Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. august 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615205158
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615205158.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci navrhovateľky W. U., T..

XX.XX.XXXX, H. I. T. R. Č.. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou W. U., T.. XX.XX.XXXX, H. I.
T. R. XXX proti otcovi navrhovateľky N. U., T.. XX.XX.XXXX, H. F. Č.. XX, v konaní o určenie výživného
pre dospelé dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 9P/107/2005 - 42 zo dňa 28.10.2005
a to tak, že otec navrhovateľky je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky za obdobie od
01.04.2015 do 22.02.2016 výživným vo výške 50,- EUR mesačne.

II. Zaostalé výživné zo strany otca navrhovateľky na navrhovateľku za obdobie od 01.04.2015 do
22.02.2016 v celkovej výške 537,95 EUR je otec navrhovateľky povinný uhradiť k rukám navrhovateľky
v mesačných splátkach po 30,- EUR, ktoré je povinný uhrádzať k rukám navrhovateľky, vždy do 20-tého
dňa v mesiaci vopred.

III. Súd návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 26.03.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.03.2015, sa navrhovateľka
domáhala, aby súd určil otcovi navrhovateľky výživné pre navrhovateľku v sume 100,--EUR mesačne,
ktoré by bol povinný zasielať do 15-tého dňa vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 01.04.2015.

2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo výživné určené rozsudkom tunajšieho súdu č.
9P/107/05-42 dňa 28.102005, kedy súd určil výživné vtedy na maloletú navrhovateľku vo výške 624,--Sk
počnúc od 1.4.2005 do 30.6.2005 a vo výške 645,--Sk s účinnosťou od 1.7.2005. Od posledného návrhu

výživného došlo na strane navrhovateľky k podstatnej zmene. S nástupom do maturitného ročníka na
Strednej odbornej škole v Prakovciach sa podstatne zvýšili výdavky spojené so štúdiom a dochádzkou
doškoly.Otecnavrhovateľky(odporca)vsúčasnejdobenajejvýživuničímneprispievaatooddecembra
2014 a nie je s ním v kontakte. Cca od roku 2012 jej otec (odporca), aj keď nepravidelne, prispieval k
rukám matky priemerne po 50,--EUR. Spolu s jej troma súrodencami býva pri mame v trojizbovom byte,
kde sa mama sama podieľa na úhrade nákladov spojených s bývaním.

3. Otec navrhovateľky sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.04.2016, v
ktorom uviedol, že je evidovaný na sociálnej podpore a nemá peniaze na výživné pre deti.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
predovšetkým s rodným listom navrhovateľky, (čl. 2 súdneho spisu), so správami Strednej odbornej
školy Prakovce (čl. 4a/, resp. čl. 36 súdneho spisu), s potvrdením o výške príjmu matky navrhovateľky

(čl. 11 súdneho spisu), s čestným prehlásením navrhovateľky (čl. 14 súdneho spisu), s vysvedčením
o maturitnej skúške navrhovateľky (čl. 22, resp. čl. 34 a 35 súdneho spisu), so správou Daňového
úradu Košice, kontaktné miesto Gelnica (čl. 25, resp. 59 súdneho spisu), s rozhodnutím Slovenskej
technickejuniverzityBratislava,Fakultachemickejapotravinárskejtechnológiezodňa17.08.2015(čl.39
súdneho spisu), s potvrdením Slovenskej technickej univerzity Bratislava z 15.03.2016 (čl. 51 súdneho

spisu), s lustráciou v Sociálnej poisťovni na otca navrhovateľky (čl. 61 súdneho spisu), s pripojeným
spisom tunajšieho súdu: sp.zn. 5P/94/2015 a v ňom predovšetkým so správou ÚPSVaR Spišská Nová
Ves, pracovisko Gelnica (čl. 53 uvedeného spisu), so zápisnicou o výsluchu otca navrhovateľky (čl.
51 uvedeného spisu), s účastníckou výpoveďou otca navrhovateľky v uvedenom konaní (čl. 63-65
uvedeného spisu) a s rozsudkom 5P/94/2015 - 66 zo dňa 07.07.2016, ďalej so spisom tunajšieho
súdu: sp.zn. 8C/159/2015 a v ňom so zápisnicou o informatívnom výsluchu otca navrhovateľky (čl. 52

uvedeného spisu) a s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 9P/107/2005 a v ňom predovšetkým s
rozsudkom sp.zn. 9P/107/2005 - 42 zo dňa 28.10.2005, a na ich základe zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 9P/107/2005 - 42 zo dňa 28.10.2005 tunajší
súd zaviazal otca navrhovateľky prispievať na výživu v tom čase maloletej navrhovateľky, ako aj jej

ďalších troch maloletých súrodencov a to Y., I. Z. I. zhodne na každé z týchto detí sumou po 624,--Sk
(20,71 EUR) mesačne počnúc od 1.4.2005 do 30.6.2005 a vo výške 645,--Sk (21,41 EUR) mesačne
počnúc od 1.7.2005, ktoré otec bol povinný platiť do 15-tého dňa v mesiaci k rukám ich matky vopred.

6. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že tak rozhodol potom, čo mal preukázané, že

navrhovateľka od 1.9.2005 nastúpila na II. stupeň základnej školy, (navštevovala 5. ročník), jej
súrodenci nastúpili na I. stupeň základnej školy (I. a I.), resp. II. stupeň základnej školy (Katarína),
matka navrhovateľky mala príjem z pracovného pomeru vo výške 9.066,--Sk (300,94 EUR) a otec
navrhovateľky bol bez stáleho príjmu, nachádzal sa v čase rozhodovania vo výkone trestu odňatia
slobody a pred jeho nástupom jeho príjem tvorila len dávky v hmotnej núdzi. Obaja rodičia navrhovateľky

v tom čase mali vyživovaciu povinnosť k štyrom deťom. Ani jeden z nich nevlastnil nehnuteľnosť a ani
majetok väčšej hodnoty.

7. Pokiaľ ide o súčasne pomery účastníkov navrhovateľka v čase podania návrhu bola od 01.09.2013
žiačkou druhého ročníka denného nadstavbového štúdia na Strednej odbornej škole v Prakovciach,

odbor 6421 L spoločné stravovanie. (čl. 36 súdneho spisu). Z uvedenej školy podľa jej písomného
potvrdenia nepoberala ani sociálne a ani motivačné štipendium. (čl. 11 súdneho spisu). Štúdium na
uvedenej škole ukončila dňa 28.5.2015 maturitou, absolvovanie ktorej osvedčuje aj jej vysvedčenie
o maturitnej skúške. (čl. 36 súdneho spisu resp. čl. 22, resp. 34,35 súdneho spisu). Rozhodnutím
Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, fakulty chemickej a potravinárskej technológie č.

FCHPT/1641/431/33090/2015 zo dňa 17.8.2015 bola navrhovateľka prijatá na uvedenú vysokú školu
a to na trojročné štúdium bakalárskeho študijného programu formou denného štúdia na akademický
rok 2015/2016. (čl. 39 súdneho spisu). Štúdium na uvedenej vysokej škole absolvovala v období od
1.9.2015 do 22.2.2016, kedy toto štúdium ukončila, z dôvodu nesplnenia požiadaviek na postup do
letného semestra. (čl. 51 súdneho spisu). Podľa jej čestného prehlásenia nevlastní žiaden majetok. (čl.

14 súdneho spisu ).

8. Matka navrhovateľky pracovala v zahraničí ako opatrovateľka za dohodnutú odmenu 55,--EUR na
deň, pri dohodnutom 14-dňovom mesačnom turnuse, takže do mesiaca jej bola vyplácaná odmena vo
výške 770,--EUR a k tomu ešte sumu 150,--EUR, ako príspevok na cestovné náklady. (čl. 12 súdneho

spisu).

9. Otec navrhovateľky podľa správy daňového úradu Košice, pracovisko Gelnica za obdobie rokov 2013,
2014 a 2015 nepodal daňové priznanie na dani z príjmov fyzických osôb. (čl. 25, resp. 59 súdneho
spisu).

10. Ako vyplynulo z informatívneho výsluchu otca navrhovateľky zo dňa 09.06.2016, uskutočneného
pred tunajším súdom v konaní vedenom pod sp.zn. 8C/159/2015, ako aj v rámci jeho informatívneho
výsluchu uskutočneného dňa 9.6.2016 (čl. 51 uvedeného súdneho spisu sp.zn. 5P/94/2015) a tiežúčastníckehovýsluchudňa07.07.2016(čl.63-65uvedenéhosúdnehospisusp.zn.5P/94/2015)vkonaní
vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 5P/94/2015, otec navrhovateľky v priebehu svojho života pracoval
len brigádnicky, prípadne bol vedený na úrade práce. Je vyučený strojný zámočník. V roku 2009 odišiel

do Anglicka a vo februári 2016 sa odtiaľ vrátil. V Anglicku podľa jeho vlastných slov pracoval v hydinárni,
resp. pracoval brigádnicky na rôznych miestach (čl. 64 súdneho spisu sp.zn. 5P/94/2015). Zo začiatku
zarobil okolo 200,- libier týždenne. V období od 15.4.12014 do 29.9.2014 bol evidovaný na úrade práce
v Anglicku a vyplácali mu z toho titulu dávku vo výške 72,40 libier na týždeň. Po uvedenom období bol už
brigádnicky zamestnaný. (čl. 64 súdneho spisu sp.zn. 5P/94/2015). Spočiatku bol v Anglicku so sestrou

a tak bývali spolu v podnájme v dome. Podľa jeho vyjadrenia v konaní vedenom pod sp.zn. 5P/94/2015
býval na ubytovni, kde týždenne uhrádzal 50 libier, celkove výdavky s bývaním však mal vo výške 250
libier mesačne. Ďalších 250,--Libier za bývanie platila jeho sestra. V novembri 2015 mal úraz, kedy
spadol na hlavu na schodoch. Nebol však v nemocnici. Podľa jeho vyjadrenia v konaní vedenom pod
sp.zn. 5P/94/2015 však uviedol, že bol hospitalizovaný a to jeden týždeň. PN však potom nebol. Bol
tiež zdravotne poistený, avšak nič mu z titulu tohto úrazu nevyplatili. V Anglicku pracoval až do februára

2016. V tom čase už zarobil 150,- libier týždenne. Posledný mesiac zarobil len 100,- libier na týždeň. Z
práce ho nevyhodili, odišiel na vlastnú žiadosť, pretože nevládal. Neodišiel z tejto práce preto, že by
mu to odporučil lekár kvôli prípadným zdravotným problémom. Z Anglicka sa vrátil bez peňazí, nakoľko
časť peňazí dal sestre, pretože táto prišla o príjem a mala pracovný úraz, pričom sa nevrátila domov
a čaká v Anglicku na súd. V konaní vedenom pod sp.zn . 5P/94/2015 tiež uviedol, že sestre posielal

nejaké peniaze aj z toho dôvodu, že jej bol dlžný, keď za neho vyplatila nejaké dlžoby, ktoré mal na
bývaní, pričom toto bývanie bolo ich spoločné bývanie v Anglicku.

11. Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 2.3.2016 bol
od 29.2.2016 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. (čl. 55 súdneho spisu). Podľa jeho

výpovede k konaní sp.zn. 5P/94/2015 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 61,--EUR mesačne.
Podľa jeho vlastného vyjadrenia v súčasnosti si brigádnicky privyrába v lese u pána Bučku, kde zarobí
denne 10,- EUR. Do práce však chodí len vtedy, keď ho pán H. zavolá. Toho času nemá žiadne výdaje,
neplatí ani nájomné ani inkaso a poplatky za elektrinu a vodu v mieste jeho súčasného bydliska na neho
hradí jeho matka. Podľa jeho vyjadrenia v konaní vedenom pod sp.zn. 5P/94/2015 prebýva v staršom

rodinnom dome v Obci F., ktorý má spolu s ostatnými jeho šiestimi súrodencami v spoluvlastníctve.

12. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5P/94/2015 - 66 zo dňa 7.7.2016 mu bolo
zvýšené výživné na maloletú I.O. U.Ú., T.. XX.XX.XXXX na sumu 50,--EUR počnúc od 1.4.2015 a
zároveň dlžné výživné z jeho strany na uvedené maloleté dieťaťa za obdobie od 1.4.2015 do 7.7.2016

vo výške 750,- Eur mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur mesačne spolu s bežným
výživným, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia pod následkami straty výhody splátok.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

16. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

17. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno
neplnoleté nezaopatrené dieťa.18.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“),

na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

26. Podľa § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je
miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

27. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

28. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia

pomery.

29. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok
ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť,
ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

31. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

32. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je možné vyhovieť len
čiastočne.33. Pokiaľ ide o navrhovateľkou uplatnený nárok za obdobie od 1.4.2015 (t.j. po podaní jej návrhu,
ktorý podala dňa 30.3.2015) do 22.02.2016 (t.j. do dňa kedy preukázateľne ukončila štúdium na vysokej
škole), k tomu je potrebné konštatovať, že zmenou pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, sa

rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného,
ktoré boli podkladom prechádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú
nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých
vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o

návrhu na zmenu výživného. Na strane povinného pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie
zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného a to
nielen na krátky čas, a na strane oprávneného zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, postup
na vyšší stupeň školy, zdravotný stav, záujmová činnosť, ale rovnako aj prípadné rozšírenie alebo
zúženie vyživovacej povinnosti povinného (zánik alebo vznik novej vyživovacej povinnosti). Pre určenie
okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre dieťa (zvýšenie, zníženie, zrušenie) nie

je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú resp. zmenenú úpravu výživného, ale doba, kedy
došlo k zmene pomerov. Aj pre rozhodovanie o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady,
ktorésúrozhodujúcepreurčenievýživnéhoatoust.§62ods.1,2,4,5aust.§75ods.1Zákonaorodine.

34. V danom prípade je nepochybné, že k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo

predovšetkým na strane navrhovateľky, kedy táto zmena spočívala pre obdobie od 1.4.2015 do
22.02.2016 v tom, že navrhovateľka v uvedenom vymedzenom období študovala najprv na Strednej
odbornej škole v Prakovciach, kde štúdium ukončila dňa 28.5.2015 maturitou, a následne priamo
pokračovala v štúdiu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, fakulte chemickej a potravinárskej
technológie a to štúdiom v prvom semestri od 1.9.2015 do 22.2.2016, kedy toto štúdium ukončila. V

čase poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 9P/107/2005
- 42 zo dňa 28.10.2005 bola len žiačkou II. stupňa základnej školy, kedy od 1.9.2005 navštevovala 5.
ročník uvedenej školy.

35. V jej prípade teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo

vzdelávacom systéme príslušnej osoby sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady. Rovnako tak
nie nezanedbateľnou skutočnosťou je aj podstatne vyšší vek navrhovateľky oproti veku pri pôvodnom
rozhodnutí, s čím sú spojené aj ďalšie zmeny vo výdavkovej stránke na jej osobu, reflektujúce na zmeny
jej potrieb z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jej stravovacie a hygienické potreby, tak aj
mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích

či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady.

36. K zmene pomerov však došlo aj na strane otca navrhovateľky, kedy tento vo vyššie vymedzenom
čase bol zárobkovo činný a to do mesiaca február 2016, keď pracoval v zahraničí, pričom deklaroval
svoj zárobok vo výške 200,- libier týždenne, resp. posledné mesiace po novembri 2015 vo výške 150,-

libier týždenne a posledný mesiac jeho pobytu vo Veľkej Británii len 100,- libier na týždeň. Pritom pri
poslednej úprave výživného uvedeným rozsudkom sp.zn. 9P/107/2005 - 42 zo dňa 28.10.2005, súd
vychádzal z toho, že otec navrhovateľky sa v tom čase nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, bol
bez stáleho príjmu a aj pred jeho nástupom na výkon trestu jeho príjem tvorili len dávky v hmotnej núdzi.
Je teda evidentné, že k zmene pomerov došlo aj na strane otca navrhovateľky ako povinnej osoby na

úhradu výživného.

37. Súd pri otcom navrhovateľky deklarovaných výdavkov nebral v úvahu ním uvádzane výdavky, ktoré
odovzdával svojej sestre či už ako vrátku za ňou uhrádzaných jeho dlhov, ktoré táto mala za neho
uhrádzať alebo ako samotnú jeho finančnú výpomoc pre ňu , keď ostala táto ostala v zahraničí bez

príjmu a ktoré tento spomínal vo svojich vyjadreniach v konaniach 8C/159/2015 resp. 5P/94/2015,
nakoľko plnenie si vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému dieťaťu má vždy prednosť pred takýmto
výdavkami. Na druhej strane súd však bral na zreteľ, že okrem navrhovateľky má jej otec v súčasnej
dobe vyživovaciu povinnosť ešte k ďalším trom jeho deťom, a to k dcére Y., synovi I. a k maloletej dcére
I., čo následne premietol do výšky priznaného výživného za príslušné obdobie .

38. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj
potenciálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca navrhovateľky vo vymedzenom období od
1.4.2015 do 22.02.2016, jeho ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré má voči ďalším trom deťom, súd ustálilvýšku výživného na navrhovateľku zo strany jej otca za uvedené obdobie na sumu 50,--EUR mesačne
a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol.

39. Pokiaľ šlo o zvýšenie výživného na navrhovateľku zo strany jej otca po dátume 23.2.2016, t.j. po tom,
čo táto preukázateľne ukončila štúdium na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej
technickej univerzity v Bratislave, z dôvodu nesplnenia požiadaviek na postup do letného semestra, súd
návrh navrhovateľky v tejto časti zamietol. Vychádzal z toho, že podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine,
zákonná povinnosť na plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči oprávnenému dieťaťu trvá

do času, kým toto dieťa nie je schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba
rozumieť schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady.
Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu a teda príjem náhodného
charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Zároveň je však
potrebné konštatovať, že podľa aplikačnej praxe pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť
sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z tohto hľadiska nepovažuje za

relevantnénapríkladďalšieštúdiumnavysokejškole,ktoréniejeriadnympokračovanímvštúdiu.Závery
súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky
systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu
práce., kedy v takomto prípade ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť,
na ktorú je však potrebné pri rozhodovaní súdu o zrušení vyživovacej povinnosti povinného rodiča vo

vzťahu k oprávnenému dieťaťu prihliadať.

40. V danom prípade navrhovateľka ukončila prípravu na svoje budúce povolanie potom, čo neúspešne
absolvovala zimný semester na vysokej škole. Túto skutočnosť podľa názoru súdu nie je možné pričítať
na ťarchu povinného rodičia, teda otca navrhovateľky, keďže táto spĺňa všetky predpoklady, aby sa

dokázala uplatniť na trhu práce a to aj v prípadnom inom odbore, ktorý má vyštudovaný. V tejto súvislosti
sa poznamenáva, že súd z vlastnej iniciatívy nemôže zrušiť vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľky
k tejto navrhovateľke, ale len môže prípadne v rámci tohto konania zohľadniť uvedené skutočnosti v tom
smere, že zvýšenie výživného z jeho strany na navrhovateľku aj za prípadne obdobie po 23.2.2016 jej
neprizná. Na základe uvedeného preto súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zo strany jej

otca na ňu za obdobie od 23.2.2016 do budúcna zamietol.

41. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca navrhovateľky na
navrhovateľku za obdobie od 1.4.2015 (t.j. po podaní jej návrhu, ktorý podala dňa 30.3.2015)
do 22.02.2016 (t.j. do dňa kedy preukázateľne ukončila štúdium na vysokej škole), vznikol otcovi

navrhovateľky do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie v
celkovej výške 537,95 EUR. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného vo
výške 50,--EUR za mesiace apríl 2015 až január 2016 vrátane (t.j. 50,--EUR x 10 mesiacov) a pomernej
časti novourčeného výživného za mesiac február 2016 zodpovedajúcej 22 dňom uvedeného mesiaca
(t.j. za obdobie od 1.2.2016 do 22.2.2016), čo predstavovalo čiastku 37,95 EUR (t.j. 50 Eur / 29 dní x

22 dní - t. j. počtu dní po ktoré bola navrhovateľka vedená ešte ako študentka vysokej školy v tomto
mesiaci). Celková suma zaostalého výživného tak u navrhovateľky predstavovala sumu 537,95 EUR
(t.j. 10 mesiacov x 50,-- EUR + 37,95 EUR).

42. V konaní bolo preukázané, že otec priamo na výživu uvedenej navrhovateľky za obdobie od

1.4.2015 do 22.02.2016, ničím neprispel, keďže sám sa vyjadril, že výživné na deti neplatil od decembra
2014, preto na vyššie uvedenú sumu zaostalého výživného mu nebola započítaná žiadna úhrada.

43. Súd povolil otcovi navrhovateľky splácať určené zaostalé výživné v mesačných splátkach postupujúc
v zmysle § 232 ods. 4 CSP a berúc na zreteľ jeho súčasné príjmové a prezentované výdavky, ako aj

jeho ďalšie vyživovacie povinnosti. Bol toho názoru, že úhrada uvedeného výživného v celej sume naraz
by privodila otcovi existenčné problémy.

44. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

45. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.46. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

47. O trovách konania súd v danom konaní rozhodol v zmysle § 52 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.