Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1P/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616200003
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2616200003.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Janou Třeškovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U.

F., O.. X.X.XXXX, Z. V. V. U., O. X. XXX, t. č. bydlisko u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: R. F., O.. XX.X.XXXX, V. V. U., O. X. XXX R. U.
F., O.. X.XX.XXXX, V. F., Č. XXX, v konaní o zmenu zverenia maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletého U. F.M., O.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok v bežných veciach, s účinnosťou od 23.12.2015.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého U. sumou 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
otca maloletého dieťaťa, s účinnosťou od 23.12.2015.

Nedoplatok matky na zvýšenom výživnom za čas od 23.12.2015 do 31.3.2016 v sume 81,39 € súd
povoľuje matke splácať v splátkach po 10,- € mesačne spolu s bežným výživným, s účinnosťou od
právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

Súd upravuje styk matky s maloletým dieťaťom tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým U.
každú stredu a nedeľu v roku v čase od 16.00 hod. do 17.30 hod. v mieste bydliska otca a za prítomnosti
otca, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 1.4.2015 v časti úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 4.1.2016 domáhal, aby súd zmenil
rozsudok tunajšieho súdu č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 1.4.2015 v časti úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a to tak, že maloletý U., O.. X.X.XXXX bude zverený
do osobnej starostlivosti otca a matka bude zaviazaná prispievať na jeho výživu zákonom ustanovenou
minimálnou výškou výživného. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka dieťaťa má psychické problémy a
spolu so synom bola istý čas ubytovaná v útulku v F., v dôsledku čoho si otec zobral syna k sebe a od
23.12.2015 sa maloletý nachádza v jeho osobnej starostlivosti.

Matka s návrhom otca nesúhlasila a uviedla, že je psychicky v poriadku a o svojho syna sa chce starať.Kolízny opatrovník sa k návrhu vyjadril tak, že odporúča zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti
otcaamatkuzaviazaťprispievaťnajehovýživusumou30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, a zároveň navrhol upraviť styk matky s maloletým dieťaťom

tak, že bude oprávnená sa s ním stretávať každú stredu a nedeľu v roku v čase od 16.00 hod. do 17.30
hod. za prítomnosti otca.

Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Senica sp. zn. XP/XX/XXXX, správami Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica, správou Sociálnej poisťovne, správami Obce V. U. R. U. F., potvrdením

o zárobku otca, ambulantnou správou psychiatričky MUDr. Júlie Halmovej zo dňa 4.1.2016, správou
Zariadenia sociálnych služieb Ú. N. zo dňa 23.12.2015, výsluchom matky a výsluchom otca maloletého
dieťaťa, a zistil tento stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. XP/XX/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom č. k. XP/
XX/XXXX-XX zo dňa 1.4.2015, právoplatným dňa 12.5.2015, bolo manželstvo účastníkov konania

rozvedené,maloletýU.F.,O..X.X.XXXXbolzverenýdoosobnejstarostlivostimatkyaotecbolzaviazaný
prispievať na jeho výživu sumou 230,- € mesačne, s tým, že súd tiež upravil styk otca s maloletým
dieťaťom. Zo spisu mal súd ďalej preukázané, že v čase rozvodového konania bola matka poberateľkou
rodinných prídavkov vyplácaných z Rakúska vo výške 168,- € mesačne a otec bol zamestnaný v
Rakúsku u T. &. T. M. T. U..V..B.. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.811,32 € mesačne.

Maloletý U. bol v tom čase v celodennej starostlivosti matky.

Súd mal v konaní ďalej preukázané, že otec maloletého býva v rodinnom dome v osobnom vlastníctve
jeho brata, a to od 23.12.2015 spolu s maloletým dieťaťom. V dome býva okrem otcovho brata tiež matka
otca, starobná dôchodkyňa. Otec s maloletým majú k dispozícii jednu izbu. Na chod domácnosti otec

mesačne prispieva sumou 100,- €. Pracuje v Rakúsku na 3 zmeny v spoločnosti T. &. T. M. T. U..V..B..
s priemerným čistým mesačným príjmom za rok 2014 vo výške 1.811,32 € mesačne. Do práce denne
dochádza, na cestovné vynaloží mesačne sumu okolo 250,- €. Synovi sporí mesačne po 30,- € a spláca
dva úvery, jeden po 450,- € mesačne a jeden po 250,- € mesačne. Starostlivosť o dieťa v čase, keď
je v práci, zabezpečuje otcova matka. Má priateľku, s ktorou nebývajú v spoločnej domácnosti. Okrem

maloletého U. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

Matka maloletého dieťaťa v súčasnosti býva v rodinnom dome v V. U. u svojej matky. Na chode
domácnosti sa finančne nijako nepodieľa. Je na materskej dovolenke, v Rakúsku má uplatnený
rodičovský príspevok i prídavok na dieťa, doposiaľ sú jej však vyplácané len prídavky v sume 168,- €

mesačne. Dňa 17.9.2015 bola aj s dieťaťom prijatá do Ú. N. X. F., odkiaľ sa následne vrátila späť do
domácnosti svojej matky. Okrem maloletého U. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

Pokiaľ ide o maloleté dieťa, súd zistil, že maloletý U. je od 23.12.2015 v osobnej starostlivosti otca. Tu
má vytvorené všetky podmienky na to, aby bolo o neho riadne postarané. Maloletý je zdravý, otec si

určené výživné na neho plnil pravidelne a prispieval mu aj nad jeho rámec, o syna sa vždy zaujímal a
stretával sa s ním.

Správou Zariadenia sociálnych služieb Ú. N. F. F. X. F. zo dňa 23.12.2015 mal súd preukázané, že
matka s dieťaťom boli klientmi zariadenia od 17.9.2015, kedy prišli do zariadenia v sprievode starej

matky dieťaťa. Už od príchodu sledovali u matky neprimeranú úzkosť a nesústredenosť, ktoré sa
časom stupňovali, preto jej odporučili návštevu psychiatra, čo však dôrazne odmietla s tým, že je
psychicky v poriadku. Začala sa však správať nevyspytateľne a zanedbávala starostlivosť o syna. V
nedeľu 20.12.2015 nahlásili ostatné klientky centra malátnosť matky aj jej syna, v dôsledku čoho došlo
k ich hospitalizácii. Tiež ošetrujúca lekárka v nemocnici spozorovala u matky psychické problémy a v

prepúšťacej správe jej odporučila návštevu psychiatrickej ambulancie. V pondelok našli v útulku v izbe
matky dve balenia Fenistil kvapiek, o ktorých sa matka vyjadrila, že ich dávala synovi na kašeľ, pričom
pripustila, že ich mohol užiť aj viac, ako je odporúčaná dávka. Samotná matka uviedla, že nič neužila,
neskôr však priznala, že užila Oxazepam, ktorý jej dala matka. O celej situácii bol informovaný otec
dieťaťa, ktorý už od prijatia syna do útulku prejavoval o neho záujem, využíval plánované stretnutia,

kupoval mu hračky aj oblečenie, a finančne podporoval aj jeho matku. Podľa zariadenia je dôvodné
vyňať maloletého zo starostlivosti matky a zveriť ho do osobnej starostlivosti otca.Z ambulantnej správy psychiatričky MUDr. Júlie Halmovej zo dňa 4.1.2016 súd zistil, že matka sa
dostavila do ambulancie na základe odporúčania praktickej lekárky po prepustení z interného oddelenia
nemocnice v Skalici, kde bola prijatá kvôli stavu po požití omamných látok. Toxikologické vyšetrenie

matke robené nebolo, vyšetrenie moču u syna bolo negatívne. Psychiatrička nezistila u matky žiadne
psychotické prejavy a dospela k záveru, že si momentálne psychiatrickú liečbu nevyžaduje.

Z výsluchu otca súd zistil, že o maloletého syna sa stará od 23.12.2015. Problémy s dieťaťom nie sú
žiadne, zlepšil sa aj jeho zdravotný stav. Keď si syna zobral, bol roztrasený, koktal a nevedel riadne

rozprávať, asi po týždni sa však dal do poriadku a v súčasnosti je v celodennej starostlivosti jeho a starej
matky. V dome majú vyhradenú veľkú izbu, syn tam má hračky, oblečenie aj TV. Matka syna navštevuje
v stredu a v nedeľu za jeho prítomnosti. Spočiatku maloletý k matke nechcel ísť a vôbec ju nespomínal.
Teraz je šťastný, krásne rozpráva a má svoje návyky, čo predtým absentovalo - hocikedy býval o polnoci
hore alebo vstával s matkou na šiestu na autobus, pričom teraz chodí spávať pravidelne. Vie sa už
sústrediť na rôzne činnosti, čo predtým nevedel, veľmi rád skúma veci a pýta sa, je veľmi šikovný. Matka

chodí na stretnutia so synom v stredu a v nedeľu od 16.00 hod. asi do 18.00 hod., kedy majú celý dom
na to, aby sa hrali, otec do stretnutia nezasahuje. Vzájomné vzťahy rodičov sú dobré, s matkou spolu
vychádzajú a vedia sa na určitých veciach dohodnúť. Synovi matka najskôr nenosila nič, teraz prinesie
sladkosti aj jogurty, raz priniesla utierky. Výživné na syna nezaplatila žiadne. Otec chce zabezpečovať
starostlivosť o syna tak, ako doteraz, pričom do budúcna si chce nájsť bývanie spolu s priateľkou. Nevie

si predstaviť, že by bol syn zverený matke, lebo táto sa nevie postarať ani sama o seba, navyše sa
teraz vrátila bývať späť k svojej matke, u ktorej bola psychicky týraná, bitá a doškriabaná, a syn sa na
to pozeral. Matka toto oznámila aj na obecný úrad v V. U. a ten následne kontaktoval otca s tým, že či
vie, čo sa tam deje. Polícia to neriešila, lebo matka sa svojej matky bála, a preto aj hľadala ubytovanie
v azylovom dome v F.. Otec si myslel, že po rozvode bude mať jeho syn v V. U. pekné bývanie, vymenil

tam okná, zariadil mu izbu, a zrazu sa dozvedel, že je syn v F. v útulku. Ihneď tam aj s mamou šli, spravili
veľký nákup, dali matke peniaze, a s vedúcou prevádzky sa dohodli, že táto zamedzí kontakt matky s jej
matkou. Čo sa týka výživného, platí na syna pravidelne 230,- € mesačne, kupuje mu oblečenie i topánky,
a pravidelne dáva peniaze aj jeho matke, tak okolo 100,- až 200,- € mesačne.

Z výsluchu matky súd zistil, že táto momentálne býva u svojej matky v V. U., pričom nie je pravda, že
by ju matka týrala. Z útulku v F. odišla preto, že sa jej manžel vyhrážal, že ak neodíde, zoberie jej syna.
Potom ju manžel otrávil pudingom, dostala sa do nemocnice a sociálka jej vzala malého. Priateľka sa
jej ponúkla, že uvarí puding, ale prikázal jej to manžel, ktorý chcel otráviť ju aj syna, aby jej syna mohol
zobrať. Matka sa na psychiatrii nelieči, je zdravá. Keď sa vrátila, mala rozhádzanú izbu a manžel jej tam

podstrčil Lexaurin a Oxazepam, ktoré prípravky však nikdy neužívala. Nie je pravda, že by obecný úrad
v V. U. spisoval nejaký záznam o tom, že ju matka týra, to všetko si len vymyslela. Nezhody s matkou
mali preto, lebo otec dieťaťa zadlžil dom. Až kým nebola otrávená tým pudingom, vie sa o seba postarať.
Vedúca prevádzky v F. jej i zobrala mobil, aby nemala s mamou kontakt. Potom sa zasa dozvedela,
že jej manžel má priateľku, jej švagrinú, a keď malého navštevovala v Č., hučkali ho, že je zlá, že ho

bude vychovávať jej švagriná, ktorej bude hovoriť mama, že budú spolu bývať a ona ho bude chodiť len
navštevovať. Má priateľa, no nežijú spolu, ale chodí on k nim. Teraz je na materskej dovolenke, nepoberá
však nič. Privyrábať si chodí do L. na pílu, kde bude zarábať okolo 500,- až 600,- € mesačne. Manžel
si len vymyslel, že sa malý topil v jazierku. Svojho syna navštevuje v stredu a v nedeľu, pri stretnutí je
vždy prítomný aj bývalý manžel. Ich komunikácia je dobrá a ohľadom syna sa vedia dohodnúť. Nosila

mu sladkosti, jogurty i mokré utierky. Syna by chcela naspäť, bývali by spolu u jej mamy, lebo už tam tie
nezhody nie sú a dobre si rozumejú, nezhody boli len kvôli bývalému manželovi.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa§36Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvekdohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže

upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca
na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti bol podaný dôvodne. Súd mal v konaní
preukázané, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletému U., O.. X.X.XXXX, bol ostatný

raz upravovaný rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 1.4.2015, teda v
rozvodom konaní, kedy bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloletý U. bol zverený do
osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 230,- € mesačne.
Súd mal v konaní ďalej preukázané, že od tohto času došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
matky maloletého dieťaťa tak, ako to predpokladá § 26 Zákona o rodine, nakoľko bolo zistené, že matka

má v súčasnosti vzhľadom na svoje osobné pomery len obmedzené možnosti zabezpečovať riadnu
starostlivosť o maloletého.

Súd zistil, že matka maloletého v priebehu posledného polroka dvakrát zmenila bydlisko, keď najskôr
bývala aj s dieťaťom u svojej matky, odkiaľ kvôli problémovým vzťahom odišla do sociálneho zariadenia v
F., a odkiaľ sa po tom, ako bola prepustená z hospitalizácie v nemocnici, vrátila zasa späť k svojej matke.

Matka síce uviedla, že vo vzťahu so starou matkou už nezhody nie sú, preto by chcela aj so synom bývať
u nej v V. U., no súd mal preukázané, že práve stará matka dieťaťa ju priviedla aj s dieťaťom do útulku,
a tiež že sa matka viackrát dožadovala pomoci na obecnom úrade v V. U., na základe čoho obecný
úrad informoval o problémoch v rodine otca dieťaťa. Navyše, už rozvod manželstva účastníkov bol z
pohľadu otca poznačený negatívnym zasahovaním svokry do manželského života účastníkov. Súd tak

mal jednoznačne preukázané, že matka momentálne nemá uspokojivo vyriešenú svoju bytovú otázku
a to najmä vzhľadom na nevyjasnené vzťahy v rodine, a synovi preto v súčasnosti nemôže poskytnúť
dostatočne stabilné rodinné prostredie vhodné pre jeho výchovu. Na druhej strane súd zistil, že otec
dieťaťa, u ktorého sa maloletý už viac ako tri mesiace nachádza, má vytvorené všetky podmienky na
riadnu starostlivosť o dieťa, o syna sa príkladne stará a chce tak robiť aj do budúcna. Zverenie dieťaťa

do osobnej starostlivosti otca odporučil tiež kolízny opatrovník a sociálne zariadenie v F., kde bola matka
dočasneubytovaná,atosprihliadnutímnato,žeumatkybolispozorovanéviacerépsychicképroblémya
úzkostné stavy, ktoré jej bránili v riadnej starostlivosti o dieťa už počas pobytu v zariadení, a ktoré vyústili
až do jej hospitalizácie v nemocnici s podozrením na stav po požití omamných látok. Do nemocnice
bolo pritom s rovnakým podozrením prijaté na hospitalizáciu aj samotné maloleté dieťa, čo v žiadnom

prípade nesvedčí tomu, že je starostlivosť matky o dieťa adekvátna.

Na základe všetkých uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že je v záujme riadneho a
všestranného fyzického a psychického vývoja maloletého dieťaťa dôvodné zveriť maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti otca, ktorý sa o dieťa už aj stará, pričom v starostlivosti o syna u neho neboli

zistené žiadne nedostatky. Súd preto maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca a zároveň
upravil styk matky s dieťaťom spôsobom, akým sa tento v súčasnosti už realizuje, s poukazom na
to, že rodičia sú podľa vlastného vyjadrenia schopní v určitých veciach sa dohodnúť. Pokiaľ ide o
výživné, súd zaviazal matku prispievať na výživu maloletého U. sumou 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, ktorú sumu výživného navrhol otec

dieťaťa i kolízny opatrovník, a ktorá suma výživného zodpovedá tiež súčasným obmedzeným príjmovým
možnostiam matky. Vzniknutý nedoplatok na zvýšenom výživnom za čas od 23.12.2015 do 31.3.2016 v
sume 81,39 € (minimálne výživné 27,13 €/mes. x 3 mes.) súd povolil matke zaplatiť v splátkach po 10,-
€ mesačne spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i
bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905
30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.