Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. november 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/70/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111209678
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2111209678.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: B. G., G.. XX.XX.XXXX, K. M.. I. XXXX/X, E., právne

zastúpená: JUDr. Peter Harakály, advokát, Kováčska 28, Košice, proti odporcovi: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 4.265,99 eur z titulu bolestného, sumu 8.904,22 eur
z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, sumu 890,42 eur z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Odporca je povinný zaplatiť splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky náhradu trov konania
navrhovateľky vo výške 8.442,83 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Odporca je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok vo výške 843,50 eur do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 27.4.2011 doručeným súdu dňa 29.4.2011 domáha vydania
rozhodnutia,ktorýmbysúduložilodporcovipovinnosťzaplatiťjejsumu46.903,50Eurztitulubolestného,

sumu 92.913,60 Eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, všetko s 9 % ročným úrokom z
omeškaniaod15.11.2010dozaplatenia,asumu46.456,80Eurztituluzvýšeniasťaženiaspoločenského
uplatnenia, z titulu náhrady škody na zdraví.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov T.. T. M., E. K., M.. M.
Z., M.. Q. G., M.. Q. P., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to lekárskym posudkom o bolestnom
zo dňa 24.9.2010; lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 1.10.2010;

komplexným posudkom číslo: A2010/25101-Ha zo dňa 14.12.2010; oboznámením sa s rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 2T/44/2011-362 zo dňa 9.11.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava
č.k. 5To/15/2013-386 zo dňa 26.11.2013 a zistil nasledovný skutkový stav :

Splnomocnený zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka pri dopravnej nehode dňa 5.11.2009
utrpela ako chodkyňa ťažké ublíženie na zdraví. Vodič motorového vozidla zn. AUDI A6 Avant, ev.č. E.
XXXDP, E. K., pri prechádzaní popod most v Trnave narazil do navrhovateľky prechádzajúcej cez cestu.

Za škodu na zdraví navrhovateľky zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla,
ktorým bola škoda spôsobená na základe objektívnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 427, § 428 a
nasl. tiež ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka.Zodpovedný prevádzkovateľ motorového vozidla mal s odporcom v čase škodovej udalosti uzavreté
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nároky navrhovateľky
na náhradu škody z ublíženia na zdraví sú kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Priamy nárok voči poisťovateľovi je daný § 15 Zákona č.
381/2001 Z.z.
V dôsledku úrazu navrhovateľka utrpela zlomeninu lebečnej klenby, zlomeninu spodiny očnice a čeľuste,
stlačenie hrudníka, poúrazové krvácanie do hrudníka, zlomeninu driekového stavca L2, zlomeninu
krížovej kosti, zlomeninu panvového prstenca, pomliaždenie ruky vľavo, zlomeninu ramennej a lakťovej

kosti vľavo, pomliaždenie členku, pomliaždenie mozgu, vnútrolebečné krvácanie a hemoragicko-
hypovolemický šok ťažkého stupňa s následkom poúrazovej tetraparézy, obmedzenia pohyblivosti
ramenného a lakťového kĺbu, kostného defektu v lebečnej klenbe, vážnych mozgových porúch po
ťažkom poranení hlavy /organický psychosyndróm, porušenie koordinácie telesných pohybov/ a poruchy
tvárového nervu. Navrhovateľka bola v ústavnom ošetrovaní od úrazu dňa 5.11.2009 do 15.2.2010. V
Národnom rehabilitačnom centre bola od 3.3.2010 do 16.4.2010.

Podľa lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaných prim.
MUDr. B. I. z NRC Kováčová dňa 24.9.2010 a 1.10.2010 bolo bolestného stanovené vo výške 3150 bodu
a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené vo výške 6240 bodov.
V zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť, výška náhrady za jeden bod sa určuje
sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom

SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Rozhodným obdobím
určenia hodnoty 1 bodu pre stanovenie výšky náhrady za bolesť /vznik nároku - rok 2010/ je rok 2009,
v ktorom hodnota jedného bodu je 14,89 €.
Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila podaním dňa 8.11.2010 u odporcu
z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu bolestného sumu 46.903,50 € a z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 92.913,60 €, v zmysle zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odporca z dôvodov uvedených v oznámení zo dňa
15.11.2010 uplatnený nárok odmietol plniť.
Navrhovateľka zároveň podaním zo dňa 8.11.2010 adresovaným žalovanému navrhla v zmysle

ustanovenia § 6 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na invaliditu, rozsah a závažnosť následkov, obmedzenie a stratu
spoločenského uplatnenia, trvalosť a nemožnosť nápravy následkov, navrhla žalobkyňa 50% zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia. K dohode o vyrovnaní nedošlo.
Podľa § 5 ods.5 zák. č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie

invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. Úraz
zanechal u žalobkyne také následky, ktoré degradovali kvalitu jej ďalšieho života v produktívnom
veku. Navrhovateľka následkom úrazu sa stala úplne nesebestačná, odkázaná na pomoc druhých a je
natrvalo vylúčená z doterajšieho aj budúceho plnohodnotného osobného, rodinného a spoločenského
života. Vážne zranenia, ktoré utrpela, ju budú ohrozovať a obmedzovať po celý zvyšok života.

Poškodená utrpela vážne zranenia s následkom tetraparézy, vážnych mozgových porúch /organický
psychosyndróm/, porúch zmyslových funkcií /zhoršenie zraku, strata chute a čuchu/, obmedzenie
pohyblivostiramennéhoalakťovéhokĺbuvľavo.Jemobilnávinvalidnomvozíkuzapomociinejosoby.Pri
bežných denných a hygienických činnostiach potrebuje dopomoc inej osoby. Nie je schopná samostatne
viesť domácnosť, variť, nakupovať, starať sa o rodinný dom a záhradu. Trpí závratmi, bolesťami

hlavy, má problémy s udržaním stability. Následkom úrazu nie je schopná pokračovať v pracovnom
pomere, realizovať sa v osobných záľubách a v kultúrnom vyžití. Stratila pocit samostatnosti a možnosť
sebarealizácie. Pred úrazom viedla aktívny život, venovala sa najmä turistike, práci v záhrade a okolo
rodinného domu. Je narušená jej psychika, ktorá je predovšetkým spojená s úzkosťou, bezmocnosťou a
beznádejou. Trpí permanentnou únavou, bolesťami, nespavosťou a častými depresiami. Úraz s vážnymi

následkami pre ďalší život utrpela vo veku 55 rokov. Následkom úrazu sa stala invalidnou s poklesom
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Na základe komplexného posudku ÚPSVaR v Trnave
zo dňa 14.12.2010 bola žalobkyni určená miera funkčnej poruchy 80 %.
Je preukázateľné, že navrhovateľka utrpela mimoriadnu ujmu na zdraví, ktorá je nemajetkovej povahy.
Je poškodená na svojej osobnosti a má nárok na zadosťučinenie za túto imateriálnu ujmu. Jednorázovo

priznanou finančnou náhradou má byť po celý zvyšok života navrhovateľke kompenzovaná závažnosť
poškodenia, tiež fyzické a psychické strádanie a strata zdravotnej pohody.
V náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia sa okrem iného neodráža skutočnosť, že ťažkú
dopravnú nehodu utrpela navrhovateľka na prahu produktívneho veku a znamená tak hlboký zásah dojej fyzických a psychických schopností, že výkon akejkoľvek činnosti je u nej spojený s vynaložením
zvýšeného úsilia, s ktorým musí prekonávať osobitné obtiaže vyvolané nepriaznivým zdravotným
stavom. Súd preto má priznať primeranú peňažnú náhradu, nakoľko odškodnenie v takomto prípade

nemôže byť nahradené vhodnejším spôsobom zadosťučinenia.
Zdravotný stav navrhovateľky po úraze a následky z neho vyplývajúce sú svojou povahou výnimočné
a kvalitatívne predstavujú zmenu podmienok vyjadrených pojmom „dôvody hodné osobitného zreteľa“
podľa § 5 ods. 5 zák č. 437/2004 Z.z. Je možné preukázať, že u navrhovateľky došlo k zmareniu
dosiahnutia akéhokoľvek životného cieľa, či snaženia. Taktiež u nej došlo k podstatnému obmedzeniu

resp. strate uspokojovania životných potrieb. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v právnych
predpisoch definované a nie sú ani taxatívne, ani demonštratívne uvedené, ide o neurčitý pojem,
ktorý bližšie nie je obsahovo vymedzený, jeho obsah i rozsah sa môže meniť v závislosti od okolnosti
konkrétneho prípadu.
Ďalej zástupca navrhovateľky uviedol, že je toho názoru, že v danom prípade nie je možné, aby došlo
k absolútnej liberácii, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre absolútnu liberáciu, keď vodič

E. K. išiel vyššou ako predpísanou rýchlosťou, ani jeho reakcia nebola správna. V trestnom konaní
bol oslobodený spod obžaloby, nakoľko v zmysle zásady in dubio proreo, teda v pochybnostiach v
prospech obžalovaného bola zohľadnená lepšia varianta z dvoch variant vypracovaných znalcom z
odboru dopravy v trestnom konaní. S poukazom na spoluvinu navrhovateľky znížili výšku uplatnených
nárokov v rozsahu 30%. Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že pokiaľ by vodič motorového vozidla

išiel 50 km/h a by intenzívne brzdil a reagoval by včas tak by zasiahol os navrhovateľky o 0,3 m.
Pre civilnú zodpovednosť však treba vyhodnotiť, že keď sa vodič pohyboval 63 km/h po spozorovaní
navrhovateľky vôbec nebrzdil, teda nereagoval na ňu ako chodkyňu na komunikácii. Teda z uvedeného
vyplýva, že pokiaľ by vodič išiel dovolenou rýchlosťou, nárazová rýchlosť by bola minimálna, pričom v
skutočnosti vodič narazil do chodkyne v 63 km/h rýchlosti. Z uvedeného vyplýva iný rozsah následkov,

samozrejme čím vyššia rýchlosť tým sú následky ťažšie. Je toho názoru, že pri dodržaní rýchlosti a
správnej reakcii by zranenia boli minimálne resp. žiadne.
Čo sa týka úroku z omeškania tento požaduje od 15.11.2010, keď nárok bol u odporcu uplatnený
podaním zo dňa 8.11.2010, deň 15.11.2010 je dňom, kedy odporca datoval oznámenie o tom, že nebol
preukázaný právny základ, nakoľko nie je právoplatne rozhodnuté o zavinení dopravnej nehody.

Navrhovateľka uviedla, že jej život sa podstatne zmenil po dopravnej nehode, nikde nechodí, je len
doma, pred nehodou pracovala ako vedúca práčovne v Nemocnici v Trnave, dovtedy normálne chodila
do mesta, na výlety, do hôr, do divadla a všade, kde bolo treba. Teraz môže chodiť len s doprovodom do
obchodu, už vôbec nemôže chodiť na výlety, do hôr, môže chodiť len o palici, keď dlhšie chodí, nohy jej

prestanú slúžiť, zle vidí, stratila čuch a chuť a to úplne, čo sa stalo časom po nehode. Nevie sa vyjadriť,
dokedy by mohla ešte pracovať, má jedno dieťa. Je uznaná invalidnou v rozsahu 70% a miera funkčnej
poruchy je 80%.
Ráno vstane, sama sa zvládne obliecť a umyť ale má aj pomoc, potom sa naje, jedlo si dokáže sama
pripraviť, má opatrovateľa Q. Š., je to syn jej sestry, nepoberá opatrovateľský príspevok, je so ňou každý

deň asi hodinu. Dokáže si zabezpečiť všetky svoje hygienické potreby, aj keď jej to trvá dlho. Býva
v rodinnom dome, takže chodí aj von, prejde k sestre, ktorá býva vedľa, niekedy ide aj do mesta s
doprovodom, tam chodí len s doprovodom. Predtým chodila aj na bicykli na výlety a do hôr, teraz vôbec
na bicykli chodiť nemôže. Všetko obmedzila a robí len to najnutnejšie.
Na otázku zástupcu navrhovateľky, hovorili ste, že ste boli vedúcou práčovne, v pracovnom zaradení

ste sa po nehode nejakým spôsobom realizovala alebo aspoň pokúšala realizovať? Navrhovateľka
uviedla: ,,Nebola som schopná, ja som sa pokúšala, miesto sa však rušilo, práčovňa sa zrušila, prešla
do komunálu, už sa ani z organizačných dôvodov nedalo, ani som to nezvládla.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky, ako ste sa pred nehodou realizovali po kultúrnej stránke?
Navrhovateľka uviedla: ,,Chodila som do divadla, do kina, na rôzne spoločenské akcie určite aspoň

dvakrát do týždňa. V súčasnosti nie som schopná sa zúčastňovať takýchto spoločenských akcií.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky, či pred úrazom sa venovala záhradkárčeniu? Navrhovateľka
uviedla: ,,Áno, na intenzívnej úrovni a teraz len pomaličky, vytrhávam zelinku v kvetinkách, pomaly
posadím“
Na otázku zástupcu navrhovateľky, či pred úrazom chodila do zahraničia? Navrhovateľka uviedla: ,,Áno,

teraz nemôžem, teraz som len doma, som rada, keď môžem ísť niekam len tu v republike.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky ako vyzerá jej bežný deň? Navrhovateľka uviedla: ,,Ráno vstanem
hygiena, oblečiem sa, najem, potom idem von, aj k sestrám, potom sa rozhodneme čo budeme variť,
a spoločne niečo uvaríme, najem sa, naobedujem, poobede si poležím dve tri hodiny, lebo som užunavená, potom dojde dcéra s malinkým vnukom, pohráme sa chvíľočku a už je pomaly večer, a niečo
si ešte trošku prečítam, noviny, dotiaľ som veľa čítavala, teraz mi to vadí, teraz sa to nedá a potom idem
spať. Televízor veľmi málo pozerám.“

Na otázku zástupcu navrhovateľky či sa u nej prejavujú poruchy spánku? Navrhovateľka uviedla: ,,Áno,
idem si večer normálne ľahnúť, chvíľu zaspím asi hodinu, potom sa zobudím niekedy idem ešte na WC,
napijem sa vody, zaspím a niekedy som do rána hore a už vôbec nezaspím. To býva veľmi často.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky, mohli by ste opísať súdu aké ťažkosti máte? Navrhovateľka
uviedla: ,,Zlá chôdza, neudržanie rovnováhy, zlé videnie, strata chuti, čuchu, som viacej nemotorná, aj

sa mi horšie rozpráva, mám pusu nakrivo. Ľavú ruku som mala úraz mimo nehody a to je všetko. S
ľavou rukou hýbem horšie, aj som si zranila pri nehode lakeť, mala som ho veľmi poškodený, zrástol sa.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky čo sa týka vašej mysle, je to také isté ako pred nehodou?
Navrhovateľka uviedla: ,,Myslenie je pomalšie, musím dlhšie, keď sa mi povie musím nad tým dlhšie
rozmýšľať, celé si to vybaviť, až potom zareagujem, aj zabúdam.“
Na otázku súdu či v súčasnosti po nehode užíva nejaké lieky ktoré pred tým neužívala? Navrhovateľka

uviedla: ,,Nie len od bolesti, jeden krát za deň, keď ma niečo bolí napr. nohy, ruky, alebo hlava.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky, vedeli by ste opísať intenzitu bolesti? Navrhovateľka uviedla: ,,Je to
silná bolesť, ja som bola zvyknutá dosť vydržať. Lieky znížia tú bolesť.“
Na otázku odporcu, v rodinnom dome bývate sama? Navrhovateľka uviedla: ,,Bývam s bratom, bývala
so mnou i moja mama, ktorá zomrela 10.8.2015, brat má 49 rokov.“

Na otázku odporcu trpeli ste nejakým závažnejším ochorením pred nehodou? Navrhovateľka
uviedla: ,,Nie.“

Odporca uviedol, že vzhľadom na výsledky trestného konania sa odporcovi javí, že došlo k úplnej
liberácii keďže v trestnom konaní bolo jednoznačne konštatované, že obžalovaný nemohol vedieť, že

navrhovateľka mu náhle vojde do jazdnej dráhy a priamo ho ohrozí a svojim konaním mu vytvorí náhlu
prekážku, v trestnom konaní bolo konštatované i to, že vodič nemohol zabrániť stretu s chodkyňou ani
v prípade, že by išiel predpísanou rýchlosťou 50 km/h. Po preštudovaní trestného spisu má za to,
že subjektívna zodpovednosť vodiča motorového vozidla E. K. podľa § 420 OZ je vylúčená z dôvodu
absencie zavinenia, teda z rovnakého dôvodu ako bola vylúčená trestnoprávna zodpovednosť vodiča.

V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľom
motorového vozidla ktorým bola škoda spôsobená podľa § 427 a nasl. OZ sú splnené liberačné dôvody
podľa § 428 OZ veta druhá, keď stret motorového vozidla s navrhovateľkou sa stal neodvrátiteľný.
Má preto za preukázané, že škode na zdraví navrhovateľky vyvolanej osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla ich poisteného sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Poukazuje

tiež na ustanovenie § 441 Obč. zákonníka a to v prípade, ak by súd dospel k záveru, že nedošlo k
úplnej liberácii, poukazuje na to, že v danom prípade sa súd musí zaoberať následne mierou zavinenia
účastníkov dopravnej nehody, vzhľadom na dokazovanie vykonané v trestnom konaní je toho názoru, že
miera zavinenia navrhovateľky bola podstatne vyššia ako miera zavinenia vodiča motorového vozidla.
V prípade ak súd dospeje k tomu, že je daný nárok navrhovateľky na náhradu škody poukazuje na

nesprávnosti v hodnotení bolestného i sťaženia spoločenského uplatnenia, keď bolestné je hodnotené
v septembri 2010, teda rok po úraze v zmysle Zákona č. 437/2004 Z.z., po kontrole zdravotnej
dokumentácie nenašli podklady pre hodnotenú položku 147d celkom v hodnote 75 bodov; hodnotenie
pneumotoraxu s podkožným emfyzémom vľavo zvláštnym bolestným (položka 86c) nie je korektné,
nakoľkonejdeostavspôsobenýsamotnýmúrazom,alejedôsledokkomplikáciezavádzaniacentrálneho

žilového prístupu; položka 202c je hodnotená nesprávne vzhľadom na to, že nešlo o zlomeninu
trimaleolárnu, ale bimaleolárnu, tzn. má byť 201d v hodnote 100 bodov; súčet hodnotenia bolestného
vo vzťahu k ľavej hornej končatine je 185 bodov, pričom kompletná strata končatiny v ramennom kĺbe
je 159a v hodnote 150 bodov, tzn. podľa § 9 ods. 7 takéto hodnotenie nesmie prekročiť hodnotu
straty končatiny. Vzhľadom na uvedené považuje za správne bodové hodnotenie bolestného vo výške

2865 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je hodnotené MUDr. Hudecom v septembri 2010 tzn.
rok po úraze v zmysle Zákona 437/2004. K položke 251b uvádza, že v dokumentácii je neprítomný
popis kostného defektu v lebečnej klenbe, nachádza sa tam len popis deformity lebky, následkom zle
zhojenej zlomeniny, ktorá nebola v akútnej fáze fixovaná. Primeraná je korekcia na 50 bodov s tým,
že ide o pripodobnenie, keďže uvedený stav zákon nepozná; k položke 325d uvádza, že stav nie je

dokumentovaný a vzhľadom na poranenie ani nie je dôvod predpokladať poruchu funkcie v ramennom
zhybe. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje za správne bodové hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 5980 bodov.Ďalej odporca uviedol, že má za to, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka ako chodkyňa
vytvorila vodičovi prekážku náhlu a v zmysle záverov ZP vykonaného v trestnom konaní vyplýva, že
vodič by nezabránil stretu s chodkyňou ani v prípade, ak by išiel predpísanou rýchlosťou, pričom túto

prekročil len mierne. Znalec pri výsluchu v tomto konaní pripustil určité pochybenia pri vypracovaní
znaleckého posudku, čo napokon viedlo k oslobodeniu vodiča spod obžaloby, v zásade porušenie
predpisov vodiča nemalo zásadný vplyv na vznik nehody, naopak porušenie predpisov navrhovateľky
ako chodkyne malo zásadný vplyv na vznik nehody. Navrhovateľka sa nepresvedčila či môže vstúpiť na
vozovku, učinila tak mimo prechodu pre chodcov. Z uvedených dôvodov vidí zavinenie navrhovateľky

ako maximálne, v prípade, že by súd uznal i vodiča čiastočne vinným poukazuje na to, že bodové
hodnotenie sporné nie je, otázna je výška mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia,
zákon umožňuje súdu mimoriadne zvýšiť sťaženie spol. uplatnenia v rozsahu od nula do 50%. Keďže
navrhovateľka požaduje maximálne zvýšenie mala by preukázať, že v porovnaní s inými invalidnými
osobami dopadla najhoršie. Keďže táto otázka je otázkou právnou, nie je možné zohľadňovať iba
poškodenie z medicínskeho hľadiska, ale je potrebné brať do úvahy i aktivity poškodeného, jeho vek a

samotné poškodenie a obmedzenia. Navrhovateľka je podľa jeho názoru značne vzdialená od priznania
maximálneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, má za to, že toto zvýšenie je dôvodné len
z dôvodu invalidity a maximálne v rozsahu 10%. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že z aktivít,
ktoré vykonávala navrhovateľka nemôže úplne vykonávať len bicyklovanie, ostatné aktivity i keď z
obmedzeniami vykonávať môže. Poukazuje tiež na to, že tie dôvody, pre ktoré žiada navrhovateľka

mimoriadne zvýšiť sťaženie spoločenské uplatnenie sú dôvodmi medicínskymi, ktoré už boli zohľadnené
vzákladnombodovomohodnotenílekáromajvjehozvýšenío100%.Rovnakovykonanýmdokazovaním
bolo preukázané, že navrhovateľka nie je nesebestačná a nie je ani osobou, ktorá je odkázaná na
invalidný vozík, teda nie je imobilná tak ako bolo uvádzané v písomnom žalobnom návrhu. V tejto
súvislosti chce poukázať na to, že súčasný zdravotný stav nie je iba výsledkom následkov nehody a

zranení utrpených pri nehode, má na mysli skutočnosť, že navrhovateľka je onkologickou pacientkou, čo
nemá samozrejme vplyv na bodové hodnotenie, ale môže to mať vplyv na videnie navrhovateľky seba
samou ako i osôb z jej okolia na to, aká bola pred nehodou a aká je navrhovateľka teraz. Ako sporné
vidí uplatňovanie si úroku z omeškania, keď do skončenia trestného konania ako ani po jeho skončení
nebolo zrejmé, že vodič túto dopravnú nehodu spôsobil. V zmysle § 11 ods. 5 Zákona č. 381/2001 ani

neumožňuje priznať úrok z omeškania v tomto prípade, nakoľko odporca poskytol písomné vysvetlenie
dôvodov, prečo neplnil v zákonnej lehote a to listom z 15.11.2010. Teda odhliadnuc od skutočnosti,
že nebolo preukázané zavinenie vodiča, neboli naplnené ani zákonné predpoklady v zmysle Zákona o
povinnom zmluvnom poistení, keď v zákonnej lehote poskytli vysvetlenie prečo poistné plnenie nie je
možné poskytnúť. Navrhuje žalobný návrh zamietnuť.

K výpovedi odporcu zástupca navrhovateľky uviedol, že akceptuje výpočet bodového ohodnotenia
odporcom.

Svedok T.. T. M., uviedol, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že vodič do miesta nárazu

nebrzdil, vyplynulo z toho teda, že rýchlosť vodiča bola identická s nárazovou rýchlosťou, čo sa
týka hodnoty stanovenej rýchlosti v znaleckom posudku, tá bola stanovená na základe nepriamych
dôkazov ako sú deformácie na vozidle, grafické závislosti, pretože na mieste dopravnej nehody neboli
zistené brzdné stopy a nebola stotožnená ani konečná poloha vozidla po zrážke resp. vozidlom bolo
potom manipulované, poloha nebola relevantná. Na základe týchto uvedených skutočností bola rýchlosť

stanovená na rozpätie 60km/hod keďže sa počíta s odchýlkami prípustnými, ktoré sú plus mínus 5% čo
znamená prakticky 57 až 63 km/hod. Znalecká činnosť zahrnuje aj nepriame určenie rýchlosti, aspoň
približné limity.
Na otázku súdu, či mohol vodič zabrániť stretu s chodkyňou a za akých podmienok? Svedok
uviedol: ,,Ako vyplynulo z odpovede na prvú otázku súdu, vieme, že vodič do miesta nárazu nebrzdil,

to znamená, že nehode by bol zabránil, keby bol včas reagoval na kolíznu situáciu, kol. situáciou
rozumieme pohyb chodkyne v jazdnom pruhu vozidla. Druhou príčinou resp. mohol zabrániť v tom
prípade, ak by rýchlosť nebola tých 60 km/hod. ale 50 km/hod. a menšia. Upozorňujem na to slovo
menšia, keď v trestnom konaní bolo preukázané, že v jednej alternatíve rýchlosti, keby bol šiel tou 57 km/
hod. teda tou nižšou rýchlosťou, tak chodkyňa mu v tom prípade vytvorila prekážku náhlu, z technického

hľadiska, to znamená, že vodič aj pri dodržaní 50 km rýchlosti by nemal možnosť zabrániť stretu s
chodkyňou.
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, bolo možné rozpoznať chodca v čase reakcie?
Svedok uviedol: ,,Zo znaleckých analýz vyplynulo, a vyšetrovacím pokusom bolo preukázané, že sícebolo v tom podjazde šero ale dohľadnosť na chodkyňu bola primeraná, teda bolo ju možné rozpoznať,
dokladujú to fotografie založené v ZP“
Na otázku zástupcu odporcu, rozumeli sme tomu správne, že ak vodič išiel 57 km rýchlosťou, ak by

sme tento predpoklad vzali za smerodatný, v danom prípade mu chodkyňa vytvorila náhlu prekážku?
Svedok uviedol: ,,Áno“.
Na otázku zástupcu odporcu, či sme vám rozumeli správne, že ak by šiel vodič predpísanou rýchlosťou
50km za hodinu tak je pravda, že by prišlo aj tak k stretu s chodkyňou? Svedok uviedol: ,,Analýza sa robí
z dvoch vzdialeností, z nižšej rýchlosti 57 km/hod. z tej vyplynie nejaká vzdialenosť, z tejto vzdialenosti

robíme analýzu s 50km/hod. teda s predpísanou rýchlosťou, v tomto prípade z analýz vyplynulo, že
vznikla prekážka náhla, teda chodkyňu by vozidlo minulo len tesne resp. by došlo ku kontaktu, to je jedna
alternatíva. Keď robíme analýzu z vyššej rýchlosti 63 km/hod. vyplynie nám o niečo väčšia vzdialenosť k
miestu zrážky o pár metrov, z tejto vzdialenosti simulujeme možnosť zabránenia resp. zastavenie 50km
predpísanou rýchlosťou.“
Na otázku zástupcu odporcu v prípade, že by chodkyňa neporušila povinnosti, ktoré jej boli stanovené

pravidlami cestnej premávky k stretu by nedošlo? Svedok uviedol: ,,Keby neporušila a nevošla by do
vozovky, k stretu by nedošlo.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky, z vášho ZP správne vyplýva to, že v jednom aj
druhom prípade vodič v podstate vôbec nereagoval na chodkyňu, pokiaľ by sme prijali verziu z nižšej
rýchlosti teda pokiaľ by správne reagoval, keby plne brzdil, akou nárazovou rýchlosťou by zrazil vodič

chodkyňu? Svedok uviedol: ,,Ku kontaktu by došlo, bol by to náraz s veľmi malou intenzitou, následky
toho nárazu by boli ďaleko menšie, pravdepodobne by došlo k odhodeniu chodkyne na vozovku.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky podľa vášho názoru, urobil vodič všetko pre to, aby
nehode zabránil z objektívneho hľadiska? Svedok uviedol: ,,Nereagoval, neurobil to čo treba.“
Naotázkusúduakéveličinybolipoužitépriurčenívýpočtupravdepodobnejrýchlostiakousapohybovalo

vozidlo? Svedok uviedol: ,,Odpovedal som na to v otázke č. 2, rýchlosť bola stanovená nepriamou
metódou, existujú publikácie, kde sú uvedené spôsoby podľa ktorých sa postupuje, kde sa dá z určitých
závislostí deformácií na kapote vozidla, na čelnom skle odčítať rýchlosť vozidla pri náraze do chodca.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky či to prvé skonštatovanie, že príčinou dopravnej nehody bola vyššia
rýchlosť ako je v danom mieste predpísaná a oneskorená reakcia o 0,7 sekundy na prechádzajúcu

chodkyňu, či platí na obidve varianty rýchlosti mot. vozidla t. j. 57 km/hod a 63 km/hod.? Svedok
uviedol: ,,Je tam 50 km/hod. stále musel prekročiť tú rýchlosť, nech zoberiete akúkoľvek alternatívu, bolo
preukázané,žeišiel60km/hod.anereagoval.Technikajazdyatechnickápríčinasúdvarozdielnepojmy.

Svedok E. K., na otázku súdu, či sa vie vyjadriť, akou rýchlosťou išiel, keď došlo k stretu s
navrhovateľkou? Uviedol: ,,Je to už dlhá doba, ja si spomeniem len matne to čo som uvádzal už v
trestnom konaní, že to mohlo byť medzi 50-60 km/h.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky, vedeli by ste uviesť, kedy ste zaregistroval chodkyňu na ceste?
Svedok uviedol: ,,Bol to posledný moment, akonáhle som vošiel do podchodu železničného, vtedy som

zbadal siluetu postavy pre sebou. To bolo všetko.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky, viete vysvetliť ako mohlo dôjsť k tomu, že ste až v poslednej sekunde
zbadal chodkyňu? Svedok uviedol: ,,Na túto otázku nedokážem odpovedať.“

Svedkyňa Mgr. M. Z. uviedla, že navrhovateľka je jej matkou, s navrhovateľkou žije v spoločnej

domácnosti stále, majú spoločný dom, so svojou rodinou býva v nadstavbe na poschodí, na prízemí
býva matka so svojim bratom Z.P. G., majú spojené domácnosti, kuchyňu majú spoločnú.
Na otázku súdu, aby sa svedkyňa vyjadrila, ako sa zmenil život navrhovateľky po dopravnej nehode?
Svedkyňa uviedla: ,,Po nehode sa stav navrhovateľky začal postupne zlepšovať, bola na liečení v
Kováčovej, behom mesiaca po nehode schudla zo 74 kg na 43 kg. Po nehode je rozdiel napr. v tom, že

navrhovateľka sa pred tým dokázala normálne najesť, teraz príbor vôbec nepoužíva, nedokáže si sama
rozkrájať mäso, musíme jej to pripraviť, mala ochrnutý tvárový nerv, takže nevie ovládať tieto svaly pri
jedle, tečie jej z úst. Matka máva závraty, preto ju nemôžeme nechať bez dozoru 24 hodín. Keď je chorá,
alebo ju bolí hlava, alebo nespí v noci a dlhšie to trvá vtedy máva závraty. Závraty sa prejavujú tak, že
sa zapotáca, chodí s chodítkom, alebo s barlou. Predtým to bolo len na vozíku, teda po nehode, bolo

to aj preto, lebo mala málo kíl, bola slabá, v súčasnosti už chodí pomocou chodítka, alebo barle, ale
občas používa aj vozík.
Na otázku súdu, či bolo obdobie keď bola iba na vozíku a nemohla chodiť? Svedkyňa uviedla: ,,Bolo to
asi rok po nehode, vtedy aj viacej odpadávala, opúšťala sa.“Na otázku súdu, či pred nehodou robila nejaké činnosti, ktoré už teraz vôbec nemôže robiť? Svedkyňa
uviedla: ,,Robila v záhrade, teraz keď robí v záhrade, posediačky presádza kvety, pred tým porýľovala
celú záhradu. Keď sa zohne väčšinou má závrat, teda potrebuje nejakú oporu pri sebe. Matka sa z

toho úžasne dostala napriek tomu, že lekári hovorili , že nebude chodiť. Je vidno i mentálny postih,
navrhovateľka si veľa vecí nepamätá, resp. presviedča nás o tom, že je to inak. Chodievali sme s matkou
na turistiku do Tatier a podobne, v súčasnosti už nechodíme, chodili sme tiež do divadla a do kina,
lebo ju to nebaví, cíti sa zle keď musí ísť tak, že ju podopiera, má pocit že na ňu každý pozerá a je z
toho nervózna. Na hlave mala preležaninu, teraz jej tam nerastú vlasy a z toho má komplexy. Pred tým

chodievala na bicykli na nákup, starala sa o nás, o celú rodinu, o jej rodičov. Jej matka zomrela teraz v
auguste a jej otec zomrel ešte tri roky pred tým ako sa stala nehoda.“
Na otázku súdu, či navrhovateľka sama zvláda osobnú hygienu? Svedkyňa uviedla: ,,Byt sa prerobil
na bezbariérový, takže navrhovateľka sa zvládne osprchovať sama, má problém si zapnúť gombíky,
šnurovať topánky si nedokáže. Pred nehodou tieto všetky veci zvládla.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky, či vie svedkyňa uviesť, či navrhovateľka vie ísť sama na nákup,

do mesta? Svedkyňa uviedla: ,,My ju ani nepúšťame samú, aj keď má pocit, že ide sama, ide za ňou i
teta, máme to tak vyriešené, že ani nevie, že ideme za ňou, čo nám odporučila psychologička, že nie je
dobré, aby bola stále pod kontrolou, navrhovateľka sa opúšťala, preto aj rehabilitácia trvala dlho, teraz
ju necháme nech aj uvarí, tvárime sa, že je to fajn, aj keď ona nemá chuťové bunky v poriadku, ona je
na seba hrdá, že niečo dokázala.“

Na otázku zástupcu navrhovateľky, z čoho plynú vaše obavy, keď sledujete navrhovateľku? Svedkyňa
uviedla: ,,Hlavne tie závrate, keď nevieme kde spadne, celá rodina je do toho zapojená a berieme to
normálne. „
Na otázku zástupcu navrhovateľky, ako to je s krátkodobou pamäťou navrhovateľky?
Svedkyňa uviedla: ,,Neviem, to som si nikdy nejak neuvedomila, ona si chodí kupovať keď má chuť na

sladké, alebo ide kúpiť chlieb, keď vidí, že už nevydrží. My sme jej povedali, že keď niekam ide má to
niekomu z nás povedať.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky, ako by ste zhodnotili sebestačnosť navrhovateľky percentuálne?
Svedkyňa uviedla: ,,V noci iba brat navrhovateľky ju sleduje, keď ide na WC či sa nezapotáca, má len
otvorené dvere a opýta sa jej len či je všetko v poriadku. Pred nehodou matka bola sebestačná na 100%,

teraz sa neviem vyjadriť ako to je, určite to je 50 na 50, my ju moc sledujeme.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky, akým športovým aktivitám sa venovala navrhovateľka? Svedkyňa
uviedla: ,,Turistike a všade chodila bicyklom, tým bola povestná, nemala rada autobusy, ani autá, teraz
jej to veľmi chýba, vôbec nemôže bicyklovať, neudrží riaditká, neohne ruku, mala zlomený lakeť, v ruke
nemá cit, preto ani nevie odkrojiť mäso ako som už uviedla.“

Na otázku zástupcu navrhovateľky ako je navrhovateľka obmedzená vo vzťahu k svojim vnúčatám?
Svedkyňa uviedla: ,,Je to obmedzené tým, že má veľmi rada môjho 5-ročného syna Y., že by ho učila
riekanky to nie, pretože si ich nezapamätá, veľmi ťažko sa jej číta, má doškriabané rohovky, sem tam,
keď si spomenie na nejakú rozprávku z detstva, ale aby mohla Y. postrážiť, tak to nie.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky či sa prejavujú psychické problémy navrhovateľky a aké a či pociťuje

v súčasnosti nejaké bolesti tela? Svedkyňa uviedla: ,,Býva oveľa viac nervóznejšia, máva melancholické
nálady, hovorí si , že načo tu je aj tak to nezvládne, potom sa zas spamätá a ide ďalej s tým, že musí,
dosť pomáha to, že jej dávame pocit, že je samostatná, že neleží na posteli, že dokáže navariť atď., viac
býva nervózna, máme rodinnú známu psychologičku, keď je horšie obdobie, vtedy viac chodí k nám a
porozpráva sa s mamou. Čo sa týka bolestí tela, sťažuje sa hlavne na bolesti hlavy, pri zmenách počasia

napríklad ju bolí ruka, noha, vtedy si dá tabletky od bolesti.“
Na otázku súdu či navrhovateľka pravidelne navštevuje psychológa? Svedkyňa uviedla: ,,Nie, nám bola
odporúčaná aj psychiatrička keď mala depresívne stavy, ale navrhovateľka vtedy to úplne odmietla, že
ona neni blázon, takže venuje sa jej len naša rodinná psychologička.“
Na otázku odporcu, od nehody až po teraz trpela navrhovateľka nejakými závažnejšími ochoreniami?

Svedkyňa uviedla: ,,Navrhovateľke našli nádor v oku, išlo o nezhubný nádor, bola na viacerých
operáciách. Mala rakovinu maternice, čo sa prejavilo tak, že po nehode z času na čas krvácala,
podstúpila ožarovanie a tretí rok je sledovaná na onkológii. Následkom nehody kedy mala zlomený lakeť,
dostala sa jej tam infekcia, takže išlo o dlhodobú liečbu, kedy sa to stále muselo čistiť.“

Svedkyňa M.. Q. G. uviedla, že je sestrou navrhovateľky, s navrhovateľkou sa stretávajú takmer denne.
Pred nehodou bola samostatná, teraz nemôže prejsť sama ani do obchodu, potrebuje starostlivosť 24
hodín denne, potrebuje mať niekoho pri sebe, sama nedokáže fungovať, nedokáže si napríklad sama
uvariť polievku, ošúpať si zeleninu, to jej musia pripraviť, pred nehodou chodili do divadla, na bicykle,na turistiku, takmer každý víkend, keď sa dalo a ako boli financie. Teraz sa to nedá, v tom zmysle, že
nemôže to robiť sama musia ísť s ňou a bicykel už vôbec nemôže, chodia na prechádzky s tým, že
musia to byť len krátke vzdialenosti, už to nemôže byť taká turistika, že ráno vyrazili a večer sa vrátili

domov. Teraz nechce ísť ani do divadla s tým, že je tam veľa ľudí, má stav úzkosti. Niekedy fungovala
sama i v domácnosti čo sa týka prania a varenia, teraz musia jej pomôcť, nemôžu ju nechať samú,
musia ju sledovať.
Na otázku zástupcu navrhovateľky, čo sa týka hygieny je samostatná? Svedkyňa uviedla: ,,Umyť sa
dokáže, ale čo sa týka jemnej motoriky, napr. s gombíkmi, so šnurovaním s tým jej musíme pomôcť, má

sprchový kút, do vane by sama nedokázala vojsť.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky, koľko metrov dokáže prejsť bez toho , aby si musela sadnúť a
odpočinúť? Svedkyňa uviedla: ,, S chodítkom, prejde určitú trasu a musí si oddýchnuť.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky ako bola navrhovateľka pracovne zaradená pred úrazom? Svedkyňa
uviedla: ,,Bola vedúcou práčovne. Keby nedošlo k úrazu, pracovala by naďalej.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky čo sa týka záhrady, venovala sa záhradkárčeniu? Svedkyňa

uviedla: ,,Áno venovala sa, aj teraz chce, ale s tými rukami sa jej to nedá, povie nám čo treba spraviť
a pomôžeme jej.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky či následky nehody zmenili navrhovateľku vizuálne? Svedkyňa
uviedla: ,,Áno, úplne ju zmenili, pred tým to bola 50 ročná žena plná energie, tým že vychovávala dcéru
sama, bola mladícka, po nehode je to už stará žena výzorovo aj mentálne, úplne sa jej zmenil život, v

podstate po úraze schudla na 40 kíl, keď si dokázala sadnúť učili ju chodiť.“

Na otázku zástupcu navrhovateľky ako to je s jej pamäťou? Svedkyňa uviedla: ,,Koľkokrát je pomotaná,
alebo si nespomenie, musíme jej priblížiť situáciu, niekedy si aj vôbec nepamätá, nejde o zásadné veci,
ale ťažko sa zapája, začneme nejakú tému a ona o tom ani nechce hovoriť, ani sa nezapojí.“

Na otázku zástupcu navrhovateľky, či sa u nej prejavujú nejaké psychické problémy? Svedkyňa
uviedla: ,,Pred nehodou dokázala pomáhať, po úraze zostala jej psychika iná, potrebuje sem tam
psychologičku, niekedy zostane v takom, že s nami ani nekomunikuje.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky, či má navrhovateľka bolesti? Svedkyňa uviedla: ,,Áno, má,
navrhovateľka nám ani nepovie, ale vidíme to na nej, ide si zobrať Ibalgin, až keď sa jej opýtame nám

povie, že ju bolí niečo, ale sama sa nesťažuje.“

Svedkyňa M.. Q. P. uviedla, že navrhovateľka je jej vedúca, boli veľmi dlho spolu. Do zamestnania a to
do práčovne v nemocnici prišla v roku 1984, a navrhovateľka tam robila vedúcu, odvtedy sa poznajú.
Zo začiatku sa tam robilo na dve zmeny, po reorganizácii ich tam zostalo málo, takže ich vzťahy dá sa

povedať boli blízke.
Pred nehodou bola navrhovateľka taký akčný človek, bola z veľkej rodiny, raz mal ten oslavu, nákupy,
pečenia, o nehode sa dozvedela na druhý deň ráno, keď ju preložili na JIS-ku tá žena bola k nepoznaniu,
každý deň ju navštevovali s kolegyňou, ale žiadne pokroky nevideli, nemohla sa dlho prebrať, aj keď
mala oko otvorené, nevnímala.

Po prepustení z nemocnice zať im ju doviezol pred práčovňu, niesol ju na rukách, aby sa rozlúčili, dva
razy bola za ňou doma na návšteve, prvýkrát to bol ležiaci pacient na posteli, druhýkrát jej príbuzní
pomohli, aby mohli sedieť na dvore. Naposledy ju videla tento rok v máji, bola s dcérou u lekára.
Porozprávali sa, teraz by sa dalo povedať, že si pamätá, že spolu robili.
Na otázku súdu či sa navrhovateľka zmenila a ako? Svedkyňa uviedla: ,,Zmenila sa aj výzorovo, na

tvári, k horšiemu, chôdzu má strnulú, rozprávať sme sa rozprávali, ale nebolo to súvislé.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky aká bola navrhovateľka ako vaša vedúca, ako spĺňala požiadavky
zo strany zamestnávateľa, aká bola jej pozícia v zamestnaní, aká bola perspektíva v zamestnaní, či
mohla ďalej pracovať? Svedkyňa uviedla: ,,Ona si plnila úlohy na 100%, keď som nastúpila bolo veľa
papierovačiek, musela si robiť aj svoju prácu, vyvážalo sa prádlo na lekárske obvody po dedinách, keď

vypadla nejaká žena aj ona tam musela zaskočiť, robila i s papiermi i čo sa týka tejto činnosti v práčovni.
Mohla tam pracovať i ďalej, odvtedy je už 6 rokov a stále to funguje. Ja tam stále pracujem.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky koľko ľudí riadila navrhovateľka? Svedkyňa uviedla: ,,Zo začiatku
tam bolo 32 až 34 ľudí, ktorých riadila.“

Z lekárskeho posudku o bolestnom vypracovaného MUDr. B. I., Národné rehabilitačné centrum
Kováčová dňa 24.9.2010 súd zistil, že bolestné bolo ohodnotené spolu počtom bodov 2100, ktoré
bolo podľa § 9 ods. 5b Zákona č. 437/2004 Z. z. vzhľadom na dlhodobý a bolestivý spôsob liečby a
komplikácie zvýšené o 50%, bolestné za úraz spolu = 3150 bodov.Z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného MUDr. B. I., Národné
rehabilitačné centrum Kováčová dňa 1.10.2010 súd zistil, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo

ohodnotené spolu počtom bodov 3120, ktoré bolo podľa § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z. z. vzhľadom
na obmedzenie a stratu možností poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v
ktorom utrpel poškodenie na zdraví zvýšené na dvojnásobok. Bodové hodnotenie spolu = 6240 bodov.

Z komplexného posudku číslo: A2010/25101-Ha vypracovaného Úradom práce, sociálnych vecí a

rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie posudkových činností Trnava dňa 14.12.2010 súd zistil,
že miera funkčnej poruchy B. G. je 80% a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 Zákona č. 447/2008 Z. z. považuje
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Z listu zo dňa 8.11.2010 adresovaného zástupcom navrhovateľky odporcovi súd zistil, že navrhovateľka
si uplatnila nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví a to bolestné vo výške 46.903,50 eur, sťaženie

spoločenského uplatnenia vo výške 92.913,60 eur a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo
výške 46.456,80 eur.

Z listu odporcu adresovaného zástupcovi navrhovateľky zo dňa 15.11.2010 súd zistil, že odporca
navrhovateľke oznámil, že nebol preukázaný právny základ , nakoľko nie je právoplatne rozhodnuté o

zavinené dopravnej nehody.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 2T/44/2011-362 zo dňa 9.11.2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave č.k. 5To/15/2013 zo dňa 26.11.2013 súd zistil, že E. K. bol oslobodený spod
obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava sp. zn. 1 Pv 1138/09-45 zo dňa 23.08.2011, na tom skutkovom

základe, že dňa 05.11.2009 asi o 15.12 hodine v Trnave, na ulici A. Žarnova, pod železničným mostom
viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A6 Avant, ev. č. E.-XXXDP tým spôsobom, že prekročil
maximálne povolenú rýchlosť v danom mieste a plne sa nevenoval vedeniu vozidla, v dôsledku čoho
došlo k zrážke chodkyne B. G. prechádzajúcej cez cestu mimo priechodu pre chodcov z pohľadu
obvinenéhozľavadoprava,pričomB.G.utrpelazranenia,atopolytraumu,šok,vtlačenúzlomeninulebky

v čelovo spánkovo temennej oblasti vpravo, zlomeninu spánkovej kosti vľavo, zlomeninu očnice vpravo,
zlomeninu bočnej a zadnej prínosovej dutiny vpravo, pomliaždenie mozgu so zakrvácaním v čelovom
laloku v mozgu obojstranne, pomliaždenie mozgu v spánkovom laloku mozgu vľavo, krvácanie pod tvrdú
plenu mozgovú vpravo, voľný vzduch v hrudníku vpravo, krvácanie do hrudníka vpravo, pomliaždenie
pľúc obojstranne, zlomeninu horného a dolného ramienka lonovej kosti obojstranne, zlomeninu krížovej

kosti vľavo, zlomeninu bočného výbežku tela 2. driekového stavca vľavo, zlomeninu horného konca
ramennej kosti vľavo, otvorenú trieštivú zlomeninu dolného konca ramennej kosti vľavo, zlomeninu
vonkajšieho a vnútorného členka vľavo, pomliaždenie ľavého predkolenia, pravého členka a ľavej ruky,
s predpokladanou dobou liečenia 4 - 5 mesiacov a práceneschopnosťou 1 rok, pretože skutok nie je
trestným činom.

Poškodená B. G., bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že konanie obžalovaného nebolo v príčinnej súvislosti s následkom,
ktorý nastal, pretože konanie obžalovaného neobsahuje prvok zavinenia ani vo forme nevedomej
nedbanlivosti, pretože obžalovaný nevedel a vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery ani vedieť
nemal a nemohol, že v mieste mimo priechodu pre chodcov a v mieste, v ktorom sú sťažené rozhľadové

podmienky, kde po oboch stranách vozovky sa nachádzali vyvýšené chodníky oddelené od vozovky a
určené len pre chodcov, že v rozpore s pravidlami cestnej premávky môže prechádzať chodkyňa šikmo
cez vozovku. Obžalovaný vedieť nemal a nemohol, že chodkyňa mu náhle vojde do jeho jazdnej dráhy
a priamo ho ohrozí a svojím konaním mu vytvorí náhlu prekážku. K takémuto záveru dospel súd na
základe vyhodnotenia záverov znalca z odboru cestnej dopravy v časti analýza možnosti zabránenia

vzniku dopravnej nehody - 1. variant, z ktorého vyplýva, že chodkyňa sa pred vstupom na vozovku
nepresvedčila,čitakmôžeurobiťbeznebezpečenstvapresebaapreinýchúčastníkovcestnejpremávky
a tým vytvorila obžalovanému náhlu prekážku a obžalovaný by nezabránil zrážke s chodkyňou ani v
takom prípade, ak by jazdil aj rýchlosťou 50 km/h. Súd aplikoval tento prvý variant zabránenia možnosti
vzniku dopravnej nehody, ako ho uviedol znalec z odboru cestnej dopravy z toho dôvodu, že sa riadil

zásadou „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) a práve uvedený prvý variant
je pre obžalovaného priaznivejší. Znalec spracoval technickú príčinu vzniku dopravnej nehody v dvoch
variantoch. Prvý variant - v prípade nárazovej rýchlosti vozidla Audi 57 km/h bola technickou príčinou
dopravnej nehody nesprávna technika chôdze chodkyne, ktorá spočíva v tom, že ako chodkyňa predvstupom na vozovku sa nepresvedčila, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a tým spôsobila kolíznu
situáciu. V tomto prípade vytvorila chodkyňa vodičovi náhlu prekážku a vodič už nemohol zastaviť
vozidlo do miesta zrážky. Rozdiel vzdialenosti bol 0,3 metra (to znamená, že koridor pohybu chodkyne

pretínal koridor pohybu vozidla o uvedenú vzdialenosť 0,3 metra). Druhý variant - v prípade nárazovej
rýchlosti vozidla Audi 63 km/h bola technickou príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy
vodiča vozidla Audi A6, ktorá spočívala v tom, že vodič vozidla jazdil vyššou rýchlosťou, ako je v danom
mieste predpísaná a neskoro reagoval na chodkyňu prechádzajúcu cez vozovku, ďalšou príčinou bola
nesprávna technika chôdze chodkyne, ktorá spočíva v tom, že ako chodkyňa pred vstupom na vozovku

sa nepresvedčila, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a tým spôsobila kolíznu situáciu.
Znalec k veci dodal, že obdobný typ dopravnej nehody ako je táto konkrétna nehoda je najnáročnejší typ
dopravnej nehody, pokiaľ sa týka analýzy tejto dopravnej nehody a to z dôvodu absencie akýchkoľvek
brzdných stôp, oblasti črepín a konečného postavenia vozidla. Všetky tieto veličiny pri tejto konkrétnej
dopravnej nehode chýbali a technickú analýzu vrátane výpočtu pravdepodobnej rýchlosti, akou sa
pohybovalo vozidlo Audi zisťoval iba technickou analýzou výpovedí účastníkov dopravnej nehody,

prípadne svedkov, čo však nie je exaktné a preto v tomto prípade musel rátať s určitými odchýlkami.
Súd (v trestnom konaní) dospel k záveru, že chodkyňa - poškodená porušila všeobecné povinnosti
účastníka cestnej premávky, ktoré sú jej uložené v ustanovení § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a) Zákona o
cestnej premávke, pretože sa nesprávala disciplinovane a ohľaduplne a priamo ohrozila bezpečnosť
a plynulosť cestnej premávky tým, že vytvorila kolíznu situáciu. Chodkyňa tiež porušila ustanovenia

uvedené v § 53 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Zákona o cestnej premávke v tom smere, že (napriek tomu, že
neďaleko od miesta, kde sa rozhodla prechádzať šikmo cez vozovku, dokonca v železničnom podjazde,
kde sú sťažené podmienky, čo sa týka rozhľadu jednotlivých účastníkov cestnej premávky a tesne pred
železničným podjazdom sa nachádza priechod pre chodcov), náhle vošla do vozovky na uvedenom
mieste, nepresvedčiac sa, či tak môže bezpečne urobiť a svojím konaním tak donútila obžalovaného

na náhlu zmenu smeru a rýchlosti jazdy a vytvorila tak nebezpečenstvo pre seba, ale aj pre iných
účastníkov cestnej premávky, v danej situácii už obžalovaný nebol schopný jej konanie napraviť a
korigovať, prípadne zabrániť zrážke s chodkyňou. Súd v tomto len poukazuje na vyjadrenie znalca z
odboru cestnej dopravy, ktorý vo svojom vyjadrení, ktoré súdu zaslal dňa 06.08.2012 v časti „možnosť
zabránenia zrážky vodičom zastavením do miesta zrážky“ uvádza, že aj v prípade, ak by sa pohyboval

obžalovaný rýchlosťou 50 km/h, ktorá rýchlosť je pre daný úsek predpísaná, aj pri reakčnej dobe vodiča
0,9 sekundy nábehu bŕzd 0,2 sekundy a s využitím plného brzdného spomalenia 7,65 m/s2 by nezabránil
zrážke s chodkyňou, pretože vozidlo by zastavilo až cca. 0,3 metra za miestom zrážky. V tomto prípade
sa jedná o prekážku z technického hľadiska náhlu, pretože toto zabránenie spĺňa podmienky vzniku
prekážky náhlej (definícia pána C.).

Krajský súd v Trnave v rozhodnutí o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Trnava sp.zn. 2T/44/2011 zo dňa 9.11.2012 konštatoval, že sa v plnej miere stotožňuje so závermi súdu
I. stupňa v tom smere, že na základe všetkých dostupných dôkazov nebolo obžalovanému jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností preukázané zavinenie dopravnej nehody.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2013.

Podľa § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby, vykonávajúce dopravu,
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (ods. 1). Rovnako zodpovedá aj
iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. (ods. 2)

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Podľa § 5 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje
sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenejŠtatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok
na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom
nahor.

Podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Podľa § 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). (ods. 1) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. (ods. 3)

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 2 písm. f) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie
chodcom účastník cestnej premávky pohybujúci s pešo.

Podľa § 3 ods. 2 písm. a) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je ďalej
povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému
stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojich schopnostiam.

Podľa § 53 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pri prechádzaní cez cestu je chodec
povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod.“

Podľa § 53 ods. 3 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, mimo priechodu pre chodcov sa smie

cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu
pre chodcov len, ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich
vodičov na zmenu smeru, alebo rýchlosti jazdy.

Podľa § 53 ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pred vstupom na vozovku sa chodec

musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam
bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie
prekonávať zábradlie ani iné zábrany.

V danej veci sa navrhovateľka domáhala náhrady škody na zdraví a to bolestného, sťaženia

spoločenského uplatnenia a mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Pôvodne
žiadala priznal bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v plnej výške bodového ohodnotenia, t.j.
sumu46.903,50eurztitulubolestného,sumu92.913,60eurztitulusťaženiaspoločenskéhouplatneniaa
sumu 46.456,80 eur z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. 50%-tné zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia,

V priebehu konania zástupca navrhovateľky najskôr zobral návrh čiastočne späť a to v rozsahu
30% zo všetkých uplatnených nárokov vzhľadom na spoluzavinenie navrhovateľky, uznesením č.k.
19C/70/2011-109 zo dňa 28.10.2014 súd konanie v tejto časti zastavil.
Následne zástupca navrhovateľky vzhľadom na námietky odporcu proti bodovému ohodnoteniu
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zobral návrh čiastočne späť s tým, že akceptuje

výpočet bodového ohodnotenia odporcom, teda bodové hodnotenie bolestného vo výške 2865 bodov a
bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5980 bodov.
Uznesením č.k. 19C/70/2011-138 zo dňa 7.9.2015 súd konanie v časti o zaplatenie 2.970,55 eur spolu s
9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.970,55 eur od 15.11.2010 do zaplatenia z titulu bolestného,
v časti o zaplatenie 2.709,98 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.709,98 eur od

15.11.2010 do zaplatenia z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a v časti o zaplatenie 1.354,99 eur
z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia zastavil.
Predmetom konania zostal nárok navrhovateľky na zaplatenie z titulu bolestného sumy 29.861,90 eur,
z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumy 62.329,54 eur, všetko spolu s 9% ročným úrokomz omeškania od 15.11.2010 do zaplatenia, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumy
31.164,77 eur.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka utrpela zranenia z ktorých si odvodzuje svoje nároky pri
dopravnej nehode dňa 5.11.2009 kedy došlo k stretu s motorovým vozidlom, ktoré viedol vodič E.Á. K..
Sporná nebola ani pasívna legitimácia odporcu, ktorý bol poisťovateľom E. K. a s poukazom na § 15
Zákona č. 381/2001 Z.z. navrhovateľka sa svojich nárokov môže domáhať priamo voči poisťovateľovi.
Po ustálení medzi účastníkmi konania nebolo sporné ani bodové ohodnotenie jednotlivých nárokov a

to bolestného vo výške 2865 bodov a bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške
5980 bodov.
V konaní bolo sporné, či je splnená jedna zo zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a
to porušenie právnej povinnosti vodiča motorového vozidla E. K., keď zástupca odporcu poukazoval na
skutočnosť, že menovaný bol v trestnom konaní oslobodený spod obžaloby.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť v celom

rozsahu a to vzhľadom na nasledovné:
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka napriek tomu, že neďaleko od miesta,
kde sa rozhodla prechádzať šikmo cez vozovku, dokonca v železničnom podjazde, kde sú sťažené
podmienky, čo sa týka rozhľadu jednotlivých účastníkov cestnej premávky a tesne pred železničným
podjazdom sa nachádza priechod pre chodcov, náhle vošla do vozovky nepresvedčiac sa, či tak môže

bezpečne urobiť. Súd mal tiež preukázané, že vodič E. K. jazdil rýchlosťou medzi 50-60 km/h, čo
uviedol sám pred súdom, keď na otázku súdu akou rýchlosťou jazdil uviedol: ,,Je to už dlhá doba, ja si
spomeniem len matne to čo som uvádzal už v trestnom konaní, že to mohlo byť medzi 50-60 km/h.“
Vzhľadom na uvedené súd sa s poukazom na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka zaoberal
mierou zavinenia poškodenej - navrhovateľky a vodiča E. K..

Ako vyplýva zo znaleckého dokazovania vykonaného v trestnom konaní, znalec spracoval technickú
príčinu vzniku dopravnej nehody v dvoch variantoch. Prvý variant - v prípade nárazovej rýchlosti vozidla
Audi 57 km/h bola technickou príčinou dopravnej nehody nesprávna technika chôdze chodkyne, druhý
variant - v prípade nárazovej rýchlosti vozidla Audi 63 km/h bola technickou príčinou dopravnej nehody
nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Audi A6, ktorá spočívala v tom, že vodič vozidla jazdil vyššou

rýchlosťou, ako je v danom mieste predpísaná a neskoro reagoval na chodkyňu prechádzajúcu cez
vozovku, ďalšou príčinou bola nesprávna technika chôdze chodkyne, ktorá spočíva v tom, že ako
chodkyňa pred vstupom na vozovku sa nepresvedčila, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a tým
spôsobila kolíznu situáciu.
Z uvedeného vyplýva, že v oboch variantoch technickej príčiny dopravnej nehody bola uvedená

nesprávna technika chôdze poškodenej, čo nebolo vôbec pochybné, naopak rýchlosť akou jazdil vodič
nebola žiadnym spôsobom bezpochyby preukázaná. Výpočet pravdepodobnej rýchlosti znalec zisťoval
iba technickou analýzou výpovedí účastníkov dopravnej nehody, prípadne svedkov z dôvodu absencie
akýchkoľvek brzdných stôp, oblasti črepín a konečného postavenia vozidla s ktorým bolo po nehode
manipulované.

Zástupca navrhovateľky poukazoval na to, že v predmetnej veci nemožno vychádzať z prvého variantu,
ktorý bol v trestnom konaní použitý s poukazom na zásadu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v
prospech obžalovaného) a práve uvedený prvý variant bol pre obžalovaného priaznivejší, ale treba
zohľadniť skutočnosť, že ak by vodič motorového vozidla išiel dovolenou rýchlosťou, nárazová rýchlosť
by bola minimálna, pričom v skutočnosti vodič narazil do chodkyne v 63 km/h rýchlosti.

Súd sa s týmto názorom zástupcu navrhovateľky nestotožňuje a to vzhľadom na vyššie uvedené,
keď podľa názoru súdu pri vyvodení zodpovednosti za spôsobenú škodu súd musí vychádzať z
preukázaných skutočností a v danom prípade súd nemal preukázané akou rýchlosťou vodič jazdil, preto
nemožno mať za to, že v prípade nárazovej rýchlosti vozidla Audi 63 km/h bola technickou príčinou
dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodiča, ktorá spočívala v tom, že vodič vozidla jazdil

vyššou rýchlosťou, ako je v danom mieste predpísaná a neskoro reagoval na chodkyňu prechádzajúcu
cez vozovku, a to zvlášť s poukazom na skutočnosť, že aj pri nižšej rýchlosti 57km/h (prvý variant)
navrhovateľka vytvorila vodičovi prekážku náhlu.
Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že miera zavinenia poškodenej (navrhovateľky) bola
podstatne vyššia, keď ako vyplýva z vykonaného dokazovania poškodená - navrhovateľka napriek

tomu, že neďaleko od miesta, kde sa rozhodla prechádzať šikmo cez vozovku, dokonca v železničnom
podjazde, kde sú sťažené podmienky, čo sa týka rozhľadu jednotlivých účastníkov cestnej premávky
a tesne pred železničným podjazdom sa nachádza priechod pre chodcov, náhle vošla do vozovky
nepresvedčiac sa, či tak môže bezpečne urobiť čím porušila Zákon o cestnej premávke (§ 53 ods. 1,3,4).Zo znaleckého dokazovania vykonaného v trestnom konaní vyplýva, že vodič nebol schopný jej konanie
napraviť a korigovať, prípadne zabrániť zrážke s chodkyňou keď uviedol, že aj v prípade, ak by sa
pohyboval vodič rýchlosťou 50 km/h, by nezabránil zrážke s chodkyňou, pretože vozidlo by zastavilo až

cca. 0,3 metra za miestom zrážky.
Vodič E. K. porušil Zákon o cestnej premávke tým, že prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť, ktorá v čase
dopravnej nehody bola v obci 50 km/h ( §16 ods. 4 Zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
ktorý nadobudol účinnosť 1.2.2009).
Súd v tejto súvislosti- zisťovaním miery zavinenia, poukazuje i na názor vyslovený odvolacím súdom

v trestnom konaní, keď vo svojom rozhodnutí konštatoval: ,,na základe všetkých dostupných dôkazov
nebolo obžalovanému jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané zavinenie dopravnej
nehody.“
Vzhľadom na uvedené súd určil podiel viny navrhovateľky na dopravnej nehode v rozsahu 90%, preto
súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 4.265,99 eur ako náhrady škody na zdraví - bolestného, t.j.
10% zo sumy bolestného vo výške 42.659,85 eur (2865 bodov x 14,89 eur) a sumy 8.904,22 eur ako

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, t.j. 10% zo sumy 89.042,20 eur (5980 bodov x 14,89
eur),keďvyčísleniebodovéhoohodnoteniajevsúladesustanovením§5ods.2Zákonač.437/2004Z.z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď priemerná mesačná mzda
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za
kalendárny rok 2009 bola 744,50 eur (http:/www.statistics.sk), z čoho 2% predstavujú sumu 14,89 eur.

Čo sa týka nároku navrhovateľky na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, súd sa plne
stotožňuje s názorom odporcu, že toto zvýšenie je dôvodné len z dôvodu invalidity a maximálne v
rozsahu 10%, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že z aktivít, ktoré vykonávala navrhovateľka
nemôže úplne vykonávať len bicyklovanie, ostatné aktivity i keď s obmedzeniami vykonávať môže,

navrhovateľka nie je úplne nesebestačná, nie je imobilná. Podľa názoru súdu obmedzenia a stratu
možností poškodenej uplatniť sa v živote a v spoločnosti, na ktoré poukazoval zástupca navrhovateľky
a ktoré mali byť dôvodom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, boli zohľadnené v posudku
o sťažení spoločenského uplatnenia, keď lekár bodové hodnotenia z uvedených dôvodov zvýšil na
dvojnásobok, čo súd v danom prípade považoval za postačujúce, súd okrem invalidity poškodenej nemal

preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre ďalšie mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia.
Preto súd z dôvodu invalidity v súlade s ustanovením § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšil o 10%, t.j. o sumu 8.904,22 eur, z čoho 10% (miera zavinenia
vodiča) predstavuje sumu 890,42 eur.

Vo zvyšnej časti - čo do výšky uplatnených nárokov súd návrh s poukazom na vyššie uvedené
zdôvodnenie zamietol.

Súd návrh zamietol i v časti úroku z omeškania a to s poukazom na skutočnosť, že podľa § 517 ods.

1 prvá veta Občianskeho zákonníka iba dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní a
veriteľ má právo na úrok z omeškania. V danej veci bol síce odporca vyzvaný na plnenie listom zo
dňa 8.11.2010, odporca neplnil s odôvodnením, že nebol preukázaný právny základ, nakoľko nie je
právoplatne rozhodnuté o zavinení dopravnej nehody.
Trestné konanie bolo ukončené až v priebehu tohto konania, rozsudkom právoplatným dňa 20.11.2013,

ktorým bol E. K. oslobodený spod obžaloby. Vzhľadom na túto skutočnosť dospel súd k záveru, že
povinnosť odporcu plniť vznikla až rozhodnutím súdu / vykonateľnosťou rozsudku, keď tým, že vodič E.
K. bol v trestnom konaní oslobodený, odporca mal dôvodne za to, že jeho poistený nie je zodpovedný
za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke.

Zároveň súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
zaviazal odporcu, na zaplatenie súdneho poplatku za návrhu podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona vo výške 843,50 eur ( 6% z priznanej sumy
14.060,63 eur rovná sa 843,60 eur a po zaokrúhlení v zmysle § 7 ods. 11 písm. c) citovaného zákona
843,50 eur), keď navrhovateľka bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov ( § 4 ods. 2 písm. ch)

citovaného zákona).

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
tak, že navrhovateľke, ktorá nebola v konaní úspešná priznal náhradu trov konania, keď rozhodnutie vpredmetnej veci záviselo od úvahy súdu. Základná sadzba tarifnej odmeny bola v zmysle citovaného
ustanovenia vypočítaná podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb z výšky súdom priznaného plnenia, t.j. zo sumy 14.060,63

eur a predstavuje sumu 303,14 eur.
Navrhovateľke súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 9.099,44 eur za 10 úkonov
právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a),b),c) - prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa 10.6.2010;
návrh zo dňa 27.4.2011, zastupovanie na pojednávaní v dňoch 21.1.2015, 18.3.2015, 29.4.2015,
29.6.2015, 7.9.2015, 14.10.2015, 2.11.2015, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 4.6.2015 á 303,14 eur +

1 úkon - zastupovanie na pojednávaní dňa 17.9.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci podľa
§ 13a ods. 4 citovanej vyhlášky á 75,94 eur, t.j. 1 odmeny + 1 úkon - porada s klientom dňa 7.9.2015
podľa § 14 ods. 4 citovanej vyhlášky á 101,25 eur, t.j. 1/3 odmeny; trovy právneho zastúpenia za úkony
spolu 3.214,59 eur
+ režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky 1x v roku 2010 á 7,21 eur, 1x v roku 2011 á 7,41
eur, 1x v roku 2014 á 8,04 eur + 9x v roku 2015 á 8,39 eur; režijný paušál spolu 98,17 eur

+ cestovné podľa § 15 písm. a) citovanej vyhlášky:
- dňa 17.9.2014 cesta Košice - Trnava a späť, t.j 730 km pri spotrebe 6,4l/100km a cene PHM 1,341 eur/
l = 62,65 eur ((6,4/100) x 730 x 1,341) + paušálna náhrada 133,59 eur (730 km x 0,183 eur)
- dňa 21.1.2015 cesta Košice - Trnava a späť, t.j 730 km pri spotrebe 6,3l/100km a cene PHM 1,166 eur/
l = 53,62 eur ((6,3/100) x 730 x 1,166) + paušálna náhrada 133,59 eur (730 km x 0,183 eur)

- dňa 18.3.2015 cesta Košice - Trnava a späť, t.j 730 km pri spotrebe 6,3l/100km a cene PHM 1,167 eur/
l = 53,67 eur ((6,3/100) x 730 x 1,167) + paušálna náhrada 133,59 eur (730 km x 0,183 eur)
- dňa 29.4.2015 cesta Košice - Trnava a späť, t.j 730 km pri spotrebe 6,3l/100km a cene PHM 1,194 eur/
l = 54,91 eur ((6,3/100) x 730 x 1,194) + paušálna náhrada 133,59 eur (730 km x 0,183 eur)
- dňa 29.6.2015 cesta Košice - Trnava a späť, t.j 730 km pri spotrebe 6,3l/100km a cene PHM 1,202 eur/

l = 55,28 eur ((6,3/100) x 730 x 1,202) + paušálna náhrada 133,59 eur (730 km x 0,183 eur)
- dňa 7.9.2015 cesta Košice - Trnava a späť, t.j 730 km pri spotrebe 6,3l/100km a cene PHM 1,079 eur/
l = 49,62 eur ((6,3/100) x 730 x 1,079) + paušálna náhrada 133,59 eur (730 km x 0,183 eur)
- dňa 14.10.2015 cesta Košice - Trnava a späť, t.j 730 km pri spotrebe 6,3l/100km a cene PHM 1,079
eur/l = 49,62 eur ((6,3/100) x 730 x 1,079) + paušálna náhrada 133,59 eur (730 km x 0,183 eur)

- dňa 2.11.2015 cesta Košice - Trnava a späť, t.j 730 km pri spotrebe 6,3l/100km a cene PHM 1,079 eur/
l = 49,62 eur ((6,3/100) x 730 x 1,079) + paušálna náhrada 133,59 eur (730 km x 0,183 eur)
- dňa 23.11.2015 cesta Košice - Trnava a späť, t.j 730 km pri spotrebe 6,3l/100km a cene PHM 1,079 eur/
l = 49,62 eur ((6,3/100) x 730 x 1,079) + paušálna náhrada 133,59 eur (730 km x 0,183 eur); cestovné
spolu 1.497,73 eur

+ náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky dňa 17.9.2014, 21.1.2015, 18.3.2015,
29.4.2015, 29.6.2015, 7.9.2015, 14.10.2015, 2.11.2015 t.j. 1x 20 polhodín á 13,40 eur (v roku 2014) +
7x 20 polhodín á 13,98 eur (v roku 2015); náhrada za stratu času spolu 2.225,20 eur.
Trovy právneho zastúpenia spolu 7.035,69 eur (3.214,59 eur + 98,17 eur + 1.497,73 eur + 2.225,20 eur)
+ 20% DPH, t.j. 1.407,14 eur = 8.442,83 eur;

Súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za úkon písomné podanie -
čiastočné späťvzatie zo dňa 16.9.2014, keď sa jednalo o čiastočné späťvzatie v rozsahu 30% z
výšky uplatňovaného plnenia navrhovateľkou z dôvodu, že zástupca navrhovateľky uznal spoluvinu
navrhovateľky v uvedenom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že sa nejednalo o späťvzatie návrhu pre

správanie odporcu, ani o žiadnu zmenu ktorá by nastala po podaní predmetného návrhu, návrh bol vzatý
späť z dôvodov, ktoré boli navrhovateľke známe už v čase podania návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čohosa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.