Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 21C/335/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315209383
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315209383.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej

veci navrhovateľa: Slovak Lines, a.s., IČO: 35 821 019, Mlynské nivy 31, Bratislava, zast. Mgr. Editou
Pfundtner, advokátkou, Tupého 23, Bratislava, proti odporkyni : S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X,
N., zast. O. I., tajomníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 40,95 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 28.04.2015 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni
zaplatenia sumy 40,95 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 40,95 eur od 14.06.2011 do

zaplatenia titulom nezaplateného cestovného a úhrady pokuty v zmysle § 9 ods. b/ a § 14 ods. 2 Zák.
o č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave a čl. 10 ods. 3 Prepravného poriadku navrhovateľa. Svoj návrh
navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa dňa 13.06.2011 sa na výzvu kontrolného orgánu - revízorov
- nepreukázala platným cestovným lístkom na spoji č. 126 linky č. 102441 prímestskej autobusovej
linky Bratislava - Senec - Blatné - Igram - Čataj prevádzkovanej navrhovateľom ako dopravcom.
Dopravná kontrola bola vykonaná dňa 13.06.2011 na zastávke Bratislava, autobusová stanica Mlynské
Nivy. Odporkyňa bola navrhovateľom viackrát vyzvaná k úhrade dlhu, a to výzvou zo dňa 18.07.2011,

23.01.2012, 13.06.2012, 10.08.2012, avšak táto na výzvy nereagovala a dlžnú sumu navrhovateľovi do
dnešného dňa neuhradila. Keďže sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, navrhovateľ si
okrem istiny 40,95 eur uplatňuje od odporkyne i zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po
splatnosti dlhu.

Keďže súdu, ani príslušnému orgánu policajného zboru sa nepodarilo zistiť kde sa odporkyňa, zdržuje
a na adrese trvalého bydliska sa nenachádza, súd jej pre toto konanie ustanovil opatrovníka v zmysle

§ 29 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O.s.p.“), s ktorým pokračoval v konaní. Opatrovník pre konanie odporkyne podaním zo dňa 28.04.2016
vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa z dôvodu uplynutia trojročnej premlčacej doby , ktorá
začala plynúť 14.06.2011 a uplynula 14.06.2014.

Vo veci bol dňa 30.06.2016 verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade
s § 115a ods. 2 O.s.p. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli

tunajšieho súdu dňa 21.06.2016.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu, ide o drobný spor.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi : Protokolom o zistenej závade
pri dopravnej kontrole zo dňa 13.06.2011 odporkyňou, Cenníkom cestovného platného v prímestskej
doprave navrhovateľa - Cenový výmer č. 1/82010, Výpisom z čl. 10 Prepravného poriadku, Výzvou

navrhovateľa adresovanou odporkyni k úhrade zo dňa 18.07.2011 s dokladom o neprevzatí zásielky,
Upomienkou k úhrade zo dňa 23.01.2012, žiadosťou matky odporkyne o možnosti splátky doručené
navrhovateľovi dňa 26.03.2012, Odpoveďou navrhovateľa zo dňa 26.03.2012, Upomienkami k úhrade
zo dňa 09.08.2012 s vrátením doručenky a vyznačením adresáta neznámeho dňa 15.08.2012, pričom
zistil nasledovný skutkový stav :

Z Protokolu o zistenej závade pri dopravnej kontrole súd zistil, že pri dopravnej kontrole dňa 13.06.2011
na autobusovej stanici Bratislava na linke č. 102441 na spoji č. 126 bolo zistené, že cestujúca -
odporkyňa cestovala bez cestovného lístka, ktorý jej bol vydaný, avšak ho zahodila. Pokuta bola
vypočítaná na sumu 40,95 eur / 21km x 1,95/. Odporkyňa do Protokolu uviedla, že uhradí pokutu šekom,
čo potvrdila svojim podpisom.

Výzvou na úhradu zo dňa 18.07.2011 vyzval navrhovateľ odporkyňu na zaplatenie sumy 40,95 eur za
cestovanie na linke č. 126 dňa 03.06.2011 bez cestovného lístka, konkrétne úhrady 39 eur /20x1,95 eur/
ako 20-násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav z východiskovej zastávky kontrolovaného
spoja po najbližšiu zastávku miesta zistenia Čataj-Bratislava, AS a základného cestovného 1,95 eur.

Zásielka nebola odporkyňou v odbernej lehote prevzatá a vrátila sa navrhovateľovi 15.08.2011.
Listom zo dňa 23.01.2012 navrhovateľ urgoval odporkyňu na zaplatenie sumy 40,95 eur, avšak
odoslanie zásielky súdu nepreukázal rovnako ako nepreukázal zasielanie jej zásielky zo dňa 26.03.2012
ohľadne súhlasu dohody so splátkami ako odpoveď na oznámenie matky odporkyne, upomienky č. 2
zo dňa 13.06.2012. Naposledy upomienkou č. 2 zo dňa 09.08.2012 vyzýval navrhovateľ odporkyňu

opätovne k úhrade dlhu do 15 dní po obdržaní upomienky, avšak zásielka sa navrhovateľovi vrátila s
vyznačením adresáta - odporkyne ako adresát neznámy dňa 14.08.2012.

Podľa § 14 ods. 1 písm. d) Zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon o cestnej doprave) je cestujúci povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena

osádky autobusu alebo revízora preukázať sa cestovným lístkom.

Podľa § 14 ods. 2 Zákona o cestnej doprave ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo
bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky
autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť

cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie
cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu,
číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné
údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

Podľa § 16 Zákona o cestnej doprave,
(1) potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a o zaplatení cestovného je cestovný lístok
v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Cestovný lístok v papierovej podobe obsahuje
obchodné meno dopravcu, jeho identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, druh cestovného
lístka, čas jeho platnosti, prevádzkový rozsah a sumu zaplateného cestovného. Ďalšie údaje, ako aj

tvar cestovného lístka a spôsob jeho vydávania podrobnejšie určí prepravný poriadok po zohľadnení
predpisov o účtovníctve a o dani z pridanej hodnoty.
(2) Cestovné lístky sú jednorazové a časové. Jednorazový cestovný lístok oprávňuje cestujúceho na
jednu prepravu do zastávky, po ktorú zaplatil cestovné. Časový cestovný lístok oprávňuje cestujúceho
vo vyznačenom časovom období platnosti cestovného lístka na opakované prepravy všetkými spojmi

jednej autobusovej linky; v mestskom dopravnom systéme alebo v integrovanom dopravnom systéme
aj viacerými alebo všetkými linkami dopravného systému.
(3) Jednorazový cestovný lístok je prenosný až do začatia prepravy. Časový cestovný lístok alebo
jednorazový cestovný lístok vyhotovený na meno a priezvisko cestujúceho je neprenosný.
(4) Cestujúci je povinný

a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov
mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média,
b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič
alebo iný člen osádky autobusu,c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do
autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.
(5) Cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri

vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe
poverenej výkonom odborného dozoru.

Podľa § 100 ods.1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /
§101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený

v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa judikátu NS SR č. R 28/1994, ak čas splnenia dlhu nebol dohodnutý ani inak určený, premlčacia
doba začína plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol.

Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone / premlčacia doba / na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku
patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo
súdnym rozhodnutím oprávnenému nemožno priznať. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v

dĺžketrochrokov,čosavzťahujeajnazmluvyopôžičke.Tátodobazačínaplynúťododňa,kedysaprávo
mohlo vykonať / uplatniť / po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene
vykonať podaním návrhu na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu
tak oprávnený subjekt neurobil. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou / splatnosťou / dlhu
t.j. dňom, keď mal dlžník prvý krát splniť dlh. Zročnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom

alebo súdnym rozhodnutím. Ak čas splnenia dlhu nebol dohodnutý ani inak určený právnym predpisom
či súdnym rozhodnutím, dlžník je povinný podľa § 563 Obč. zák. povinný splniť dlh v prvý deň po tom,
čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Prvá objektívna možnosť vykonania tohto práva je daná okamihom, keď
veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať, t.j. dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k vzniku tohto
právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu.

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu považoval súd za preukázané, že medzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu Zmluvy o preprave podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonníkvzneníneskoršíchpredpisov.Zozmluvyvznikácestujúcemu,ktorýzaurčenécestovnépoužije
dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Potvrdením o
uzavretí zmluvy o preprave osôb a dokladom o zaplatení cestovného je cestovný lístok.

Odporkyňa v čase vykonávania dopravnej kontroly dňa 13. 06.2011 na spoji č. 126 linky č. 102441
prímestskej autobusovej linky Bratislava -Čataj prevádzkovanej navrhovateľom ako dopravcom sa
na výzvu kontrolného orgánu nepreukázala platným cestovným lístkom, čím porušila tarifno-
prepravné podmienky navrhovateľa. Vzniknutú pohľadávku na cestovnom vo výške 1,95eur a 39 eur
titulom úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka odporkyňa, napriek výzve navrhovateľa,

neuhradila. Odporkyňa v zastúpení opatrovníčky pre konanie však vzniesla námietku premlčania nároku
navrhovateľa v zmysle § 100 ods. 1 Obč. zák. Je nepochybné, že všeobecná trojročná premlčacia doba
podľa § 101 Obč. zák. začala plynúť dňom nasledujúcim po vykonaní kontroly a porušení odporkyňou
povinnosti cestovania s platným cestovným lístkom, teda od 14.06.2011, ktorým dňom sa dostala do
omeškania s plnením peňažného dlhu /judikát NS SR č. R28/94; § 563 Obč. zák./. Premlčacia doba

nepochybne uplynula dňa 14.06.2014, do ktorej doby si navrhovateľ mohol účinne uplatniť svoj nárok na
súde. Navrhovateľ si predmetný nárok uplatnil na súde až dňa 28.04.2015, teda po uplynutí trojročnej
premlčacej doby a keďže sa odporkyňa ako dlžník premlčania dovolala, súd v zmysle § 100 ods. 1
Obč. zák. nemôže veriteľovi premlčané právo priznať. Z tohto dôvodu s prihliadnutím na vyššie citované
zákonné ustanovenia návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania súd zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 141 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní plne procesne úspešnej
odporkyni nepriznal ich náhradu, nakoľko tejto žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský

súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým ,že
a/ v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p.
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnu-
tie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a O.s.p./
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní povinnosť, ktorú mu ukladá

vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
výkonu exekúcie, podľa osobitného predpisu.