Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/980/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212228104
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212228104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so
sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO 31 383 408, zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom
so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: N. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T.
XXX, B., t.č. neznámeho pobytu, zastúpenému opatrovníčkou A. A., zamestnankyňou Okresného
súdu Komárno, o zaplatenie sumy 124,51 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 6C/338/2014-65 zo dňa 24. júna 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný

je povinný zaplatiť žalobcovi aj 9% úroky z omeškania zo sumy 124,51 eura za dobu od 29.03.2011 do
29.04.2011 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 16,50 eura
advokátovi Mgr. Miroslavovi Vilímovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomžalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu124,51

eura s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 124,51 eura za čas od 30.04.2011 do zaplatenia a trovy
konaniavsume16,50euravlehote60dnípoprávoplatnostirozsudku.Žalobuvčastiozaplatenieúrokov
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 124,51 eura za čas od 29.03.2011 do 29.04.2011 zamietol.
V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa návrhom podaným dňa 17.12.2012 domáhal zaplatenia sumy
124,51 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 29.03.2011 do zaplatenia na tom skutkovom
základe, že poistenie z poistnej zmluvy č. 2560060617 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaniklo dňom 28.03.2011 z dôvodu nezaplatenia

poistného v zákonom stanovenej lehote. Po vykonaní dokazovania súd konštatoval, že účastníci uzavreli
dňa 28.05.2010 poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla žalovaného EČ L. na dobu neurčitú. Podľa zmluvy mal žalovaný platiť
poistné štvrťročne v sume 37,25 eura vždy k 28. dňu štvrťroka, no žiadnu splátku nezaplatil, a tak podľa
§ 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. uplynutím jednomesačnej lehoty na zaplatenie splatného poistného
alebo jeho dohodnutej splátky poistenie zaniklo a žalovanému vznikol na poistnom dlh za obdobie od
29.05.2010 do 28.03.2011 v sume 124,51 eura. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na ustanovenie

§ 9 ods. 4, § 11 ods. 10 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.5.2010 a ustanovenia §
517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný poistné podľa poistnej zmluvy
nezaplatil a žalovaný toto tvrdenie nijako nespochybnil a zaplatenie poistného nepreukázal. Súd na
základe doložených listinných dôkazov urobil záver, že návrh žalobcu je dôvodný, a vzhľadom na tožalovaného zaviazal zaplatiť uplatnené poistné ako aj úroky z omeškania vo výške podľa § 3 vl. nar.
č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009. Úroky z omeškania súd žalobcovi priznal len od 30.04.2011
s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že žalovaný sa dostal do omeškania už od 28.03.2011 a že

by sporné poistné bolo splatné dňom 28.03.2011. Súd ustálil, že poistné bolo splatné po doručení výzvy
žalobcu na bezodkladné zaplatenie listom zo dňa 27.04.2011; tento list možno považovať za doručený
na 3. deň po jeho vyhotovení (3 dni na doručenie tejto výzvy vo vnútroštátnom doručovaní poštou), takže
žalobcovi patria úroky z omeškania len od 30.04.2011. Vzhľadom na to žalobu v časti zaplatenia úrokov
z omeškania za čas od 29.03.2011 do 29.04.2011 ako nedôvodnú zamietol. Lehotu na zaplatenie podľa

§ 160 ods.1 OSP určil žalovanému v rozsahu 60 dní.

Výrok o trovách konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP s tým, že žalobcovi
ich priznal len do výšky zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eura, pretože len tieto trovy
považoval za účelne vynaložené. Zákon ako podmienku nároku na náhradu trov konania viaže na ich
účelné vynaloženie účastníkom konania, ktorý mal vo veci úspech. V tomto prípade trovy právneho

zastúpenia advokátom súd nepovažoval za účelne vynaložené. Žalobca má totiž vytvorený právny odbor
a v danej veci nešlo o vec skutkovo a právne zložitú, naopak išlo o typizovanú žalobu, kde sa mení
len dlžník a výška dlžnej sumy. Nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom je v
súlade aj aktuálnou judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Českej
republiky. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah

jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej
republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V
takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom
zastupovania advokátom v súdnom konaní. Právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve
rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania

(včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov,
než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými
súdnymikonaniami,vktorýchsaúčastníkomnáhradatrovkonanianepriznáva(napr.rozvodmanželstva,
kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú
právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak súd teda neprizná náhradu trov konania úspešnému

účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu
pomoc.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého
stupňavnapadnutejzamietajúcejčastizmeniťapriznaťmu9%ročnéúrokyzomeškaniazosumy124,51

eura od 29.03.2011 do zaplatenia a zároveň mu priznať aj náhradu trov prvostupňového konania s dume
74,65 eura. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania za právne zastúpenie v sume
29,99eura.Trvalnatom,žeúrokyzomeškaniamupatriaododňa29.03.2011,pretožeštvrťročnésplátky
poistného mal žalovaný podľa poistnej zmluvy platiť vždy do 28. dňa mesiaca príslušného štvrťroka,
t. j. do 28.05., 28.08., 28.11. a 28.02. kalendárneho roka. Bol si teda vedomý jednotlivých termínov

splatnosti poistného, a teda aj skutočnosti, že jeho nezaplatením sa dostane do omeškania. Žalobca si
žalobou uplatnil úroky až od 29.03.2011, t. j. odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia dňa 28.03.2011.
Podľa jeho názoru zaslanie výzvy a preukázanie jej prevzatia žalovaným je právne irelevantné pre
určenie dátumu, od ktorého má žalobca nárok na úroky z omeškania. Rozdiel medzi požadovanou a
priznanou náhradou trov konania sa javí ako nepatrný, avšak odôvodnenie rozhodnutia o znížení trov

konania podľa neho nemá oporu v zákone. V časti rozhodnutia o trovách konania namietal nesprávne
právne posúdenie v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Súd síce môže trovy nepriznať alebo znížiť, ak
sú v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, no v tomto konaní v žiadnom prípade nemožno
hovoriť o neprimeranosti uplatnených trov, lebo boli vyčíslené za skutočne nevyhnutné úkony potrebné
pre úspešné uplatnenie práva. Žalobca neinicioval konanie preto, že by mal záujem profitovať na úkor

žalovaného, ale preto, že žalovaný porušil svoje povinnosti a nezaplatením poistného donútil žalobcu
obrátiť sa na súd.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1
OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozsudku
pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súdrozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej napadnutý rozsudok
podľa § 220 OSP zmenil a žalovaného zaviazal aj na zaplatenie 9% úrokov z omeškania zo sumy 124,51
eura za dobu od 29.03.2011 do 29.04.2011 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Celkove - v spojení

s už právoplatným výrokom rozsudku súdu prvého stupňa - je teda žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
sume 124,51 eura s 9% úrokmi z omeškania od 29.03.2011 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa zamietol žalobu v uvedenej napadnutej časti z dôvodu, že žalobca nepreukázal
skutočnosť, že by sa žalovaný dostal do omeškania s platením dlhu skôr, než dňa 30.04.2011, a moment

omeškania súd stanovil tretím dňom po odoslaní písomnej výzvy na zaplatenie zo dňa 27.04.2011.
V odôvodnení poukázal na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
apoplatkuzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis(vl.nar.č.87/1995Z.z.).Anisúdprvéhostupňaa
ani žalobca svoj názor neodôvodňovali s odkazom na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je
dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Čiže v danom prípade súd
mal skúmať, či pre účely zániku poistného pre jeho neplatenie podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) čas splnenia dlžného poistného: 1. bol

dohodnutý poistnou zmluvou, 2. bol ustanovený právnym predpisom, 3. bol určený nejakým rozhodnutím
a 4. bol stanovený prvým dňom po doručení písomnej výzvy na zaplatenie, t. j. po tom, čo ho veriteľ
požiadal o plnenie.

Podľa § 8 ods. 2 zákona poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie.

Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné
podmienky.

Podľa § 9 ods. 4 zákona poistenie zodpovednosti zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do jedného
mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá

dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie
zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

Je zrejmé, že účastníci si v poistnej zmluve dojednali platenie poistného v rámci ročného poistného
obdobiaštvrťročne,atakvtomtoprípadeneplatenímpoistnéhopoisteniezaniklovsúladesustanovením

§ 9 ods. 4 zákona uplynutím jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, t. j. splatnosti štvrtej
splátky ročného obdobia 28.03.2011. V súlade s ustanovením čl. 5 všeobecných poistných podmienok
žalobcu (č. l. 10 spisu) žalovaný bol povinný jednotlivé splátky poistného zaplatiť v dňoch 28.05.2010,
28.08.2010, 28.11.2010 a 28.02.2011 a nezaplatením splátok v uvedených dňoch sa s nimi dostal do
omeškania v dňoch 29.05.2010, 29.08.2010, 29.11.2010 a 29.02.2011. Keďže žalobca požadoval úroky

z omeškania z nezaplateného poistného odo dňa 29.03.2011 (nie za celý rok, ale vo výške do dňa
zániku poistenia 28.03.2011), požadoval ich oprávnene v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z. z., aj keď to takto v žalobe vôbec neodôvodnil. S ohľadom na uvedené
po vykonaní dokazovania súdom prvého stupňa bolo potrebné prijať právny záver o tom, že žalobcom
uplatnené úroky z omeškania od požadovaného dňa sú opodstatnené. Táto skutočnosť bola dôvodom

zmeny rozsudku v napadnutej časti podľa § 220 OSP.

Žalobca bol v konaní úspešný, a tak by mu patrila náhrada trov prvostupňového konania podľa § 142
ods. 1 OSP. Odvolací súd zvažoval právny názor súdu prvého stupňa, či okrem súdneho poplatku,
ktorý žalobca zaplatil za podanú žalobu, boli z jeho strany účelne vynaložené trovy aj na zastúpenie

advokátom. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca má svoj právny odbor, pričom v tejto veci nešlo o
skutkovo ani právne zložitú vec. Odvolací súd sa s tým stotožnil ako aj so záverom, že išlo o typizovanú
žalobu, v ktorej sa mení len označenie dlžníka, poistnej zmluvy, výška dlhu, prípadne splátok. Odvolací
súd konštatoval, že žalobca v tomto prípade v podanej žalobe žalobu zdôvodnil len čo do istiny, avšak
omeškanie s platením dlhu nezdôvodnil nijako a žalobný návrh v tejto časti vôbec nezdôvodnil. Žalobca

sa mal právo dať v súdnom konaní zastúpiť advokátom, je však potrebné rozlišovať, či ide o využitie
ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či ide skôr o využitie tohto práva s cieľom dosiahnuť
vlastný prospech na úkor protistrany, napríklad či ide o zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované
zastúpenie v tzv. hromadných, skutkovo a právne takmer totožných veciach. Zásada účelnosti trov jevyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celok
a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu
(obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2013, nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. I ÚS 3819/13). V tejto veci sa odvolací súd zhodol s názorom súdu prvého stupňa o tom,
že skutočne nešlo o právne zložitý prípad, pre ktorý by v súdnom konaní žalobcovi nemal postačovať
vlastný aparát vytvorený s cieľom vymáhania pohľadávok; trovy právneho zastúpenia žalobcu sa tak
javia ako neúčelne vynaložené.

Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 OSP v spojení
s ustanovením § 150 ods. 1,2 OSP, podľa ktorého: (1) Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na
okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom
úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
(2) Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať

alebo znížiť. Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 OSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú splnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP, avšak súd dospeje
k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Výnimočnosť
môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Tieto

dôvody spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo
úplne úspešného účastníka sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je potrebné
prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov, na okolnosti vedúce k súdnemu
uplatneniu nárokov a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Zároveň je potrebné vychádzať aj zo
zásady rovnosti účastníkov v konaní. Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 OSP je možná za situácie,

že ide o drobný spor, pričom trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané; súd ich vtedy nemusí
úspešnému účastníkovi vôbec priznať alebo ich môže znížiť.

Vtomtoprípadepriuplatnenejsume124,51euratrovykonaniažalobcupozostávalizosúdnehopoplatku
16,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 58,15 eura. Odvolací súd s prihliadnutím na to, že

ide o drobný spor (§ 200ea OSP), ustálil, že nešlo o odbornú náročnosť a časovú prácnosť v kontexte
s podávaním viacero obdobných žalôb žalobcu na súdy a výška trov je neprimeraná výške žalovanej
sumy 124,51 eura. Zhodne so súdom prvého stupňa v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 a § 149 ods.
1 OSP priznal žalobcovi náhradu trov konania len za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 eura. K
odvolaniu žalobcu v časti nepriznaných trov odvolací súd poznamenáva, že žalobca svoje odvolanie v

podstate odôvodnil nutnosťou podania žaloby pre nesplnenie dlhu žalovaným, no princíp nepriznania
alebo zníženia trov pri drobnom spore podľa § 150 ods. 2 OSP je založený na posúdení neprimeranosti
trov voči pohľadávke ako takej; iné kritériá zákon v tomto ustanovení neuvádza. Odvolací súd teda
nanovo rozhodujúc o trovách konania podľa § 224 ods. 1,2 OSP žalobcovi priznal náhradu trov konania
lenzasúdnypoplatokvsume16,50euraavtomtosmerepoukazujeajnazdôvodnenieprávnehonázoru

súdu prvého stupňa tak, ako je opísaný vyššie.

V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, a tak by na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania
rovnako prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 142 ods. 1 OSP s priznaním trov žalobcovi.
Predmetom odvolacieho konania bola len suma zodpovedajúca 9% úrokom z omeškania zo sumy

124,51 eura za dobu od 29.03.2011 do 29.04.2011 so súčasným konštatovaním žalobcu, že odvolaním
uplatnená pohľadávka sa javí ako nepatrná a jej reálna vymožiteľnosť zrejme nie je vysoká. Žalobcovi
v odvolacom konaní vznikli trovy len z titulu právneho zastúpenia, hoci v zmysle § 1 ods. 1, § 2 ods.
1 písm. a), ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a), § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov bol povinný zaplatiť súčasne s podaním

odvolania aj súdny poplatok za odvolanie. Keďže v čase rozhodovania odvolacieho súdu súdny poplatok
za odvolanie zaplatený a ani prvostupňovým súdom vyrubený nebol, odvolací súd naň neprihliadal.
Zhodne s právnym názorom opísaným v predchádzajúcom odseku odvolací súd pre neprimeranosť
uplatnenýchtrovprávnehozastúpeniavsume29,99euravdrobnomsporevpomerekvýškepohľadávky
uplatnenej v odvolacom konaní žalobcovi náhradu týchto trov v zmysle § 150 ods. 2 a § 224 ods. 1

OSP nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.