Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/238/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713220398
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713220398.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 47 233 516 proti žalovanému E. Z., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Š. X. XXXX/X, XXX XX K., pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka OZ Právna

pomoc spotrebiteľom so sídlom Sofijská č. 13, 040 13 Košice, IČO: 42247258, právne zastúpeného
advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, Advokátska kancelária so sídlom Stará Baštová č. 2, 040 01
Košice, v konaní o zaplatenie 1.197,32 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 18C/74/2013- 82 zo dňa 10. 11. 2015 a o späťvzatí návrhu na začatie konania žalobcom
v celom rozsahu, takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie návrhu v celom rozsahu žalobcom n e p r i p ú š ť a .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka OZ Právna pomoc
spotrebiteľom (výrok v poradí III.), p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

OZ Právna pomoc spotrebiteľom má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu o zaplatenie sumy 1.197,32 € s príslušenstvom
zamietol ako nedôvodný, ak zmluva, na základe ktorej si žalobca uplatňoval nárok voči žalovanému
nespĺňala predpoklady písomnej formy v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku
čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Naviac, dojednaný úrok v podstatnej miere

prevyšoval obvyklé úroky, a to aj s prihliadnutím na to, že pri nebankových subjektoch môže súd
akceptovať i vyššie úroky, než aké poskytujú banky spotrebiteľom, avšak ani táto výška nemôže
dosahovať úroveň, ktorú možno v bežných vzťahoch označiť za rozpor s dobrými mravmi. Aplikujúc
ust. § 3 Občianskeho zákonníka, ako aj § 39 Občianskeho zákonníka konštatoval, že zmluva spolu s
dojednanou odplatou a ďalšími zmluvnými podmienkami, ktoré možno označiť za neprimerané, odporuje
dobrým mravom, a preto ju súd posúdil ako zmluvu neplatnú. Následne dospel k právnemu záveru, že

na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Naviac, i pre prípad, že by tento nárok
vznikol, došlo k jeho premlčaniu.

2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
platnéhoaúčinnéhodo30.06.2016(ďalejvtexteaj„O.s.p.“),tedapodľaúspechuvkonaní.Úspešným
v konaní bol žalovaný a na jeho strane pôvodne vystupujúci vedľajší účastník. Keďže žalovanému trovy

konania nevznikli, vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva, a pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka,
ktorý pôvodne na strane žalovaného vystupoval, a ktorý zdieľal úspech žalovaného, tomuto priznalnáhradu trov za právne zastúpenie v celkovej výške 138,90 € (za dva úkony právnej pomoci a 2 x režijný
paušál) v zmysle § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), písm. c), § 16 ods.
3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „vyhláška“) a mal za to, že náhrada bola zo strany
úspešného vedľajšieho účastníka vyúčtovaná správne.

3. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to dňa 17. 02. 2016. Namietal, že súd

neuviedol žiadny dôvod na vysvetlenie toho, prečo vedľajší účastník, ktorý zo zákona je považovaný
za personálne a odborne vybaveného, má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony,
ktoré má robiť sám. Trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom na strane žalovaného nepovažuje
za účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 5/2013. Naviac s účinnosťou od 01. 01. 2015 vedľajší
účastník nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, keď nepredložil súhlas toho, na strane koho

má vystupovať (viď rozhodnutie NS SR R 62/2014). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok ako
nezákonný zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia.

4. V priebehu konania pred okresným súdom vstúpil dňa 03. 05. 2014 vedľajší účastník na strane
žalovaného OZ Právna pomoc spotrebiteľom do konania. Napriek tomu, že žalobca namietal vstup

vedľajšieho účastníka do konania Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 18C/74/3013-94 námietku zo dňa
10. 11. 2015 proti vstupu vedľajšieho účastníka OZ Právna pomoc spotrebiteľom do konania, zamietol.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. 04. 2016.

5. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 21.03.2016 vedľajší účastník na strane žalovaného

uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za neopodstatnené a účelové. Zdôraznil, že jeho vyjadrenie k
návrhu bolo konkrétne a efektívne, ktoré pozitívne ovplyvnilo rozhodnutie okresného súdu v prospech
žalovaného, ktorý navyše vyslovil súhlas s jeho vstupom do konania. Už len z princípu rovnosti zbraní
podľa neho nie je spravodlivé vyžadovať, aby proti žalobcovi, ktorý inicioval tisíce konaní v celej SR a je
zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorá ho zastupuje v každom konaní, vystupovali iba laici združení

v občianskom združení bez právneho zastúpenia. Aj vzhľadom na početnosť sporov, ktoré žalobca
inicioval bolo nutné na riadne chránenie práv čo najväčšieho počtu spotrebiteľov, použiť aj profesionálnu
zručnosť, teda právnu pomoc advokáta. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského
súdu Trenčín, Prešov, Košice, Banská Bystrica, keď ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie podľa
nehonevidížiadnydôvodnaneposkytnutieprávnejochranyajprávnickejosobe.Nietdôvodunavýnimku

ani v prípade vedľajšieho účastníctva a jeho práv na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý výrok potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania odvolacieho.

6. Súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok dňa 10. 11. 2015 s tým, že žalobca voči výroku o
náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného podal odvolanie dňa 17. 02. 2016 a

vec bola predložená odvolaciemu súdu dňa 28. 04. 2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje,
že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016 ( v prejednávanej
veci dňa 19. 11. 2015), a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470 ods. 2 CSP).

V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a
odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného
dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych
očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej
dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PLÚS

36/1995).8. V priebehu odvolacieho konania bolo Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolaciemu, dňa
28. 07. 2016 predložené podanie žalobcu zo dňa 15. 07. 2016, ktorým v zmysle § 144 ods. 1 CSP zobral
návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.

9. Prioritne sa odvolací súd zaoberal podaním žalobcu zo dňa 15. 07. 2016, ktorým vzal žalobca späť
návrh v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť. Uvedené podanie bolo odvolaciemu súdu predložené
v priebehu odvolacieho konania na základe odvolania žalobcu voči výroku o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. K späťvzatiu žaloby došlo žalobcom až po rozhodnutí

súdu prvej inštancie, avšak rozhodnutie okresného súdu vo veci samej, ktorým bol návrh žalobcu v
celom rozsahu zamietnutý (výrok v poradí I.), nebol odvolaním strán sporu napadnutý, v dôsledku čoho
nadobudol právoplatnosť. Uvedené vyplýva z ust. § 206 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného
a účinného do 30. 06. 2016 ( ďalej v texte aj „O. s. p.“ ), podľa ktorého právoplatnosť ostatných výrokov
nie je dotknutá vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania. Aj v zmysle novej právnej
úpravy účinnej od 01. 07. 2016 ustanovenie § 367 ods. 3 CSP upravuje, že právoplatnosť ostatných

výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania. Z uvedeného
teda vyplýva, že rozhodnutie vo veci samej, ktorým bol návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnutý
a ku ktorému dospel okresný súd v konaní o návrhu žalobcu na začatie konania o zaplatenie sumy
1.197,32 € s príslušenstvom voči žalovanému, nadobudlo právoplatnosť bez ohľadu na skutočnosť, že
žalobca podal odvolanie voči výroku o náhrade trov konania. Odvolací súd preto nemohol vzhľadom na

právoplatné rozhodnutie vo veci samej späťvzatie žaloby žalobcom podľa § 370 CSP pripustiť, ak neboli
naplnené predpoklady tejto právnej normy, podľa ktorej možno späťvzatie návrhu na začatie konania
pripustiť, len ak bola žaloba vzatá späť skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

10. Následne na to, na základe odvolania žalobcu, krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal

odvolanie a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného,
ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy
konania vo výške 138,90 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok v poradí III.)

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako v celom rozsahu vecne správny.

11. Vo zvyšku ( výrok v poradí I. a II. ) nebol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním, preto
v zmysle § 367 ods. 3 CSP zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

12. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať otázky, či OZ
Právna pomoc spotrebiteľom (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je
ochrana práv spotrebiteľa) bol za platenej právnej úpravy účinnej do 30. 06. 2016, oprávnený vystupovať
v konaní ako vedľajší účastník, ak áno, či sa ako vedľajší účastník mohol v konaní nechať právne

zastupovať advokátom, a v prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto
právnym zastupovaním mohlo vzniknúť právo na náhradu trov konania resp. trov právneho zastúpenia.

13. Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že ako vedľajší účastník
sa mohol popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho

výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je.

14. Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 ako vedľajší účastník mohol popri
navrhovateľovi alebo odporcovi sa zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného predpisu.

15. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10.
2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší

účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranuosobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie
§ 93 ods. 2 O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O.
s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej

podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je
existencia právneho záujmu na výsledku konania.

16. V konaní prebiehajúcom na základe platnej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku platného
a účinného do 30. 06. 2016, mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Konal však

iba sám za seba. Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil ich
súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014).

17. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
OZ Právna pomoc spotrebiteľom, malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník
na strane žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemuselo preukazovať právny záujem na jeho výsledku,

pretože malo možnosť vystupovať ako vedľajší účastník na strane žalovaného spotrebiteľa priamo v
zmysle špeciálnej zákonnej úpravy uvedenej v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31.
12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 výslovne upravovalo,
že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, bolo možné z toho možno
vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník právo

na právnu pomoc pred súdmi, čo je jeho základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované
právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na
náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. platného a účinného do 30. 06. 2016
bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Navyše ani samotný Občiansky

súdny poriadok platný a účinný do 30. 06. 2016 vo svojich ustanoveniach nevylučoval, aby účastník
odbornespôsobilýhájiťsvojezáujmyvkonanípredsúdom,sanemoholdaťzastúpiťzástupcomaabylen
z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.

18. Podľa článku 29 Ústavy SR sa totiž právo združovať sa zaručuje každému a výkon tohto práva

je možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo
na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych združeniach (v výnimkou platiacou pre odborové
organizácie podľa § 2 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek
subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré

to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana
práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci
súdnych konaní nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní efektívne zabezpečiť)
prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad prostredníctvom advokáta. A rovnako môže
byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblastí ochrany spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti

potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov a pod., ktorá skutočnosť by rovnako neznamenala, že
uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú pomoc aj v súdnom konaní bez pomoci
právnekvalifikovanejosoby.Zosamotnejskutočnosti,ževedľajšíúčastníkjepodľazneniasvojichstanov
založený za účelom ochrany spotrebiteľa, teda nemožno (tak ako to urobil navrhovateľ) ešte vyvodiť, že
vedľajší účastník je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania

poskytnúť. Uvedené platí tým skôr, že v konaní nebolo preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka
boli osoby, ktoré majú právnické vzdelanie.

19. V prejednávanom prípade došlo k zamietnutiu návrhu žalobcu preto, že nárok uplatnený žalobcom
bol nielen premlčaný, ale súčasne i zmluva, na základe ktorej si nárok uplatňoval bola uzavretá v rozpore

so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a neobsahovala zákonom vyžadované obligatórne
náležitosti, a to zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 30. 11. 2011.

20. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd nárok žalobcu v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietol, z čoho vecne správne vyvodil, že o náhrade trov konania rozhoduje podľa úspechu

v konaní, teda podľa v tom čase platného a účinného ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Okresný súd preto pri
rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle tohto ustanovenia postupoval vecne správne.21. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky je, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde, a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republike.

Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovení zákon.

22. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že
orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v

konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na
úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti mal vedľajší účastník rovnaké možnosti ako
ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci
zákonom upravených možností, t. j. nemohol byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje
zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS

78/03), ak po jeho skutkovej a právnej argumentácii okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol.

23. Je nepochybné, že žalovaný a pôvodne na jeho strane vystupujúci vedľajší účastník boli v konaní
úspešní. Konanie vo veci vyvolal práve žalobca, pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a
oprávnenie na tento vstup mu vyplývalo priamo z Občianskeho súdneho poriadku, z ustanovenia § 93

ods. 2 O. s. p. platného a účinného do 30. 06. 2016, a ktorá skutočnosť vyplýva i z právoplatného a
vykonateľného uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/74/2013-94 zo dňa 10. 11. 2015 (č. l. 94
spisu).

24. V prejednávanom prípade nešlo o paušálny vstup do konania, nakoľko ako bolo vyššie uvedené,

k zamietnutiu návrhu došlo práve v dôsledku kvalifikovane poskytnutej obrany žalovanému vedľajším
účastníkom, ktorý v konaní namietal nedostatky zmluvy, na základe ktorej si žalobca svoj nárok
uplatňoval. Naopak, k neúčelnému vzniku trov konania dochádza samotným podaním návrhu v prípade,
ak bol následne v celom rozsahu zamietnutý, a teda išlo o návrh podaný nedôvodne. Pokiaľ si totiž
vedľajší účastník uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby

(príprava a prevzatie zastúpenia a písomné podanie na súd), a následne 1 úkon ako vyjadrenie k
odvolaniu - uvedené úkony možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením vedľajší
účastník sledoval a priamo realizoval ochranu práv žalovaného proti uplatňovanému nároku žalobcu.
Úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia možno pritom považovať za nevyhnutný z hľadiska toho,
aby sa právny zástupca vedľajšieho účastníka oboznámil s uplatňovaným nárokom v návrhu na začatie

konania (jeho charakterom a právnym či skutkovým odôvodnením) a jeho prílohami (v prejednávanom
prípade najmä so zmluvou o revolvingovom úvere, plnenie z ktorej žalobca v tomto konaní uplatňuje,
a Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a
kartou klienta ). Čo sa týka druhého uplatňovaného úkonu - vyjadrenie k návrhu na začatie konania
zo dňa 05.06.2014, je nutné poukázať na skutočnosť, že spôsob obrany vedľajšieho účastníka na

strane žalovaného (v postavení spotrebiteľa) determinuje práve žalobca podávaním formulárových
žalôb na základe spotrebiteľských zmlúv s nedôvodnými nárokmi. Pokiaľ teda žalobca opakovane
vyvoláva spory na obdobnom skutkovom a právnom základe, nie je možné vytýkať právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka, keď v záujme efektívnej ochrany spotrebiteľa využije obdobné prostriedky
ochrany,navyšeakuvedenéprostriedkysaukázalibyťúčinnýmivinýchobdobnýchkonaniach.Uvedené

konštatovanie je zdôraznené skutočnosťou, že v niektorých prípadoch je obrana už použitá v inom
konaní, kde vedľajší účastník vystupoval, jedinou účinnou, a teda ak má vedľajší účastník záujem
reálne ochranu spotrebiteľa dosiahnuť, nevyhnutne musí siahnuť k obrane, ktorú už v minulosti použil.
Čo sa týka skutkovej a právnej náročnosti podania vedľajšieho účastníka, je potrebné uviesť, že
vedľajší účastník v prvom rade právne posúdil zmluvu, na základe ktorej žalobca svoj nárok vo

veci samej uplatnil, z hľadiska, či sa jedná alebo nejedná o zmluvu spotrebiteľskú, následne svoju
pozornosť zameral na zisťovanie, či zmluva, ktorú právne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, spĺňa
zákonom predpokladané náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
ako aj dôvody, pre aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka. V danej veci preto vedľajší účastník
vstúpil do konania v záujme ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa a súd okrem iného aj pod

vplyvom jeho vstupu do konania a písomného vyjadrenia k návrhu na začatie konania z 05. 06. 2014,
v ktorom sa k veci právne kvalifikovane vyjadril, návrh na začatie konania zamietol. Práve tu je
možné vidieť rozdiel medzi predmetným vyjadrením vedľajšieho účastníka a vyjadrením vedľajšieho
účastníka vo veci prejednávanej Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, v ktorej vedľajšíúčastník vzniesol námietku premlčania v písomnom podaní, ktoré je podľa názoru najvyššieho súdu
všeobecné a rámcové. V prejednávanom prípade však vedľajší účastník okrem toho, že kvalifikoval
zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, predmetnú zmluvu právne posúdil aj ako zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, pričom následne skúmal jej obsahové náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. s tým, že zistené
nedostatky tejto zmluvy vo svojom písomnom podaní presne vymenoval a vysvetlil. V prejednávanom
prípade sa teda nejedná o úkon, ktorý by bol tak formulárový a nenáročný, že by sa jednalo len
o úkon administratívny, ktorého podstatou by bolo len doplnenie niekoľko málo údajov do vopred
predtlačeného formulára bez potreby detailnejšieho oboznámenia sa s obsahom návrhu na začatie

konania a jeho prílohami. Pokiaľ potom z už vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn.
6 M Cdo 5/2013) vyplýva, že „posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov právna úprava ponecháva
na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť; je to povinnosť súdu, v rámci ktorej musí
prihliadnuť na osobitosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne odôvodniť“, teda,
že účelnosť trov konania je potrebné posudzovať v každej veci individuálne, z uvedeného vyplýva,
že skutočnosť, že vedľajší účastník vystupoval v určitých typoch sporov opakovane nie je sama o

sebe dôvodom, pre ktorý by neboli jeho trovy v takýchto konaniach vynaložené, účelné. Na základe
uvedeného, nakoľko okresný súd správne úkony vedľajšieho účastníka za dostatočne individualizované
a účelne vynaložené považoval, a odvolací súd sa s uvedeným názorom z dôvodov uvedených už
vyššiestotožnil,neostávaloodvolaciemusúduiné,lenvýrokrozsudkuokresnéhosúduotrováchkonania
vedľajšieho účastníka podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdiť.

25. I keď z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne
rozhodnutia o náhrade trov konania, je nevyhnutné poukázať na to, že ust. § 142 ods. 1 O. s. p. bolo
predovšetkým aplikované v súlade s výkladom znenia tohto ustanovenia v prípade, ak účastník konania
bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Okolnosť, že žalovaný ako i vedľajší účastník na jeho strane boli v

konaní v celom rozsahu úspešní, nebola spochybnená ani samotným žalobcom. Postačuje, ak uvedené
dôvody, na základe ktorých okresný súd o náhrade trov konania rozhodol, a voči ktorému žalobca
podal odvolanie, preskúmal odvolací súd, ktorý námietky žalobcu uvedené v odvolaní nepovažoval za
dôvodné. Okresný súd sa správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania zameral len na argumenty,
ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd

- prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania.

26. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že ani ďalšia námietka žalobcu v odvolaní ohľadne toho, že
žalovaný nedal súhlas k vstupu vedľajšieho účastníka do konania neobstojí, ak uvedený súhlas je

súčasťou podania žalovaného, ktorý výslovne uviedol, že „súhlasím, aby na mojej strane vystupoval
vedľajší účastník konania OZ Právna pomoc spotrebiteľom, ktorý má v tejto právnej veci kontaktoval,
súhlasím aj s podaním jeho právneho zástupcu zo dňa 05. 06. 2014, v ktorom žiadal súd, aby žalobu
navrhovateľa ako nedôvodnú zamietol“.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému však v odvolacom konaní trovy
konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by bolo možné považovať za účelne vynaložené
výdavky, nevznikli. Na strane žalovaného v konaní pôvodne vystupoval ako vedľajší účastník OZ Právna

pomoc spotrebiteľom, a to za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06.
2016.Vzmysle§470ods.2CSPprávneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutia
účinnosti tohto zákona (do 01. 07. 2016 ), zostávajú zachované. OZ Právna pomoc spotrebiteľom, ktoré
v konaní vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného v zmysle platnej a účinnej úpravy
Občianskeho súdneho poriadku do 30. 06. 2016, bolo pred súdom prvej inštancie ako i v odvolacom

konaní úspešným, nakoľko zdieľa úspech žalovaného, na strane ktorého vystupoval. OZ Právna pomoc
spotrebiteľom vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si do 30. 06. 2016 riadne a včas
uplatnil. Odvolací súd tak v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku OZ Právna pomoc spotrebiteľom
na náhradu trov odvolacieho konania tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške
týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).