Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207249
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614207249.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: CD L. s.r.o., S. vězňů XXXX/XX, H. Z., XXX XX S. 1,
Česká republika, IČO XXX XX XXX zastúpeného advokátskou kanceláriou U. S., s.r.o., O. 4, XXX XX
C., IČO XX XXX XXX proti žalovanej: E. E., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie
404,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
č.k. 16C/23/2014-40 zo dňa 12.9.2014 a o čiastočnom späťvzatí návrhu takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ťačiastočné späťvzatie návrhu a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške
0,19% denne, v tejto časti z r u š u j erozsudok súdu prvého stupňa a konanie z a s t a v u j e.

V prevyšujúce časti z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal zaplatiť žalovanú zmenkovú sumu 404,00 eur

spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 404,00 eur počítaným od 2.6.2011 do
zaplatenia, so 6% -ným ročným úrokom zo sumy 404,00 eur počítaným od 16.8.2011 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 1,35 eur, a trovy konania spočívajúce v
zaplatenom súdnom poplatku vo výške 24,00 eur, to všetko na účet žalobcu, v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v
trovách právneho zastúpenia vo výške 128,94 eur a to za účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote

troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odvolaní rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že žalobca podal na súde návrh, ktorým žiadal,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 404,00 eur, zmenkový úrok vo výške
0,25% denne zo sumy 404,00 eur počítaný od 2.6.2011 do zaplatenia, 6%-ný ročný úrok zo sumy 404,00
eur počítaný od 16.8.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 1,35

eur, a náhradu trov konania.

Návrh na uplatnenie pohľadávky podal na vzorovom tlačive „A" Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa
článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti údaje o pohľadávke žalobca uviedol, že
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 17.09.2009 na

zmenkovú sumu vo výške 404,00 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne od 02.06.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť
v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 17.09.2009 (dátum vystavenia) na
uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť túto zmenku pri predložení
na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 02.06.2011. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,

pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu ani z titulu zmenkovej sumy, ani z titulu úrokov. Keďžezmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou.

Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca uviedol a predložil originál zmenky,
výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia
na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne žalobca uviedol, že nechce, aby sa nariadilo
pojednávanie.

Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, žalovaná je fyzická osoba,
ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Žalobca určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska
žalovanej v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007.

Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú žalovanou dňa 17.09.2009 s
nasledovnými údajmi:
Označenie: jedná sa o zmenku
Číslo zmluvy : XXXXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej

Miesto vystavenia: v E.
Dátum vystavenia: 17.09.2009
Zmenková suma: 404,00 eur
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: S. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, S.
XX, XXX XX C. sumu štyristoštyri Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 02.06.2011

Splatné: S. s.r.o., Pribinova XX, XXX XX C.
Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Keďže účastníkom konania na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu

Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na čl. 2 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 44/2001.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 doručoval
žalvoanej kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným "C" tlačivom na odpoveď.

Žalovaná zásielku prevzala dňa 30.06.2014.

Žalovaná v stanovenej lehote súdu nezaslala vyplnené Tlačivo „C“ na odpoveď, a namiesto toho súdu
prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu zaslala osobitné elektronické písomné
vyjadrenie z 15.7.2014, potvrdené zaručeným elektronickým podpisom uvedeného zástupcu, ktoré súdu

bolo doručené dňa 24.7.2014. Vyjadrenie bolo nesprávne adresované Okresnému súdu Žiar nad D. a
tiež v ňom bolo nesprávne uvedené krstné meno žalovanej ( nesprávne „E.“ namiesto správneho „E.“) ,
súd však vzhľadom k tomu, že bolo doručené na elektrickú adresu tunajšieho súdu toto považoval za
vyjadrenie žalovanej v danej sporovej veci. V rámci tohto vyjadrenia žalovaná s návrhom nesúhlasila.
Poukázala na to, že zásadnou skutočnosťou v prejednávanom prípade je tá skutočnosť, že vzťah

založený Zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským. Uvedené je odôvodnené tým, že podľa zákona
č. 40/1964 Zb. (OZ) a to podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a
podľa ods. 4. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Okrem spotrebiteľského

charakteru predmetnej zmluvy danej ustanoveniami § 52 ods. 3 a 4 OZ je tento daný aj na základe
ustanovenia § 2a zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy,
kde je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Poskytovateľ úveru má v predmete podnikania
poskytovanie úverov a pôžičiek, pričom žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu
podnikania a ani inej obchodnej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že na vzťah založený Zmluvou o úvere
je nevyhnutné aplikovať ustanovenia OZ, ako i zákona o spotrebiteľských úveroch, a to i napriek tomu,že sa žalobca snažil označením účelu použitia finančných prostriedkov na účel povolania vyhnúť práve
aplikácii ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Daný zmluvný vzťah tak ako mnoho ďalších vykazuje všetky znaky spotrebiteľského vzťahu a
preto nemôže byť spod ochrany spotrebiteľského práva za účelom zachovania zákonnosti vyňatý.
V prejednávanom prípade je nevyhnutné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa, a to najmä ustanovenia OZ, zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských
úveroch. V predmetnom prípade je nevyhnutné posúdenie zmluvy o úvere, a to s poukazom na zákon

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) (platného v čase uzavretia úverovej zmluvy).

Poukázala tiež na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Vzhľadom
na znenie zmluvy o úvere, znenie Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, výšky úrokovej sadzby

91,25 % a z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom stanovených náležitosti zmluvy o úvere
je nepochybné, že neboli dodržané práva spotrebiteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a teda
veriteľ si nepočínal tak ako mu ukladá za povinnosť § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Považovala za potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, z
ktorého vyplýva, že sa zakazuje dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy splniť zmenkou. V

tomto prípade, keď veriteľ predložil zmluvu s úrokmi viac ako 91,25 %, resp. zmluvu, kde je absencia
obligatórnych náležitostí, a tieto sú v početných prípadoch označované súdmi ako absolútne neplatné,
je potrebné prihliadať na tieto skutočnosti pri posudzovaní návrhu na uplatnenie pohľadávky zo zmenky.
Tiež namietla, že dohoda o vyplnení zmenky je absolútne neplatná, pretože jej účelom nie je len záväzok
žalovanej (zrejme mala žalovaná na mysli záväzok žalobcu - poznámka súdu) zabezpečiť, ale dáva

žalovanej (zrejme mala odporkyňa na mysli žalobcovi - poznámka súdu) široké možnosti pod hrozbou
exekúcie pohľadávku vymôcť. Nakoľko účelom zmenky vyplnenej žalovaným (zrejme mala žalovaná na
mysli žalobcu - poznámka súdu) je zabezpečenie nárokov žalovaného (zrejme mala žalovaná na mysli
nárokov žalobcu - poznámka súdu) vyplývajúcich z úverovej zmluvy, spravuje sa tento zabezpečovací
inštitút rovnakými zákonnými ustanoveniami, ako sa aplikujú na právny vzťah založený zmluvou o úvere.

Poukázala tiež na to, že neprijateľnosť zmenky bola potvrdená už viacerými rozhodnutiami súdov. Má
za to, že dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
bola vopred predformulovaná a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť jej podstatu a tým spôsobili značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe Zmluvy o úvere na úkor práv
spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa uviedol v rozhodnutí, že v danom prípade sa jedná o nárok zo zmenky. Posudzovanie
prípadného základného vzťahu, z ktorého prípadne vzišlo vystavenie predmetnej zmenky, by malo
význam len vtedy, keby žalovaná vzniesla voči majiteľovi námietky, že k indosácii tejto zmenky došlo
na jej škodu, čo sa však ako bolo vyššie uvedené nestalo. Jedine v prípade vyslovenia takejto námietky

zo strany žalovanej (splnenia si povinnosti tvrdenia) a následného preukázania pravdivosti takéhoto
tvrdenia v konaní, sa mohol súd zaoberať tým, či kauzálne námietky vznášané žalovanou v jej písomnom
vyjadrení, ktoré ako už bolo vyššie naznačené boli len vo veľmi všeobecnej rovine bez príslušného
návrhu na vykonanie dôkazov, a týkajúce sa základného vzťahu, z ktorého malo vzísť podľa jej
tvrdenia vystavenie predmetnej zmenky, boli natoľko relevantné, aby súd priznal žalovanej ochranu pre

povinnosťou platiť zo zmenky. V tejto súvislosti súd pripomenul, že ani v prípade, ak by bola obrana
žalovanej skrz uvedené kauzálne námietky úspešná, neznamená to že zmenka je pre to neplatná,
alebo že je neplatný záväzok žalovanej ako dlžníka, ktorý sa na túto zmenku podpísal. Tieto okolnosti
nemajú vplyv na existenciu dlhu zo zmenky, len môžu ochrániť dlžníka pred tým, aby bol prinútený
zmenku zaplatiť. Platí totiž, že kto sa ako dlžník na zmenku podpíše, je zmenečne zaviazaný aj vtedy,

ak medzi ním a majiteľom zmenky nie je žiadny iný záväzkový vzťah. Nedostatok kauzálneho vzťahu nie
je dôvodom neplatnosti zmenečného záväzku, ale len zakladá za podmienok čl. I § 17 ZZŠ, námietku,
ktorá je len obranou proti povinnosti platnú zmenku zaplatiť.

Aj keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom

postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých
je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,
kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,
väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdeniemá nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a
či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto
zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti

povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto
musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,
pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by
musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o
záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

Abstraktnosť záväzku zo zmenky má za dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na
žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný,

ktorý nie je viazaný na iné vzťahy, a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku. Nespornosť záväzku
zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie, ani neskôr
pri jej vymáhaní, preukazovať nič iného, než to, že je vlastníkom zmenky. Nemá dôkaznú povinnosť
preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka samotná, pokiaľ je
platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je výlučne na dlžníkovi

zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom
konaní aj preukázal, pokiaľ podanie takýchto námietok nevylučuje čl. I § 17 ZZŠ.

Vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávislé na
hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkové záväzkové vzťahy nemajú pôvod v predchádzajúcich

kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia zmenkových záväzkov. Preto i v prípade
napr. vystavenia zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný
záväzok všeobecno-právnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky
jevprípadeomeškaniasplnenímzáväzkuvšeobecno-právnejpovahy,zabezpečiťplneniezozmenky.Aj
takáto zabezpečovacia zmenka má skôr uvedenú abstraktnú a nespornú povahu. Zásada abstraktnosti

zmenkových záväzkov sa zvyšuje v prípade, že remitent ako prvý majiteľ zmenky indosamentom
(rubopisom) prevedie zmenku na nového majiteľa - indosatára. Tento získava všetky práva zo zmenky,
a to nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom originálny nadobúdateľ týchto
práv. V dôsledku toho priamy zmenkový dlžník môže voči takémuto poslednému majiteľovi zmenky robiť
len také námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch.

Výnimku zo zásady takto zvýšenej nespornosti a abstraktnosti zmenkového záväzku tvorí preukázaná
námietka dlžníka, že posledný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka (napr.
v prípade dôverníckeho - fiduciálneho indosamentu). Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku
vznesie a preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho

vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti
takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať, ako už bolo vyššie zdôraznené, výlučne len za
predpokladu, že žalovaná v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky, ako
aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva písm.
Capripojívšetkypríslušnépodpornédoklady,alebosavyjadríakýmkoľvekinýmvhodnýmspôsobom,pri

ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď, pričom obsahom tohto vyjadrenia musí byť aj námietka žalovanej,
že nový majiteľ zmenky pri jej nadobudnutí indosamentom vedome konal na jej škodu ako dlžníka z tejto
zmenky. V zmysle ods. 12 Preambuly Nariadenia ďalšie dôkazy by mohol tak žalobca, ako aj žalovaná
predkladať v priebehu celého prvostupňového konania. Pokiaľ takéto tvrdenie žalovanej v jej odpovedi
k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky absentuje, musí súd vydať rozsudok o pohľadávke alebo

protipohľadávke, teda rozhodnúť vo veci samej. Ustanovenie v čl. § 7 ods. 3 Nariadenia, ktorý stanovuje
takúto koncentračnú zásadu, má za dôsledok, že v prípade pasivity žalovanej, musí súd rozhodnúť len
na základe dôkazov predložených žalobcu, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v čl. § 7 ods. 1
Nariadenia.

Žalovaná ako dlžník nepreukázala, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jej
škodu, a bez preukázania tejto skutočnosti akékoľvek ňou vznášané kauzálne námietky vyplývajúce z
jej vzťahu k prvotnému majiteľovi zmenky (spoločnosti S. s.r.o.) sú právne irelevantné.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže zmenka nebola žalovanou v konaní zákonným
spôsobom spochybnená, súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal ním uplatnenú zmenkovú sumu aj s
príslušenstvom, tak ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Príslušenstvo zmenkovej sumy okrem už vyššie uvedeného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne
uplatneného pri vistazmenke, predstavujú aj nároky v zmysle čl. I § 48 ZZŠ, a to zákonný úrok vo
výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy uplatňovaný od zročnosti, ktorá musela v danom prípade nastať
pri predložení zmenky, čo podľa žalobcu bol deň 28.9.2010 a zmenková odmena vo výške 1/3 percenta

zmenkovejsumy,tedavovýške5,53eur(1/3zosumy16,58eur,/t.j.1%-tazozmenkovejsumy1.658,27
eur).

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie čl. 5 ods. 1, 2 , 3, 6 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, čl. 7 ods. 1, čl. 7 ods. 3, čl. 19 Nariadenia, čl. I, § 5 ods. 1, 2, 3
zák.č. 191/1950 Zákon zmenkový a šekový, článok I, § 10, § 11, § 17, § 34, § 48, § 75, § 77 Zákon

zmenkový a šekový, § 495 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací
súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu
trov odvolacieho konania.

V odvolaní uviedla, že dôvodmi odvolania sú ust. § 205 ods. 2 písm.a/ zák.č. 99/1963 O.s.p. v zmysle
ktorého v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 , a to konkrétne k vade konania podľa ust. §
221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. - účastníkovi konania s postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; ust.
§ 205 ods. 2 písm.c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností;ust.§205ods.2písm.f/O.s.p.,vzmyslektorého
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaná napáda rozsudok č.k. 16C/23/2014-40 v celom rozsahu, a nesprávne právne posúdenie vidí
v tom, že titulný súd mal po preskúmaní listinných dôkazov dospieť k tomu, že v predmetnom prípade

ide o spotrebiteľskú vec a v súlade s judikatúrou Súdneho Dvora EÚ, a vzhľadom na skutočnosť, že
sa jedná o neplatný právny úkon, poskytnúť žalovanej ako spotrebiteľovi ochranu a nevydať predmetný
rozsudok. Podľa názoru žalovanej mal titulný súd prihliadať najmä na nasledujúce:

Z vyjadrenia žalovanej bolo zrejmé, že v predmetnom konaní je zásadnou skutočnosťou posúdenie

zmluvy o úvere. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nedisponuje zmluvou o úvere, bola povinnosť zo strany
súdu, si vyžiadať od nadobúdateľa zmenky prípadne pôvodného veriteľa originál zmluvy o úvere, na
základe ktorej bola vystavená zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy
o úvere. Takýto postup súdu, by umožnil komplexne a právne relevantne posúdiť prípad. Tvrdené je
odôvodnené o to viac, ak v prípade vystupuje spotrebiteľ.

V odôvodnení rozsudku, prvostupňový súd poukázal, že vyjadrenie žalovanej je všeobecné a ten
nepreukázal, že nový majiteľ zmenky pri jej nadobudnutí indosamentom vedome konal na jej škodu ako
dlžníka jeho zmenky. Z uvedeným nemožno súhlasiť, Je pravdou, že vyjadrenie žalovanej bolo pomerne
všeobecne, ale žalovaná sa vecne zaoberala kauzálnymi námietkami s vedomým, že prvostupňový súd

má nepochybne zato, že nový majiteľ zmenky konal na škodu dlžníka a v rozpore s dobrými mravmi.
Na základe zásady iura novit curia, bola žalovaná presvedčená, že uplatnenou argumentáciou bude
mať prvostupňový súd za preukázané, a sám na základe tvrdeného dospeje k názoru, že zmenka je
zákonným spôsobom spochybnená a rozhodne, že žalobcovi neprizná ním uplatnenú zmenkovú sumu,
vzhľadom na to, že konal na škodu a v rozpore s dobrými mravmi.

Okolnosť, a teda žalobca pri nadobudnutí predmetnej zmenky konal na škodu žalovanej ako dlžníka zo
zmenky, nakoľko vedel, respektíve musel vedieť z okolností svojich vzťahov k remitentovi, že zmenka sa
týkaspotrebiteľskéhoúveru,žesajednáozmenkunarad.Vtomtoprípademáodvolateľza jednoznačne
preukázané, že žalobca konal zlomyseľne a previnil s aj hrubou nedbanlivosťou, keď o skutočnosti

týkajúce sa reálnej existencie dlhu žalovanej v čase nadobudnutia zmenky vedel (zlomyseľnosť) resp.
vedieť mal a mohol si zistiť (hrubá nedbanlivosť) § 10 zákona 191/1950 Z.z. Zákon zmenkový a šekový.V odvolaní žalovaná dala do pozornosti súdu ustanovenie § 4 zák.č. 258/2001 Zákon o spotrebiteľských
úveroch§4ods.6).Vsúvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľaaleboinejosobysazakazujesplniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich

nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie

vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky. Ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Keďže predložená zmenka je v rozpore s uvedeným ustanovením § 4 ods. 6 s poukazom na čl. VII tohto
odvolania, je potrebné ju označiť ex offo za neplatnú.

Prvostupňový súd, tým, že nepreskúmal zmluvu o úvere, nezohľadnil to, že takmer každý odsek
predmetnej zmluvy o úvere je nápadne, až krajne nevyvážený, postavený v neprospech žalovanej ako
spotrebiteľa. Okrem toho tak, ako je tomu v stovkách ďalších úverových vzťahoch žalovanej, úverovú
zmluvu nemohol žalobca ovplyvniť, nijako zmeniť ani upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná

a v takomto znení bez možnosti pripomienkovania predložená na podpis spotrebiteľovi. Vzhľadom na
znenie zmluvy o úvere, znenie Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, výšky úrokovej sadzby
91,25% a z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom stanovených náležitostí zmluvy o úvere je
nepochybné, že neboli dodržané práva spotrebiteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a teda
veriteľ si nepočínal tak, ako mu to ukladá za povinnosť § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Žalovaná poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín z 12.4.2011 č.k. 17C/5/2011.

Zdôraznila, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že sa
zakazuje dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy splniť zmenkou. V tomto prípade dal do

pozornosti § 5 ods. 1 písm.b) zákona o ochrane spotrebiteľa (aktuálne znenie) v spojení s prechodným
ustanovením § 29b:
- § 5a písm.b), neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.
- § 29b účinným od 1. mája 2014 ustanoveniami § 5a ods. 1 písm.b) sa spravujú aj právne vzťahy

vzniknuté pred l. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred l.
májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

V tomto prípade, keď veriteľ predloží zmluvu s úrokmi viac ako 91,25%, resp. zmluvu, kde je absencia
obligatórnych náležitostí, a tieto zmluvy sú v početných prípadoch označované súdmi ako absolútne

neplatné, je potrebné prihliadať na tieto skutočnosti pri posudzovaní návrhu na uplatnenie pohľadávky
zo zmenky a tak dal do pozornosti súdu a zároveň namietal, že dohoda o vyplnení zmenky je absolútne
neplatná,pretožejejúčelomniejelenzáväzokžalovanejzabezpečiť,aledávažalovanej širokémožnosti
pod hrozbou exekúcie pohľadávku vymôcť.

Neprijateľnosť zmenky už bola potvrdená aj viacerými rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky
spomedzi, ktorých poukázal a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2011 sp.zn.
6CoE/69/2011.

Mala za to, že Dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

nakoľko bola vopred predformulovaná a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť jej podstatu a tým spôsobil
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa, nakoľko dodávateľ si zabezpečil svoju pohľadávku vzniknutú na základe Zmluvy o úvere
na úkor práv spotrebiteľa, čo v obdobnom prípade potvrdil a Okresný súd Bratislava V v rozhodnutí z
l.3.2011 sp.zn. 37Er/7273/2010.

Poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v v Trenčíne zo dňa 19.4.2012 sp.zn. 2CoE/67/2012.Pre úplnosť odvolania pokladala za dôležité poukázať komplexne na všetky skutkové a právne
skutočnosti, a teda zásadnou skutočnosťou v prejednávanom prípade je tá skutočnosť, že vzťah
založený Zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským.

Žalovaná má za to, že Zmluva o úvere na základe ktorej bola vystavená indosovaná zmenka, je
zmluvou, ktorá bola v tisícoch prípadoch všeobecnými súdmi označená za zmluvu spotrebiteľskú.
Rovnako je nevyhnutné túto zmluvu hodnotiť ako nevyváženú, jednostrannú v rámci podmienok zmluvy,
ako aj dohodnutých zmluvných pokút, resp. poplatkov predstavujúcich v podstate rovnakú čiastku ako

poskytnutý úver. Na základe takejto zmluvy, bola vystavená na zabezpečenie úveru blankozmenka bez
toho, že by boli písomne dohodnuté podmienky vyplnenia tejto blankozmenky a zmenka bola opatrená
doložkou iba na rad. Vzhľadom na praktiky spoločnosti S., s.r.o. spočívajúcich v hromadnom prevode
zabezpečovacích zmeniek na žalobcu, vrátane žalovanej zmenky, sú tieto praktiky nemravné. Obidve
spoločnosti sú si vedomé, že tým bránia klientom, spotrebiteľom, v účinnom uplatnení kauzálnych
námietok a je zrejmé, že žalobca pôsobí ako spoločnosť, ktorá vymáha záväzky a pohľadávky

spoločnosti S. s.r.o. Tieto zmenky boli vo viacerých konaniach pred všeobecnými súdmi SR označené
ako v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu je v prejednávanom
prípade nevyhnutné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a to najmä
ustanovenia OZ, zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno
kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými
mravmi. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi sú
ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutý úver. Odplata za poskytnutý úver dosiahla úroveň 96%,
čoniekoľkonásobneprevyšovalaodplatuobvyklepožadovanúnafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúvery

v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

Zároveň, vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je potrebné považovať dohodu o výške ročnej odplaty v
miera 96% z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a
ktorá je ustanovením , ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, a to aj napriek tomu, že nie sú stanové limity na výšku úrokov pri úveroch a
finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná na dohodu zmluvných strán, ich konečná výška nie je
neobmedzená. Uvedené potvrdzujú súdy pri svojej rozhodovacej činnosti napr. rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove z 28.9.2011 sp.zn. 3Co/3/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 9.11.2010
č.k. 17Co/313/2010-99, rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.6:2010 č.k.

10C/20/2010-83, rozhodnutie Krajského súdu v Ostave z 23.8.2011 sp.zn. 16ICm/944/2010.

Na základe vyššie uvedeného pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v zmluve resp. rozpor
s dobrými mravmi v stanovení výšky odplaty v zmluve o úvere, mal žalobca nárok len na vrátenie ním
poskytnutej istiny - pôžičky bez úrokov a poplatkov. A teda zmenka, ktorá má zabezpečovať pohľadávku

z tejto zmluvy o úvere, nemôže byť vystavená na sumu s úrokmi a poplatkami presahujúcimi samotnú
istinu úveru.

Vprejednvanomprípadejenepochybné,žeblankozmenkajelenzabezpečovacímvedľajšímvzťahom,k
vzťahu hlavnému, ktorým je samotná zmluva o úvere a tieto vzťahy sú na seba naviazané a nie je možné

ich oddeľovať a pristupovať k ním celkom separátne. Ak by sa neposudzovali tieto inštitúty vo vzťahu
hlavný a vedľajší vzťah, mohlo by dôjsť k narušeniu právnej istoty, v situácii, že ak by bol dlh z časti
alebo úplne splatený žalovanou, nový majiteľ zmenky by si mohol cez zmenku duplicitne uplatňovať už
uhradené nároky pôvodného veriteľa, a teda by si uplatňoval už neexistujúci dlh a žalovaná by nemala
žiaden spôsob ochrany. Z týchto dôvodov je potrebné posudzovať zmenku ako zabezpečovací inštitút.

O to viac, že v predmetnom prípade bola istina úveru z časti splatená.

Najneskôr od 1.5.2004 platila pre SR povinnosť vykladať eurokomfortne svoj právny poriadok. A tak
je potrebné vykladať aj § 4 zák.č. 258/2001 v súlade s čl. 10 smernice č. 87/102/EHS. Je potrebné
konštatovať, že každý veriteľ je povinný počínať si tak, aby boli zachované práva dlžníka a rovnaká

povinnosť platí i pre dlžníka vo vzťahu k právam veriteľa, ktorý bol povinný pri vystavení zmenky
zabezpečujúcej plnenie spotrebiteľského úveru, teda pôžičky postupovať spôsobom, ktorý žalovanej
ako dlžníkovi umožnil rovnakú obranu voči nadobúdateľovi zmenky, v tomto prípade žalobcovi, ako proti
pôvodnému veriteľovi. Spoločnosť S. s.r.o. týmto spôsobom nepostupovala. Ak v dohode o vyplnenízmenky dohodne dodávateľ so spotrebiteľom, že spotrebiteľ podpíše v prospech dodávateľa zmenku v
súvislosti s uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musí ísť o zmenku nie na rad, t.j. o zmenku, u
ktorej bude vylúčená jej prevoditeľnosť rubopisom. Nakoľko len u takejto zmenky môže zmenkový dlžník

vznášať námietky, týkajúce sa jeho vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky i proti jej ďalšiemu
nadobúdateľovi, nakoľko zmenky nadobudol derivatívne, čiže jedna sa o obdobu § 529 Občianskeho
zákonníka.

Teda nemožnosť uzavrieť dohodu o vyplnení zmenky na rad je možné nepriamo vyvodiť aj zo zákazu,

ktorý je stanovený v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktorá spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S činnosti spoločnosti S. s.r.o. je všeobecne známe, že
žalobca nadobudol tisíce vlastných zmeniek na rad od spoločnosti S. s.r.o., ktoré sú vyhotovené
na rovnakom formulári a z Obchodného registra SR je zrejmé, že táto spoločnosť poskytuje
nebankové úvery a pôžičky. Aj zo skladby zmenkových dlžníkov, čiže vystaviteľov, ktorí sú výlučne

fyzickými osobami, muselo byť žalobcovi zrejmé že predmetné zmenky boli vystavené v súvislosti so
spotrebiteľskými úvermi. Žalobca vedel, že sa jedná o zmenky na rad, boli na žalobcu prevedené
rubopisom a teda, že rubopisom prevedené zmenky zabezpečujú splatenie spotrebiteľských úverov.
Okolnosť, a teda žalobca pri nadobudnutí predmetnej zmenky konal na škodu žalovanej ako dlžníka zo
zmenky, nakoľko vedel, resp. musel vedieť z okolností svojich vzťahov k remitentovi, že zmenka sa týka

spotrebiteľského úveru, že sa jedná o zmenku na rad. V tomto prípade má za jednoznačne preukázané,
že žalobca konal zlomyseľne a previnil sa aj hrubou nedbanlivosťou, keď o skutočnosti týkajúce sa
reálnej existencie dlhu žalovaného v čase nadobudnutia zmenky vedel (zlomyseľnosť) resp. vedieť mal
a mohol si zistiť (hrubá nedbanlivosť) § 10 zák.č. 191/1950 Z.z. Zákon zmenkový a šekový.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa. Uviedol, že žalobca svojim návrhom uplatnil nárok zo zmenky. Je nevyhnutné zdôrazniť,
že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca predložil
prvostupňovému súdu originál zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako
takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným

prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.

Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou keďže táto spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový)
dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči

forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky.

Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku.
Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či

podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené.

Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013,
ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, potvrdzuje uvedené závery žalobcu.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade
písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá
zo strán. V odpovedi žalovaného ako reakcie na návrh žalobcu, ktorý žalovanej súd zaslal s výzvou
na vyjadrenie na tlačive C žalovaná uviedla, že dlh sčasti uhradila. Vo vyjadrení nie je ani zmienka o
tom, že by voči žalobcovi a nároku zo zmenky vzniesol relevantné námietky, príp. že by navrhla vykonať

nejaké dôkazy. Napriek tomu súd účastníkov konania predvolal na ústne pojednávanie s poučeniami
obsiahnutými v predvolaní, aj keď žalobca s prejednaním veci na ústnom pojednávaní nesúhlasí a ani
žalovaná pojednávanie vo veci nenavrhla (...). Okresný súd bol oprávnený postupovať v prejednávanej
veci najmä podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia a pokiaľ zistil, že nárok uplatnený žalobcom patrí do pôsobnosti
Nariadenia, že návrh bol podaný žalobcom v súlade s čl. 4 ods. 1 nariadenia a bol aj správne vyplnený

v jazyku konajúceho súdu, nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému
súd pristúpi len v tom prípade, kedy nie je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v prípade, keď
o ústne pojednávanie požiada niektorý z účastníkov konania.Nie je možné súhlasiť s právnym názorom okresného súdu o tom, že k prejednaniu veci pristúpil preto,
že sa mu javil návrh zjavne neopodstatnený, pretože neopodstatnenosť návrhu, rovnako ako jeho
neprípustnosť je možné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, ani z hmotnoprávneho. Z obsahu

návrhu žalobcu však jednoznačne vyplýva, že si uplatnil nároky zo zmenky, ktorú žalovaný podpísal a
ktorú pôvodný majiteľ previedol na žalobcu rubopisom, preto nemôže byť žalobcom uplatnený nárok
neprípustný.

Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 1

O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli z dôvodu, že ich vykonanie bolo podľa jeho názoru nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Faktom však je, že súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia
žalobcu, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie
je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom, ale ani na tvrdenia žalovanej, ktorá voči forme a obsahu
zmenky nevzniesla žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by boli
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Zmenkajecennýmpapieromvydanýmvzákonomstanovenejforme,ktorýmszmenkovýdlžníkzaväzuje
majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok,
ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len
možnosťpodaťnámietkuprotimajiteľovi,avšakneupravuje,žebytakátolistinanebolaplatnouzmenkou.

S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo
pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho
práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s
udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v dispozícii
pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bola by žalovaná na takéto námietky

oprávnená, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tmu v
prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo
že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou.

Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky

konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho
vzťahu k žalobcovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala, a teda voči
remitentovi, ako skoršiemu majiteľovi zmenky, nie je možné takýto výklad okresného súdu akceptovať.
Žalobca v konaní uplatňuje záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí sumu, ktorú doplnil do zmenky
pôvodný majiteľ, pričom súd posudzoval žalobcom uplatnený nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý zo

spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky, čo je neprípustné.

Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových
záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník preto

nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s S. s.r.o., a to
práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa názoru odvolacieho súdu je to výlučne žalovaný, kto
je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje
za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia žalovaná, potom má podľa ust. § 120 ods. 1
O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

Z ustanovenia § 17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia
kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je žalobca, čo je práve dôsledkom
abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade,
ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nie
je preto možné súhlasiť s názorom okresného údu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je návrhom
uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez Ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch
zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Odvolací súd sa preto nestotožnil s

názorom okresného súdu, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od vzťahu spotrebiteľského
nie je možné z dôvodu, že v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené
zákonom. Podľa zákona zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenkaobsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však
podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej, na prejednanie ktorého by bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávania podľa § 214 ods.
1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu. Neznamená to však, že ak žalobca predložil
v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4 Nariadenia, ak sa
domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pokiaľ sa
pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže žalobcovi uložiť

doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije
vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č.
861/2007. Podľa čl. 5/1 Nariadenia je Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné,
avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Preto súd prvého stupňa v tomto konaní o vydanie rozsudku, môže od žalobcu požadovať

okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

Súd prvého stupňa preto nemohol vo veci rozhodnúť len na základe jedného dôkazu predloženého
žalobcom - zmenky vystavenej dňa 17.9.2009.

Žalobca v tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa
§ 175 Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného
rozkazu iba na návrh žalobcu. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa Zákona č.

191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový, lebo žalobca vo veci nenavrhol vydať zmenkový platobný
rozkaz. Predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
861/2007 iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je však jediným dôkazom, ako
je to v konaní podľa § 175 O. s. p. pre vydanie zmenkového platobného rozkazu.

Odvolací súd navyše poukazuje na to, že súd prvého stupňa nie je zmenkovým súdom podľa § 10
Zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov, preto ani nemohol vo veci rozhodovať na základe
predloženej zmenky ako jediného dôkazu v tomto konaní.

V tomto konaní si žalobca uplatnil nárok zo zmenky podľa Nariadenia, nie z úverovej zmluvy, ktorú si súd

prvého stupňa sám zabezpečil z exekučného spisu. Aj pre toto konanie platí zásada kontradiktórnosti
konania, podľa ktorej súd rozhoduje na základe dôkazov predložených a označených účastníkmi
konania a sám nemá pátrať po dôkazoch, ak ich účastníci nepredložia. Iba v prípadoch, ak ide o konanie,
ktoré môže súd začať bez návrhu a v ďalších konaniach uvedených v § 120 ods. 2 O. s. p., je súd
povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, aj keď ich účastníci nenavrhli.

O také konanie však v prejednávanej veci nejde. Žalobca si ani neuplatnil v tomto konaní predmetnú
pohľadávku zo zmluvy o úvere, ale zo zmenky. Len žalobca je oprávnený v návrhu uviesť rozhodujúce
skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje svoje právo v súdnom konaní. Žalobca si v tomto konaní
uplatnil právo zo zmenky s návrhom na vydanie rozsudku. Súd nemôže vydať rozsudok len na základe
zmenky, preto musí vyzvať žalobcu na predloženie doplňujúcich dokumentov podľa čl. 4/4 Nariadenia.

O to viac, že predmetná zmenka sa týkala spotrebiteľských úverov, preto takýmto postupom - výzvou
pre žalobcu na predloženie doplňujúcich dôkazov, súd chráni spotrebiteľa, pretože ak žalobca odmieta
predložiť doplňujúce dôkazy, súd návrh pre neunesenie dôkazného bremena zamietne. Ak však súd
sám vyhľadáva dôkazy z exekučného spisu, nechráni žalovanú - spotrebiteľa, ale nahrádza dôkaznú
povinnosť navrhovateľa v súdnom konaní v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, lebo
takýmto postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť žalobcovi konať pred súdom a predkladaťdoplňujúce doklady a podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, pretože
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vo veci konať podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu tak, ako to navrhol žalobca v návrhu. Súd vyzve žalobcu „tlačivom B“ - žiadosť

súdu o doplnenie návrhu, pretože podľa čl. 4/4 Nariadenia informácie a dokumenty, ktoré predložil
žalobca spolu s návrhom, nie sú dostatočné. Vyzve žalobcu, aby predložil listinné dôkazy alebo iné
dôkazy svedčiace o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky, pretože predmetná zmenka nie je
podľaNariadeniavtomtokonanípostačujúcimlistinnýmdôkazom.Akžalobcanatútovýzvusúduprvého
stupňa na základe tlačiva „B“ podľa Nariadenia nebude reagovať alebo odmietne predložiť súdu iné
dôkazy, súd prvého stupňa návrh pre neunesenie dôkazného bremena zamietne, pretože samotná

zmenka nie je postačujúcim dôkazom v súdnom konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 pre vydanie rozsudku.

Žalobca po vyhlásení rozsudku súdom prvého stupňa zobral návrh na začatie konania späť vo výške
0,19% denne v časti napadnutého zmenkového úroku.

Podľa ust. § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
nepripustí späťvzatie, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Odvolacísúdvsúladescitovanýmzákonnýmustanovenímpripustilčiastočnéspäťvzatienávrhužalobcu
v súlade s výrokom tohto uznesenia a v časti späťvzatia návrhu zrušil napadnutý rozsudok a konanie
zastavil.

V ďalšom konaní rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania v súlade s ust. § 224
ods. 1 O.s.p. ako aj o vstupe vedľajšieho účastníka do konania po vydaní rozhodnutia súdom prvého
stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.