharmonický a denne sa hádajú. Manželka sama jednoznačne potvrdila

narušené vzájomné vzťahy. Kvôli svojmu zdravotnému stavu potrebuje kľud, tento mu manželka
nechce dopriať a hádky mu ubližujú. Dôvodom pre zotrvanie v manželstve je pre manželku nesporne
ekonomická stránka, keďže platí všetky náklady za bývanie a sám si platí stravu. Manželka na úhradu
nákladov na bývanie neprispieva, svoje peniaze užíva výlučne pre seba. V konaní bolo jednoznačne
preukázané,žemanželkanerešpektuje jehonázoryapotrebyanepomáhamu.Vzťahymedziúčastníkmi

konania sú vážne narušené a trvale rozvrátené a manželstvo neplní svoj účel. Z vyjadrení manželky
nepochybne vyplýva, že si je vedomá rozvratu vzájomných vzťahov. Na základe uvedeného preto žiada,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a uložil manželke zaplatiť mu náhradu trov
odvolacieho konania v sume 96,10 eur.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - manželka (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom

prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP) bez potreby zopakovania doplnenia dokazovania (§ 68 CMP) postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 3C/453/2015 je rozvod manželstva

účastníkov konania.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené.8. Odvolateľka odvolanie v podstate odôvodnila tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), ktorý odvolací dôvod

je daný vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie stupňa nezodpovedá postupu,
vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd
nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania
najavo alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesu účastníkov alebo

vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor,
alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 185 až § 211 CSP.

9.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuakoajceléhoobsahuspisovéhomateriáludospel
k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodnú pre
posúdenie podanej žaloby a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa aj právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou

vecou i správne vyložil a pretože sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na
správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže
preto dať za pravdu odvolateľke.

12. Jediným hmotno-právnym dôvodom rozvodu manželstva je kvalifikovaný rozvrat manželstva.
Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne -
hľadiská morálky celej spoločnosti. Či je manželstvo dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne
rozvrátené, bude mať za preukázané súd vtedy, ak dospeje k záverom, že už viac toto manželstvo

nemôže plniť svoj účel a ani už nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Súd je
povinný tieto dôvody zisťovať a vyhodnocovať. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak
už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú

a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií nerealizuje. Pre
zistenie relevantných skutočností súd musí skúmať, či manželia spolu žijú ako rodina, či manželia
spoločne hospodária, či manželia spolu intímne žijú, či spoločne vychovávajú deti, ktoré s nimi v rodine
žijú.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že záver súdu prvej inštancie, že
manželstvo účastníkov konania absolútne neplní svoj účel a je len formálnym zväzkom, je v celom
rozsahu správny. Aj odvolaciemu súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželstvo účastníkov
konania si neplní žiadnu zo svojich funkcií v zmysle Zákona o rodine, nakoľko účastníci konania ako
manželia spolu nehospodária, keď žalobca sa snaží zabezpečovať si svoje potreby sám, neplní ani

funkciu výchovnú, nakoľko deti z manželstva účastníkov sú už plnoleté a vzťah účastníkov konania
ako manželov je natoľko disharmonický, že nevedia spolu navzájom komunikovať, dlhodobo medzi
nimi vznikajú hádky, čo neprospieva ani k pozitívnemu liečebnému procesu navrhovateľa, ktorý túto
skutočnosť uviedol aj sám vo svojom vyjadrení k odvolaniu manželky a sám konštatoval, že potrebuje
kľud a pokoj, ktorý v prítomnosti manželky nemá. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd

konštatuje, že medzi manželmi došlo k takému vzájomnému citovému ochladeniu, že ani jeden z nich
neuviedol vo svojej výpovedi, že má toho druhého rád.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s ustanovením
§ 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľkovzhľadom na konštatované príčiny rozvratu manželstva nebol daný žiaden zákonný dôvod na postup
podľa § 55 CMP.

16. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).