Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816010193
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7816010193.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka
Dudíka a JUDr. Zoltána Szalaya, v trestnej veci obvineného T. Y. pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 349 Tr.zák., na neverejnom zasadnutí dňa 8. septembra XXXXX v Košiciach, o
sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.5.2016, sp.zn.
1T/67/2016 o zastavení trestného stíhania takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava uznesením zo dňa 24.5.2016, sp.zn. 1T/67/2016 rozhodol podľa § 241 ods. 1
písm. c) Tr.por., z dôvodov § 215 ods. 1 písm. b) Tr.por. tak, že trestné stíhanie proti obvinenému T. Y.C.
(ďalej len „obvinený“) pre skutok uvedený vo výroku napadnutého uznesenia a právne kvalifikovaný ako
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr.zák. zastavil, pretože tento skutok nie je

trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Prvostupňový súd oprel svoj záver o tú skutočnosť, že obvinený svojím konaním nenaplnil pojmové
znaky žalovaného prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Pri svojich právnych úvahách
vychádzal zo zistenia, že nebolo preukázané, žeby po vydaní predbežného opatrenia boli urobené
úkony, smerujúce k výkonu predbežného opatrenia a obvinený úmyselne aj pod hrozbou už existujúcej

trestnej sankcie by na výzvu splnenia toho, čo pre neho vyplývalo z predbežného opatrenia, nereagoval
a konal by tak, že nariadený výkon tohto predbežného opatrenia zmaril. Ďalej dôvodí, že pre naplnenie
skutkovej podstaty vyššie uvedeného prečinu zo strany obvineného, by museli byť bezvýsledne použité
mimotrestné opatrenia občianskoprávneho charakteru v občianskom súdnom konaní, smerujúce k
výkonu predbežného opatrenia súdu a až následné úmyselné konanie smerujúce k zmareniu výkonu
takého predbežného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, by bolo možné posúdiť ako

prečin podľa § 349 Tr.zák. (pri právnych úvahách vychádzal i z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18. novembra 2010, sp.zn. 5Tdo 24/2010, publikovaný R 5/2012).

Proti uzneseniu podal sťažnosť okresný prokurátor v Rožňave (ďalej len „sťažovateľ“). Ako vyplýva z
písomného odôvodnenia podaného opravného prostriedku, nestotožňuje sa so záverom, že žalovaný
skutok nie je trestným činom. Uvádza, že podľa § 349 Tr.zák. sa prečinu marenia výkonu úradného

rozhodnutia dopustí, kto potom čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom
konaní, smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu, alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých,
marí výkon takéhoto rozhodnutia alebo dohody, alebo kto marí výkon predbežného opatrenia uloženého
v občianskom súdnom konaní na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých.

Rozdiel v aplikácii prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 alinea 1 a alinea 2 Tr.zák.
v starostlivosti súdu o maloletých spočíva v tom, že- podľa alinei 1 sa pre naplnenie skutkovej podstaty tohto prečinu vyžaduje, aby najskôr súd v
občianskom súdnom konaní rozhodol alebo schválil dohodu (nepôjde o predbežné opatrenie) o výchove

maloletých detí, ktoré rozhodnutie alebo schválenie dohody povinná osoba úmyselne neplní ani po tom,
čo dôjde k súdnemu nariadeniu výkonu rozhodnutia,
- podľa alinei 2 sa pre naplnenie skutkovej podstaty tohto prečinu vyžaduje, aby súd rozhodol
predbežným opatrením vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a povinný toto predbežné opatrenie
maril.

Z jazykového a logického výkladu vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty podľa alinei 2
tohto ustanovenia sa nevyžaduje nariadenie výkonu predbežného opatrenia vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých. Predbežné opatrenie súdu o styku rodičov s deťmi pritom jednoznačne je
rozhodnutím vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a tak je názoru, že obvinený marením
výkonu a nerešpektovaním vykonateľného predbežného opatrenia súdu vo veci starostlivosti o maloletú

dcéru naplnil po stránke objektívnej i subjektívnej zákonné znaky prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 349 (alinea 2) Tr.zák., ktorého objektom je ochrana nerušeného výkonu rozhodnutia
súdu vo veciach starostlivosti o maloletých. Navrhol preto, aby Krajský súd v Košiciach napadnuté
uznesenie Okresného súdu v Rožňave zrušil a tomuto vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

K podanému opravnému prostriedku sa vyjadril aj obvinený, a to prostredníctvom svojho obhajcu
JUDr. Jozefa Uja. Z vyjadrenia vyplýva, že navrhuje, aby sťažnostný súd zamietol sťažnosť Okresnej
prokuratúry Rožňava a napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne.

Úvodom konštatuje, že napadnuté uznesenie je vecne správne a presvedčivo odôvodnené - vrátane

vyvodenia skutkových zistení z dôkazov predložených obžalobou - a právne posúdené v súlade s
právnou logikou, z ktorých dôkazov vyplýva, že skutok nie je žalovaným trestným činom. Poukazuje
na to, že predbežné opatrenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 25.11.2015,sp.zn. 7P/304/2015
doposiaľ nebolo doručené právnemu zástupcovi otca dieťaťa (obvineného), ktorý je splnomocnený
na preberanie súdnej pošty a nebolo doručené ani otcovi dieťaťa, napriek opakovaným výzvam

a žiadostiam o doručenie. Konštatuje, že predbežná vykonateľnosť nastáva momentom doručenia
predbežného opatrenia otcovi dieťaťa, resp. právnemu zástupcovi a prípadné odvolanie nemá odkladný
účinok. Ak teda predbežné opatrenie nebolo doručené právnemu zástupcovi otca dieťaťa a ani otcovi
dieťaťa, nemohla nastať právna skutočnosť zo zákona, a to predbežná vykonateľnosť predbežného
opatrenia. Ďalej pokračuje citáciou vybraných ustanovení OSP s poznámkou, že Polícia Slovenskej

republikyniejeoprávnenánavýkonsúdnehorozhodnutiaonariadenípredbežnéhoopatreniatýkajúceho
sa maloletých detí, teda žiaden príslušník policajného zboru nemôže vykonávať svoju právomoc
odnímanímmaloletýchdetízdispozíciejednéhorodičaajehoodovzdanímdodispozíciedruhéhorodiča.
V tejto súvislosti mala polícia poučiť matku o jej právach, aby podala návrh na súdny výkon rozhodnutia
podľa príslušných ustanovení OSP. Došlo tak k nezákonnému obvineniu obvineného, nedošlo však

k mareniu výkonu úradného rozhodnutia, ktoré predbežné opatrenie nebolo doručené, naviac údajný
skutok neobsahuje všetky pojmové znaky skutkovej podstaty.

Krajský súd, ako súd sťažnostný (§ 190 ods.2 písm. b) Tr.por.) najprv skúmal, či sťažnosť je prípustná
alebo či nebola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala, alebo

ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým vzala späť a zistil, že sťažnosť - opravný prostriedok je
prípustný (§ 185 ods.2 Tr.por), bol podaný oprávnenou osobou (§ 186 ods.1 Tr.por.), včas - v zákonom
stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať (§ 187 ods.1 Tr.por.).
Krajskýsúd (ďalejlen„sťažnostnýsúd“)postupovalvzmysleustanovenia§192ods.1 písm.a),písm.b)
Tr.por. a pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa preskúmal ako nadriadený orgán tak správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo
výroku napadnutého uznesenia.

Sťažnostný súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu, napadnutého rozhodnutia a podaného
opravného prostriedku dospel k nasledujúcemu záveru.

Podľa § 349 Tr.zák, páchateľom prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia je ten, kto po tom,
čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu
rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, marí výkon takého rozhodnutiaalebo dohody alebo kto marí výkon predbežného opatrenia uloženého v občianskom súdnom konaní na
ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.

Nakoľko sa sťažnostný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou, ako i so závermi
prvostupňového súdu uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, tieto si v plnom rozsahu
osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že ako obvinený - v postavení povinného, tak i poškodená -

v postavení oprávnenej, boli poučení, že ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./ - viď poučenie
na predmetnom uznesení, ktoré bolo vykonateľné dňom vyhlásenia, t.j. 25.11.2015.

Reagujúc na sťažnostné dôvody sťažovateľa sťažnostný súd opätovne zdôrazňuje, že z doposiaľ

vykonaného dokazovania v žiadnom smere nevyplýva preukázanie bezvýsledného použitia
mimotrestných opatrení občianskoprávneho charakteru v občianskom súdnom konaní smerujúce k
výkonu predbežného opatrenia súdu, nakoľko až následné úmyselné konanie obvineného smerujúce
k zmareniu výkonu takého predbežného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti by bolo
možné kvalifikovať ako žalovaný trestný čin, pritom je nesporné, že predbežné opatrenie Okresného

súdu Rožňava zo dňa 25.11.2015, sp.zn. 7P/304/2015 sa týka úpravy výchovy maloletých detí a to v
zmysle § 349 Tr.zák.

Obžalobavšaknepreukázalapredloženýmspisovýmmateriálom,žebolibezvýslednepoužitéakékoľvek
mimotrestné opatrenia občianskoprávneho charakteru, ktoré by v občianskom súdnom konaní smerovali

k výkonu predmetného predbežného opatrenia Okresného súdu Rožňava zo dňa 25.11.2015, sp.zn.
7P/304/2015 - nakoľko išlo o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia /
§ 251 O.s.p./ -a tieto by obvinený maril svojím úmyselným konaním smerujúcim k zmareniu výkonu
takéhoto predbežného opatrenia. Bolo by konaním postihnuteľným podľa uvedeného zákonného
ustanovenia, ak by obvinený maril výkon rozhodnutia vo veci starostlivosti súdu o maloletú W..

Na základe vyššie uvedených zistených skutočností preto sťažnostný súd dospel k záveru, že sťažnosť
okresného prokurátora nie je dôvodná, a tak ju postupom podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c)
Tr.por. zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr. por.).