Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Agnesa Hricová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/91/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515219740
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515219740.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú W.
D. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
dieťaťa rodičov: P.N. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na ulici Y. Č.. XXX O. U. zastúpenej JUDr. Tatianou
Vorobelovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Bajzovej č. 2 a I. T. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcom na ulici U. Č.. X v E. zastúpeného JUDr. Mariannou Lechmanovou advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Štúrovej č. 20 v konaní o zmenu úpravy styku
otca s maloletou, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 22.1.2016
č.k. 19P 353/2015-41 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P
174/2014 - 64 zo dňa 28.11.2014 v časti upravujúcej styk otca s maloletou W. tak, že otec je oprávnený
stretávať sa maloletou W. každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9:30 hod. do 12:30 hodiny počas
prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku za prítomnosti matky, po uplynutí tohto obdobia bez
prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a
otec je oprávnený maloletú v určenom čase prevziať v jej bydlisku a matke ju vrátiť v určenom čase v
mieste bydliska matky. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok
tak, že upraví styk otca s maloletou za prítomnosti matky, alternatívne zruší rozsudok a vráti vec
prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Rozsudok považuje za nesprávny, pretože súd
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jednostranne zohľadnil
záujem len otca a nezaoberal sa záujmom maloletého dieťaťa. Uviedla, že otec sa domáhal zmeny
úpravy styku z toho dôvodu, že s matkou je ťažko sa dohodnúť a mal záujem o realizáciu styku bez
prítomnosti matky. Uviedla, že s otcom maloletej nemá uzavreté manželstvo. Poukázala na to, že otec
už v priebehu jej gravidity prezentoval svoj nezáujem o dieťa. Uviedla, že po narodení maloletej s jej
otcom nebývali spolu a otec nemal možnosť vypestovať si vzájomný vzťah s dieťaťom. Poukázala na
to, že v styku otcovi s maloletou nebránila a keď jej oznámil, že sa chce s maloletou stretnúť, bolo
to raz do mesiaca, vždy v dohovorený čas prišla s dieťaťom. Dieťaťu povedala, že toto je jej ocko a
nechala maloletú s otcom sa hrať na ihrisku. Styk nerušila a len keď maloletá sa za ňou obzerala a
prípadne ak chcela, tak pribehla. Uviedla, že styk v jej prítomnosti prebiehal normálne, vyhovovalo im
detské centrum, kde sa dieťa s otcom hralo a rešpektovala aj tú skutočnosť, že otec na styk priviedolpriateľku. Poukázala na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol adaptačnú dobu tak, aby si
maloletá zvykla na otca a navrhol styk upraviť za jej prítomnosti a potom, keď si dieťa na otca zvykne tak
bez prítomnosti matky. Súd však bez odborného podkladu a bez bližšieho zdôvodnenia určil adaptačnú
dobu troch mesiacov, pričom nevzal do úvahy denný režim maloletej, že dieťa spí do 6:30 hodiny, okolo
10:00 hodiny sa ide hrať na dvor a okolo 12:00 hod. obedujú a 12:30 dieťa ide spať. Počas dňa maloletú
kojí, aj trikrát denne maloletá pije mlieko a používa ešte plienky. Poukázala na dôležitosť úpravy styku
z dôvodu útleho veku dieťaťa za prítomnosti matky, čo je vo výsostnom záujme dieťaťa. Citovala čl. 41
ods. 4 Ústavy SR a článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa, rozhodnutie ES pre ľudské práva Elsholz proti
Nemecku č. 25735/94 z 13.7.2000, rozhodnutie ES pre ľudské práva Scozzari a Giunta vs Taliansko
č. 39221/98, ako aj § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Vytkla konajúcemu súdu, že napadnutý rozsudok sa
nezakladá na dostatočnom skutkovom zistení a záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Navyše súd nepostupoval v zmysle ustálenej súdnej praxe, pričom jednostranne súd vyšiel v ústrety
otcovi, ktorý si vynucuje styk bez toho, aby bolo uprednostňovaný záujem dvojročnej W..
3. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Konštatoval,
že konajúci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi. Vyslovil názor,
že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil správny skutkový stav, žiaden z účastníkov
nenavrhol ďalšie dokazovanie a súd v rozsudku odôvodnil, ako sa s predloženými dôkazmi vysporiadal.
Konštatoval, že rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov zachováva
rodičovsképrávaapovinnostiajdruhémurodičovi,ktorýjeprevažnevylúčenýzbezprostrednéhovýkonu
rodičovských práv a povinností, najmä práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie
spoluúčasti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti na výchove dieťaťa je osobný styk
rodiča s dieťaťom a jeho úlohou je, aby ho uplatňoval len pozitívnym spôsobom. V priebehu konania boli
rodičia vedení k dohode, ale keďže neboli schopní sa dohodnúť, o zmene úpravy styku rozhodol súd
s prihliadnutím na záujem dieťaťa a zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a na jeho citové väzby k
rodičovi, ktorému nebolo zverené do starostlivosti ako aj vzťah k prostrediu, v ktorom tento rodič žije.
4.Otecvovyjadreníkodvolaniumatkynavrholrozsudoksúduprvéhostupňaakovecnesprávnypotvrdiť,
keďže je v celom rozsahu v záujme maloletej.
5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
10. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
11.Podľa§26ods.1Zákonaorodine,aksazmeniapomery,súdmôžeajbeznávrhuzmeniťrozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa§65,§66CMPbeznariadeniapojednávaniapodľa§385 ods.1CSPvspojenís§219ods.3CSPa dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal
s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil.
13. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že styk otca s maloletou prebieha
na základe predchádzajúcej súdnej úpravy styku za prítomnosti matky. Podľa stanoviska kolízneho
opatrovníka v rámci šetrenia pomerov zistil, že maloletá má vytvorený vzťah k otcovi a doposiaľ mu
nebolo umožnené realizovať rodičovské oprávnenia, preto navrhol upraviť najprv adaptačné obdobie za
prítomnosti matky a následne bez prítomnosti matky.
14. Odvolací súd vo vzťahu k úprave styku otca s maloletou poznamenáva, že právo styku rodiča
s dieťaťom je novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu
zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča (ktorému nie je dieťa
zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu
týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase
styku s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov
a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade
so zákonom, ako aj s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa.
Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad,
keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo
úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností,
ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto však musia byť natoľko závažné,
že ochrana záujmov dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre
vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia záujem
dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Obmedzenie styku znamená, že súd autoritatívnym
rozhodnutím obmedzí rodičovi jeho stretávanie s dieťaťom pod hranicu štandardnej úpravy alebo
obmedzí stretávanie s rodičom iným spôsobom, napríklad obmedzením na konkrétne miesto alebo
obmedzením spočívajúcim v prítomnosti tretej osoby a podobne. Ak je oprávnený rodič schopný sa o
svoje dieťa riadne postarať, niet zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný.
Skutočným záujmom dieťaťa je jeho riadna výchova a ak súd nezistí také okolnosti v správaní
oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností,
nemôže byť odmietanie dieťaťa samé osebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Odvolací
súd poznamenáva, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto
rodičom je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností súd môže
upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia na tejto otázke nedohodli. Vzťah rodiča a dieťaťa
je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti
nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. S odvolacími námietkami matky sa súd prvej inštancie
vysporiadal, nakoľko tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v
priebehuodvolaciehokonanianeuviedolžiadnerelevantnéskutočnosti,ktorébymalizanásledokzmenu
rozhodnutia v priebehu odvolacieho konania, keďže dieťa otca pozná, nakoľko sa s otcom pravidelne
stretávalo už pred podaním návrhu a adaptačná fáza styku prebiehala od predchádzajúceho súdneho
rozhodnutiaoúpravestykuotcasmaloletouzaprítomnostimatky.Pretopovinnosťoumatkybudemal.W.
na styk s otcom pripraviť, najmä psychicky, pretože maloleté dieťa vníma na nevedomej úrovni konfliktný
vzťah medzi rodičmi, ktorý vo vyššom veku môže považovať za osobnú príčinu nevraživosti medzi
rodičmi, čo bude mať do budúcna nepriaznivé následky na psychike maloletého dieťaťa, čo bude len
ťažko napraviteľné. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa o zmene
úpravy styku otca s mal. W. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa ods. 2 tohto
ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach
podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše
ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania
v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.