Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115201028
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115201028.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti o maloletú

Z. Q. A., Z.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: D. B., Z.. XX.X.XXXX, B. A., A. X, právne zast. JUDr. Jolana
Fuchsová, advokátka so sídlom Košice, Štúrova 20 a otec: B. A., Z.. XX.X.XXXX, B. B., X. X, právne
zast. NIKU & partners, s.r.o. so sídlom Bratislava, Prokopa Veľkého 51, v konaní o úpravu rodičovských
práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledujúcom znení:

Maloleté dieťa Natália Q. A., Z.. X.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú o p r á v n e n í zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého dieťaťa Z. Q. A., Z.. X.X.XXXX sumou 1.327
Eur mesačne vždy k 5. dňu v mesiaci k rukám matky počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku.

Styk otca s mal. Z. Q. n e u r č u j e.

V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 20.1.2015 žiadala, aby zveril mal. Z. Q. A., Z.. X.X.XXXX do
jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 3.000 Sk mesačne a na tvorbu

úspor sumou 2.000 Sk mesačne od podania návrhu.

2. Otec so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Nesúhlasil s výškou
výživného a sumou na tvorbu úspor maloletej.

3.Kolíznyopatrovníkpoprešetrenípomerovvrodinemaloletéhodieťaťapísomnýmpodanímdoručeným
súdu dňa 19.3.2015 navrhol zveriť mal. Z. Q. A. do osobnej starostlivosti matky, zo strany povinného

rodiča určiť výživné podľa jeho zárobkových a majetkových možností, schopností s poukázaním na
odôvodnené potreby dieťaťa. Styk navrhol neupraviť.4. Matka a otec predložili súdu rodičovskú dohodu zo dňa 17.6.2016, v zmysle ktorej maloleté dieťa Z.
Q. A., Z.. X.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní
maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého

dieťaťa Z.E. Q. A., Z.. X.X.XXXX sumou 1.327 Eur vždy do 5. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc
mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Styk otca s mal. Z. Q. sa neurčuje.
Rodičovskú dohodu podpísali dňa 17.6.2016 matka a otec.

5. Vzhľadom na uzavretú rodičovskú dohodu advokát matky zobral v prevyšujúcej časti návrh späť a

konanie žiadal zastaviť.

6. Advokát otca so späťvzatím návrhu v prevyšujúcej časti súhlasil.

7. Z výpovede matky súd zistil, že mal. Z. Q., Z.. X.X.XXXX je ich dcérou. Maloletú od narodenia
vychováva matka. Otec v spoločnej domácnosti s nimi nežije ani nežil.

8. Maloletá žije s ňou a mal. J. X. v spoločnej domácnosti v 3-izbovom byte na A. X V. A..

9. Otec na výživu maloletej prispieva od roku 2004 sumou 1.327 Eur mesačne.

10. Maloletá v čase podania návrhu bola študentkou 2. ročníka Gymnázia - K. XX V. A.. Ide o osemročné
gymnázium. Maloletá je študentka s vynikajúcim prospechom, zúčastnila sa olympiády z dejepisu,
pričompostúpiladookresnéhokola.Zaujímasaohistóriu,radabyspoznávalanovékrajinyaichtradície.
Taktiež sa zúčastnila olympiády z anglického jazyka, francúzskeho jazyka a matematiky. Maloletá
navštevuje Základnú umeleckú školu na P. X V. A., kde sa venuje maľbe, pričom bola viackrát ocenená

a dosahuje aj v tomto štádiu vynikajúce výsledky. Ďalej maloletá navštevuje tanečnú školu Outbreak
center na U. X V. A..

11. Maloletá v minulosti navštevovala hodiny hry na klavír a na violončelo, v ktorých nemôže vzhľadom
na nedostatok finančných prostriedkov pokračovať. Z rovnakých dôvodov musela ukončiť výuku jazdy

na koni. Maloletá má potenciál a záujem zdokonaľovať sa v cudzích jazykoch a anglický a francúzska
jazyk a to nad rámec ich gymnaziálnej výuky. Navštevuje hodiny nemeckého jazyka. Taktiež by mala
záujem o výuku španielskeho jazyka. U maloletej ide o dieťa s veľkým potenciálom a záujmom o mnohé
aktivity, ktoré však z finančných dôvodov nemôžu byť realizované. Pre rozvíjanie jazykového nadania
maloletej by však boli najvhodnejším krátkodobé a neskôr dlhodobé pobyty v jazykovo príslušnej krajine.

Maloletá zbožňuje zvieratá, rada navštevuje zoologické záhrady, venovala sa jazde na koni, pričom
hodiny jazdy na koni navštevovala v Barci pri Košiciach. Výstroj, ktorú maloletá mala je už malá a na
zakúpenie novej matka nemá dostatok finančných prostriedkov. Maloletá má veľký záujem pokračovať v
hodinách jazdy na koni, na ranči v Poľove pri Košiciach. Maloletá taktiež potrebuje novú lyžiarsku výstroj,
keďže z pôvodnej vyrástla. Maloletej matka kupuje množstvo kníh, keďže rada číta. Záujmy maloletej

a jej schopnosti ďaleko presahujú schopnosti matky ich uspokojovať vrátane výživného poskytovaného
otcom. Maloletá trpí viacerými ochoreniami, najzávažnejším je tuarémia, v súvislosti s ktorou musí
raz za pol roka absolvovať odbery krvi. V dôsledku tohto infekčného ochorenia maloletej ostali na
hrudi hrbolčeky, ktoré by bolo možné odstrániť laserom. V súvislosti s týmto ochorením opakovane
kontaktovala otca s prosbou o pomoc, avšak tento sa odmietol záležitosťou zaoberať. Maloletá je

sledovaná v detskej kardiologickej ambulancii pre šelest na srdci. Pravidelne absolvuje kontroly v
súvislosti s činnosťou štítnej žľazy. Maloletá trpí nedostatkom železa, čo vyžaduje pravidelný prísun
vitamínov a kvalitných potravín. Na základe odporúčania zubnej lekárky potrebuje zubný aparát, ktorého
cena je približne 300 Eur. Maloletá nosí dioptrické okuliare už 5 rokov, má ploché nohy, čo vyžaduje
kúpu kvalitnej obuvi.

12. Matka je od 26.3.2012 poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku v celkovej sume 140,80 Eur
mesačne. Iný príjem nemá. Poberá na maloletú prídavok na dieťa v celkovej sume 23,52 Eur.

13. Z výpovede otca súd zistil, že od roku 2004 prispieva na výživu maloletej sumou 1.327 Eur

mesačne. Okrem finančného plnenia sa na výžive maloletej podieľa aj ďalšími vecnými plneniami
nezanedbateľnej hodnoty ako kúpa elektrického klavíra, telefónu, tabletu. Maloletá s ním absolvovala
niekoľko zahraničných letných dovoleniek a lyžovačiek. Je toho názoru, že vzhľadom na nízky príjem
matky všetky potreby maloletej sú uhrádzané výlučne ním poskytovaného príspevku na jej výživu. Oteczastáva názor, že umožňuje maloletej primerane sa podieľať na jeho životnej úrovni, keď po dohode
s matkou maloletá počas letných prázdnin trávi s ním čas v zahraničí. Napríklad v roku 2014 maloletá
trávila s ním jeden mesiac na Miami. V ďalšom otec uviedol, že za obdobie od narodenia maloletej

matke spolu s matkiným ďalším nezaopatreným dieťaťom zabezpečil bývanie prostredníctvom dvoch
bytov,ktorézajehofinančnéprostriedkynadobudladovýlučnéhovlastníctvamatka.Napriekuvedenému
matka zahrnula do výdavkov maloletej aj jednu tretinu výdavku splátku úveru, čo nepovažuje otec za
odôvodnenývýdavokmaloletej.Taktiežmatkemaloletejzakúpilpozemok,ktorývšakmatkamedzičasom
predala a z jeho predaja získané finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu. Rovnako matka za

celú dobu od narodenia maloletej dostala od otca niekoľko osobných motorových vozidiel, ktoré boli
evidovanénajejmeno.Ajuvedenýmspôsobomotecsprostredkovanezabezpečovalplnenievyživovacej
povinnosti k maloletej. Otec okrem mal. Natálie má ďalšie vyživovacie povinnosti voči ďalším šiestim
maloletým deťom. V tejto súvislosti uviedol, že vzhľadom na jeho schopnosti, možnosti a majetkové
pomery na výživu každého dieťaťa prispieva výživným v primeranej sume a v sume zodpovedajúcej ich
skutočným odôvodneným potrebám.

14. Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa, výdavky v súvislosti s
chodom domácnosti.

15. Otec predložil súdu listinné doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.

16. Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v

záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s
blízkymi osobami.6) Ustanovenia
§ 24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.

17. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom

rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do

úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo

v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

20. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

21. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.22. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa
rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to,
u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a

po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na
tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové
potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné
prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky.

23. Maloleté dieťa budú obaja rodičia zastupovať a spravovať jeho majetok.

24. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných

pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a

zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie

potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho

rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto

životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových

potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

25. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška

mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné

bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných

vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.26. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky

výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

27. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k
záveru, že výživné vo výške 1.327 Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky

výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky, ako i
na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, na záujem otca o maloleté dieťa a
dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu
dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa navštevuje gymnázium. Vzhľadom
na túto skutočnosť má matka náklady spojené s jej výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou.

Ďalej súd zohľadnil skutočnosť, že matka je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku v sume
140,80 Eur a otcovi plynú príjmy z podnikateľskej činnosti. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom
na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané
reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len
základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1

Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným
kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim
kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. §
62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich

prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne
uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v
rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom
minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard
poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého

nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na
výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom
základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej
zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to
na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo.
Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä
z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom
regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného
príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti,

hnuteľnéveci,ktoréhoprejavommôžebyťajnákladnýspôsobživotaindikujúciďalšienedoloženépríjmy.
Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol
i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov
môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane
vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Aktivity otca počas styku s mal. dieťaťom sú

rozhodne prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem
osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením,
sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti ( povinnej osoby ), pretože
svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe
vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav

otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu
povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.)
vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou,
vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo
najviac spravodlivé riešenie.

28. Pri určení výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že maloleté dieťa navštevuje gymnázium,
ktoré svojim zameraním vyžaduje vyššie nároky na štúdium.29. Súd schváli dohodu rodičov, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.

30. Podľa ust. § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých

a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

31. Podľa ust. § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

32. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 52 CMP.

33. V zmysle ust. § 29 ods. 1 CMP, konanie v prevyšujúcej časti zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.