Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21C/299/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109241862
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1109241862.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Kontríkovou v právnej veci

navrhovateľa: Š. Q., W. U.. S. X, Š., zastúpený advokátom JUDr. Eduardom Jurovatým, so sídlom
Štúrova 21 Nitra, proti odporcovi: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 1.345,44 eura a 165.969,59 eura takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 8.564 eur a trovy konania v sume
1.875,93 eura v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Trovy konania je odporca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 6.11.2009 domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške
1.345,44 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 165.969,59 eura odporcom. Navrhovateľ svoj návrh
odôvodnil tým, že uznesením Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru Nitra zo dňa 1.7.2003
bolo voči nemu a ďalším obvineným vznesené obvinenie pre trestný čin prijímania úplatku a inej
nenáležitej výhody spolupáchateľstvom a zneužívania právomoci verejného činiteľa, na tom skutkovom
základe, že v presne nezistenom čase od začiatku roka 2002 do 30.6.2003 v Šahách, na hraničnom

priechode medzi SR a Maďarskom ako pracovníci Odboru hraničnej kontroly Šahy, žiadali neoprávnene
odobčanovRumunskafinančnúhotovosť-úplatokod500do1000Ftnaosobuzavystaveniepotvrdenia
do cestovného dokladu o vstupe na územie SR, pričom mali vedomosť o tom, že občania Rumunska
zneužívajú vstup na územie SR s úmyslom získať potvrdenie o opustení územia Maďarska a získať
možnosť pobytu v Maďarsku na ďalších 30 dní.

Dňa 5.7.2003 Okresný súd v Nitre rozhodol o vzatí navrhovateľa do väzby, nakoľko dospel k záveru,

že ponechaním obvinených na slobode by títo mohli vplývať na doposiaľ nevypočutých obvinených,
prípadne na osoby podozrivé a doposiaľ nevypočuté. Navrhovateľ bol z väzby prepustený dňa
26.9.2003. Trestné stíhanie pre vyššie uvedené trestné činy, pre ktoré bolo navrhovateľovi vznesené
obvinenie bolo voči nemu zastavené uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
SR zo dňa 18.1.2008, pretože bolo nepochybné, že skutok nespáchali obvinení.

Trestné stíhanie navrhovateľa zasiahlo v profesijnom a aj v osobnom živote. Počas trvania väzby

sa navrhovateľ nemohol zamestnať, ani inak spoločensky uplatniť. Možnosť zamestnať sa je aj v
súčasnosti pre navrhovateľa pomerne nízka, nakoľko musí uvádzať fakt, že bol trestne stíhaný, čo
vzbudzuje nedôveryhodnosť jeho osoby pre možných zamestnávateľov. Následkom trestného stíhania
a intenzívnej medializácie prípadu došlo k poškodeniu dobrého mena navrhovateľa nie len v okruhurodiny a známych, ktorí sa od jeho osoby dištancujú, ale medializáciou tejto kauzy bolo navrhovateľovi
poškodené dobré meno a povesť aj celospoločensky. Vyššie popísaným nezákonným stíhaním a jeho
dôsledkami bola navrhovateľovi spôsobená škoda pozostávajúca zo straty na zárobku za obdobie

od trvania väzby vo výške 1.345,44 eura. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal tiež
zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 165.969,59 eura.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 26.11.2009 a na pojednávaní
1.6.2012. Vo vyjadrení odporca uviedol, že neuznáva nárok navrhovateľa, pretože navrhovateľ

nedisponuje rozhodnutím, ktoré by bolo pre nezákonnosť zrušené, čo je predpokladom pre priznanie
nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. Obvinenie bolo vznesené voči navrhovateľovi
v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi trestné právo, rovnako aj väzba bola vykonaná zákonným
spôsobom. Navrhovateľovi v čase väzby nepracoval, poberal výsluhový dôchodok, preto mu nárok na
stratu na zárobku nepatrí. V danom prípade ide o náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., podľa
ktorého nie je možné navrhovateľovi priznať nemajetkovú ujmu. Z uvedených dôvodov navrhol odporca

návrh navrhovateľa zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi uznesením Krajského úradu justičnej polície PZ
Nitra ČVS: KÚJP-17/OVVK-2003-SY zo dňa 1.7.2003, uznesením Okresného súdu v Nitre zo dňa
5.7.2003 sp. zn. 1Tpr 68/03, uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.9.2003 sp. zn. 7Tpo 38/03,

pripojeným vyšetrovacím spisom Krajského riaditeľstva PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre
ČVS: KÚJP-17/OVVK-2003-SY, výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne Q. P., ako i ostatným
spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Uznesením Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Nitre zo dňa 1.7.2003, ČVS: KÚJP-17/

OVVK-2003-SY bolo začaté trestné stíhanie navrhovateľa /a aj iných osôb/, ako obvinených za trestný
čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody spolupáchateľstvom a za trestný čin zneužívania
právomoci verejného činiteľa, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver,
že v presne nezistenom čase od začiatku roka 2002 od 30.6.2003 v Šahách, na hraničnom prechode
medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou Šahy - Parassapuszta ako pracovník Odboru

hraničnej kontroly Šahy, Úradu hraničnej a cudzineckej polície PZ žiadali neoprávnene od občanom
Rumunska finančnú hotovosť - úplatok od 500 Ft do 1000 Ft na osobu za vyslovenie potvrdenia
do cestovného dokladu o vstupe na územie Slovenskej republiky, pričom mal vedomosť o tom, že
občania Rumunska zneužívajú vstup na územie SR s úmyslom získať potvrdenie o opustení územia
Maďarskej republiky a tak získať možnosť pobytu v Maďarsku na ďalších 30 dní, ktorú finančnú hotovosť

prijímalitýmspôsobom,ževodičiprivážajúciobčanovRumunskanamotorovýchvozidláchkhraničnému
prechodu odovzdali s cestovnými dokladmi aj finančnú hotovosť vloženú do technického preukazu
motorového vozidla alebo do cestovného dokladu službukonajúcim pracovníkom odboru hraničnej
kontroly na vstupe do SR, ktorí túto prevzali, a až následne rozhodli o vystavení predmetného potvrdenia
do cestovného dokladu, čím konali v rozpore so zákonom o pobyte cudzincov a v rozpore so zákonom

o policajnom zbore.

Uznesením Okresného súdu v Nitre zo dňa 5.7.2003, sp. zn. 1Tpr 68/03 bol navrhovateľ /a aj iné osoby/
vzatý do väzby z dôvodu, že existuje obava, že ponechaním obvinených na slobode by títo mohli vplývať
na doposiaľ nevypočutých obvinených, prípadne na osoby podozrivé a doposiaľ nevypočuté.

Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.9.2003 sp. zn. 7Tpo 38/03, po podaní sťažnosti
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu v Nitre, bolo uznesenie Okresného súdu v Nitre zo dňa
5.7.2003 zrušené a obvinený navrhovateľ /ako aj iné osoby/ bol prepustený z väzby na slobodu. Krajský
súd v Nitre uznesenie odôvodnil tým, že doteraz vykonané dokazovanie nepreukazuje žiadnu konkrétnu

skutočnosť, ktorá by odôvodňovala jeho väzbu pretože všetci obvinení už boli vo veci vypočutí.

Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR zo dňa 18.1.2008 bolo trestné
stíhanie navrhovateľa /a aj iných osôb/ zastavené, pretože bolo nepochybné, že skutok nespáchali
obvinení.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že v policajnom zbore pracoval 26,5 roka, na hraničnom oddelení
v Šahách a na oddelení pasovej služby v Šahách. K 31.6.2003 odišiel do výsluhového dôchodku.
Rozhodol sa tak preto, lebo sa povrávalo, že odchodné sa bude zdaňovať. Navrhovateľ však nemalv pláne ostať doma, dúfal, že popri výsluhovom dôchodku si nájde prácu a privyrobí si. Ako policajt
mal oprávnenie nosiť zbraň, okrem toho vždy robil psovoda, mal strážneho psa, predpokladal, že sa
zamestná v bezpečnostnej službe. Dňa 2.7.2003 bol v dopoludňajších hodinách v obci P., kde má

navrhovateľ rodičovský dom. Asi o 11.00 prišli za navrhovateľom pracovníci inšpekcie, predložili mu
uznesenie o začatí trestného stíhania a zobrali ho na výsluch do Nitry, s tým, že bude vypočutý k prípadu.
Asi o 13.00 hod. boli v Nitre, navrhovateľ bol umiestnený v cele predbežného zadržania, o 18.00 hod.
bol vypočutý a následne v nočných hodinách prevezený do cely predbežného zadržania v Trnave.
V Trnave bol tri dni, po výsluchu na Okresnom súde v Nitre sudca rozhodol o vzatí navrhovateľa do

väzby. Na výkon väzby bol prevezený do Leopoldova, odkiaľ bol prepustený 26.9.2003. V cele boli
umiestnení dvaja, spolu s navrhovateľom vykonával väzbu obvinený v kauze "kyselinári". Spoluväzeň
bol už vo väzbe 1,5 roka, podľa navrhovateľa trpel psychickou poruchou, všetko mu vadilo, aj keď
navrhovateľ prešiel po cele, vytváral neustále konfliktné situácie. Navrhovateľ znášal väzbu veľmi ťažko,
zrazu sa ocitol s ľuďmi, ktorí páchali trestnú činnosť, schudol 16 kg, väzenská strava sa nedala jesť.
Správanie dozorcov bolo strašné, kedykoľvek vyzliekli navrhovateľa donaha, zakazovali mu chodiť k

oknu, vždy ho kontrolovali a vyhrážali sa mu samotkou. Prvé tri dni navrhovateľa umiestnili na samotke
bez akéhokoľvek odôvodnenia, asi preto, že nemali voľné iné miesto. Navrhovateľ počas výkonu práce
nebol nikdy potrestaný, v práci bol hodnotený štvrťročne, jeho hodnotenia boli vždy kladné. Navrhovateľ
je ženatý, v čase, keď ho zobrali do väzby mala jeho dcéra 17 rokov. Manželka a aj dcéra znášali väzbu
navrhovateľa veľmi zle, často plakali. Manželka v tom čase pracovala v miestnych potravinách ako

predavačka. Šahy sú malé mesto so 6.000 obyvateľmi, všetci sa navzájom poznajú. Niektorí zákazníci
boli k manželke navrhovateľa škodoradostní, na adresu navrhovateľa mali nepríjemné poznámky, ktoré
musela manželka navrhovateľa znášať. Navrhovateľ istý čas pracoval ako policajt v Š., v rámci výkonu
svojho povolania sa mu stalo, že musel v odôvodnených prípadoch udeľovať pokuty. Hlavne takíto
ľudia sa tešili z toho, že navrhovateľ a jeho rodina trpia a poukazovali na to, ako navrhovateľ ako

policajt dopadol. Manželka a dcéra navrhovateľa vždy stáli pri ňom, neverili, že by bol schopný spáchať
trestný čin, dúfali, že všetko dobre dopadne, ich vzťahy táto udalosť upevnila. Po návrate z väzby mal
navrhovateľ pred ľuďmi z mesta pocit hanby. Asi po roku po návrate z väzby si našiel prácu v obchode s
nábytkom, neskôr pracoval v bezpečnostnej službe, pričom vždy šlo o prácu, kde ho zamestnali známi.
Od februára tohto roku nepracuje, pretože jeho zamestnávateľ mal finančné problémy a nevyplácal

zamestnancom mzdy.

Z výsluchu svedkyne Q. P.O. súd zistil, že je sestrou navrhovateľa. Býva v M., s bratom sa stretáva 3 krát
týždenne, s navrhovateľom a jeho manželkou mala a má veľmi pekný vzťah. Počas väzby navrhovateľa
sa stretávala s jeho manželkou a dcérou, všetci verili, že je nevinný. Po návrate navrhovateľa z väzby sú

ich vzájomné vzťahy s navrhovateľom veľmi dobré a väzba ich vzťah žiadnym negatívnym spôsobom
neovplyvnila. Navrhovateľ a jeho rodina po návrate navrhovateľa z väzby pociťovala hanbu, pretože
ľudia nerozlišujú medzi väzbou a výkonom trestu a mnohí ho posudzovali ako odsúdeného a uverili,
že páchal trestnú činnosť. Situácia, keď bezúhonného človeka zoberú do väzby je veľmi ponižujúca.
Niektorí kamaráti sa po návrate s väzby prestali s navrhovateľom kontaktovať. Nevedel si nájsť prácu,

zamestnali ho len známi.

Podľa § 27 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Zodpovednosťzaškoduspôsobenúrozhodnutiami,ktorébolivydanéprednadobudnutímúčinnostitohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím tohto zákona, sa
spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonnom
rozhodnutím,ktorévobčianskomsúdnomkonaníavkonanípredštátnymnotárstvom,vsúdnomkonaní,
ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o

väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie.Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má
voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak
bol spod obžaloby oslobodený.

V danom prípade bol predmetom sporu nárok navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
jednak podľa zákona č. 58/1969 Zb. jednak podľa zákona 514/2003 Z.z.. Navrhovateľ tvrdil, že
následkom nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom
konaní mu bola spôsobená škoda, pozostávajúca zo straty na zárobku vo výške 1.345,44 eura, za

obdobie od 2.7.2003 do 26.9.2003, kedy bol vo väzbe. Predmetom sporu bola ďalej nemajetková ujma
vo výške 165.969,59 eura, ktorej sa navrhovateľ domáhal v súvislosti s nezákonnou väzbou a v súvislosti
s nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní, keď trestné stíhanie navrhovateľa
začalo dňa 1.7.2003, bolo zastavené až 18.1.2008, teda trvalo neprimerane dlho.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a

nesprávnym úradným postupom je existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré
je v rozpore s objektívnym právom, resp. existencia nesprávneho úradného postupu, ďalej existencia
škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosti medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom.

Navrhovateľ sa domáhal škody pozostávajúcej zo straty na zárobku za obdobie od 2.7.2003 do
26.9.2003, t.j. počas väzby. Podľa cit. ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. je možné priznať náhradu
za stratu na zárobku, ako ušlý zisk, avšak v prípade navrhovateľa jeho návrhu v tejto časti súd nemohol
vyhovieť, keďže navrhovateľ ku dňu 30.6.2003 odišiel do výsluhového dôchodku a jeho služobný pomer
zanikol. Uvedená skutočnosť vyplynula z výpovede samotného navrhovateľa. Z jeho výpovede tiež

vyplynulo, že nemal dohodnutý ďalší, konkrétny pracovný pomer ale len plánoval, že si prácu nájde. K
strate na zárobku teda v prípade navrhovateľa nedošlo v príčinnej súvislosti s nástupom navrhovateľa
do väzby, ale v príčinnej súvislosti s nástupom navrhovateľa do výsluhového dôchodku. Navrhovateľovi
sa počas konania nepodarilo preukázať, že si prácu nemohol nájsť v súvislosti s vykonanou väzbou.
Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že počas väzby ostal bez príjmu, pretože za toto obdobie mu

vznikol nárok na výsluhový dôchodok. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa jeho návrh v časti
o zaplatenie škody vo výške 1.345,44 eura zamietol.

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ ďalej domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 165.969,59 eura. Aj keď ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. vyslovene neuvádzajú, že by

podľa tohto zákona bolo možné priznať právo na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, súdna prax
ustálila, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy treba posudzovať aj v súvislosti s článkom 5 ods. 1
ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a je možné priznať nemajetkovú ujmu za väzbu.
Súd v danom prípade dospel k záveru, že výkon väzby navrhovateľa predstavoval vážny zásah do jeho
osobnej slobody, vyvolal ďalší negatívny dopad na jeho osobný život a životný osud. Zasiahol do jeho

súkromného života, do jeho cti a dôstojnosti v značnej miere, preto bol spôsobilý okrem porušenia práva
na osobnú slobodu (garantovanú v čl. 17 ods. 1Ústavy SR) obmedziť a porušiť aj jeho právo na ochranu
súkromného a rodinného života, dôstojnosti a osobnej cti tak, ako to zaručuje čl 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR.

Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že si riadne vykonával prácu policajta a napriek tomu bol po

vznesení obvinenia vzatý dňa 2.7.2003 do väzby. Vo väzbe sa ocitol s ľuďmi majúcimi kriminálnu
minulosť, sčlovekomobvinenýmvkauze"kyselinári"Počasdobynecelýchtrochmesiacovmuselznášať
ponižovanie, vyhrážanie, existenciu obmedzených životných podmienok bez rodiny. Podľa názoru súdu
navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy za väzbu, pretože túto možno považovať
za nedôvodnú, čo vyplynulo z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.9.2003, ktorým

bola väzba zrušená. Krajský súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že nebola preukázaná žiadna
konkrétna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala obavu, že obvinený bude pôsobiť na spolu- obvinených,
pretože už boli všetci vypočutí. Výkon väzby bol spôsobilý vyvolať popri vzniku materiálnej škody a
ušlého zisku v tomto prípade aj vznik nemateriálnej ujmy vo sfére osobnostných práv.

Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom
nebola zákonom č. 58/1969 Zb. a pôvodne ani zákonom 514/2003 Z.z. upravená. Novelou zákona
č. 514/2003, zákonom č. 517/2008, účinnom od 1.1.2009 došlo k úprave výšky nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Aj keď súd v danej veci na priznanú nemajetkovú ujmu aplikoval ustanovenia zákona č.58/1969 Zb., vzhľadom ku skutočnosti, že tento zákon výšku nemajetkovej ujmy neupravoval, výšku
nemajetkovej ujmy súd ustálil voľnou úvahou s prihliadnutím k ust. § 17 ods. 3 a 4 zákona 514/2003 Z.z.
Inak by podľa názoru súdu ustálená výška nemajetkovej ujmy mohla vzbudzovať u účastníkov konania

podozrenie zo svojvôle rozhodujúceho sudcu.

Paragraf 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. výšku nemajetkovej ujmy spôsobenej väzbou, trestom alebo
iným pozbavením osobnej slobody odvodzuje od primeranej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve SR, pričom by za každý začatý deň pozbavenia osobnej slobody mala byť priznaná

najmenej jedna tridsatina takejto mzdy za predchádzajúci rok. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia by
mala byť výška nemajetkovej ujmy v peniazoch určená aj s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodením v súkromnom živote
a na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodením v spoločenskom uplatnení.

Navrhovateľ bol vo väzbe v roku 2003, primeraná nominálna mesačná mzda zamestnanca v
hospodárstve SR bola v roku 2002 13.511,- Sk, 1/30 predstavuje sumu 450,- Sk. Navrhovateľ bol vo
väzbe od 2.7.2003 do 26.9.2003, čo je 86 dní.

Súd s prihliadnutím na ust. § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie

nemajetkovej ujmy vo výške 8.564 eura, zodpovedajúcej sume 3.000,- Sk za 1 deň väzby (86 x 3.000
= 258.000,- Sk). Navrhovateľ bol policajtom, až do doby väzby svoju prácu vykonával bez zistených
nedostatkov. Vo väzbe bol v cele s človekom, ktorý bol obvinený v kauze "kyselinári", vo väzbe bol už
vyše roka, čo sa evidentne podpísalo pod jeho správanie. K navrhovateľovi sa správal neprimerane, bol
nervózny k akéhokoľvek jeho pohybu, pravdepodobne trpel psychickou poruchou. Navrhovateľ nemohol

vo väzbe jedávať, schudol 16 kg. Väzbu chápal ako potupu, urážku, poníženie, cítil hanbu.

Vo väzbe sa teda ocitol policajt, ktorý mal dohliadať nad dodržiavaním zákonov, pričom mu bolo kladené
za vinu porušenie zákona. Jeho najbližšia rodina - manželka, dcéra, sestra, švagor ho podržali, ich
vzťah k navrhovateľovi sa nezmenil, vždy mu verili. Súd teda s prihliadnutím k osobe navrhovateľa, jeho

doterajší život a závažnosť následkov, ktoré vznikli navrhovateľovi v súkromnom živote rozhodol o výške
nemajetkovej ujmy za väzbu tak, ako je hore uvedené.

Vo zvyšnej časti nemajetkovej ujmy súd návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ počas konania
nepreukázal, že by po prepustení z väzby došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti navrhovateľa v

spoločnosti v značnej miere. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že rodina mu vždy verila a ich
vzájomné vzťahy táto nepríjemná udalosť len upevnila. Navrhovateľ tiež nevedel preukázať, že by ho
potencionálni zamestnávatelia odmietli zamestnať z dôvodu, že bol vo väzbe. Z uvedeného následne
súd nemohol vyvodiť záver, že by v prípade navrhovateľa došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti
navrhovateľa v oblasti rodinnej, alebo pracovnej, resp. spoločenskej.

Navrhovateľ nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odvodzoval aj od nesprávneho úradného postupu,
spočívajúceho v prieťahoch v konaní, keďže trestné stíhanie trvalo od 1.7.2003 do 18.1.2008. Podľa
názoru súdu však navrhovateľ počas konania nepreukázal, že by bola v značnej miere znížená jeho
dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti v príčinnej súvislosti s prieťahmi v trestnom konaní, resp. v

súvislosti s dĺžkou trestného konania. Z výpovede samotného navrhovateľa vyplynulo, že jeho životná
situácia, či už v oblasti pracovnej rodinnej a spoločenskej sa zhoršila hneď po vznesení obvinenia, počas
väzby a bezprostredne po návrate z väzby. Následky zásahu do jeho osobnostných práva sa v ďalšom
období nezhoršovali, postupne si našiel prácu, situácia v rodine bola dobrá, pretože jeho najbližší mu
vždy verili, ich vzájomný vzťah sa nezmenil.

Pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme je potrebné tiež prihliadnuť k dôležitej skutočnosti, že štát
prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní musí zabezpečovať ochranu občanov pred
páchateľmi trestných činov. Je potrebné súhlasiť s tým, že trestné stíhanie fyzickej osoby, zvlášť keď
bola obvinená zo závažného trestného činu a bola v priebehu trestného konania vzatá do väzby,

prestavuje závažný zásah do osobnostných práv fyzickej osoby. Ak však postupujú orgány činné v
trestnom konaní v medziach zákona, ktorý konanie upravuje, nemožno takýto zásah považovať za
neoprávnený podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide tu práve o situáciu, kedy nad individuálnymi
záujmami fyzickej osoby, do ktorých osobnostných práv je trestným stíhaním zasahované, prevládauvedený závažnejší, významnejší a vyšší verejný záujem na tom, aby trestné činy boli náležite zistené
a ich páchatelia potrestaní. Neoprávnenosť zásahu sama o sebe nezakladá ani okolnosť, že neskôr
bolo trestné stíhanie zastavené. Zastavenie trestného stíhania neznamená, že neexistovali podmienky

pre vznesenie obvinenia a podozrenie, že k páchaniu trestného činu došlo. Konanie orgánov činných v
trestnom konaní je potrebné považovať za výkon práv a povinností stanovených zákonom, ktorý vylučuje
neoprávnenosť zásahu. Súd navyše v civilnom konaní nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov
činných v trestnom konaní z hľadiska účelnosti a rýchlosti vykonávaných úkonov, na to nemá právomoc.
Aj z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa o priznanie nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s

prieťahmi v trestnom konaní zamietol.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na medializáciu celého prípadu či už v novinách alebo televíziách, za
prípadný zásah do jeho osobnostných práv médiami odporca nezodpovedá. Nie je týmto dotknutý nárok
navrhovateľa domáhať sa ochrany osobnosti a nemajetkovej ujmy voči vydavateľovi novín, resp. voči
konkrétnej televízii.

Z hore uvedených dôvodov súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku zaviazal odporcu na zaplatenie
nemajetkovej ujmy v sume 8.564 eura.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého aj keď mal účastník

vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech
v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku
alebo od úvahy súdu. V takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z
výšky súdom priznaného plnenia. Keďže rozhodnutie o výške poskytnutého plnenia záviselo od úvahy
súdu, súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, pričom základnú sadzba tarifnej

odmeny advokáta vypočítal z výšky súdom priznaného plnenia 8.564 eur /nepriznal vo výške vyčíslenej
právnym zástupcom navrhovateľa. Priznané trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 1.875,93 eura
pozostávajú z nasledovných úkonov právnej služby:

úkony právnej služby v roku 2009 á 253,94 eura:

1. príprava a prevzatie zastúpenia 14.10.2009............................................................253,94
2. podanie návrhu vo veci samej 6.11.2009................................................................253,94
+ 2x náhrada hotových výdavkov á 6,95 eura............................................................ 13,90
+ 19% DPH...................................................................................................................99,14

úkony právnej služby v roku 2011 a 2012 á 253,94 eura:
3. odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania 1.6.2011........................................253,94
4. dovolanie 19.12.2011...............................................................................................253,94
5. účasť na pojednávaní 1.6.2012................................................................................ 253,94
6. účasť na pojednávaní 31.7.2012...............................................................................253,94

+ 2x náhrada hotových výdavkov á 7,41 eura.............................................................. 14,82
+ 2x náhrada hotových výdavkov á 7,63 eura.............................................................. 15,26
+ 20% DPH...................................................................................................................209,17
spolu úkony právnej služby a náhrada hotových výdavkov.....................................1.875,93

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za uplatnené úkony právnej služby vyjadrenie k
výzve na zaplatenie súdneho poplatku, žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania, pretože nejde o úkony
právnej služby v zmysle § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., /nešlo o podanie na súd vo veci samej/. Súd
tiež nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za uplatnený úkon právnej služby porada s klientom
1.6.2012, pretože navrhovateľ nepreukázal, že takáto porada sa uskutočnila, čo bolo jej predmetom a

ako dlho trvala /§14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl./. Súd tak nemohol posúdiť, či takýto úkon právnej služby
bol potrebný na účelné uplatňovanie práva v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.