Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Podhorová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/300/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213460
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
12C/259/2012-47 zo dňa 06. 11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol v celom rozsahu návrh, ktorým sa žalobca voči
žalovanému domáhal uloženia povinnosti zaplatiť náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci postupom
Okresného súdu Rimavská Sobota. K nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým, že súd rozhodol
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Prvostupňový súd
z priloženého exekučného spisu 1Er/368/2011 zistil, že súdu bola doručená žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 21. 02. 2011. Uznesením zo dňa 01. 03. 2011
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, keď po preskúmaní exekučného titulu
(rozhodcovského rozsudku) v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dospel k záveru, že v predmetnej
spotrebiteľskejzmluvesistranydohodlineprijateľnépodmienky,niejemožnéoddeliťnedovolenéplnenie
od ostatného vymáhané plnenia, a preto musí byť žiadosť zamietnutá v plnom rozsahu. Následne
súd exekúciu zastavil. Prvostupňový súd vyvodil, že v predmetnej veci nedošlo absolútne k žiadnym
prieťahom, pokiaľ ide o rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia. Vzhľadom na uvedené, je žaloba

nedôvodná. Pokiaľ žalobca tvrdí, že súd nelegálne postupoval, keď skúmal predložený exekučný titul,
prvostupňový súd s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 skonštatoval, že
súd postupoval správne, keď skúmal predložený rozhodcovský rozsudok podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku.

Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním v zákonom stanovenej lehote žalobca. Navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok a vrátiť vec okresnému súdu na opätovné prejednanie. Vytýkal prvostupňovému

súdu, že jeho rozhodnutím mu bolo upreté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom,
keď rozhodnutie zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie podmienok spravodlivého
procesu. Žalobca svojím podaním upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudca,
ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, má byťz konania vylúčený. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na
vylúčenie sudcu, nemení nič na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. Ústne pojednávanie vo veci pripúšťalo odklad, nebolo neodkladným

úkonom za danej situácie, a preto vec nemala byť meritórne prejednaná. Tvrdil, že nemal možnosť
vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a ktoré uviedol
v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré vykonal súd a na
ktorýchzaložilsvojerozhodnutie.Došlokdegradáciizásadykontradiktórnosti,kporušeniuprávažalobcu
na súdnu ochranu a k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. V konkrétnostiach uviedol, že sa súd

dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli
dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Dôležitý nie je v danom
prípade len moment, kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil
príslušnému súdnemu exekútorovi pri rešpektovaní primeranej lehoty na doručovanie. Vytýkal súdu, že
poprel žalobcovi právo byť vopred oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými
v exekučnom spise, nemal možnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu s možnosťou ovplyvniť

súdne konanie. Ďalej tvrdí, že v danej veci súd nemohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, a preto
za situácie, keď bolo potrebné vykonať dokazovanie navrhnutými listinami založenými v exekučnom
spise za stavu, že sa žalovaný nevyjadril k podanej žalobe, mal súd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje
stanoviská k skutkovým a právnym otázkam nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym
úradným postupom a výškou spôsobenej škody, inak porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces.

Poukázal na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise, pričom za dôkaz
v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise vzhľadom k faktu, že sa vec týka
nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Ďalej uvádza, že pokiaľ žalovaný nereagoval na výzvu
súdu predložiť písomné vyjadrenie, bol súd povinný rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b

O. s. p., kde skutkovým základom sa mal stať žalobcom tvrdený skutkový stav.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,

bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne podľa § 132 O. s. p. vyhodnotil a rozhodnutie náležite odôvodnil

podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd sa s rozhodnutím okresného súdu vysloveným v napadnutom
rozsudku ako aj s jeho odôvodnením, ktoré považuje za vyčerpávajúce, zrozumiteľné, jasné a
presvedčivé, stotožňuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Námietky žalobcu považuje za dôvodné a neprijateľné.

K námietke žalobcu, že vo veci rozhodol vylúčený sudca uvádza odvolací súd, že táto námietka nie je
dôvodná. Samá skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť žalobu, ktorou sa žalobca domáha
náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, na ktorom sudca
vykonáva súdnictvo, nezakladá dôvod na vylúčenie sudcu, dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho
nie je ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne svojím nesprávnym úradným postupom v

inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/43/2013). Odvolací súd poukazuje na to,
že Ústavný súd SR opakovane odmietol sťažnosti žalobcu, ktorý namietal porušenie svojich základných
práv na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov
okresných súdov, pričom svoj nárok odvodzuje od postupu toho-ktorého okresného súdu. Z obsahu

spisu v súdenej veci je zistené, že zákonná sudkyňa U.. P.G. nebola vylúčená vo veci 12C/259/2012
(uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43NcC/122/2012-8 zo dňa 11. 10. 2012).

Odvolací súd nesúhlasí s názorom odvolateľa, že okresný súd porušil jeho právo na spravodlivý
proces. V hodnotení skutkových zistení okresným súdom neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť

alebo okolnosť. Neobstojí námietka o porušení práva na kontradiktórny súdny proces z dôvodu, že
žalobca nemal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi, z ktorých súd pri rozhodnutí
vychádzal. Z obsahu spisu je zrejmé, že písomné vyjadrenie žalovanej bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 21. 10. 2013 (č. l. 27 spisu). Pokiaľ žalobca tvrdí, že súd vykonal dokazovanie,ktorého obsah a rozsah si určil sám, odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd dokazovanie
vykonal oboznámením sa s obsahom exekučného spisu, ktorého obsah mal byť žalobcovi známy už
pri podávaní žaloby, pretože práve z tohto spisu mohol čerpať skutočnosti o nesprávnom úradnom

postupe súdu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolaní nereagoval na konkrétny
vecný dôvod, pre ktorý okresný súd zamietol návrh. Odvolacia námietka spočívajúca v tvrdení, že
súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote a napriek tomu nekonštatoval
nesprávny úradný postup, nie je dôvodná. V danej veci prvostupňový súd jednoznačne skonštatoval, že
k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, presne uviedol, kedy bola súdu doručená žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia, kedy súd o tejto rozhodol a kedy bolo rozhodnutie (v tomto prípade
zamietnutie žiadosti) doručené súdnemu exekútorovi. V tomto konkrétnom prípade bolo rozhodnutie
doručenésúdnemuexekútorovivlehote15dníoddoručeniažiadostinasúde.Kžiadnemunesprávnemu
úradnému postupu teda v tomto prípade nedošlo. Všetky ostatné odvolacie námietky sú vzhľadom na
túto zistenú a preukázanú skutočnosť úplne irelevantné a vzhľadom na ustanovenie § 212 ods. 1 O.
s. p. nemá ani odvolací súd priestor na tieto s dôvodmi rozhodnutia nesúvisiace námietky reagovať.

Takouto námietkou je napríklad aj námietka o rozhodnutí bez vyjadrenia žalovanej, čo je vyvrátené
obsahomspisu,zktoréhovyplýva,žesažalovanávyjadrilaarovnopisvyjadreniaboldoručenýprávnemu
zástupcovi žalobcu (potom neobstojí ani úvaha o rozhodnutí rozsudkom pre zmeškanie). Vzhľadom
na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené, odvolací súd
nezistil nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré súd prihliada z úradnej povinnosti, a preto

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň potvrdil aj výrok rozhodnutia o trovách
prvostupňového konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, keďže o ne nežiadal a zo spisu žalovanému žiadne účelne vynaložené trovy v

odvolacom konaní zistené neboli (§ 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.).
Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.