Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/199/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714205054
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2714205054.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., AK so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti odporkyni: O. N.Á.,
D.. XX.XX.XXXX, N. R. XXXX, B., občianka SR, za účasti Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA,
Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, zast. advokátom JUDr. Petrom Masarovičom, AK so sídlom
Park Angelinum 2, Košice ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, o zaplatenie 3.054,06 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne na účet jeho právneho
zástupcu vedený v Č., V..Z.., A.Č. G., číslo účtu: XXXXXXXXX/XXXX náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 129,56 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 18.8.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu
sumu 3.054,06 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 18.12.2013 do zaplatenia. Navrhovateľ sa

domáha plnenia z titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo
dňa 21.5.2010, trovy konania, trovy právneho zastúpenia.

Navrhovateľ na podanom návrhu trval. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvou o rervolvingovom
úvere č. 8100028253 zo dňa 21.5.2010, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, kartou

klienta, oznámenie o zosplatnení zo dňa 6.11.2013, oznámením navrhovateľa o schválení úveru z
21.5.2010, písomným vyjadrením právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ako i ostatným obsahom
spisu a zistil tento stav veci:

Navrhovateľ ako právnická osoba uzatvoril podľa vyjadrenia samotného navrhovateľa a ním
predložených listinných dôkazov s odporkyňou ako spotrebiteľkou dňa 21.5.2010 zmluvu o
revolvingovom úvere, ktorej súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere ( ďalej len

„ZdZoRÚ“). Na základe predmetnej zmluvy jej bol poskytnutý úver vo výške 1500 eur ( takáto suma je
uvedená v samotnej zmluve). Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku istiny 80,37 eur vždy k 24. dňu
v mesiaci, počet splátok 42, RPMN za úver 70,01 %, ročnú úrokovú sadzbu 70,01 %, zmluvnú odmenu
(celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom) v sume 1.875,54 eur.Z obsahu oznámenia navrhovateľa o schválení úveru dlžníkovi z 21.5.2010 súd zistil, že predmetné
oznámenie je podpísané len navrhovateľom a sú v ňom okrem iného uvedené i údaje: dátum splatnosti

prvej splátky: 24.6.2010, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 24.11.2013.

Z obsahu karty klienta doloženej navrhovateľom mal súd preukázané, že dňa 21.5.2010 bola odporkyni
reálne vyplatená jednorázovo suma 1.284,25 eur, dňa 24.10.2012 jej bola vyplatená jednorázovo suma
678,76eur(t.j.spoluvyčerpala1.963,01eur),celkovoodporkyňapreukázateľnezaplatilasumu 2.411,10

eur. Túto sumu súdu potvrdil navrhovateľ kartou klienta, ktorú sudu predložil.

Podľa vyjadrenia navrhovateľa sa odporkyňa dostala do omeškania s úhradou splátok už pri splátke
č. 16. Odporkyňa do okamžitej splatnosti úveru zaplatila celkovo 2.411,10 eur. Nakoľko bola odporkyňa
v omeškaní s zaplatením splátky č. 16 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ si podľa § 565 OZ uplatnil
právo na okamžitú splatnosť úveru. Navrhovateľ listom z 6.11.2013 oznámil dlžníkovi zosplatnenie

celého úveru od uplynutia 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Navrhovateľ v návrhu uvádzal, že po
zosplatnení mala dlžníčka uhradiť celkovo 6054,06 eur dňa 18.12.2013. Súd si z toho ustálil, že bol
úver zosplatnený k dňu 18.12.2013. Po zosplatnení úveru odporkyňa neuhradila už nič. Doposiaľ zvyšnú
sumu neuhradila, preto si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že na písomnú výzvu navrhovateľa na zaplatenie reagovala
písomne, ale list sa jej vrátil ako nedoručený s poznámkou „adresát neznámy“. Poukázala na svoje
pomery, ktoré jej bránia zaplatiť žalovanú sumu. Ona poberá len čiastočný invalidný dôchodok 217,10
eur, má mesačné výdavky s bývaním 300 eur a na elektrinu platí mesačne 60 eur. V čase čerpania bola
riadne zamestnaná a nemala zdravotné problémy.

Vedľajší účastník vstúpil do konania na stranu odporkyne. Jeho právny zástupca si uplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia počítajúc odmenu za jeden úkon práve z sumy 3054,06 eur ako tarifnej hodnoty.
Konkrétne si uplatnil sumu 259,12 eur pozostávajúcu z odmeny za 2 úkon právnej služby x 121,17 eur
( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci); 2 x režijný paušál á 8,39 eur.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka sa vo svojom vyjadrení opieral o ustanovenia § 52 a nasl. OZ,
§9 ods. 2 písm. j),k), f) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Na podporu svojich tvrdení
sa odvolával na rozsudok KS v Prešove sp. zn. 18 Co 109/2011. V rámci svojho vyjadrenia uviedol,
že medzi účastníkmi bola dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 70,01 % ( pri revolvingu 76,21),
čo niekoľkonásobne prevyšuje úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných peňažnými

ústavmi,lebotiesavčaseuzatvoreniazmluvypohybovalivovýškeokolo13,78%ročne.Totodojednanie
úrokov pri peňažnej pôžičke je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva je podľa jeho názoru aj v rozpore
s § 9 ods. 2 písm. k),j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa neho je v zmluve uvedené aj RPMN
nesprávne,lebo(podľajehovýpočtu)prireálneposkytnutomúvere1284,25eur,zaplatenejsume215,75
eur pri podpísaní zmluvy by RPMN predstavovalo sumu 127,76 % a nie 69,21 %, ktorá suma je v zmluve

uvedená. Teda podľa § 11 ods. 1 písm. b) z. č. 129/2010 Z. z. je úver bez úrokov, bez poplatkov. To , že
navrhovateľ pri podpise zmluvy odpočítal od úverového rámca 1500 eur hneď sumu 215,75 eur podľa čl.
8 zmluvy právny zástupca vedľajšieho účastníka kvalifikoval ako nekalú obchodnú praktiku, neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Zmluvu považuje za neplatnú aj podľa § 37 ods. 1 OZ, lebo odporuje dobrým
mravom.

Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 21.5.2010,
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, vktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. b), zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1, 2,3,4 Občianskeho zákonníka ( účinný k dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 21.5.2010),
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Nakoľko mal súd preukázané, že odporkyňa reálne vyčerpala jednorázovo úver v sume 1.284,25 eur

( lebo len tá suma im odišla na účet) dňa 21.5.2010 a jednorázovo sumu 678,76 eur dňa 24.10.2012,
t.j. v čase účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úverov, súd v tomto konkrétnom prípade
aplikoval i ustanovenia tohto právneho predpisu práve na čerpanie úveru.

Ustanovenia zákona č.126/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
126/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných
náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.Predmetom konania je zaplatenie 3054,06 eur s úrokom z omeškania z titulu nesplateného
revolvingového úveru. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že dlžníčke bol úver poskytnutý reálne
celkovo vo výške 1.963,01 eur (1284,25 eur + 678,76 eur), súd si predmetnú zmluvu vyhodnotil ako

zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nie revolvingovú zmluvu.

Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi navrhovateľom a odporkyňou bol uzatvorený občianskoprávny
vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo zmluva bola uzatváraná s fyzickou osobou ako spotrebiteľom.

Z vykovaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou zmluvu o
spotrebiteľskom úvere dňa 21.5.2010, na základe ktorej mu preukázateľne podľa karty klienta poskytol
úver 1284,25 eur pri dohodnutej mesačnej splátke 80,37 eur, v počte 42 splátok. V zmluve bol síce
uvedený úverový limit 1500 eur, ale navrhovateľ reálne preukázal len poskytnutie sumy 1284,25 eur.
Dňa 24.10.2012 vyčerpala odporkyňa ešte jednorázovo 678,76 eur. Podľa vyjadrenia navrhovateľa a aj
doloženej karty klienta odporkyne uhradila celkovo sumu 2.411,10 eur.

Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť
podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Súd dospel k
záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva dňa 21.5.2010. Text

zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom
zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Právny predchodca navrhovateľa konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti a odporkyňa zmluvu uzatvorila ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy vystupovala ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti, spotrebiteľský úver im bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.

Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený
zmluvou o splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv.
absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex
generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch ako i ust . § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou
úpravou, ktorou je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Zobsahuzmluvyz21.5.2010sisúdustálil,ževnejnebolivzmysle§9ods.2písm.k)zákonač.129/2010
Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len
výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z.

a to ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých
čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa
dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval
aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to,

že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj
predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky.
Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z.,
podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný

a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. Odporkyňa preukázateľne uhradila
sumu 2.411,09 eur, ktorá prevyšuje reálne poskytnutý úver 1.963,01 eur a preto súd zamietol návrh ako
bezdôvodný.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Podľa ust. § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Súd rozhodol o trovách konania pri odporcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola úspešnou
odporkyňa, ktorá si trovy konania neuplatnila, preto jej súd ich náhradu ani nepriznal.

Nakoľko si právny zástupca vedľajšieho účastníka konania uplatnil i trovy právneho zastúpenia, žiada

ich uhradiť navrhovateľom, súd sa vyporiadal i s týmto nárokom.

Podľa §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa §93 ods. 4, veta prvá O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba.

V tomto prípade má súd na mysli konkrétne otázku náhrady trov konania pre vedľajšieho účastníka. Súd
vychádzal z čl.47 ods.2 Ústavy SR, v zmysle ktorého má každý právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Z uvedeného ústavného článku , ako aj z ustanovení §
93 ods.2 OSP, §18 OSP, §24 OSP, §25 OSP vyplýva rovnaké právo pre každého účastníka, teda aj

vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom.

Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady úspechu vyjadrenej predovšetkým v §
142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia advokátom v tejto veci je to, či takéto trovy
so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené

trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne zastúpené advokátom je združenie podľa zákona
č. 250/2007 Z.z. Súd prihliadal už aj na zaužívanú súdnu prax pri rozhodovaní v obdobných sporoch, kde
je odporcom spotrebiteľ a navrhovateľom je PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Rozhodovanie o trovách
konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo osebe spôsobilé zasiahnuť
do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) v rozhodnutí zo dňa 6. 2. 1954 vo
veci B. proti R., resp. v rozhodnutí zo dňa 7. 10. 2004 vo veci B. proti R. (č. 30428/96, resp. 7689/01).
Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového procesu, je zásada
úspechu vo veci vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten,
kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by

mať právo na náhradu trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do
jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. Súd v takomto prípade uplatňuje zásadu zodpovednosti za
výsledok (zásadu úspechu). Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania,
sú : a) plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej, b) účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva,

c) čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom nárok na čiastočnú náhradu trov
konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov
konania, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov konania a výsledok
zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva

a d) neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na
príslušenstvo v časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10 % z uplatneného
nároku vyjadreného v peniazoch. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom
konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude

závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada
nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala.

Z obsahu spisu mal súd preukázané, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením doručeným

súdu, pričom odporkyňu v oznámení označil menom, priezviskom, spisovou značkou, výškou žalovanej
sumy a žiadal zaslať návrh s prílohami.V tejto súvislosti súd zastáva názor, že účastníci konania majú právo byť v konaní zastúpení advokátom,
avšak majú právo len na náhradu trov konania proti neúspešnému účastníkovi konania potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd je teda oprávnený a zároveň povinný o uplatnenom

nároku na náhradu trov konania individuálne rozhodovať z hľadiska ich účelnosti. Súd má z obsahu
spisu za preukázané, že vedľajší účastník na strane odporkyne dobrovoľne vstúpil do konania,
pričom odporkyňu nekontaktoval. Následne sa vedľajší účastník vyjadril k návrhu a uplatnil si nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na cieľ na úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými
sú ochrana spotrebiteľa je možné predpokladať, že tento disponuje znalosťami a vedomosťami v

oblasti spotrebiteľského práva a preto je spôsobilým samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a
opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z
hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd má za to, že takýto paušálny vstup vedľajšieho účastníka do
bližšie nepoznaných konaní a udelenie plnej moci advokátovi nemôže byť prejavom naplnenia jeho
cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov a taktiež to nemôže
byť ani prejavom hospodárnosti jeho konania. Uvedené konanie vedľajšieho účastníka navodzuje stav,

že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľa, ale záujmom advokáta, ktorý si v
paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní ( súd má namysli napríklad to, že ani
raz nebol v kontakte s odporcom, v prospech ktorého chce vystupovať a hájiť jeho záujmy) do ktorého
vstupuje vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. Súd posudzoval i samotný obsah vyjadrenia a
argumentácieprávnehozástupcu.Vrámcisvojhovyjadreniaidesíceohutnýtext,ktorýjenaformulovaný

v podobe používanej v ďalších jeho vyjadreniach v iných konaniach na tunajšom súde. Jedine mení
číslo a dátum zmluvy, výšku žalovanej sumy, výšku odporcom zaplatenej sumy zistenej z listín zaslaných
mu súdom ( na jeho žiadosť), v % - tách vypočítaná spotrebiteľom zaplatená suma. Teda z šiestich strán
hutne písaného vyjadrenia sa samotnej ochrany konkrétnych odporcov týkala jedna až dve A4 strany.

Vzhľadom na vyššie uvádzané úvahy súd dospel k záveru, že vedľajším účastníkom uplatňované trovy
konania ( za prevzatie zastupovania a vyjadrenie sa ) sú účelne a hospodárne len v časti odmeny za
1 úkon a jedného režijného paušálu. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z § 142 ods.
1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia v sume

129,56 eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka správne vyčíslil odmenu za jeden úkon 71,37 eur
počítajúc ju z tarifnej hodnoty 3054,06 eur. Čiže odmena za 1 úkon predstavuje sumu 121,17 eur, z ktorej
súd vychádzal. Suma 129,56 eur pozostáva z: 1/ odmeny za jeden úkon právnej služby 121,17 eur (za
prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom); 2/ jeden režijný paušál 8,39 eur.

Ako hlavný dôvod neúčelnosti a nehospodárnosti druhého úkonu právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka ( t.j. vyjadrenie sa k návrhu) súd vidí v tom, že v rámci rozhodovacej činnosti súdov sú prípady
ako je tento konkrétny prípad ( t.j. navrhovateľ vers. fyzická osoba ako spotrebiteľ) už po dobu dvoch
rokov rozhodované, rozhodnutia sú právoplatné a zverejňované na stránke Ministerstva spravodlivosti
SR. A právny zástupca vedľajšieho účastníka vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti na

obranu odporkyne okrem tých, ktoré sú súd známe z už zaužívanej súdnej praxe. Čiže súd si ustálil, že
v tomto konaní bolo právne zastúpenie vedľajšieho účastníka dôvodné len v rozsahu jedného právneho
úkonu a to prevzatie zastúpenia a prvá porada s klientom, pričom v rámci prvej porady mu mohol
poskytnúť informácie použiteľné v tomto konaní. Vychádzajúc z samotného obsahu vyjadrenia súd zistil,
že zväčša o prefabrikovaný vzor vyjadrenia. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v časti samotného

vyjadrenia súd hodnotí za nadbytočné a nehospodárne.

V závere súd už len konštatuje, že nedošlo k porušeniu práva na právnu pomoc a rovnosti účastníkov
garantovaného čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR, nakoľko predmetné trovy v časti vyjadrenia neboli účelne
vynaložené, t. j. nepôsobili v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu

konania. Súd ďalej vychádzal z toho, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí
byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v
radoch členov osoby, ktoré majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25
zákona č. 250/2007 Z. z. majú možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne názory

zaujali vo svojich rozhodnutiach pr.: Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012 a sp.
zn. 3Cob/259/2011, Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 6Co/141/2012, Krajský súd v Banskej
Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/91/2012.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku

Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich
účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.