Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. január 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814207845
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3814207845.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľky: Z..

A. K. - S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX S. C., zast.: JUDr. Tatiana Polková, advokátka,
P. O. BOX 6, 010 07 Žilina, proti odporcom: 1/ X. súd S. C., so sídlom N. X/X, XXX XX S. C. a 2/ SR -
Z. spravodlivosti SR, so sídlom T. námestie XX, XXX XX C. o doplatenie funkčného platu, takto

r o z h o d o l :

Návrh odporcu v 1/ rade na prerušenie konania súd z a m i e t a .
Odporca v 2/ rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo
sumy 2280,09 eur od 19.4.2014 do 7.7.2014 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh voči odporcovi v 1/ rade v celom rozsahu a voči odporcovi v 2/ rade v prevyšujúcej časti súd z

a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom pôvodne doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 3.7.2013 si navrhovateľ proti odporcom
uplatnil nárok na doplatenie funkčného platu, a to sumu 342,40 eur s ročným úrokom z omeškania od
16.2.2011 vo výške 9,00% do zaplatenia, sumu 342,40 eur s ročným úrokom z omeškania od 16.3.2011
vo výške 9,00% do zaplatenia, sumu 342,40 eur s ročným úrokom z omeškania od 16.4.2011 vo výške
9,25% do zaplatenia, sumu 342,40 eur s ročným úrokom z omeškania od 16.5.2011 vo výške 9,25% do
zaplatenia, sumu 684,80 eur s ročným úrokom z omeškania od 16.6.2011 vo výške 9,25% do zaplatenia,

sumu 342,40 eur s ročným úrokom z omeškania od 16.7.2011 vo výške 9,50% do zaplatenia, sumu
342,40 eur s ročným úrokom z omeškania od 16.8.2011 vo výške 9,50% do zaplatenia a trovy konania na
tomskutkovomzáklade,ženavrhovateľoviakosudcoviOkresnéhosúduPovažskáBystricaboldoručený
platový dekrét Spr 19/2010 z 10.1.2011, z ktorého vyplýva, že s účinnosťou od 1.1.2011 navrhovateľovi
patrí funkčný plat spolu 2 181 eur, čím došlo k zníženiu platu navrhovateľa, podľa tvrdení navrhovateľa
bez splnenia zákonných podmienok (§ 84 zákona o sudcoch). Platový dekrét z 10.1.2011 odkazuje na
§ 2 ods. 1 a § 29g ods. 1 zákona č. 500/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Platovým dekrétom Spr. 784/2011
z 4.8.2011 bol navrhovateľovi určený plat 2 523,40 eur, čo predstavuje rozdiel oproti predchádzajúcemu
dekrétu vo výške 342,40 eur. Uznesením Ústavného súdu SR z 22.6.2011, č.k. PL ÚS 99/2011-27
bola pozastavená účinnosť zákonných ustanovení na ktoré odkazoval platový dekrét z 11.1.2011.
Podľa tvrdení navrhovateľa neexistoval základ pre výpočet základného platu sudcu s účinnosťou od

1.1.2011, keďže Štatistický úrad SR ku dňu 10.1.2011 neoznámil priemernú nominálnu mesačnú mzdu
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za rok 2010 potrebnú pre výpočet platu sudcu podľa
§ 2 ods. 1 prvá veta Zákona o platových pomeroch. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania označil
odporcu 2/ ako Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Označenie odporcu 2/ opravil v podaní z16.7.2013 ako: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava.
Odporca 1/ sa k riadne doručenému návrhu vyjadril v podaní z 15.10.2013, v ktorom navrhol prerušiť

konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR, k veci samej sa nevyjadril. Navrhovateľ sa návrhu na
prerušenie konania vyjadril v podaní z 30.10.2013 tak, že rozhodnutie ponecháva na úvahu konajúceho
súdu. Vzhľadom k tomu, že zverejnením nálezu Ústavný súd SR sp. zn. PL ÚS 99/2011 z 11.12.2013
Ústavný súd SR rozhodol o otázke, ktorá mala význam pre rozhodnutie súdu vo veci, odpadol dôvod na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.

Na odporcom 2/ podanú námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina, tento postúpil
vec Okresnému súdu Považská Bystrica ako miestne príslušnému súdu podľa § 84 a § 85 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, v ktorého obvode má sídlo odporca 1/.
Následne z dôvodu zaujatosti sudcov Okresného súdu Považská Bystrica, odvolací súd vylúčil z
prejednávania a rozhodovania vo veci sudcov Okresného súdu Považská Bystrica a prikázal uznesením
z 4.4.2014, č.k. 4NcC/15/2014-39 vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Prievidza.

Uznesením z 23.3.2015 súd pripustil zmenu návrhu v tomto znení: „Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 282,10
€ od 16.02.2011 do 10.07.2014, zo sumy 282,10 € od 16.03.2011 do 10.07.2014, zo sumy 282,10
€ od 16.04.2011 do 10.07.2014, zo sumy 282,10 € od 16.05.2011 do 10.07.2014, zo sumy 564,20 €
od 16.06.2011 do 10.07.2014, zo sumy 282,10 € od 16.07.2011 do 10.07.2014, zo sumy 282,10 € od

16.08.2011 do 10.07.2014 a nahradiť trovy konania.“

Odporca 2/ sa k riadne doručenému návrhu vyjadril v podaní z 29.6.2015, ktorým navrhol návrh voči
odporcovi2/zamietnuťprenedôvodnosť.Odporca2/svojuobranupostavilnatom,žeúrokyzomeškania
nemožno považovať za platový nárok podľa zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, a keďže

podľa § 65 ods. 5 zákona č. 385/2000 Z.z. štát zodpovedá za uspokojenie platových nárokov sudcu.
Odporca 2/ namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore. Podľa odporcu 2/ sa
domáha úrokov z omeškania od 16. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiacoch, za ktoré sa navrhovateľ
domáhal doplatenia funkčného platu. Odporca 2/ má za to, že funkčného platy navrhovateľa za obdobie
január 2011 až júl 2011 boli navrhovateľovi vyplácané odporcom 1/ ako jeho osobným úradom v riadnych

výplatných termínoch na základe platového dekrétu predsedu súdu, ktorý bol vydaný na základe v tom
čase platnej a účinnej zákonnej úpravy. Novela zákona č. 120/1993 Z.z. bola predmetom prieskumu
pred Ústavným súdom SR, ktorý nálezom sp. zn. PL. ÚS 99/2011 zverejneným v Zbierke zákonov
dňa 18.4.2014 konštatoval protiústavnosť niektorých ustanovení napadnutého zákona. Situáciu, ktorá
nastala po zverejnení nálezu Ústavného súdu SR, možno analogicky prirovnať k situácii upravenej

v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda k bezdôvodnému obohateniu získanému plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol (v predmetnej veci bezdôvodné obohatenie vzniklo nevyplatením
funkčných platov sudcov na základe zákonnej právnej úpravy, ktorá bola vyhlásená za protiústavnú),
pričom podľa odporcu 2/ malo k bezdôvodnému obohateniu dôjsť dobromyseľne, keďže Národná rada
SR neprijala zákon č. 500/2010 Z.z. samoúčelne, ale v hospodárskom kontexte vývoja svetovej a

slovenskej hospodárskej situácie. Odporca 2/ záverom uviedol, že nález Ústavného súdu SR, ktorý
konštatoval protiústavnosť zákonnej úpravy, na základe ktorej boli sudcom vyplácané platové dekréty a
vyplácané funkčné platy, bol zverejnený v Zbierke zákonov až dňa 18.4.2014, takže v praxi nemožno
uvažovať o priznaní úrokov z omeškania od 16. dňa v mesiaci nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
platov (od februára do augusta 2011). Tiež je zrejmé, že výška úrokov z omeškania od apríla 2014

je v inej výške ako je výška úrokov z omeškania, ktoré požaduje navrhovateľ vo svojom návrhu. V
prípade konštatovania protiústavnosti zákona má Národná rada SR lehotu 6 mesiacov od vyhlásenia
nálezu na zosúladenie protiústavného zákona s Ústavou SR. Teoreticky pri aplikácii analógie iuris
navrhovateľke by patrilo právo na zaplatenie úrokov z omeškania od 19.10.2014, od zverejnenia nálezu
ÚS v zbierke zákonov. Bezodkladne po publikovaní nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov

dochádzalo k vykonávaniu úkonov smerujúcich k úhrade finančných nárokov sudcov, keďže tieto
neboli rozpočtované v štátnom rozpočte na rok 2014. Samotné doplatenie rozdielov platov sudcov
pre všetkých sudcov v Slovenskej republike bolo administratívne náročné a nemohlo sa udiať zo
dňa na deň. Odporca 2/ ďalej uvádza, že uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 99/2011-27
z 22.6.2011 bola pozastavená účinnosť zákonných ustanovení, na základe ktorých bol vypočítaný

plat navrhovateľa v platovom dekréte z 10.1.2011 a určený plat od 1.1.20111 do 26.7.2011. Priamou
reakciou na uznesenie Ústavného súdu SR bolo podľa navrhovateľa vydanie nového platového dekrétu
z 4.8.2011, podľa ktorého výšku platu nespochybňuje. Po pozastavení účinnosti napadnutých uznesenízákona č. 120/1993 Z.z. bol navrhovateľovi automaticky bez toho, aby musel podávať návrh na súd,
priznaný plat podľa predchádzajúcej právnej úpravy.
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu 16.9.2015 navrhol pripustiť zmenu návrhu tak, že

odporcovia 1/ a 2/ sú povinní solidárne zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 339,36 eur od 16.02.2011 do 10.07.2014, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 386,92
eur od 16.03.2011 do 10.07.2014, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 389,46 eur od
16.04.2011do10.07.2014,úrokzomeškaniavovýške9,25%ročnezosumy95,27eurod16.05.2011do
10.07.2014, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 542,63 eur od 16.06.2011 do 10.07.2014,

úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 306,89 eur od 16.07.2011 do 10.07.2014, úrok z
omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 219,56 eur od 16.08.2011 do 10.07.2014 do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a nahradiť navrhovateľke trovy konania.“ a vo zvyšnej časti konanie zastaviť.

Súd uznesením 9Cpr1/2014 z 28.9.2015, právoplatným 12.11.2015 rozhodol že pripúšťa zmenu návrhu:
„Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní solidárne zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 339,36 eur od 16.02.2011 do 10.07.2014, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 386,92
eur od 16.03.2011 do 10.07.2014, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 389,46 eur od
16.04.2011do10.07.2014,úrokzomeškaniavovýške9,25%ročnezosumy95,27eurod16.05.2011do
10.07.2014, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 542,63 eur od 16.06.2011 do 10.07.2014,
úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 306,89 eur od 16.07.2011 do 10.07.2014, úrok z

omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 219,56 eur od 16.08.2011 do 10.07.2014 do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a nahradiť navrhovateľke trovy konania.“ a vo zvyšnej časti súd konanie
zastavil.

Súdvoveciopakovanenariadilpojednávanie.Odporca1/v podaníz8.12.2015navrholrozhodnúťvjeho

neprítomnosti. Tiež odporca 2/ sa ospravedlnil, nežiadal pojednávanie odročiť a zotrval na písomnom
stanovisku. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na podanom návrhu. Žiadal, aby
súd konal v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi: platovým dekrétom z 10.1.2011 (č.l. 6); platovým

dekrétom z 4.8.2011 (č.l. 7); potvrdením Okresného súdu Považská Bystrica z 25.6.2015 (č.l. 54-55);.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ je sudcom Okresného súdu Považská Bystrica, v tomto konaní odporcu 1/. Odporca 1/ v
zastúpenípredsedníčkouA..D.F.vystavildňa10.1.2011navrhovateľoviplatovýdekrét,vzmyslezákona
č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 a § 29g ods. 1 zákona Národnej rady SR č. 500/2010
Z.z. z 2.12.2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady SR č. 120/1993 Z.z. o platových
pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorým
platovým dekrétom bol navrhovateľovi určený s účinnosťou od 1.1.2011 základný plat podľa §§ 66 a 67
v I. platovej skupine a v 4. platovom stupni, t.j. 105% vo výške 2 093,7 eur a v zmysle § 52 ods. 2 zákona

č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov paušálna náhrada
vo výške 87,3 eur. Následne odporca 1/ v zastúpení predsedníčkou A.. D. F. vystavil dňa 4.8.2011 na
základe uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 99/2011 z 22.6.2011, zverejneného v Zbierke
zákonov SR 26.7.2011 a v súlade so zákonom č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platový dekrét, ktorým určil navrhovateľovi s

účinnosťou od 26.7.2011 základný plat podľa §§ 66 a 67 v I. platovej skupine a v 7. platovom stupni, t.j.
105 % vo výške 2 422,4 eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s výkonom funkcie sudcu podľa
§ 52 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. vo výške 101 eur. Zároveň sa zastavila dňom 25.6.2011 výplata
doterazpriznanéhoplatu.PozverejnenínálezuÚstavnéhosúduSRsp.zn.PL.ÚS99/2011z11.12.2013
(ďalej len „nález Ústavného súdu SR“) odporca 1/ vyplatil navrhovateľovi doplatok platu za obdobie od

1.1.2011 do 25.7.2011 v mzde za jún 2014 splatnej 7.7.2014, spolu vo výške 2156,09 eur -tarifný plat
a paušálna náhrada 82,62 eur, plus doplatok PN 41,38, spolu 2280,09 eur. Vzhľadom na vyplatenú
mzdu si navrhovateľ uplatňuje voči odporcom 1/ a 2/ už len zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom
stanovenej výške za jednotlivé mesiace od dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých mesačných
platov do 7.7.2014, teda do dňa zaplatenia doplatku platu navrhovateľovi. Podľa prehľadu doplatkov

predloženého právnym zástupcom navrhovateľky za rok 2011 suma doplatku 2280 eur pozostávala z
doplatku za júl 2011 219,56 eur, za jún 2011 306,89 eur, za máj 2011 542,63 eur, za apríl 2011 95,27
eur, za marec 2011 389,46 eur, za február 2011 386,92 eur, za január 2011 339,36 eur.Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z
ktoré ho vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené týmto zákonom. Za štát v týchto vzťahoch

koná ústredný orgán štátnej správy súdov, ktorého pôsobnosť upravuje osobitný predpis (§ 34 zákon
č. 757/2004 Z.z.)
Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ministerstvo (ako legislatívna skratka pre Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 22
ods. 2 tohto zákona) vykonáva správu súdov ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy
a väzenstvo.
Podľa § 21 ods. 4 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, za štát pred súdom koná štátny orgán v
rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 65 ods. 5 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, za uspokojenie platových nárokov sudcu zodpovedá štát.
Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, platové náležitosti sudcu podľa tohto zákona (ďalej len "plat"), ak nie je ustanovené inak, sú
splatné pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Sudca má právo pred uplynutím kalendárneho mesiaca na preddavok na plat.
Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, na osobitný vzťah sudcu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (Zákonník
práce), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje

inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Navrhovateľakosudcavosobitnomvzťahusodporcom2/(štátom)podľa§25ods.1zákonač.385/2000
Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva funkciu sudcu s
pridelením na súd odporcu 1/. Navrhovateľovi odporca 1/ vystavil platový dekrét dňa 10.1.2011 v zmysle

zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 a § 29g ods. 1 zákona Národnej rady SR
č. 500/2010 Z.z. z 2.12.2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady SR č. 120/1993 Z.z. o
platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
ktorým platovým dekrétom bol navrhovateľovi určený s účinnosťou od 1.1.2011 základný plat vo výške

2093,70 eur a paušálna náhrada vo výške 87,30 eur. Uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS
99/2011 z 22.6.2011, zverejneným v Zbierke zákonov SR 26.7.2011, ktorým bola pozastavená účinnosť
zákonných ustanovení konkrétne § 29g ods. 1 zákona Národnej rady SR č. 500/2010 Z.z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon Národnej rady SR č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných
činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a v súlade so zákonom č. 385/2000 Z.z.

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
odporca1/vystavilnavrhovateľoviplatovýdekrét,podľaktoréhosúčinnosťouod26.7.2011základnýplat
navrhovateľa bol stanovený vo výške 2422,40 eur a paušálna náhradu nákladov spojených s výkonom
funkcie sudcu vo výške 101 eur. Zároveň sa zastavila dňom 25.6.2011 výplata doteraz priznaného platu.
Po zverejnení nálezu Ústavného súdu SR dňa 18.4.2014, ktorým Ústavný súd SR rozhodol vo výroku

1., že ustanovenia § 2 ods. 1 v časti „znížený podľa ods. 2“, § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1 vo vzťahu
k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona Národnej rady SR č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch
niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1
ods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, odporca 1/ navrhovateľovi vyplatil doplatok platu za obdobie
od 1.1.2011 do 25.7.2011 v mzde za jún 2014 splatnej 7.7.2014, spolu vo výške 2280,09 eur (tarifný

plat 2 156,09 eur a paušálna náhrada 82,62 eur, doplatok PN 41,38 eur). Navrhovateľovi bol vyplatený
doplatok funkčného platu, preto predmetom konania zostal nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z
omeškania, keďže k omeškaniu so zaplatením doplatku došlo podľa tvrdenia navrhovateľa od splatnostijednotlivých mesačných platov, a to k šestnástemu dňu príslušného mesiaca za mesiac predchádzajúci,
teda od februára až augusta 2011 do 7.7.2014.
Navrhovateľ odôvodňoval uplatnenie nároku voči odporcovi 1/ tým, že podľa § 90 ods. 2 zákona o

sudcoch v platových veciach rozhoduje predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu a voči
odporcovi 2/ tým, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 385/200 Z.z. v znení neskorších predpisov zodpovedá
štát za uspokojenie platových pomerov sudcu. Odporca 1/ k veci nereagoval, žiadal rozhodnúť v
zmysle právnych predpisov. Odporca 2/ namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní tým, že štát
zodpovedápodľa§65ods.5zákonač.385/200Z.z.lenzauspokojenieplatovýchnárokovsudcu,pričom

odporca 2/ úroky z omeškania za platový nárok podľa zákona č. 385/2000 Z.z. nepovažuje; bez toho,
aby označil subjekt, ktorý by mal v konaní byť odporcom namiesto odporcu 2/.
Vzhľadom na uvedenú námietku súd sa predovšetkým zaoberal tým, ktorý z odporcov, či prípadne
obidvaja odporcovia, majú byť zaviazaní plniť. Občiansky zákonník v ustanovení § 21 pripúšťa, že
účastníkom občianskoprávnych vzťahov môže byť aj štát, ktorý v týchto vzťahoch má charakter
právnickej osoby, a preto má aj právnu subjektivitu. V mene štátu konajú štátne orgány v rozsahu

svojej pôsobnosti. Štátne orgány tým, že konajú v mene štátu, nemôžu mať vlastnú právnu
subjektivitu, ale zastupujú (v rozsahu svojej pôsobnosti) len jednu právnu subjektivitu štátu. Nakoniec
ustanovenie § 21 a konkrétne jeho odsek 4 Občianskeho súdneho poriadku (hoci svojou povahou
ide o nadbytočné hmotnoprávne ustanovenie upravujúce konanie právnickej osoby, ktoré vyplýva
z ustanovení Občianskeho zákonníka) tiež upravuje, že za štát konajú štátne orgány, ktoré nikdy

nevystupujú v občianskoprávnych vzťahoch so svojou vlastnou právnou subjektivitou, ale zastupujú
právnu subjektivitu štátu. Právnická osoba nemá v právnom poriadku svoju definíciu a Občiansky
zákonník sa obmedzuje na konštatovanie, že právnická osoba má právnu subjektivitu a v nej zahrnutú aj
spôsobilosť na právne úkony, teda spôsobilosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť nadobúdať
práva a brať na seba povinnosti (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a pokus o vypočítanie skupín

právnických osôb (§ 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa právnej teórie je právnická osoba
organizáciou osôb (napr. združenia osôb) alebo majetku (napr. obchodné spoločnosti), vytvorená na
určitý účel, ktorá má objektívnym právom priznanú právnu subjektivitu, svoj názov (§ 19b ods. 1
Občianskeho zákonníka) a sídlo (§ 19c Občianskeho zákonníka). Posudzujúc štát ako právnickú osobu
a jednotlivé štátne orgány, prípadne rozpočtové organizácie (ktorou je aj odporca 1/ podľa výpisu z

registra organizácií Štatistického úradu SR) z pohľadu „podstatných náležitostí“ definujúcich právnickú
osobu nemožno dospieť k inému záveru ako tomu, že tieto náležitosti v prípade štátnych orgánov,
prípadne rozpočtových chýbajú. Odporca 1/ je zapísaný v registri organizácii Štatistického úradu SR ako
rozpočtová organizácia podľa § 3 ods. 1 a odsek 2 prvá veta zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidláchverejnejsprávyaozmeneadoplneníniektorýchzákonovatentozákonvustanovení§21ods.

1 odporcovi 1/ ako rozpočtovej organizácii priznáva charakter právnickej osoby štátu, napojenej svojimi
príjmami a výdavkami na štátny rozpočet, konkrétne na rozpočet Ministerstva spravodlivosti SR (§ 83
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), a hospodáriacej s
rozpočtovými prostriedkami (§ 22 ods. 1 prvá veta zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Z výpisu z registra organizácii Štatistického

úradu SR vyplýva názov odporcu 1/, adresa jeho sídla, ako aj identifikačné číslo. Odporca 1/ ako
rozpočtová organizácia je len správcom majetku štátu, ktorý spravuje majetok vo vlastníctve Slovenskej
republiky (§ 1 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku), pričom majetkom štátu sú veci vo
vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové
práva Slovenskej republiky (§ 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu). Slovenská

republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcu majetku štátu
(§ 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu), ktorý koná v mene štátu pred
súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje (§ 2 ods. 2 posledná veta
zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu). Odporca 1/ ako ani žiadny iný štátny orgán, prípade
rozpočtová organizácia nie je charakterizovaná ako organizácia osôb (štátny orgán nie je združením

osôb)aleboorganizáciamajetku(štátnyorgánnemávlastnýmajetok,ktorýbytvoriljehozákladnéimanie
ako napr. základné imanie obchodnej spoločnosti). Zo zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu je
zrejmé,žeodporca1/nemávlastnýmajetok,jelensprávcommajetkuštátu,sktorýmhospodári.Odporca
1/ pri správe majetku štátu zastupuje štát, ktorý je vlastníkom tohto majetku spravovaného odporcom
1/. Odporcovi 1/ (ako napr. aj každému štátnemu orgánu) preto chýba podstatná náležitosť (vlastný

majetok) na to, aby bol právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou v zmysle súkromného práva.
Na tomto charaktere nič nemení ani skutočnosť, že zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporcu 1/ definuje ako právnickú osobu,
keďže nejde o právnickú osobu ako takú, ale o právnickú osobu štátu, hospodáriacu s majetkom štátu.Potom aj vstúpiť do občianskoprávnych vzťahov môže len štát, keďže len Slovenská republika má
vlastnúprávnusubjektivituavtýchtovzťahoch(akoajvoblastiverejnéhopráva)mácharakterprávnickej
osoby len štát, za ktorý koná príslušný štátny orgán bez vlastnej právnej subjektivity (hoci napr. zákon

č. 523/2004 Z.z. alebo zákon č. 575/2001 Z.z. dojem štátnych orgánov a rozpočtových organizácií ako
právnických osôb sa snažia nesprávne navodiť). Právnickou osobu, účastníkom občianskoprávnych
vzťahov, a teda ani účastníkom konania nemôže byť odporca 1/, keďže odporca 1/, hoci so zákonom
priznaným postavením právnickej osoby, nespravuje vlastný majetok, ale majetok vo vlastníctve štátu.
Nesprávna je preto argumentácia navrhovateľa odôvodňujúca postavenie odporcu 1/ ako účastníka

konania, a toho, kto má byť zaviazaný povinnosťou plniť navrhovateľovi, na základe toho, že odporca
1/, konkrétne jeho predsedníčka, rozhoduje v platových veciach navrhovateľa (§ 90 ods. 2 zákona č.
757/2004 Z.z.). Navrhovateľ je v právnom vzťahu so štátom (§ 25 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z.), ktorý
štátzodpovedázauspokojenieplatovýchnárokovsudcu(§65ods.5zákonač.385/2000Z.z.),pričomza
štát v týchto vzťahoch koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej
správy súdov (§ 65 ods. 5 zákona č. 385/200 Z.z. v spojení s § 34 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. a § 13

ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z., § 21 ods. 4 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku). Vzhľadom k tomu
sa navrhovateľ môže domáhať uplatneného nároku len voči odporcovi 2/ (štátu). Návrh navrhovateľa
je voči odporcovi 1/ pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu 1/ nedôvodný, preto ho súd v
tejto časti zamietol.
Neobstojí však ani obrana odporcu 2/ ohľadom nesprávne uplatneného nároku voči odporcovi 2/ z

dôvodu, že navrhovateľ si uplatňuje úroky z omeškania, ktoré odporca 2/ nepovažuje za platové nároky
podľa § 65 ods. 5 zákona č. 385/2000 Z.z. Odporca 2/ bol v omeškaní s výplatou platu, čo odporca
2/ ani nepopieral. Omeškanie odporcu 2/ s výplatou platu, ktorá nebola navrhovateľovi poskytnutá
v dobe (splatnosti výplaty) ale po dátume splatnosti, má za následok povinnosť odporcu 2/ platiť
úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.05.2012, sp. zn. 2Cdo/76/2011). Povinnosť

odporcu 2/ platiť úroky z omeškania za omeškanie s výplatou platu sudcu vyplýva z ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré je potrebné použiť aj na tento osobitný vzťah
navrhovateľa s odporcom 2/ podľa § 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. v spojení s § 150 ods. 1 zákona
č. 385/200 Z.z. Dátum splatnosti označený na 15. deň v mesiaci medzi účastníkmi sporný nebol.
Medzi účastníkmi bol sporný počiatok omeškania, teda ktorým dňom sa odporca 2/ do omeškania s

výplatou platu dostal. Navrhovateľ tvrdil, že k omeškaniu odporcu 2/ s plnením došlo 15. dňa mesiaca,
v ktorom bol vyplatený nižší plat podľa platového dekrétu z 10.1.2011 a úroky z omeškania žiada
od 16.2.2011, 16.3.2011, 16.4.2011, 16.5.2011, 16.6.2011, 16.7.2011 a 16.8.2011 do 7.7.2014 (deň, v
ktorý bol doplatku platu navrhovateľa zaplatený). Odporca 2/ sa bránil, že bezodkladne po publikovaní
nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov SR dochádzalo k vykonávaniu úkonov smerujúcich

k úhrade finančných nárokov sudcov, keďže tieto neboli rozpočtované v štátnom rozpočte na rok
2014. Samotné doplatenie rozdielov platov sudcov pre všetkých sudcov v Slovenskej republike bolo
administratívne náročné, a preto nemohlo sa udiať zo dňa na deň. Odporca 1/ vydal dňom 10.1.2011
platový dekrét upravujúci plat navrhovateľa podľa zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s ustanovením §

2 ods. 1 a § 29g ods. 1 zákona Národnej rady SR č. 500/2010 Z.z. z 2.12.2010, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých
ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorým platovým dekrétom bol
navrhovateľovi určený s účinnosťou od 1.1.2011. Keďže uznesením sp. zn. PL. ÚS 99/2011 z 22.6.2011,
zverejneným v Zbierke zákonov SR 26.7.2011 Ústavný súd SR rozhodol o pozastavení účinnosti

zákonných ustanovení konkrétne § 29g ods. 1 zákona Národnej rady SR č. 500/2010 Z.z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon Národnej rady SR č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných
činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a v súlade so zákonom č. 385/2000 Z.z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
odporca 1/ vystavil navrhovateľovi nový platový dekrét, podľa ktorého s účinnosťou od 26.7.2011 bol

navrhovateľovi určený plat podľa právnej úpravy účinnej pred novelou č. 500/2010 Z.z. zákona Národnej
rady SR č. 500/2010, ktorou sa menil a dopĺňal zákon Národnej rady SR č. 120/1993 Z.z. o platových
pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ústavný
súd SR vo veci súladu právnych predpisov rozhodol nálezom, ktorým bol vyslovený nesúlad právneho
predpisu ustanovenia § 2 ods. 1 v časti „znížený podľa ods. 2“, § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1 vo vzťahu

k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona Národnej rady SR č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch
niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 v
spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, a ktorý bol zverejnený v Zbierke zákonov SR dňa 18.4.2014
(vyhlásený spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov podľa § 41a ods. 2 zákona č. 38/1993Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR a o konaní pred ním). Dňom vyhlásenia, teda dňom 18.4.2014, sa
nález stal všeobecne záväzným (§ 41a ods. 2 posledná veta zákona č. 38/1993 Z.z.) a rovnakým dňom
podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR ustanovenia § 2 ods. 1 v časti „znížený podľa ods. 2“, § 2 ods. 2 a § 29g

ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona Národnej rady SR č. 120/1993 Z. z. o platových
pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorých
účinnosť bola dočasne pozastavená uznesením č. k. PL. ÚS 99/2011-27 z 22. júna 2011 uverejneným
pod č. 236/2011 Z. z., dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stratili účinnosť (§ 41a ods.
1 zákona č. 38/1993 Z.z.).

„Právny predpis Ústavným súdom SR prehlásený za protiústavný zaniká „ex constitutione“, ak sú
dané právne skutočnosti: -náležite vyhlásený nález o nesúlade, -márne uplynutie lehoty. ... Pri výklade
ustanovení zákona o Ústavnom súde, z ktorých možno vyvodiť právne účinky jeho nálezov vydaných
v konaní o súlade právnych predpisov na konanie pred súdmi (a inými orgánmi verejnej moci v
individuálnych veciach) treba vychádzať z citovaných ustanovení § 41a ods. 1, § 41a ods. 3 ako aj § 41
ods. 2 zákona o Ústavnom súde. Pre citované ustanovenia zákona o Ústavnom súde je charakteristické

vzájomné pôsobenie princípu ochrany a zachovania ústavnosti na jednej strane a princípu právnej
istoty na strane druhej. Oba princípy sú neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu vyjadreného v
článku I ods. 1 prvej vety ústavy. Princíp ochrany a zachovania ústavnosti sa realizuje v danom prípade
samotným rozhodovaním Ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov podľa článku 125
ústavy a jeho následnými právnymi účinkami na rozhodnutia, resp. rozhodovanie súdov (a iných orgánov

verejnej moci) v individuálnych veciach. Princíp právnej istoty sa prejavuje v dvoch smeroch. Jednak je
založený na prezumpcii ústavnosti právnych predpisov (až do opačného rozhodnutia Ústavného súdu)
a jednak na zachovávaní právoplatnosti rozhodnutí súdov a iných orgánov verejnej moci vychádzajúcich
z prezumpcie ústavnosti. ... Opierajúc sa aj o uvedené východiská zákonodarca pri prijímaní zákona o
Ústavnom súde rozlíšil vplyv účinkov, nálezov Ústavného súdu vydaných v konaní o súlade právnych

predpisov na konania pred súdmi (a inými orgánmi verejnej moci) v individuálnych veciach na tie, ktoré
boli v čase uverejnenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov už právoplatne skončené (§ 41b
zákona o Ústavnom súde) a tie, ktoré ešte v čase uverejnenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov
neboli právoplatne skončené (§ 41a zákona o Ústavnom súde). ... Hoci ústava a zákon o Ústavnom
súde nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred

právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú
hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex
tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom afortiori musí tomu tak byť
vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad je
priamym popretím princípu zachovania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu

právnej istoty.“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 2.6.2011 II. ÚS 242/2011-9,19)
Dňom zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR bol vyslovený nesúlad právneho predpisu, z ktorého
vychádzal odporca 1/ pri vyhotovení platového dekrétu a výpočte platu, s Ústavou SR a napadnuté
ustanovenia stratili účinnosť. V konaní o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR sa

predpokladá súladnosť právnych predpisov, kým Ústavný súd SR nevysloví nesúlad. Do rozhodnutia
Ústavného súdu SR by odporca 2/ plnil bez právneho dôvodu, resp. by postupoval v rozpore s v tom
čase platným a účinným právom (od 1.1.2011 do 25.7.2011) keďže do tohto času nebolo zrejmé, či
právna úprava, z ktorej sa vychádzalo pri vyhotovení platového dekrétu dňa 10.1.2011, bude vyslovená
ako súladná alebo nesúladná s Ústavou SR, a v právnom štáte by ani nemal v zásade existovať dôvod

domnievať sa, že platné a účinné právo nie je v súlade s Ústavou SR. Nakoniec odporca 1/ vystavil
navrhovateľovi nový platový dekrét hneď po zverejnení uznesenia Ústavného súdu SR o pozastavení
účinnosti napadnutého právneho predpisu, a teda postupoval podľa právnej úpravy platnej a účinnej
pred vydaním napadnutého právneho predpisu. Až zverejnením nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke
zákonov, dňom 18.4.2014, napadnutý právny predpis stratil účinnosť a až týmto dňom odporcovi 2/

vznikla povinnosť plniť navrhovateľovi. Dňom nasledujúcim po dni zverejnenia nálezu Ústavného súdu
SR sa odporca 2/ dostal do omeškania s plnením (§ 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka).
Preto je nesprávny právny názor navrhovateľa, že odporca 2/ bol v omeškaní už v deň splatnosti platu
v tom ktorom mesiaci. Nemôže obstáť ani obrana odporcu 2/ že sa do omeškania dostal z dôvodu,
že uspokojenie finančných nárokov sudcov nebolo rozpočtované v štátnom rozpočte na rok 2014 a k

samotnému doplateniu rozdielov platov sudcov bolo administratívne náročné a nemohlo sa udiať zo
dňa na deň. Odporca 2/ v občianskoprávnych vzťahoch podobne ako každý iný dlžník je povinný plniť
riadne a včas, a v prípade oneskoreného plnenia sa dostáva do omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta
Občianskeho zákonníka). Pokiaľ je odporca 2/ s omeškaní s plnením peňažného dlhu, má povinnosťplatiť aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Skutočnosti, že nárok na doplatenie
platu vznikol navrhovateľovi v dôsledku právnej úpravy neskôr vyhlásenej za nesúladnú s Ústavou SR,
v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť doplatiť sudcom (aj navrhovateľovi) rozdiel v platoch, ako aj

to, že výdavky spojené s doplatením platov sudcov nemal pokryté v štátnom rozpočte na rok 2014 a
samotné doplatenie platov bolo zo strany odporcu 2/ časovo a administratívne náročné, nemôžu byť
na ujmu navrhovateľa. Odporca 2/ vedel, že na Ústavnom súde SR prebieha od roku 2011 konanie o
súlade právnych predpisov, mal mať preto vytvorenú v štátnom rozpočte rezervu pre prípad neúspechu
v konaní (podobne ako každý účastník konania), odporca 2/ v postavení dlžníka, ako každý iný dlžník

má povinnosť plniť riadne a včas a v prípade omeškania s plnením zaplatiť aj úroky z omeškania ako
paušalizovanú náhradu škody za čas, kedy navrhovateľ nemohol peniaze užívať. Odporca 2/ (štát) nemá
v občianskoprávnych vzťahoch výsostné alebo iné postavenie ako fyzické a právnické osoby (§ 2 ods.
2 Občianskeho zákonníka), je rovnako povinný dodržiavať svoje záväzky.
Odporca 2/ doplatil navrhovateľovi rozdiel v plate vo výške 2 637,72 eur až dňa 7.7.2014. V období od
19.4.2014 (odo dňa nasledujúceho po zverejnení nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov) do

7.7.2014 (deň plnenia) bol odporca 2/ v omeškaní s plnením. Za toto obdobie navrhovateľovi patria úroky
z omeškania v zákonnej výške 8,25% ročne podľa § 3 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. účinného do
31.1.2013 v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, Keďže právny
vzťah medzi účastníkmi vznikol pred 1.2.2013 a v prvý deň omeškania s plnením peňažného dlhu bola
základná úroková sadzba ECB 0,25% (8 percentuálnych bodov + 0,25%).

Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania za obdobie dlhšie a vo výške presahujúcej najvyššiu prípustnú
výšku úroku z omeškania platnú podľa predpisov občianskeho práva, teda v rozpore s právom. Preto
súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti uplatnených úrokov ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľ bol ohľadom doplatenia funkčného platu úspešný v celom rozsahu, konanie sa v tejto
časti zastavilo, a v časti bol úspešný aj ohľadom priznaných úrokov z omeškania. Odporca 1/ bol v

konaní v celom rozsahu úspešný, trovy konania si však neuplatnil. Odporca 2/ bol v konaní úspešný
len v zamietanej prevyšujúcej časti návrhu, teda mal úspech len čiastočný. Navrhovateľovi by preto
patrila proti odporcovi 2/ náhrada trov konania (§ 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 146
ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľ by si však aj v tejto situácii mal znášať
trovy konania sám. Na aplikáciu druhej vety § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nie je daný,

keďže k zastaveniu konania pre plnenie odporcu 2/ nedošlo zavinením na strane odporcu 2/, nie pre
správanie odporcu 2/. Odporca 2/ plnil navrhovateľovi až potom ako rozhodol nálezom Ústavný súd
SR. Do rozhodnutia Ústavného súdu SR odporca 2/ nemal povinnosť plniť. Súd však vzhliadol dôvod
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý navrhovateľovi náhrada trov konania nepatrí. Navrhovateľ si uplatnil
nárok v čase, keď dlh odporcu 2/ ešte nebol splatný a splatnosť dlhu (doplatku funkčného platu) závisela

od rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktoré rozhodnutie (nález) vo veci súladu právnych predpisov bol
zverejnený až dňa 18.4.2014, až v tento deň bol odporca 2/ povinný plniť. Preto hoci navrhovateľ
bol v konaní v prevažnej časti úspešný, jeho nárok na doplatenie funkčného platu bol v priebehu
konania uspokojený, vzhľadom k tomu, že je tu dôvod hodný osobitného zreteľa (žalovaný nesplatný dlh)
navrhovateľ podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ani odporca 2/ pre prevažný neúspech

v konaní podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nemajú právo na náhradu trov konania.
Súd preto rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.