Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/63/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113214070
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113214070.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľa: L. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XC, A.M., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Michalom Fraňom, bytom
SNP 124/7, Trenčianske Teplice proti odporcom: 1/ S. B., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/
X, A., občan SR, 2/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX A., občan SR, odporcovia
1/, 2/ zastúpení JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom, Vajnorská 100/A, Bratislava, 3/ Belize Group
s.r.o., Bzince pod Javorinou 602, IČO: 44 023 286, zastúpený opatrovníčkou Janou Maliníkovou, súdnou
tajomníčkouOkresnéhosúduPovažskáBystrica,4/LOGROS,s.r.o.,Vajanského6,Trenčín,IČO:44699
379, zastúpený JUDr. Róbertom Faturom, advokátom, Centrum 18/23, Považská Bystrica, 5/ Slovenská

republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, P. O. BOX 57, Bratislava, v konaní
o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh proti odporcom 1/, 2/, 4/, 5/ z a m i e t a .

II. Odporca 3/ j e p o v i n n ýzaplatiť navrhovateľovi sumu 31.050 Eur spolu s úrokom z omeškania
8,5% ročne zo sumy 31.050 Eur od 29.8.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd navrhovateľovi proti odporcovi 3/ náhradu trov konania nepriznáva.

III. Vo zvyšku súd návrh proti odporcovi 3/ z a m i e t a .

IV. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom 1/, 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
3.443,40 Eur, do rúk právneho zástupcu odporcov 1/, 2/, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 4/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
3.906,54 Eur, do rúk právneho zástupcu odporcu 4/, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Súd odporcovi 5/ proti navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporcov 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi náhradu škody v sume 34.010,- Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 22.9.2009 do
zaplatenia. V návrhu uviedol, že navrhovateľ na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 21.9.2009 nadobudol
vlastníctvo nehnuteľností - byt č.X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na
pozemku parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, vrátane spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu na pozemku parc.č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXXX m2 vo výške XX/XXXX-ín, zapísané na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Trenčín
pre k.ú. A.. R. bol odporca 4/. Navrhovateľ ako vydražiteľ vyplatil na účet navrhovateľa dražby - odporcu3/ sumu 31.050 Eur. Navrhovateľ zaplatil za odporkyňu 1/ dňa 9.10.2009 sumu 2.960 Eur titulom
exekúcie EX XXXX/XXXX vedenej exekútorom T.. A. U.. Na základe návrhu odporcov 1/, 2/ Okresný
súd Trenčín rozsudkom spis. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol, že dražba konaná dňa

XX.XX.XXXX, ktorej predmetom boli vyššie uvedené dražené nehnuteľnosti je neplatná, a opätovne
boli ako vlastníci nehnuteľností zapísaní odporcovia 1/, 2/. Odporcovia 1/ až 5/, ktorí svojím konaním
spôsobili, že okresný súd rozhodol o neplatnosti dražby zo dňa XX.X.XXXX spôsobili navrhovateľovi
škodu spoločne a nerozdielne vo výške minimálne 34.010,- Eur. Predmetné nehnuteľnosti sa stali
predmetom dražby, pretože odporkyňa 1/ nesplácala úver odporcovi 3/ podľa zmluvy o úvere a zmluvy

o zriadení záložného práva. P. katastra v A. povolila pod č. V H./XX vklad záložného práva k uvedeným
nehnuteľnostiam, i keď záložnú zmluvu s odporcom 3/ podpísala iba odporkyňa 1/ a to napriek tomu,
že v tom čase tieto nehnuteľnosti patrili do jej Q. spoločne s odporcom 2/. Rozhodnutie Správy katastra
Trenčín o povolení vkladu záložného práva bolo v rozpore s ustanoveniami katastrálneho zákona ako
i ust. § 145 ods. l Občianskeho zákonníka, lebo na platnosť takéhoto úkonu je potrebný súhlas oboch
manželov. Navrhovateľ požiadal odporcu 5/ o predbežné prerokovanie nároku, no odporca 5/ odmietol

uspokojiť uplatnenú náhradu škody. Odporcovia 1/ a 2/ sú v súčasnosti opäť vedení ako vlastníci
predmetného bytu. Konaním odporcov 1/ až 5/ v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Trenčín XXC/
XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vznikla navrhovateľovi škoda minimálne vo výške XX.XXX Eur a to
zaplatením dražobnej sumy za predmetný byt a zaplatením sumy X.XXX V. exekútorovi T.. A. U..

Odporcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa X.X.XXXX žiadali návrh zamietnuť. Na strane odporcov
X/, 2/ nie sú splnené kumulatívne podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú neplatnou
dražbou. G. X/, 2/ podaním návrhu na určenie neplatnosti dražby postupovali zákonným spôsobom, a
chýba u nich podmienka protiprávneho konania. Škoda mala navrhovateľovi podľa jeho tvrdení vzniknúť
v súvislosti s dobrovoľnou dražbou bytu odporcov 1/, 2/ tým, že navrhovateľ vyplatil dražobnú cenu

31.040 Eur, no tá mu nebola vrátená zo strany odporcov 3/, 4/ po určení dobrovoľnej dražby za
neplatnú.Odporcovia1/,2/ztejtosumyneobdržalinič,nedisponovaliňou,nemôžuzatietopeniazeniesť
žiadnu zodpovednosť. Navrhovateľ má právo proti odporcom 3/, 4/ domáhať sa vydania bezdôvodného
obohatenia, keď mu nevrátili cenu vydraženia. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 2.960 Eur
z dôvodu, že za odporkyňu 1/ mal uhradiť exekúciu, navrhovateľ nárok v tejto časti nijako nepreukázal.

Súdom ustanovená opatrovníčka odporcu 3/ v elektronickom podaní zo dňa 14.1.2015 ponechala
rozhodnutie na súde na základe vykonaných dôkazov, z opatrnosti vzniesla námietku premlčania
uplatneného práva navrhovateľa.

Odporca 4/ v písomnom podaní zo dňa 17.10.2013 žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Návrh
navrhovateľa nie je dostatočne určitý, navrhovateľ nedefinuje základné predpoklady vzniku nároku na
náhradu škody od jednotlivých odporcov. Z návrhu nie je jasné, v čom malo spočívať spoločné konanie
odporcov, keď od nich navrhovateľ žiada zaplatiť náhradu škody spoločne a nerozdielne. Odporca 4/
odmieta, žeby jeho konaním mohla navrhovateľovi vzniknúť akákoľvek škoda. Z opatrnosti vzniesol

odporca 4/ námietku premlčania.

Odporca 5/ v písomnom vyjadrení zo dňa 9.9.2013 žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že dňa 31.10.2008
bol Správe katastra A. doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností v
katastrálnom území A. na základe zmluvy o zriadení záložného práva k predmetnému bytu a podielu

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a podielom na pozemku. Zmluvu
o zriadení záložného práva podpísali dňa XX.XX.XXXX konateľ odporcu 3/ v postavení záložného
veriteľa a odporkyňa 1/ ako záložca. Pravosť podpisu odporkyne 1/ na zmluve o zriadení záložného
práva, bola osvedčená notárom. Vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol správou katastra
povolený dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XXXX. V čase podpisu záložnej zmluvy, boli odporcovia 1/,

2/ bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu. Správa katastra podľa § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona po doručení návrhu na vklad skúmala platnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Podľa §
40a, § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa považuje právny úkon za platný, pokiaľ sa druhý manžel,
ktorý nedal súhlas na právny úkon, a ide o vybavovanie inej než bežnej veci, neplatnosti právneho
úkonu nedovolá. Z administratívneho spisu Správy katastra A. č. V XXXX/XXXX nevyplýva, že by sa

odporca 2/ neplatnosti právneho úkonu dovolal. Správa katastra nemala inú zákonnú možnosť, ako
vklad do katastra nehnuteľností s poukázaním na ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona povoliť.
Ďalej odporca poukázal na to, že navrhovateľ napáda „nezákonné rozhodnutie" Správy katastra Trenčín
č. V XXXX/XXXX napriek tomu, že nebol účastníkom konania o povolení vkladu záložného práva.Účastníkmi konania o povolení vkladu záložného práva na základe záložnej zmluvy zo dňa 27.10.2008
boli odporkyňa 1/ a odporca 3/, čo je v rozpore s § 5 ods. 1 zákona o náhrade škody. Podľa § 5
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má

účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Nie je
preukázaná jedna z podmienok zodpovednosti odporcu 5/ za škodu v zmysle § 6 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z a to existencia nezákonného rozhodnutia, pretože rozhodnutie Správy katastra A. č.
V XXXX/XX nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Vzhľadom na prezumpciu správnosti
správneho aktu, je potrebné vyššie uvedené rozhodnutie správy katastra považovať za zákonné. Neboli

splnené súčasne všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, 2/ vznik
škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Odporca 5/ odcitoval časti
odôvodnení rozhodnutí súdov / napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 32/2007, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 177/08/, v zmysle ktorých musí byť vzťah príčiny
a následku priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Ku vzniku škody

navrhovateľa nedošlo v bezprostrednej priamej príčinnej súvislosti s konaním správneho orgánu. Podľa
názoru odporcu 5/ škodu zapríčinila odporkyňa 1/, ktorá uzavrela zmluvu o zriadení záložného práva,
bezvedomiaasúhlasujejmanžela-odporcu2/.Odporca5/považujenávrhnavrhovateľaprotiodporcovi
5/ za vykonštruovaný s cieľom získať od štátu majetkový prospech.

Pretože bolo zistené, že na tunajšom súde sa pod spis. zn. XXC XXX/XXXX vedie skôr začaté konanie ,
v ktorom sa navrhovateľ proti odporcom X/, 2/ domáha zaplatenia sumy X.XXX eur spolu s úrokom z
omeškania na tom skutkovom základe, že navrhovateľ, aby oprostil vydražený byt od ťarchy, vyplatil za
odporkyňu 1/ dňa 9.10.2009 sumu 2.960 Eur titulom exekúcie EX 1316/2009 súdnemu exekútorovi T..
A. U., súd uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX konanie v tejto časti proti odporcom

X/, 2/ zastavil podľa § 83 O.s.p., § X04 ods. 1 O.s.p. pre prekážku skôr začatej veci.

Vec bola podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednaná a rozhodnutá v neprítomnosti odporcu 3/ a jeho
opatrovníčky, ktorá bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, neprítomnosť ospravedlnila,
nežiadala o odročenie pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcov 1/, 2/, prednesmi zástupcov odporcov,
oboznámenímžiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyzodňa3.8.2012,písomného
vyjadrenia odporcu 5/ zo dňa 15.5.2013 k uplatnenému nároku na náhradu škody, písomných vyjadrení
odporcov 1/, 2/ zo dňa 5.9.2013, vyjadrenia opatrovníčky odporcu 3/ zo dňa 14.1.2015, písomného

vyjadrenia odporcu 4/ zo dňa 17.10.2013, písomného vyjadrenia odporcu 5/ zo dňa 9.9.2013, výpisov
z obchodného registra ohľadom odporcov 3/, 4/, internetového výpisu z LV č. XXXX k.ú. A. zo dňa
18.5.2014, 10.6.2014, písomných podaní navrhovateľa zo dňa 10.6.2014, 3.12.2014, obsah spisu
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14C/196/2009, písomného podania odporcu 4/ zo dňa 19.12.2014,
potvrdeniaozaplatenícenydosiahnutejvydraženímz30.9.2009,origináluvyúčtovanianákladovdražby,

kópie faktúry č. XXXXXXXX, a zvyšného obsahu spisu.

Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXC/XXX/XXXX bolo zistené, že Okresný súd Trenčín
rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX vyhovel
návrhu odporcov X/, 2/ vo veci samej a určil, že dražba konaná dňa XX.X.XXXX, ktorej predmetom

bolo draženie nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov 1/, 2/, a to bytu č.X, vo vchode
č. X, na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X,
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu
na pozemku parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc.č. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1496 m2 vo výške XX/XXXX-ín, vykonaná odporcom 4/ na návrh

odporcu 3/ v prospech navrhovateľa ako vydražiteľa je neplatná. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že
dražba bola súdom vyhlásená za neplatnú, z dôvodu, že Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. XXC
XXX/XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX vyhovel návrhu odporcu 2/ a určil, že je neplatná zmluva o zriadení
záložného práva uzavretá dňa XX.XX.XXXX odporkyňou 1/ ako záložcom a odporcom 3/ ako záložným
veriteľom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k uvedenému bytu a spoluvlastníckemu

podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku. Za neplatnú bola zmluva o zriadení
záložného práva súdom určená podľa § 40a, § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
založené nehnuteľnosti boli v BSM odporcov 1/, 2/ a odporkyňa 1/ zmluvu uzavrela bez vedomia a
súhlasu odporcu 2/, pričom nešlo o bežnú vec. V konaní vo veci XXC/XXX/XXXX na pojednávaní dňaXX.X.XXXX navrhovateľ predložil príjmový pokladničný doklad zo dňa XX.X.XXXX o zaplatení dražobnej
zábezpeky X.XXX Eur v prospech dražobníka, t.j. odporcu 4/ a príkaz na úhradu zo dňa 24.9.2009 v
sume 27.050 Eur v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Dexia banke, a.s., pričom išlo o

účet odporcu 3/, na ktorý mal navrhovateľ vyplatiť cenu vydraženia podľa predloženého listu odporcu
4/ zo dňa 21.9.2009. Uvedené číslo účtu sa zhoduje s číslom účtu, na ktorý posielala odporkyňa 1/
splátky úveru odporcovi 3/. Zo zhodných tvrdení navrhovateľa dražby, t.j. odporcu 3/ a dražobníka, t.j.
odporcu 4/ prednesených na uvedenom pojednávaní vyplynulo, že na základe ich vzájomnej dohody
bol navrhovateľ ako dražiteľ inštruovaný, aby cenu vydraženia 27.050 Eur zaslal na účet odporcu 3/.

Odporca 3/ uviedol, že aj dražobná zábezpeka 4.000 Eur, vyplatená navrhovateľom pôvodne odporcovi
4/ bola odporcom 4/ odovzdaná odporcovi 3/. Žiaden z účastníkov netvrdil, žeby nejaká časť výťažku
z dražby bola poukázaná odporcom 1/, 2/. Odporca 3/ uviedol, že výťažok dražby ostal v pokladni
odporcu 3/, no jeho tvrdenie, že odporca 3/ odporcovi 4/ uhradil odmenu za vykonanie dražby, odporca
4/ nepotvrdil, pričom v spise 14C XXX/XXXX sa nenachádza žiaden doklad o tom, žeby nejaká časť
z výťažku dražby bola vyplatená odporcovi 4/ titulom nákladov dražby. Z príjmového pokladničného

dokladu zo dňa X.XX.XXXX bolo zistené, že navrhovateľ vyplatil v uvedený deň súdnemu exekútorovi
T.. A. U., exekútorsky úrad v F. sumu X.XXX V. s uvedeným účelom platby: úhrada EX XXXX/XX.

Navrhovateľ listom zo dňa X.X.XXXX požiadal odporcu 5/ o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody v sume XX.XXX Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 22.9.2009 do zaplatenia. Uviedol v nej,

že Správa katastra A. povolením vkladu záložného práva k predmetnému bytu č. 3 zapísanému na LV
č. XXXX k.ú. A. v konaní V XXXX/XX rozhodla nezákonne v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
Pokiaľ by správa katastra riadne preskúmala predloženú zmluvu o zriadení záložného práva, mala ju
odmietnuť ako nespôsobilú a návrh na vklad zamietnuť. Zmluvu totiž nepodpísali obaja odporcovia 1/,
2/ ako bezpodieloví spoluvlastníci, a je zrejmé, že zriadenie záložného práva nie je bežnou vecou, a

teda na tento právny úkon je v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebný súhlas oboch
manželov. Ak by správa katastra návrh na vklad zamietla, nedošlo by k zriadeniu záložného práva k
nehnuteľnostiam, ani k dražbe nehnuteľností a navrhovateľovi by nebola spôsobená škoda. Odporca
5/ vo vyjadrení k náhrade škody zo dňa 15.5.2013 navrhovateľovi oznámil, že neboli splnené zákonné
podmienky vzniku nároku na náhradu škody.

Konateľ odporcu 3/ vystavil odporcovi 4/ potvrdenie zo dňa 30.9.2009 o zaplatení ceny dosiahnutej
vydražením, v ktorom je uvedené, že navrhovateľ, ktorý vydražil predmetný byt na dobrovoľnej dražbe
dňa 21.9.2009, uhradil cenu dosiahnutú vydražením vo výške 27.050 Eur, pričom zostávajúca časť
ceny dosiahnutej vydražením vo výške 4.000 Eur bola odovzdaná dražobníkom odporcovi 3/ ako

navrhovateľovi dražby a započítala sa do ceny vydraženia.

Odporca 4/ listom zo dňa X.XX.XXXX vyúčtoval odporcovi 3/ náklady dražby konanej dňa XX.X.XXXX
v celkovej sume X.XXX,XX V. a vystavil mu dňa X.XX.XXXX faktúru č. XXXXXXXX znejúcu na sumu
X.XXX,XX Eur.

V písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX odporca 4/ uviedol, že odporca 3/ predmetnú faktúru č.
XXXXXXXX na sumu X.XXX,XX Eur odporcovi 4/ doteraz neuhradil. Odporca 4/ teda doteraz z
predmetnej dražby, jej výťažku neprevzal žiadnu sumu.

NainternetovomvýpisezLVč.XXXXk.ú.A.Í.súodporcovia1/,2/vedeníakobezpodielovíspoluvlastníci
bytuč.X,vovchodeč.X,naX.poschodíbytovéhodomusúp.č.XXXX,postavenéhonapozemkuparc.č.
XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu na pozemku parc. č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 a parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 vo

výške 81/2543-ín, pričom ako titul nadobudnutia je uvedené rozhodnutie Okresného súdu Trenčín spis.
zn. XXC XXX/XXXX.

V písomných podaniach zo dňa XX.X.XXXX, X.XX.XXXX navrhovateľ trval na podanom návrhu.
Poukázal na to, že riadne nadobudol vlastníctvo k predmetnému bytu, za byt zaplatil, nie je vlastníkom

bytu a nemá ani peniaze. Žiaden orgán nerozhodol o tom, že vlastníkom bytu je iná osoba než
navrhovateľ, a preto sú odporcovia povinní zaplatiť mu škodu, ktorá mu vznikla ako výsledok ich konania.
Odporcovia 1/, 2/ za peniaze navrhovateľa splatili dlh a pričinením správy katastra sú vlastníkmi bytu.
Odporkyňa 1/ uzavrela s odporcom 3/ ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva, ktorájeprerozporsust.§145Občianskehozákonníkaabsolútneneplatnýmprávnymúkonom,pretožechýbal
súhlas druhého manžela. Správa katastra v Trenčíne napriek tomu túto neplatnú zmluvu zaregistrovala
a vklad záložného práva povolila. Odporcovia porušením povinností spôsobili, že Okresný súd Trenčín

v konaní XXC XXX/XXXX rozhodol o tom, že dražba konaná dňa XX.X.XXXX je neplatná.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v súvislosti s dražbou bytu č. X na X. poschodí byt. domu
súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria a dražby
spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu a k pozemku parc.

č. XXXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k. ú. A., vyplatil na číslo účtu, ktoré mu oznámila
dražobná spoločnosť čiastku 31.050 eur. Navrhovateľ predpokladá, že išlo o účet odporcu 3/, ktorý
bol navrhovateľom dražby. O tom, že ide o účet odporcu 3/ mu dal na vedomie odporca 4/ v liste.
Sumu 2.960 eur uplatňuje navrhovateľ ako náhradu škody tiež proti všetkým odporcom z dôvodu, že
kataster pochybil, keď na predmetnom liste vlastníctva zaevidoval exekučné záložné právo v prospech
veriteľa pohľadávky, ktorú mali splniť odporcovia 1/ 2/ a navrhovateľ chcel, aby táto ťarcha bola z

listu vlastníctva vymazaná, preto za odporcov 1/ a 2/ vyplatil dlh súdnemu exekútorovi JUDr. A. U..
Poukázal na to, že pred vykonaním dobrovoľnej dražby nebolo v katastri nehnuteľností na predmetnom
byte zapísané exekučné záložné právo, až po vykonaní dobrovoľnej dražby Správa katastra v Trenčíne
zapísala exekučné záložné právo na základe exekúcie vedenej pod EX 1316/2009 súdnym exekútorom
T.. A. U. zo F.. Navrhovateľ asi pred štyrmi rokmi vyzýval odporcu 4/, aby mu vrátil čiastku 31.050 eur.

Odporcovi 3/ navrhovateľ nezaslal žiadny list na vrátenie peňazí, pretože v súvislosti s dražbou bol v
kontakte len s odporcom 4/ ako dražobnou spoločnosťou.

Zástupca navrhovateľa na pojednávaní právne zdôvodnenie návrhu upresnil v tom smere, že
navrhovateľ požaduje predmetné plnenie od odporcov 1/ až 4/, aj titulom vydania bezdôvodného

obohatenia. Ďalej uviedol, že škoda vznikla navrhovateľovi v dôsledku toho, že odporcovia 1/, 2/ si
nesplnili svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke, resp. zmluvy o úvere voči svojmu veriteľovi - odporcovi 3/
a v dôsledku toho došlo k realizácii záložného práva zriadeného na byte, teda k vykonaniu dobrovoľnej
dražby. Potom ako bola vykonaná dražba predmetného bytu bol navrhovateľ zapísaný ako vlastník
predmetného bytu, ale odporcovia 1/ , 2/ podali na Okresný súd Trenčín návrh o určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby a Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 14C/196/2009-214 zo dňa 12.9.2011 návrhu
vyhovel a určil, že dobrovoľná dražba je neplatná. Odporcovia 1/, 2/ boli na základe toho opätovne v
katastri nehnuteľnosti zapísaní ako vlastníci bytu. Vo výroku predmetného rozsudku nebolo uvedené,
že kto je vlastníkom bytu a spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam domu a k
pozemku, a napriek tomu správa katastra opätovne zapísala vlastnícke práva v prospech odporcov

1/,2/. Správa katastra Trenčín pri zápise zmluvy o zriadení záložného práva dôsledne neskúmala, či
táto zmluva je platná, keďže ju podpísala iba odporkyňa 1/, no mal ju podpísať aj odporca 2/, pretože
založené nehnuteľnosti boli v ich BSM a z tohto dôvodu bola aj napokon v uvedenom súdnom konaní
dobrovoľnádražbavyhlásenázaneplatnú.Všetciodporcoviasvojimiúkonmiprispeliktomu,ženakoniec
bola dobrovoľná dražba vyhlásená za neplatnú a navrhovateľovi vznikla škoda. Odporca 3/ ako veriteľ

mal mať vedomosť o tom, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva musí byť podpísaná oboma
odporcami 1/, 2/ ako bezpodielovými spoluvlastníkmi a odporca 4/ ako dražobník mal odporcu 3/ na túto
skutočnosť tiež upozorniť. Či porušili odporcovia 3/, 4/ iné povinnosti, k tomu sa zástupca navrhovateľa
vyjadriť nevedel.

Odporkyňa 1/ na pojednávaní s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že navrhovateľovi nie je dlžná peniaze,
ktoré odo nej žiada. Žiadne peniaze v spojitosti s dobrovoľnou dražbou, ani po jej vykonaní odporkyni
1/ neboli vyplatené. Odporkyňa 1/ nemá vedomosť, či v súčasnej dobe je na byte zapísaná nejaká
ťarcha. Odporkyňa 1/ vyplatila odporcovi 3/ celú sumu pôžičky aj s príslušenstvom, platby mu posielala
prevodom na účet.

Odporca 2/ na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť. Nie je si vedomý toho, že by spôsobil navrhovateľovi
nejakú škodu. Na úkor navrhovateľa sa ani bezdôvodne neobohatil. Nemal vedomosť o tom, že jeho
manželka odporkyňa 1/ uzavrela zmluve pôžičke s odporcom 3/.

Právny zástupca odporcov 1/, 2/ na pojednávaní uviedol, že odporcom 1/ , 2/ v súvislosti s dobrovoľnou
dražbou bytu nebolo vyplatené žiadne plnenie. Vzniesol námietku premlčania uplatneného práva. Ďalej
uviedol, že odporkyňa 1/ splácal pôžičku odporcovi 3/ pred ako aj po vykonaní dražby, poradil jej to jejprávny zástupca. Odporca 3/ následne zrušil účet, na ktorý mu odporkyňa 1/ posielala platby na pôžičku
a nepreberal ani platby, ktoré mu odporkyňa 1/ posielala poštovou poukážkou.

Právna zástupkyňa odporcu 4/ na pojednávaní žiadala návrh zamietnuť ako nedôvodný a nepreukázaný.
Namietla premlčanie uplatneného práva.

Poverená zamestnankyňa odporcu 5/ na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný
domáhať sa proti odporcovi 5/ náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pretože nebol

účastníkom katastrálneho konania, v ktorom bol povolený vklad záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam a s poukazom na § 5 zák. č. XXX/XXXX Z.z. práva domáhať sa náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím má len účastník konania, ktorému v dôsledku tohto rozhodnutia
vznikla škoda. P. katastra A. pri povolení vkladu zmluvy o zriadení záložného práva na predmetný
byt postupovala v súlade s ustanovením § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona v znení účinnom v čase
rozhodovania o vklade a podľa tohto ustanovenia skúmala všetky náležitosti, ktoré jej zákon predpisuje.

Správa katastra nebola oprávnená zamietnuť návrh na vklad z toho dôvodu, že na zmluve o zriadení
záložného práva nie sú podpísaní obaja bezpodieloví spoluvlastníci , ale práve naopak bola povinná
vklad záložného práva povoliť, čo vyplýva aj s uznesenia Najvyššieho súdu SR XCdo/XXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až XXX). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď

došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách Výťažok dražby po uhradení
nákladov dražby, po uspokojení pohľadávok záložného veriteľa a po zaplatení ceny dosiahnutej

vydražením bez zbytočných prieťahov dražobník odovzdá predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu
dražby, ak osobitný zákon neustanovuje inak.Podľa § 32 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách Ak je dražba neplatná, každá
osoba, ktorá prevzala výťažok dražby podľa odseku 1, je povinná vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi.
Dražobník je povinný na výzvu vydražiteľa oznámiť mu sumu, ktorú odovzdal záložnému veriteľovi a

dlžníkovi, prípadne sumu, ktorú zložil do notárskej úschovy. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

Z obsahu návrhu navrhovateľa vyplýva, že tento sa domáha, aby súd uložil odporcom 1/ až 5/ solidárnu
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 34.010 Eur. Uvedený nárok sa skladá zo sumy 31.050 Eur, ktorú
vyplatil navrhovateľ v súvislosti s dobrovoľnou dražbou bytu odporcov 1/, 2/ konanej dňa 21.9.2009 a

zo sumy 2.960 Eur, ktorú vyplatil navrhovateľ súdnemu exekútorovi JUDr. A. U. na exekúciu EX XXXX/
XXXX,abyoprostilpredmetnýbytodexekučnejťarchy.Protiodporcom1/až4/uplatniluvedenúpeňažnú
pohľadávku jednak ako nárok na náhradu škody z dôvodu porušenia povinností odporcami a jednak
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Proti odporcovi 5/ sa navrhovateľ zaplatenia náhrady
škody domáhal z dôvodu, že podľa neho Správa katastra v A. vydala nezákonné rozhodnutie, keď v
konaní V XXXX/XX povolila vklad záložného práva na predmetný byt, hoci zmluva o zriadení záložného

práva bola neplatná, pretože ju nepodpísal aj druhý bezpodielový spoluvlastník.

Námietku premlčania uplatneného práva vzniesli odporcovia 1/, 2/, opatrovníčka odporcu 3/, odporca
4/. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinných

osôb, ktoré by v prípade neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj
po časovo neprimeranej dobe. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo priznať. Súd dospel k záveru, že uplatnené právo nie je premlčané.
Vzhľadom na okolnosti, od ktorých odvíja navrhovateľ nárok na peňažné plnenie, premlčacia doba
tak ohľadom nároku na náhradu škody, ako aj bezdôvodného obohatenia, prípadne iného právneho

dôvodu začala plynúť najskôr od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu A. XXC XXX/XXXX dňa
XX.X.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola dobrovoľná dražba určená za neplatnú,
pričom navrhovateľ bol účastníkom tohto konania. Na základe právoplatnosti uvedeného rozsudku bol
obnovený vlastnícky stav k nehnuteľnostiam a navrhovateľovi v dôsledku nevrátenia peňažných súm
vyplatenýchvdražbevznikolmajetkovýúbytok.Odprávoplatnostirozsudku,ktoránastalamoholuplatniť

navrhovateľ proti povinnej osobe právo na zaplatenie peňažných prostriedkov, ktoré vyplatil v súvislosti
s dobrovoľnou dražbou. Posunutie počiatku plynutia premlčacej doby pred dátumom právoplatnosti
rozsudku súdu o neplatnosti dražby by podľa názoru súdu bolo vzhľadom na uvedené okolnosti
nespravodlivé vo vzťahu k právu navrhovateľa domôcť sa súdnej ochrany svojich práv. Navrhovateľ
svoje právo uplatnil na súde pred uplynutím dvojročnej aj trojročnej premlčacej doby uvedenej v § 101,

§ 106 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pretože návrh na súd podal dňa 5.6.2013.

Úprava všeobecnej zodpovednosti za škodu porušením právnej povinnosti je obsiahnutá v ustanovení §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aby súd mohol priznať právo na náhradu škody, musí navrhovateľ
tvrdiť a preukázať, že boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti odporcov za škodu v zmysle §

420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorými sú: 1/ protiprávny úkon (resp. porušenie povinnosti), 2/
vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti a 4/ zavinenie.
V prípade, že nie je splnený čo i len jeden zo zákonných predpokladov, zodpovednosť za škodu
nevzniká. Protiprávny úkon môže spočívať v porušení povinnosti majúcej základ v právnom predpise,
alebo v záväzkovom vzťahu. Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody oprel o tvrdenie, že všetci

odporcovia svojimi úkonmi prispeli k tomu, že nakoniec bola dobrovoľná dražba vyhlásená za neplatnú a
navrhovateľovi vznikla škoda. V prípade odporkyne 1/ navrhovateľ poukazoval na konkrétne porušenie
povinnosti, pretože odporkyňa 1/ v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka
uzavrela s odporcom 3/ zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX na predmetný byt za
účelom zabezpečenia pohľadávky z úveru, ktorý jej poskytol odporca X/, pričom zmluvu o zriadení

záložného práva odporkyňa 1/ uzavrela bez vedomia a súhlasu odporcu 2/ ako druhého bezpodielového
spoluvlastníka. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané tvrdené konanie odporkyne X/, ktoré súd
vyhodnotil ako protiprávny úkon, ktorý je v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pretože na tento právny úkon spadajúci do kategórie „mimo rámca bežných vecí" nemala potrebný
súhlas manžela, keďže založená nehnuteľnosť patrila do spoločného majetku odporcov 1/, 2/, do ich

BSM, v dôsledku čoho bola následne zmluva o zriadení záložného práva určená za neplatnú rozsudkom
Okresného súdu Trenčín rozsudkom č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX podľa § 40a G.
zákonníka, a to na základe návrhu odporcu X/, ktorý sa návrhom na začatie konania dovolal jeho
neplatnosti. Navrhovateľ neuviedol, akú konkrétnu povinnosť mal porušiť odporca 2/, len všeobecneodkázal na to, že konaním odporcov bola navrhovateľovi spôsobená škoda. Z vykonaného dokazovania
nevyplynul žiadny protiprávny úkon odporcu 2/. Pokiaľ odporca 2/ podal návrh na určenie neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva a následne návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, toto

jehokonanie,naktorépoukazovalnavrhovateľ,nemožnovyhodnotiťakoprotiprávne,pretožeodporca2/
sa na súde domáhal ochrany svojich ohrozených alebo porušených práv, ktoré mu priznávajú príslušné
právne predpisy. Z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách vyplýva
právo osobe, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach domáhať sa na súde určenia neplatnosti
dražby,akbolporušenýzákonodobrovoľnýchdražbáchalebosaspochybňujeplatnosťzáložnejzmluvy.

Ustanovenie § 40a v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka dáva oprávnenej osobe, ktorú
jej manžel obišiel pri právnom úkone v nie bežnej veci ohľadom spoločného majetku, právo domáhať
sa na súde určenia relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Navrhovateľ uvádzal, že odporca
3/ ako navrhovateľ dobrovoľne dražby mal mať vedomosť o tom, že predmetná zmluva o zriadení
záložného práva, na základe ktorej bola vykonaná dobrovoľná dražba, musí byť podpísaná oboma
odporcami 1/, 2/ ako bezpodielovými spoluvlastníkmi a odporca 4/ ako dražobník mal odporcu 3/ na túto

skutočnosť tiež upozorniť. Opäť ale navrhovateľ nekonkretizoval, aké konkrétne povinnosti odporcovia
3/ a 4/ tým porušili. To, že odporca 3/ navrhol vykonať dobrovoľnú dražbu, hoci zmluva o zriadení
záložného práva nebola uzavretá oboma odporcami 1/, 2/ ako spoluvlastníkmi nehnuteľností a odporca
4/ napriek tomu dražbu bytu vykonal, nie je samo o sebe konaním, ktoré by sa objektívne priečilo
právu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok

jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za
platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je
dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Z vykonaného
dokazovania nijako nevyplynulo, žeby v čase začatia dobrovoľne dražby na základe návrhu odporcu
3/ a v čase vykonania dražby odporcom 4/ sa odporca 2/ ako druhý spoluvlastník nehnuteľností v

zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka už dovolával relatívnej neplatnosti právneho úkonu a
preto odporcovia 3/, 4/ nemali dôvod pochybovať o správnosti zápisu údajov v katastri nehnuteľností.
Konanie o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva bolo na Okresnom súde Trenčín
začaté na návrh odporcu 2/ až v roku 2010. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predmetná zmluva
o zriadení záložného práva bola potom zo strany odporcov 3/, 4/ v období navrhnutia a vykonania

dobrovoľnej dražby v roku 2009 opodstatnene považovaná za platnú a v tejto súvislosti im nie je
možné pričítať porušenie žiadnej povinnosti. Navrhovateľ neuviedol iné konanie, ktorým by odporcovia
3/, 4/ porušili právnu povinnosť smerujúcu ku majetkovej ujme navrhovateľa, netvrdil ani okolnosti,
na základe ktorých by bola založená osobitná zodpovednosť odporcov 1/ až 4/ za škodu v zmysle
príslušných právnych predpisov. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 2.960 Eur, navrhovateľ bližšie nezdôvodnil

oprávnenosť požiadavky na zaplatenie tohto nároku voči odporcom 3/ až 5/, hoci súd za týmto účelom
odročil jedno pojednávanie na nový termín. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného
neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach,
ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme,
o ktorú sa účastník pri uplatnení práva, alebo pri bránení práva opieral. S poukazom na uvedené mal

súd za to, že navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia, ktoré na ňom spočívalo v zmysle ustanovenia
§ 101 ods.1 O.s.p..

Škoda predstavuje majetkovú ujmu, spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného a vyjadriteľnú
v peniazoch. Ide o rozdiel v hodnote majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody. Z

listinných dôkazov obsiahnutých v spise 14C/196/2009 boli preukázané tvrdenia navrhovateľa, že
majetok navrhovateľa sa zmenšil o čiastku XX.XXX Eur, ktorú vyplatil v súvislosti s dobrovoľnou dražbou
v dvoch platbách dňa XX.X.XXXX v sume X.XXX Eur a dňa 24.9.2009 v sume 27.050 Eur a ďalší
majetkový úbytok navrhovateľa predstavuje suma 2.960 Eur, ktorú dňa 9.10.2009 navrhovateľ vyplatil na
účet súdneho exekútora JUDr. A. U. titulom exekúcie vedenej u exekútora pod spis. zn. EX XXXX/XXXX.

Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti odporcov a vznikom škody v majetkovej sfére navrhovateľa. Príčinná
súvislosť predstavuje objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. Príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou bude daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok nesplnenia

zmluvnej povinnosti odporcu, t.j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku. Atribútom
príčinnej súvislosti je „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný,
neprerušený. Nestačí, ak je tento vzťah iba sprostredkovaný (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa29. 3. 2007, sp. zn. 3 Cdo 32/2007). Ako už bolo vyššie konštatované odporcovia 2/ až 4/ žiadnu právnu
povinnosť neporušili a preto nemôže na ich strane existovať ani kauzálna súvislosť medzi porušením
povinností zmenšením majetku navrhovateľa. Súd potom skúmal existenciu príčinnej súvislosti medzi

porušením právnej povinnosti odporkyne 1/ a vznikom škody v majetkovej sfére navrhovateľa. V
konaní bolo nesporne preukázané, že odporkyňa 1/ bez súhlasu a vedomia odporcu 2/ ako druhého
bezpodielového spoluvlastníka uzavrela dňa 27.10.2008 s odporcom 3/ zmluvu o zriadení záložného
práva na predmetný byt, pričom šlo o byt v BSM odporcov 1/, 2/. Na základe tejto zmluvy bola na
návrh odporcu 3/ ako veriteľa pohľadávky zabezpečenej záložným právom odporcom 4/ vykonaná

dňa 21.9.2009 dobrovoľná dražba, v ktorej byt so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach
a zariadeniach domu a na pozemku vydražil navrhovateľ, ktorý vyplatil odporcovi 4/ dňa 21.9.2009
dražobnú zábezpeku 4.000 Eur a na účet odporcu 3/ vyplatil dňa 24.9.2009 zvyšnú cenu vydraženia
27.050 Eur, t.j. spolu 31.050 Eur. Dňa 9.10.2009 zaplatil navrhovateľ sumu 2.960 Eur exekútorovi
T.. A. U., a túto platbu odôvodňoval tým, aby bola vymazaná exekučná ťarcha zapísaná na liste
vlastníctva vydraženom byte. Navrhovateľ keďže vlastníctvo nadobudol príklepom na dražbe bol potom

zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Následne sa do reťazca
udalostípridružilanováokolnosť,atorozsudokOkresnéhosúduTrenčínč.k.XXCXXX/XXXX-XXzodňa
XX.X.XXXX, ktorým bola zmluva o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX určená za neplatnú na
základenávrhuodporcu2/.Keďžezmluvaozriadenízáložnéhoprávabolacitovanýmrozsudkomurčená
za neplatnú, z tohto dôvodu bola dobrovoľná dražba konaná dňa 21.9.2009 rozsudkom Okresného

súdu Trenčín č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX určená
za neplatnú. Podľa § 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách účinky príklepu zanikli
ku dňu príklepu a obnovil sa právny stav pred dražbou. Na základe posledne citovaného rozsudku
Správa katastra v A. v katastri nehnuteľností vyznačila stav platný pred dobrovoľnou dražbou, keď
odporcov X/, X/, ktorým patrilo vlastníctvo pred dobrovoľnou dražbou, zapísala ako bezpodielových

spoluvlastníkov bytu. Následkom tohto posledného javu, keď navrhovateľ prestal byť vlastníkom bytu
došlo na strane navrhovateľa k vyššie uvedeným majetkovým úbytkom, ktoré vyplatil v roku XXXX v
súvislosti s dobrovoľnou dražbou bytu a za účelom zbavenia bytu od exekučnej ťarchy. Z popísaného
sledujednotlivýchskutkovýchokolnostívdanejvecijezrejmé,žekonanieodporkyne1/,ktorábytzaložila
bez súhlasu manžela, bolo počiatočným článkom reťazca príčin a následkov. Zo sledu relevantných

príčin a následkov však jednoznačne vyplýva, že zmenšenie majetku navrhovateľa nebolo spôsobené
priamo uvedeným protiprávnym konaním odporkyne 1/, pretože majetok navrhovateľa by sa nezmenšil,
ak by zároveň nedošlo k ďalším udalostiam, t.j. k vykonaniu dobrovoľnej dražby, k uplatneniu relatívnej
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva odporcom 2/, k vyhláseniu zmluvy o zriadení záložného
práva súdom za neplatnú, a k vyhláseniu dobrovoľnej dražby za neplatnú. Zodpovednosť nemožno

robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Podľa názoru súdu z uvedených okolností vyplýva iba
sprostredkované pôsobenie protiprávneho úkonu odporkyne 1/ na konečný následok, nejedná sa o
priamy, bezprostredný vzťah príčiny a následku. Preto súd uzavrel, že v danom prípade neexistuje
bezprostredná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporkyne 1/, a tým zmenšením majetku
navrhovateľa, náhrady ktorého sa domáha.

Neboli teda splnené súčasne všetky základné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré by opodstatňovali uložiť odporcom 1/ až 4/ povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi požadovanú pohľadávku z dôvodu náhrady škody.

Navrhovateľsaprotiodporcom1/až4/domáhalzaplateniapeňažnéhonárokuajztitulombezdôvodného
obohatenia. Nepreukázal však, že medzi ním a odporcami 1/ až 4/ došlo podľa § 451 ods. 1, ods. 2
Občianskeho zákonníka k vzniku záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia, ktoré obsahom
by bola povinnosť odporcov vydať navrhovateľovi plnenie z bezdôvodného obohatenia. Nepreukázal,
žeby odporcovia 1/ až 4/ získali bez právneho dôvodu, resp. z dôvodu, ktorý neskôr odpadol na úkor

navrhovateľa majetkový prospech. Odporcovia 1/, 2/ popreli, žeby im bol z ceny vydraženia, ktorú
vyplatil navrhovateľ odporcovi 3/ v rámci dobrovoľne dražby, vyplatená nejaká suma a takáto skutočnosť
nevyplynula ani z obsahu spisu 14C XXX/XXXX, v ktorom konaní bol vypočutý odporca X/. Konanie
o zaplatenie sumy X.XXX Eur bolo proti odporcom 1/ a 2/ uznesením zastavené, pre prekážku skôr
začatej veci v inom konaní na tunajšom súde. Odporca 4/ po prijatí dražobnej zábezpeky X.XXX Eur

zloženej navrhovateľom dňa XX.X.XXXX túto sumu odovzdal odporcovi X/, čo je preukázané potvrdením
o zaplatení ceny dosiahnutej vydražením vystaveným odporcom 3/ dňa XX.X.XXXX. Odporca 4/ poprel,
žeby mu bola následne vyplatená nejaká časť z výťažku z dražby.Súd z vykonaného dokazovania napokon uzavrel, že návrh navrhovateľa je dôvodný len proti
odporcovi 3/ čo do zaplatenia sumy 31.050 Eur, a to na základe ustanovenia § 32 ods. 3 zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Citované zákonné ustanovenie upravuje právo vydražiteľa

na vrátenie výťažku dražby, t.j. peňažných prostriedkov, ktoré zaplatil vydražiteľ ako cenu dosiahnutú
vydražením predmetu dražby v prípade, že je dražba právoplatne určená za neplatnú. Uvedené právo
mávydražiteľprotikaždému,ktoprevzalvýťažokdražby,čímjevymedzenáaktívnaapasívnalegitimácia
z tohto záväzkového vzťahu. Predmetným ustanovením zákon upravuje situácie, keď dôjde k určeniu
vykonanej dobrovoľnej dražby súdom za neplatnú, a je potrebné vrátiť vydražiteľovi peňažné prostriedky,

ktoré zaplatil vydražiteľ za predmet vydraženia. Ide o osobitné ustanovenie, ktoré má prednosť pred
ustanovením § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka regulujúcim záväzky z bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že cenu vydraženia vyplatil na účet, ktorý mu oznámil odporca
4/ a ktorý patril odporcovi 3/. Z listín predložených na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX vo veci
vedenej na G. súde A. pod spis. zn. XXC/XXX/XXXX o neplatnosť dražby ako aj z výsluchov tam
vypočutých účastníkov bolo preukázané, že navrhovateľ dražobnú zábezpeku 4.000 Eur uhradil do

pokladne odporcu 4/, ktorý ju celú odovzdal odporcovi 3/ a navrhovateľ priamo na účet odporcu 3/ vyplatil
sumu XX.XXX Eur. Z výsluchov odporcov 3/ a 4/ na uvedenom pojednávaní vyplynulo, že postupovali
podľa ich dohody, na základe ktorej mala byť celá suma dosiahnutá na dražbe 31.050 poukázaná
odporcovi 3/ a preto aj dražobnú zábezpeku v sume 4.000 Eur, ktorú uhradil navrhovateľ do pokladne
odporcu 4/, odporca 4/ následne celú poukázal odporcovi 3/. V potvrdení o zaplatení ceny dosiahnutej

vydražením, ktoré vystavil konateľ odporcu 3/ dňa 30.9.2009 odporcovi 4/, konateľ odporcu 3/ potvrdil, že
tak cena dosiahnutá vydražením vo výške XX.XXX V., ako aj dražobná zábezpeka v sume 4.000 Eur boli
vyplatenéodporcovi3/akonavrhovateľovidražby.Odporca4/uviedol,žeodporcovi3/fakturovalnáklady
predmetnej dražby v sume 2.404,52 Eur, no tie náklady mu odporca 3/ doteraz nevyplatil, pričom v spise
sa nenachádza doklad, ktorý by nasvedčoval tomu, že odporca 3/ vyplatil odporcovi 4/ náklady dražby.

Odporcovia 1/ a 2/ prehlásili, že z výťažku z dražby nič neprevzali, pričom skutočnosť, žeby im mala byť
vyplatená nejaká časť z výťažku navrhovateľ ani netvrdil, a nevyplynula ani z vykonaného dokazovania.
Keďže celý výťažok dražby si ponechal odporca 3/, medzi ním a navrhovateľom vznikol záväzkový vzťah
na základe ustanovenia § 32 ods. 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dobrovoľných dražbách, z ktorého
vyplýva navrhovateľovi právo požadovať od odporcu 3/ vrátenie sumy 31.050 eur a odporcovi 3/ vyplýva

tomutoprávunavrhovateľazodpovedajúcapovinnosť.Zustanovenia§32ods.3zákonač.527/2002Z.z.
o dobrovoľných dražbách priamo nevyplýva splatnosť záväzku osoby, ktorá prevzala výťažok dražby,
vrátiť tento vydražiteľovi. V zákone je uvedená povinnosť vrátiť výťažok dražby bezodkladne, nie je
však uvedené po akej právnej skutočnosti nastáva táto povinnosť osobe, ktorá prevzala výťažok dražby.
Pre absenciu úpravy splatnosti tejto povinnosti v zákone č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,

je na mieste použiť ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Navrhovateľ podľa vlastného vyjadrenia odporcu
3/ k splneniu tohto záväzku nevyzýval, uvádzal, že komunikoval len s odporcom 4/ a preto sa odporca
3/ mohol dostať do omeškania s plnením tohto peňažného dlhu až deň po doručení návrhu na začatie

konania. Odporca 3/ však súdnu zásielku obsahujúcu aj návrh na začatie konania neprevzal v odbernej
lehote, dňa 28.8.2013 sa súdu vrátila neprevzatá, a preto od nasledujúceho dňa 29.8.2013 sa dostal
odporca 3/ do omeškania so splnením povinnosti vrátiť navrhovateľovi výťažok dražby v sume 31.050
Eur. Odporca 3/ je potom povinný zaplatiť navrhovateľovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne

zo sumy 31.050 Eur od 29.8.2013 do zaplatenia.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/, d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov /ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z./ štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem

tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci, a/ nezákonným rozhodnutím, d/ nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci,
ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre
nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Protiodporcovi5/sanavrhovateľdomáhalnáhradyškodynatomskutkovomzáklade,žeSprávakatastra
v A. v katastrálnom konaní vedenom pod sp. zn. V XXXX/XXXX zapísala záložné právo k bytu na
základe absolútne neplatnej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 27.10.2008, keďže túto zmluvu
nepodpísal aj odporca 2/ ako ďalší bezpodielový spoluvlastník založených nehnuteľností , a je zrejmé,
že zriadenie záložného práva nie je bežnou vecou, a teda na tento právny úkon je v zmysle § 145 ods. 1

Občianskehozákonníkapotrebnýsúhlasobochmanželov,pričomnazákladetejtozmluvybolavykonaná
dobrovoľná dražba, ktorá bola následne vyhlásená za neplatnú. Ak by správa katastra návrh na vklad
zamietla, nedošlo by k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam, ani k dražbe nehnuteľností a
navrhovateľovi by nebola spôsobená škoda. Navrhovateľ vytýkal Správe katastra Trenčín aj skutočnosť,
že po vyhlásení dobrovoľnej dražby za neplatnú opäť zapísala odporcov 1/, 2/ ako vlastníkov bytu,

hoci rozsudkom súdu nebolo určené, že kto je vlastníkom bytu. V zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z.
objektívna zodpovednosť štátu za škodu pri výkone verejnej moci vzniká, ak sú splnené súčasne tieto
podmienky: 1/ nesprávny úradný postup pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, 2/ vznik škody a 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. V prípade nesplnenia čo i len jednej z podmienok, nemožno konštatovať zodpovednosť štátu

za škodu. Okrem toho citovaný zákon stanovuje ďalšie osobitné podmienky, ktoré musia byť splnené
taktiež. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 3.8.2012, adresovanej
ústrednému štátnemu orgánu konajúcemu za odporcu 5/, navrhovateľ žiadal predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody vo výške 31.050 Eur podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, s odôvodnením, že povolením vkladu záložného práva k

predmetnému bytu rozhodla správa katastra nezákonne v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
Odporca 5/ jeho nárok na náhradu škody v lehote 6 mesiacov od prijatia žiadosti neuspokojil, odmietol
to listom zo dňa 15.5.2013. Podmienka predbežného prerokovania nároku podľa § 15 ods. 1, § 16
ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. je však splnená len ohľadom náhrady škody vo výške 31.050 Eur,
ktorú navrhovateľ vyplatil ako cenu vydraženia za predmetný byt, a ktorý nárok navrhovateľ v žiadosti

riadne odôvodnil. Nárok na náhradu škody vo výške 2.960 Eur, ktorú navrhovateľ podľa jeho tvrdenia
vyplatil súdnemu exekútorovi, aby oprostil vydražený byt od exekučnej ťarchy, navrhovateľ do žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vôbec nezahrnul a v tejto časti je návrh na súd
proti odporcovi 5/ podaný predčasne. Pokiaľ by však tento nárok na náhradu škody aj bol predbežneprerokovaný s nárokom na náhradu škody 31.050 Eur, nič to nemení na tej skutočnosti, že navrhovateľ
nie je oprávnený domáhať sa na súde náhrady majetkovej škody, ktorá mu mala vzniknúť nezákonným
rozhodnutím zo dňa 5.11.2008, ktorým Správa katastra Trenčín v konaní V XXXX/XXXX povolila vklad

záložného práva do katastra nehnuteľnosti na predmetný byt. S. č. XXX/XXXX Z.z. dáva právo domáhať
sa uspokojenia práva na náhradu škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia len taxatívne určenému
okruhuosôb.Podľa§5ods.1zákonač.514/2003Z.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím má len účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Podľa § 30 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastrálnom konaní účastníkom konania o

povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť
právo k nehnuteľnosti. V zmysle citovaného ustanovenia boli účastníkmi predmetného katastrálneho
konania odporkyňa 1/ ako záložca a odporca 3/ ako záložný veriteľ, teda zmluvné strany zmluvy o
zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX. Dôvodná bola teda obrana odporcu 5/, keď tvrdil,
že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa proti odporcovi 5/ náhrady škody z
nezákonného rozhodnutia vydaného P. katastra v A. v konaní V XXXX/XXXX o zápise záložného práva

do katastra nehnuteľnosti na predmetný byt. Navrhovateľovi potom nesvedčí aktívna vecná legitimácia
domáhať sa náhrady škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia v katastrálnom konaní. Okrem toho
súd dodáva, že právoplatné rozhodnutie P. katastra v A. o povolení vkladu záložného práva nebolo do
dňa vyhlásenia tohto rozsudku zmenené alebo zrušené príslušným orgánom pre nezákonnosť tak, ako
to ma na mysli ustanovenie § 5 a § 6 zákona č. XXX/XXXX Z.z. a preukázanie splnenia tejto podmienky

bolovdanejvecipodstatnépreustálenievznikuzodpovednostištátuzaškodu;splnenietohtozákonného
predpokladu navrhovateľ ani netvrdil. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na nesprávny úradný postup P.
katastra v A., ktorá pred rozhodnutím o návrhu na vklad záložného práva, zmluvu o zriadení záložného
práva, jej platnosť dôsledne nepreskúmala, pretože ak by tak postupovala, zistila by, že zmluva bola
podpísaná iba odporkyňou 1/ a nie aj odporcom 2/ ako druhým bezpodielovým spoluvlastníkom, v

dôsledku čoho bola zmluva neplatná s poukazom na ust. § 145 Občianskeho zákonníka, keďže je
zrejmé, že založenie spoločnej nehnuteľnosti nie je bežná vec a pre platnosť tohto právneho úkonu bol
potrebný súhlas oboch manželov, a návrh na vklad mal byť zamietnutý, súd v tomto postupe správy
katastra nevidel nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Takýmto
postupom nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní alebo inému nezákonnému zásahu do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Súd sa stotožňuje s tvrdením odporcu 5/,
že Správa katastra v A. nepochybila pri preskúmaní náležitostí zmluvy, platnosti zmluvy o zriadení
záložného práva v zmysle § 31 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. a keďže sa nikto nedovolával relatívnej
neplatnosti zmluvy s poukazom na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhodnotila zmluvu ako platnú
a na základe nej musela povoliť vklad záložného práva, o čom aj rozhodla dňa 5.11.2008. Ako už bolo

vyššie uvedené podstatou relatívnej neplatnosti právneho úkonu je, že táto neplatnosť nepôsobí priamo
zo zákona, ale je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu , teda relatívne
neplatný právny úkon spôsobuje následky ako by bol platným, pokiaľ nebol zbavený týchto následkov
v dôsledku toho, že sa relatívnej neplatnosti dovolala oprávnená osoba. Aj Najvyšší súd SR v uznesení
sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX konštatoval, že bez dovolania sa relatívnej neplatnosti

je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu
nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa katastra je zásadne
povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez
ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný). Navrhovateľom nebolo tvrdené, žeby sa odporca
2/ ako oprávnená osoba v čase rozhodovania Správy katastra v A. o návrhu na vklad záložného práva

do katastra nehnuteľností dovolával relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy o zriadení záložného
práva. Uvedené nevyplynulo ani z výsluchu odporcu 2/. Návrh na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva podal odporca 2/ na Okresný súd A. až v roku XXXX, a z odôvodnenia rozsudku 15C
XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bola zmluva o zriadení záložného práva určená za neplatnú,
nevyplýva,žebyodporca2/sadovolalrelatívnejneplatnostiprávnehoúkonupredpodanímpredmetného

návrhu na súd. Ak P. katastra v A. po právoplatnosti rozsudku súdu o vyhlásení dobrovoľne dražby za
neplatnú , zapísala opäť odporcov 1/, 2/ ako bezpodielových vlastníkov bytu, tento jej postup bol v súlade
s právnymi predpismi. Nebolo potrebné, aby v rozsudku súdu bolo určené, kto je vlastníkom bytu, ktorou
skutočnosťou argumentoval navrhovateľ. Podľa § 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách totiž účinky príklepu na dražbe zanikli ku dňu príklepu a obnovil sa právny stav pred dražbou.

Na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu A. XXC XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX P. katastra
v A. bola podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností povinná vyznačiť v katastri
nehnuteľností stav platný pred dobrovoľnou dražbou, čo aj vykonala, keď odporcov 1/, 2/, ktorým patrilo
vlastníctvo pred dobrovoľnou dražbou, zapísala ako bezpodielových spoluvlastníkov bytu.S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ nie je aktívne vecne
legitimovaný domáhať sa proti odporcovi náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci tvrdeným

nezákonným rozhodnutím. V konaní ani nebolo preukázané, žeby zo strany Správy katastra A. došlo
podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. k namietanému nesprávnemu úradnému postupu, a nebolo preukázané
nezákonné rozhodnutie tohto orgánu verejnej moci. Ak tento základný predpoklad zodpovednosti za
škodu nebol naplnený, tak navrhovateľovi nevzniklo právo na náhradu škody. Pokiaľ chýba nezákonné
rozhodnutie, nesprávny úradný postup je bez právneho významu preskúmavať ostatné podmienky

vzniku zodpovednosti za škodu /škodu, príčinnú súvislosť/ a tým aj nehospodárne vykonávať v tomto
smere ďalšie dokazovanie.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd podľa citovaných ustanovení právnych predpisov návrh
proti odporcom 1/, 2/, 4/, 5/ v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, odporcu 3/ zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi sumu XX.XXX Eur spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy XX.XXX Eur od

29.8.2013 do zaplatenia a vo zvyšku návrh proti odporcovi 3/ ako nedôvodný zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.Účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Odporcovia 1/, 2/, 4/, 5/, proti ktorým bol návrh v celom rozsahu zamietnutý, majú podľa § 142 ods. 1
O.s.p. právo proti navrhovateľovi na plnú náhradu trov konania. Navrhovateľ bol vo vzťahu k odporcovi 3/

v prevažnej miere úspešný a podľa § 142 ods. 2 O.s.p. má proti odporcovi 3/ právo na pomernú náhradu
trov konania. O náhrade trov konania rozhodol súd pri vyhlásení rozsudku tak, že odporcu 3/ zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom 1/, 2/, 4/, 5/ náhradu trov konania v
sume, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku. Keďže však navrhovateľ a odporca 5/ do
troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku svoje trovy konania nevyčíslili a zo spisu im žiadne trovy

konania nevyplývajú, súd podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady
trov konania vo vyhlásenom rozsudku a náhradu trov konania nepriznal navrhovateľovi proti odporcovi
3/ a rovnako nepriznal náhradu trov konania odporcovi 5/ proti navrhovateľovi.

Právny zástupca odporcov 1/, 2/ v zákonnej lehote uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 7

úkonov právnej služby v sume 4.590,53 Eur. Súd zistil, že právny zástupca vykonal 5 účelných úkonov
právnej služby, a to prevzatie veci a príprava zastúpenia X.X.XXXX, písomné vyjadrenie k návrhu
X.X.XXXX, zastupovanie na pojednávaniach v dňoch X.XX.XXXX, X.XX.XXXX, X.X.XXXX, za ktoré
podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. X vyhl. MS SR č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátom
za poskytovanie právnych služieb vzhľadom na hodnotu sporu 34.010 V. patrí základná sadzba tarifnej

odmeny XXX,XX V. x 5 úkonov, režijný paušál 7,81 Eur x 2 úkony z roku 2013, 8,04 Eur x 2 úkony
z roku 2014, 8,39 Eur za 1 úkon z roku 2015. Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia uplatnené za
spísanie vyjadrenia z 7.5.2013 doručené súdu dňa 12.5.2014, pretože podľa názoru súdu nejde o úkon
právnej služby v zmysle § 13a vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., keďže obsahom tohto podania bola žiadosť
odporcov 1/, 2/ o vytýčenie pojednávania a právny zástupca odporcov 1/, 2/ v tomto podaní neuvádzal

žiadne nové skutkové a právne dôvody, potrebné pre účelné bránenie práv klientov v tejto veci. Uvedené
atribúty úkonu právnej služby nepochybne nespĺňa ani vyčíslenie trov konania zo dňa 6.2.2015, za ktoré
právny zástupca odporcov 1/, 2/ tiež uplatnil odmenu a náhrady, pretože vyúčtovanie trov konania sa
svojou povahou a účelom nepribližuje k žiadnemu z úkonov právnej služby uvedenému v § 13a vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z.z., a preto ani za túto činnosť súd nepriznal trovy právneho zastúpenia. Právny

zástupca odporcov 1/, 2/ cestoval z miesta jeho sídla v Bratislave na súdne pojednávania v Trenčíne a
späť motorovým vozidlom zn. U., ev.č.: P. XXXDD, č. TP: U. XXXXXX, a preto mu za tieto cesty prináležia
podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. cestovné náhrady, a to jednak základná náhrada 0,183 Eur x 260 km x 3 cesty,
t.j. spolu 142,74 Eur a náhrada za spotrebované pohonné látky v sume 50,29 Eur zistená za použitia
výpočtu (priemerná spotreba motorovej nafty 5litrov/100km x 260 km x cena za 1liter pohonných látok vo

výške 1,339 Eur k 3.10.2014, vo výške 1,299 Eur k 3.12.2014, vo výške 1,23 Eur k 4.2.2015). Súd priznal
cestovné náhrady spolu vo výške 193,03 Eur. Podľa § 17 ods. 1, 2 citov. vyhl. prináleží za uvedené
cesty a späť aj náhrada za stratu času vo výške 13,40 eur x 6 začatých polhodiny x 2 cesty z 3.10.2014,
3.12.2014 a vo výške 13,98 eur x 6 začatých polhodiny za cestu z 4.2.2015. Spolu náhrada za stratučasu činí 244,68 Eur. Pretože je právny zástupca odporcov 1/, 2/ platiteľom DPH, podľa § 18 ods. 3
citov. vyhl. súd v zmysle vyúčtovania priznal tarifnú odmenu a režijný paušál v celkovej sume 2.504,74
Eur spolu s 20% DPH /500,95 Eur/. Súd zaviazal navrhovateľa, aby odporcom 1/, 2 zaplatil náhradu

trov právneho zastúpenia v celkovej sume 3.443,40 Eur podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do rúk právneho
zástupcu odporcov 1/, 2/.

Právny zástupca odporcu 4/ v zákonnej lehote uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 7 úkonov
právnej služby v sume 4.498,07 Eur. z obsahu spisu súd zistil, že právny zástupca vykonal 6 účelných

úkonov právnej služby, a to prevzatie veci a príprava zastúpenia 7.10.2013, písomné vyjadrenie k
návrhu 15.10.2013, písomné podanie z 16.12.2014 s vyjadrením k veci a doložením listinných dôkazov,
zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 3.10.2014, 3.12.2014, 4.2.2015, za ktoré podľa § 10 ods. 1, §
16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátom za poskytovanie právnych
služieb vzhľadom na hodnotu sporu 34.010 Eur patrí základná sadzba tarifnej odmeny 492,93 Eur x
6 úkonov, režijný paušál 7,81 Eur x 2 úkony z roku 2013, 8,04 Eur x 3 úkony z roku 2014, 8,39 Eur

za 1 úkon z roku 2015. Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia uplatnené za siedmy úkon právnej
služby, pretože právny zástupca odporcu 4/ tento úkon nijako nešpecifikoval. Právny zástupca odporcu
4/ cestoval z miesta jeho sídla v Považskej Bystrici na súdne pojednávania v Trenčíne a späť motorovým
vozidlom zn. Q., ev.č.: U., č. TP: U. XXXXXX, a preto mu za tieto cesty prináležia podľa § 16 ods. 4 citov.
vyhl. cestovné náhrady, a to jednak základná náhrada 0,183 Eur x 106 km x 3 cesty, t.j. spolu 58,19 Eur a

náhrada za spotrebované pohonné látky spolu v sume 28,43 Eur zistená za použitia výpočtu (priemerná
spotreba motorovej nafty 7,2litrov/100km x 106 km x cena za 1liter pohonných látok vo výške 1,333 Eur
k 3.10.2014, vo výške 1,263 Eur k 3.12.2014, vo výške 1,130 Eur k 4.2.2015). Súd priznal cestovné
náhrady spolu vo výške 86,62 Eur. Podľa § 17 ods. 1, 2 citov. vyhl. prináleží za uvedené cesty a späť
aj náhrada za stratu času vo výške 13,40 eur x 4 začaté polhodiny x 2 cesty z 3.10.2014, 3.12.2014 a

vo výške 13,98 eur x 4 začaté polhodiny za cestu z 4.2.2015. Spolu náhrada za stratu času činí 163,12
Eur. Pretože je právny zástupca odporcu 4/ platiteľom DPH, podľa § 18 ods. 3 citov. vyhl. súd priznal
tarifnú odmenu a náklady v celkovej sume 3.255,45 Eur spolu s 20% DPH /651,09 Eur/. Súd zaviazal
navrhovateľa, aby odporcovi 4/ zaplatil náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 3.906,54
Eur podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do rúk právneho zástupcu odporcu 4/.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 6 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.