Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/65/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240414
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112240414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba

a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807
598 zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská Republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, Župné námestie 13, Bratislava,
o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 15C/405/2012-55 zo
dňa 11.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania.

Odmieta odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o vylúčení veci vedenej pod
pôvodnou spisovou značkou 21C/265/2012 na Okresnom súde Humenné.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, vylúčil na samostatné konanie
vec vedenú pod pôvodnou sp.zn. 21C/265/2012 na Okresnom súde Humenné a vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca
sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v

dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý zapríčinil svojim nelegálnym konaním
(nesprávnym úradným postupom) vznik škody, keď v exekučnej veci nevykazujúcej prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadujúcej si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mala podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu rozhodnutia, zamietol žiadosť o udelenie poverenia po uplynutí 15 dňovej
zákonom stanovenej lehoty. Exekučný súd pritom nerešpektoval právne relevantný exekučný titul -
rozsudok rozhodcovského súdu, ako rovnocenného exekučného titulu zároveň zakladajúceho prekážku
právoplatne rozhodnutej veci a tým porušil princíp právnej istoty. Z dôvodu nesprávneho úradného

postupu exekučného súdu si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody predstavujúcej náhradu istiny
a príslušenstva v konkrétnych sumách a primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky prostredníctvom exekúcie sumu
vychádzajúcu z uplatňovanej istiny s príslušenstvom vo výške 20 %.

2. Žalovaný s návrhom žalobcu nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Vo vyjadrení vzniesol procesné
námietky a namietal pochybenia žalobcu spočívajúce v zmätočnosti jeho podaní. Žalobca síce označil
časť dôkazov, predovšetkým odkázal na exekučný spis, ale v skutočnosti prenášal celú dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má sám znášať. Žalovaný namietal, že žalobcanepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci existenciu predmetných exekučných konaní, vznik
skutočnej škody a majetkovej ujmy, ďalej zniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatneným nárokom,
pri ktorých došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred 23.4.2009,

teda pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
Žalovaný zdôraznil, že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle zák.
č. 514/2003 Z.z. je existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi prvými dvoma. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne. Za nesprávny úradný postup žalobca považuje nevydanie rozhodnutia

v zákonnej 15 dňovej lehote a tiež zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Namieta tak dva nesprávne úradné postupy. Žalobca k namietanému postupu súdu zamietnutím
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uviedol, že vnútroštátne súdy majú povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku a preskúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. K nesprávnemu úradnému postupu
spočívajúcemu v nedodržaní 15 dňovej lehoty žalovaný uviedol, že zo samotnej dikcie § 44 ods.

2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Z pohľadu žalovaného sa 15 dňová lehota týka prípadu, keď
súd poverenie vydá. V opačnom prípade 15 dňová lehota neplatí, pretože v prípade zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ide o zložitý proces posudzovania žiadostí o udelenie
poverenie poverenia na vykonanie exekúcie. K nezákonnému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že pre

takéto posúdenie je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom,
ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení, alebo zruší v príslušnom konaní
o opravnom prostriedku a v danom prípade táto podmienka nepochybne splnená nie je. K prieťahom v
konaní žalovaný odkázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a v kontexte s tým poukázal
na to, že žaloba nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia

sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR.
Žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS/16/2002 z odôvodnenia, ktorého
vyplýva, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov Ústavný súd SR prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo v zákone, ale ich

nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy je autonómny, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. K žalobcom vyčíslenej
škode a nemajetkovej ujme uviedol, že uplatnená suma je len hypotetická a nezodpovedá kritériám
vzniku nárok na náhradu škody, pričom zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená

na základe nesprávnej právnej úvahy. Záverom žalovaný akcentoval aspekt prihliadnutia na dobré
mravy a nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na poškodenú osobu, pričom v tejto súvislosti nebolo možné
opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to
pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení s
touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V poslednom období všetky zložky štátnej moci zamerali

svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany
práv spotrebiteľov podmienila najmä podnikateľská činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Praktiky žalobcu sú verejnosťou vnímané negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy
konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrana práv spotrebiteľov.

3. Žalobca doručil súdu dňa 8.12.2014 mailom návrh na prerušenie konania, ktorý v zmysle ustanovenia
§ 42 ods.1 O.s.p. v lehote 3 dní nedoplnil podaním originálu, preto súd na návrh neprihliadal.

4. Súd vykonal dokazovanie a na základe tohto zistil skutkový stav, podľa ktorého Okresný súd Prešov

prejednáva v konaní spojené veci, ktoré pôvodne napadli na Okresný súd Humenné pod sp. zn.
21C/263/2012, v ktorej boli spojené veci pod sp. zn. 21C/263/2012 až 21C/272/2012.

5. Zo spisového materiálu sp.zn. 10Er/906/2010 (EX/13173/10) proti povinnému X. I. si žalobca uplatnil
náhradu škody 2.986,88 eur a náhradu nemajetkovej ujmy 597,38 eur. Zo spisového materiálu vyplýva,

že súdu bola doručená žiadosť o vydanie poverenia 20.10.2010 a dňa 11.11.2010 súd uznesením
zamietol žiadosť v časti úroku 0,25 % denne. Následne prebiehalo šetrenie pobytu povinného.
Uznesením zo dňa 6.6.2011 súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia vo zvyšku pre neprimeranú
zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku a uznesenie sa stalo právoplatné 3.7.2011.6. Zo spisového materiálu sp.zn. 10Er/829/2009 (EX/8371/09) proti povinnej P. F. si žalobca uplatnil
náhradu škody 878,04 eur a náhradu nemajetkovej ujmy 175,61 eur. Zo spisu vyplýva, že súdu bola

žiadosť o vydanie poverenia doručená 25.9.2009. Dňa 6.10.2009 vyzval súd na predloženie úverovej
zmluvy. Dňa 13.1.2009 vyzval súd Stály rozhodcovský súd Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v
Bratislave na predloženie úverovej zmluvy a dňa 17.1.2011 súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia pre neprimeranú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku.

7. Zo spisového materiálu sp.zn. 15Er/36/2010 (EX/14162/11) proti povinnému X. A. si žalobca uplatnil
náhradu škody 1.305,10 eur a náhradu nemajetkovej ujmy 261,02 eur. Zo spisu vyplýva, že súdu
bola žiadosť o udelenie poverenia doručená 20.1.2010. Dňa 28.4.2010 súd vyzval na predloženie
zmluvy o úvere oprávneného. Dňa 2.12.2010 súd urgoval splnenie tejto povinnosti, dňa 19.5.2011 zaslal
opätovnú urgenciu, na ktorú oprávnený reagoval 23.6.2011. Dňa 27.6.2011 súd uznesením zamietol
žiadosť o udelenie poverenia pre neprimeranú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku a uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 28.8.2011.

8. Zo spisového materiálu sp.zn. 15Er/89/2011 (EX/1264/11) proti povinnému E. V. vyplýva, že žalobca
si uplatnil škodu 4.311,60 eur a náhradu nemajetkovej ujmy 862,32 eur. Ďalej zo spisu vyplýva, že
súdu bola žiadosť o udelenie poverenia doručená 11.2.2011. Výzvou zo dňa 19.5.2011 súd žiadal

o preukázanie účelu poskytnutého úveru na výkon povolania. Oprávnený odpovedal dňa 7.7.2011.
Uznesením zo dňa 14.9.2011 súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia pre neprimeranú zmluvnú
podmienku - rozhodcovskú doložku a toto nadobudlo právoplatnosť 6.4.2012.

9. Zo spisového materiálu sp.zn. 21Er/56/2011 (EX/247/11) proti povinnému F. E. vyplýva, že žalobca si

uplatnil náhradu škody 1.909,02 eur a náhradu nemajetkovej ujmy 381,80 eur. Ďalej zo spisu vyplýva,
že súdu bola žiadosť o udelenie poverenia doručená 27.1.2011. Výzvou zo dňa 14.2.2011 súd žiadal
oprávneného o špecifikáciu zmluvných pokút, kapitalizovaných úrokov a RPMN. Uznesením zo dňa
11.7.2011 (bez reakcie oprávneného) súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia pre neprimeranú
zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku a toto nadobudlo právoplatnosť 3.9.2011.

10. Zo spisového materiálu sp.zn. 18Er/404/2010 (EX/10756/10) proti povinnej E. V. vyplýva, že žalobca
si uplatnil náhradu škody 5.230,70 eur a náhradu nemajetkovej ujmy 1.046,14 eur. Zo spisu vyplýva, že
súdu bola žiadosť o udelenie poverenia doručená 23.9.2010. Dňa 28.9.2010 vyzval súd oprávneného
na predloženie zmenky a preukázanie overenia podpisu. Oprávnenej odpovedal dňa 14.10.2010.

Dňa 20.1.2011 súd opätovne vyzval oprávneného na preukázanie účelu poskytnutia úveru na výkon
povolania a uznesením zo dňa 31.3.2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia pre neprimeranú
zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.4.2011.

11. Zo spisového materiálu sp.zn. 15Er/755/2010 (EX/997/10) proti povinnej Q. U. vyplýva, že

žalobca si uplatnil náhradu škody 2.872,31 eur a náhradu nemajetkovej ujmy 574,46 eur. Zo spisu
vyplýva, že súdu bola žiadosť o udelenie poverenia doručená 9.9.2010. Dňa 10.9.2010 súd vyzval na
špecifikáciu zmluvnej pokuty kapitalizovaných úrokov a RPMN. Odpoveď oprávneného bola z 2.5.2011 a
22.6.2011. Súd uznesením žiadosť o udelenie poverenia zamietol pre neprimeranú zmluvnú podmienku
- rozhodcovskú doložku a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.8.2011.

12. Zo spisového materiálu sp.zn. 5Er/136/2010 (EX/1055/10) proti povinnému F. E. vyplýva, že žalobca
si uplatnil nárok na náhradu škody 4.409,95 eur a náhradu nemajetkovej ujmy 881,99 eur. Zo spisu
vyplýva, že súdu bola žiadosť o udelenie poverenia doručená 18.2.2010. Dňa 3.6.2010 súd vyzval Stály
rozhodcovský súd, Slovenská rozhodcovská, a.s. na predloženie spisového materiálu. Dňa 19.7.2010

bolo zaslané CD. Dňa 22.6.2011 súd uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia pre neprimeranú
zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.8.2011.

13. Zo spisového materiálu sp.zn. 12Er/755/2010 (EX/9836/10) proti povinnému Š. A. vyplýva, že
žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody 4.386,74 eur a náhradu nemajetkovej ujmy 877,35 eur.

Zo spisu vyplýva, že súdu bola žiadosť o udelenie poverenia doručená 9.9.2010 a 20.9.2010 vyzval
súd na predloženie úverovej zmluvy. Dňa 20.12.2010 vyzval súd Stály rozhodcovský súd, Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave na predloženie spisového materiálu, ktorý bol doručený
29.12.2010. Výzvou 20.4.2011 súd požiadal opravného o preukázanie účelu poskytnutého úveruna výkon povolania. Uznesením zo dňa 2.6.2011 súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia pre
neprimeranú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
29.9.2011.

14. Z dôvodu, že sa súdu nepodarilo zabezpečiť exekučný spis z konania vedeného pod pôvodnou
sp.zn. 21C/265/2012 na Okresnom súde Humenné, túto vec vylúčil na samostatné konanie.

15. Je nepochybné, že dôvodom zamietnutia žiadosti exekútora, o udelenie poverenia vo všetkých

vyššie uvedených rozhodnutiach bola neplatná rozhodcovská doložka ako súčasť formulárovej zmluvy,
ktorápotom,akojusúdpodrobilsúdnejkontroledospelkzáveru,žejeneplatnáakoneprijateľnázmluvná
podmienka.

16. Žalobca doručil súdu Znalecký posudok č.1/2014, vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorý

bol súdu doručený ku konaniu sp. zn.13C/413/2012. V bode 2 Úvodnej časti znaleckého posudku je
uvedené,žetentobolvypracovanýzaúčelomsúdnehokonania,avšakniejevňombližšiešpecifikované,
akého súdneho konania. Nakoľko išlo o všeobecný znalecký posudok a nejde o posudok, ktorý bol
vypracovaný na konkrétnu právnu vec, súd na neho neprihliadal.

17. Ďalej súd v dôvodoch rozsudku citoval ustanovenie § 3 ods. 1 písm. d), ustanovenie § 4 ods. 1 písm.
a), ustanovenie § 9 ods. 1, 2, ustanovenie § 15 ods. 1, ustanovenie § 16 ods. 1, ustanovenie § 17 ods.
1 až 3, ustanovenie § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, ďalej ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti, ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

18. Prioritne súd vyhodnocoval vznesenú námietku premlčania žalovaným proti nároku na náhradu
škody vzniknutom pred 23.4.2009 vo vzťahu k zamietaným žiadostiam o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pred týmto dátumom, avšak v tomto prípade boli všetky rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o vydanie poverenia až z roku 2010, preto nebolo možné na túto námietku premlčania prihliadať.

19. Zo znenia zákonného ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z nepochybne vyplýva, že zákon
ukladásúdurozhodnúťv15-dňovejlehotelenvprípade,aknezistírozporexekučnéhotitulusozákonom.
Naopak, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, nestanovuje žiadnu lehotu na zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, ako tomu došlo v predmetných konaniach.

Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie so zákonom, je potrebné vykladať v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v zmysle § 45
ods. 1, 2 umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku, alebo exekučné konanie, ak zistí, že
v rozhodcovskom konaní sú nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo c), teda ak rozhodcovský
rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) (rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá

nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o
ktorej už vtedy právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom
konaní, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom). Ďalšou dôležitou
skutočnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku,

alebo exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b),
c) Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd ďalej vychádzal z právneho názoru Ústavného súdu SR v
uznesení sp.zn. II.ÚS 545/2010 zo dňa 9.12.2010, podľa ktorého je exekučný súd oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. K namietaným prieťahom v predmetných

exekučných konaniach konštatoval, že zo spisu nevyplýva, že by v predmetných exekučných konaniach
došlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti k vydaniu
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu SR, ktorý by
prieťahy v konaní konštatoval. Ako na to poukazuje dôvodová správa k novele ustanovenia § 9 ods. 2
zák. 514/2003 Z.z., účinnej od 1.1.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup

inéhosúduzhľadiskaexistenciezbytočnýchprieťahov,znamenalobytoabsurdnýzáver,keďvšeobecné
súdybypreskúmavalipostupinýchvšeobecnýchsúdov,pričomuvedenébymohlosmerovaťkporušeniu
inštančného postupu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v
I. stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak
bysazbytočnýchprieťahovdopustilnapr.NajvyššísúdSR,jehopostupbymalbyťpreskúmavanýsúdom
nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom

konaní sú oprávnené iba zákonom poverené orgány. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť,
že zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. s účinnosťou
od 1.1.2013. Žalobca si tak nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a súdu
nepreukázal, kedy a ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov

v súdnom konaní. Ďalej súd poukázal na posudzovanie otázky zbytočných prieťahov v rozhodnutí
Ústavného súdu SR IV.ÚS 606/2012 týkajúcej sa sťažnosti žalobcu v obdobnej veci, keď žiadosť o
vydanie poverenia bola podaná 15.8.2011, súd vyzval na predloženie rozhodcovskej zmluvy výzvou
zo 16.4.2012 a táto bola predložená 4.5.2012, pričom uznesením zo dňa 5.10.2012 bola žiadosť o
udelenie poverenia zamietnutá a tu Ústavný súd SR napriek tomu vyslovil záver, že aj niekoľkomesačná
nečinnosť súdu nemusízakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ďalej

poukázalajnato,žesťažovateľ(žalobca)podávalžiadostioudeleniepovereniahromadne,neprimerane
zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní, a preto musel počítať s určitým technicko-
administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým
časovým odstupom, čo je ústavné a akceptovateľné. V danej veci mal súd za to, že exekučný súd
pri rozhodovaní o žiadostiach o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie konal, úkony smerovali

k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonané v súlade s exekučným poriadkom. Zdôraznil,
že 15-dňová lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neplatí pre prípad zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia. Súd nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy v exekučnom konaní, nemal
preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov na vyvodenie zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a jeho tvrdenie o nevymožiteľnosti pohľadávky zavinením

súdu je nesprávne. Žalobca nepreukázal ani ďalší zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu, a to
vznik škody, ktorá je chápaná ako skutočná majetková ujma. Žalobca sa mohol so svojím nárokom
obrátiť na civilný súd, teda prostredníctvom súdneho rozhodnutia, ktoré by podrobilo prísnej súdnej
kontrole samotný základ uplatneného nároku. V neposlednom rade žalobca by musel súdu preukázať,
že aj v prípade vydania poverenia by došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky, čo by preukazoval

len veľmi ťažko. Ani nárok na nemajetkovú ujmu nepovažoval súd za dôvodný, pretože nepostačuje
paušálne vyčíslenie nemajetkovej ujmy stanovené žalobcom vo všetkých konaniach nad 20 % z
nevymoženej istiny s príslušenstvom a naviac dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy je treba náležite
zdôvodniť. Znalecký posudok ako dôkaz v tomto konaní bol neakceptovateľný. Nakoľko neboli splnené
základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci,

ktoré musia byť splnené kumulatívne, nebola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu v danej veci s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, nemohol vzniknúť žalobou
uplatnený nárok žalobcu a nie sú splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Bolo by nadbytočné a nepotrebné v rozpore so zásadou hospodárnosti
občianskeho súdneho konania skúmať existenciu a prípadnú výšku škody a nemajetkovej ujmy, pokiaľ

nie je splnený už len jeden predpoklad vyvodenia zodpovednosti za škodu, pretože by to nemalo vplyv
na výsledok súdneho konania. Pokiaľ žalobca nedisponoval spôsobilým exekučným titulom, nemohol sa
v rámci exekúcie vôbec domôcť nároku od povinného z rozhodcovského rozsudku ako nulitného aktu v
exekučnom konaní a nemôže s ním spájať vznik akejkoľvek škody, či nemajetkovej ujmy pre samotnú
nemožnosť realizácie exekúcie podľa zásady „na nepráve nemožno stavať právo“. Vzhľadom na tieto

dôvody súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s
tým, že úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, a preto mu tieto priznané neboli.

20. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keďže účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, ďalej, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. O.s.p, pretože
súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci a ďalej súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ďalej,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

písm. a), c), f) O.s.p.). K týmto dôvodom ďalej uviedol to, že súd neprávne aplikoval novú právnu úpravu
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Namietal to, že súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. V právnom
štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právoplatné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou
hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom,
čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na

takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý ma dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia. Pokiaľ išlo o otázku trvania právnej neistoty, súd podľa žalobcu nevysvetlil prečo
zastávanázor,žeúčastníkomnevznikolstavprávnejneistoty.Právnaneistotaexistujevždydočasu,kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, načo

zo zákona nemá oprávnenie a posunul trvanie právnej do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného
práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho
výkonuexekúcienemohlabyťodstránenározhodnutímrozhodcovskéhosúdu,alelensúduexekučného.
Žalobca ďalej poukázal na to, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní
zákonnými lehotami. Súd ma aplikovať platné právo a akékoľvek úlohy de lege ferenda sú neprípustným

súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd svojimi úvahami
úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá
je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces
a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Nesúhlasil s tým, že súd sa nezaoberal
predloženým znaleckým posudkom. Poukázal aj na to, že súd mal na základe jeho návrhu prerušiť

konanie. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť vec na ďalšie konanie.

21. Zo strany žalovaného nebolo zaslané vyjadrenie na odvolanie žalobcu.

22. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolanie podľa ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. CSP nadobudol účinnosť 1.7.2016
a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. Žalobcovi teda vzniklo právo podľa doterajších
právnych predpisov a je v súlade s princípom legitímneho očakávania i právnej istoty, aby jeho odvolanie
bolo prejednané v súlade s právnou úpravou účinnou v čase podania odvolania. V podmienkach

právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej
istoty je neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 ods. 1 Ústavy SR.
Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity,
t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal, postupoval na základe dôvery
v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením

právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať
povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v
čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže
ovplyvniť svoje práva (právne postavenie) nadobudnuté v minulosti. Odvolacie dôvody, ktoré žalobca
použil vyplývajú z Občianskeho súdneho poriadku, a preto aj z tohto pohľadu bolo treba tieto odvolanie

dôvody skúmať.

23. Odvolací súd teda v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
prejednal vec, v medziach ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho
odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny

právny záver. Odvolací súd aj vo svojom rozhodnutí poukazuje na vecne správne dôvody uvedené
v napadnutom rozhodnutí a tieto si aj vo svojom rozhodnutí osvojuje. Odvolací súd však považuje v
súvislosti s podaným odvolaním reagovať na odvolanie námietky. Pokiaľ ide o prvú odvolaciu námietku
týkajúcu sa aplikácie novelizovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, tu súd prvej inštancie

priamo neaplikoval toto ustanovenie, len poukázal na tie kritéria, ktoré aj v minulosti platili. Ak by aj súd
prvej inštancie priamo aplikoval toto ustanovenie, nedopustil by sa nezákonnosti, pretože v skutočnosti
tu ide o nepravú retroaktivitu, pri ktorej zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých
podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou

do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho
zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých
právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné
sa považuje, pokiaľ nová právna úprava uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršiehoprávneho predpisu zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv, alebo
pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej
úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,

ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej
právnej úpravy. Nepravá spätná účinnosť retroaktivitou v pravom slova zmysle nie je, pretože právne
normy s takým charakterom v skutočnosti nijako v minulosti nepôsobia, iba okamžite stanovujú, ako
budú posudzované v budúcnosti vzniknuté následky právnych vzťahov. Teda ust. § 9 ods. 2 účinné
od 1.1.2013 nijako neruší následky nesprávneho úradného postupu, len nanovo stanovuje kritériá, na

základe ktorých potom treba vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ ide o
ďalšie odvolacie námietky týkajúce sa otázky trvania stavu právnej neistoty, otázky dĺžky zákonnej lehoty
pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia, tu súd jasne zdôraznil, že k nesprávnemu
úradnému postupu nedochádza v prípade, ak sa táto zákonná 15-dňová lehota nedodrží v prípade,
že dochádza k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia. Uvedená lehota platí len
prípade, že sa takejto žiadosti vyhovie. Ostatné odvolacie námietky týkajúce sa znaleckého posudku,

ktorý súd prvej inštancie pri rozhodovaní nepoužil a tiež, pokiaľ ide o otázku prerušenia konania, týmito
súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozsudku vyporiadal. Odvolací súd už len dodáva, že z hľadiska
dôvodov, pre ktoré bol návrh žalobcu zamietnutý tieto odvolacie námietky sú nenáležité, keďže neboli
naplnené zákonné podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tak, ako
sú vymedzené týmto zákonom. Nedošlo k nezákonného rozhodnutiu ani k nesprávnemu úradnému

postupu.Žalobcovinebolaspôsobenáškodaaneexistujepríčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradným
postupom, prípade nezákonným rozhodnutím a tvrdenou škodou.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o náhrade
trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

25. Odvolací súd však odmietol odvolanie žalobcu proti výroku rozsudok súdu prvej inštancie o vylúčenie
veci na samostatné konanie, keďže odvolanie proti tomuto výroku rozsudku súdu prvej inštancie podľa
§ 202 ods. 3 písm. a) O.s.p. nie je prípustné. Odvolací súd odvolanie žalobcu v tomto smere odmietol
podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p..

26. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).