Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. august 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/355/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213205943
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2213205943.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcov: 1) E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y., F. XXX/XX-XX 2) A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., F. XXX/XX-XX, proti žalovaným: 1) E.. U. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. R., F. XXXX/X, 2) P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., F. XXX/XX, zastúpená:
JUDr. Eva Bubniaková, advokátka, so sídlom Dunajská Streda, Krížna 1270/8, o zaplatenie istiny 19.184
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1) a 2) proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.
k. 10C/92/2013-166 zo dňa 5. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo veci samej p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti náhrady trov konania mení tak, že žalovanej 2) sa náhrada
trov konania n e p r i z n á v a .

III. Žalovanej 2) sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali zaplatenia náhrady
škody žalovanými 1) a 2) zamietol prvým odsekom výroku. Druhým odsekom výroku rozsudku súd
zaviazal žalobcov zaplatiť žalovanej 2) náhradu trov konania vo výške 1.180,64 eura, titulom trov

právneho zastúpenia. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil § 415, § 420 ods. 1, § 422 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
2. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že základnými atribútmi každej občiansko-právnej zodpovednosti
za vzniknutú škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, a príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou. Hlavným znakom všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa
§ 420 OZ je aj zavinenie, ktoré sa predpokladá. Z uvedenej konštrukcie subjektívnej zodpovednosti
vyplýva, že povinnosťou žalobcov bolo súčasne preukázať najmä existenciu, ale aj výšku škody,

porušenie právnej povinnosti, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaných a
škodou.Dôkaznébremenospočívalonažalobcoch.Vdanejveciideonárokuplatnenýzozodpovednosti
za škodu spôsobenú konaním žalovaných, pričom o tom, že konanie žalovaných bolo protiprávne sa
domnievajú žalobcovia z titulu intervencie, resp. vyvolania právneho stavu, kedy na základe podnetu
žalovaných Ministerstvo hospodárstva SR podalo žalobu o určenie vlastníctva a návrh na vydanie
predbežného opatrenia. Nárok žalobcov vychádza z ustanovenia § 422 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa
uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, pričom žalobcovia si uplatnili nárok na zaplatenie skutočnej škody v

sume 19.184 eur z titulu ušlého zisku, čo má predstavovať nájomné s príslušnými úrokovými sadzbami
z omeškania, ako aj mierou inflácie. Na to, aby mohli byť žalobcovia aktívne vecne legitimovaní, mali
povinnosť preukázať, že škoda, ktorej náhrady sa domáhajú, nielenže vznikla, ale že sú oprávnení sa
domáhať jej náhrady práve oni, a to z dôvodu, že v ich majetkovej sfére došlo práve konaním žalovanýchk úbytku. Škodou sa totiž rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, v
tomto prípade žalobcov a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby došlo
k uvedeniu do predošlého stavu. Konaním žalovaných 1) a 2) podaním podnetu na Ministerstvo

hospodárstva SR, podľa názoru súdu nemohla vzniknúť škoda žalobcom. Podávanie takýchto podnetov
je právom každého subjektu a nie je možné z toho vyvodiť vznik škody, majetkového úbytku na strane
žalobcov.Ajkeďdošlokvydaniupredbežnéhoopatrenia,ktorým boložalobcom1)a2)zakázanéscudziť
a vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, v k. ú. Y. až
do právoplatného skončenia súdneho sporu o určenie vlastníckeho práva sp. zn. 10C/62/2011, vydaním

tohto predbežného opatrenia žiadne porušenie právnej povinnosti zo strany ani žalovanej v prvom
rade, ani žalovanej v druhom rade nedošlo. Predpokladom úspešnosti takejto žaloby je preukázanie
existencieškody.Podpojmomškodatrebarozumieťujmu,ktoránastalavmajetkovejsférepoškodeného
a ktorá je objektívna vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody sú
aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona. V tomto prípade bolo potrebné preukázať
skutočnú výšku škody, ktorá vznikla zavineným konaním žalovaných. Na to žalobcovia predložili odborný

odhad výšky nájomného uvedenou realitnou kanceláriou (čl. 12 - 14), z ktorého vôbec nie je zrejmé,
z akých východísk odhad vzišiel, vôbec nejaké šetrenie nájmov v obdobných bytových domoch,
preto takýto dôkaz vôbec nepreukazuje výšku eventuálneho nájomného. Predmetná žaloba týkajúca sa
nároku na náhradu škody za eventuálny ušlý zisk je nedôvodná a nemá oporu v zákone. Zamietnutie
žaloby týkajúcej sa náhrady škody vo výške 19.184 eur s príslušenstvom, ktoré si žalobcovia vyčíslili

na základe „odborného“ odhadu realitnej kancelárie, súd oprel o skutočnosť, že žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno pri preukazovaní tohto svojho nároku. Súd nemal preukázané, ani že im vznikla
škoda, ale ani to, že ju spôsobili žalované. V tomto prípade žalobcovia nepreukázali ani príčinnú
súvislosť v tom smere, že škoda vznikla žalobcom 1) a 2) skutočne výslovne konaním, resp. zanedbaním
právnej povinnosti zo strany žalovaných 1) a 2). Súd dospel k záveru, že žalobcovia dôkazné bremeno

o dôvodnosti svojho nároku na zaplatenie žalovanej sumy neuniesli, nepreukázali splnenie základných
predpokladov zodpovednosti za škodu, preto súd žalobu ako nedôvodnú, zamietol.
3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnej žalovanej 2) priznal
náhradu trov právneho zastúpenia, pozostávajúce z prevzatia veci v septembri 2013, z účasti na
pojednávaní 6.9.2013, z preštudovania dôkazov a písomného vyjadrenia sa k nim dňa 30.9.2013, z

účasti na pojednávaní 17.10.2014 a z účasti na pojednávaní 5.12.2014. Právna zástupkyňa žalovanej
2) žiadala priznať náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.541,97 eura. Súd po preskúmaní
vyúčtovania zistil, že právna zástupkyňa žalovanej 2) si uplatnila aj náhradu trov za preštudovanie
dôkazov a vyjadrenie k nim z 30.9.2013 v celkovej výške 353,52 eura. Súd však v tejto súvislosti
poukazuje na to, že právna zástupkyňa dňa 30.9.2013 žiadne vyjadrenie na súd nepodala, preto súd

žalovanej 2) náhradu trov právneho zastúpenia za uvedený úkon právnej služby nepriznal. Súd priznal
žalovanej 2) rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.180,64 eura za úkony právnej služby
ako sú vyššie uvedené.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1) a 2) z dôvodu, že súd dospel
na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. To, že konajúca sudkyňa na základe vykonaného dokazovania
dospela k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali splnenie základných
predpokladov zodpovednosti za škodu, je možné kvalifikovať ako vady v rozhodovacej činnosti
konajúcej sudkyne čo dokazuje, že koná v záujme organizovanej zločineckej skupiny, bytovej mafie,
ktorá už roky ovplyvňuje rozhodovaciu činnosť sudcov na Okresnom súde Dunajská Streda a

Krajskom súde v Trnave. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 24 Co/50/2008-1066 zo dňa 8.10.2008
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci 4C/204/1996 zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Na
základe rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/11/2009 zo dňa 16.10.2010 spochybňovanie prevodu majetku
štátu zo strany štátu sa definitívne skončilo a v tom čase právny zástupca žalobcov listom zo dňa
13.1.2011 vyzval protiprávnych užívateľov predmetných nehnuteľností na ich vypratanie najneskôr do

31.3.2011. Užívatelia rodinných domov bez právneho dôvodu a hlavne žalované 1) a 2) podali na
Ministerstvo hospodárstva SR žiadosť o preskúmanie prevodu štátneho majetku. Majetková škoda
uplatnená v konaní z titulu ušlého zisku na nájomnom bola stanovená a vyčíslená na základe
odborného odhadu výšky nájomného realitnou kanceláriou Remax, ktorú spolu s návrhom na začatie
konania dali vypracovať žalobcovia a niet dôvodu, aby sa súd s vyčíslením tejto škody nestotožnil.

Základným predpokladom úspešnosti žaloby na náhradu škody vzniknutej obmedzením práva nakladať
s predmetom vlastníctva, je preukázanie vlastníckeho práva a skutočnosť, že sa vec neoprávnene
nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka, čiže v danom prípade žalovanej 2) a preto v
predmetnej veci ako predbežnú otázku mal súd riešiť otázku vlastníckeho práva žalobcov k predmetnejnehnuteľnosti a protiprávneho užívania tohto majetku žalobcov žalovanou 2). Túto skutočnosť má
súd preukázanú výpisom z katastra nehnuteľností, výpisom z listu vlastníctva XXXX, katastrálne
územie Y.. Za to, že žalované 1) a 2) mali a majú neodôvodnené a udržateľné pochybnosti o

vlastníctve nehnuteľností žalobcov a postupovali spôsobom, ktorý žalobcov na jeho vlastníckych
právach obmedzuje, musia niesť v zmysle zákona zodpovednosť. Na základe uvedeného mal súd
dospieť k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná. Takto sa vyvodil právny stav, ktorý dopustil ďalšie
protiprávne užívanie nehnuteľností patriace žalobcom bez právneho dôvodu. Na liste vlastníctva je
poznámka, ktorá žalobcov reálne obmedzuje a poškodzuje ako vlastníkov. Vlastnícke právo žalobcov

malo byť v tomto prípade chránené tak, ako to predpokladá ústava. Zo zápisníc z pojednávaní 6.9.2013,
22.8.2014, 17.10.2014 a 5.12.2014 vyplýva, ohľadne preukázania existencie škody alebo príčinnej
súvislosti, ktoré žalobcovia podľa konajúcej sudkyne nepreukázali, súd neviedol žiadne dokazovanie,
z čoho vyplýva, že tieto skutočnosti sporné neboli, takže ani žalované v tomto smere nič nenamietali.
Okrem osočovania a slabomyseľnosti sú úplne od veci a s existenciou škody a jej príčinnej súvislosti
nemajú nič spoločné. Žalobcovia jasne poukázali na § 415, podľa ktorého je každý povinný počínať si

tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Ak neboli porušené konkrétne povinnosti vymedzené
v ustanovení § 415 a určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených statkov žalobcov,
ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto statkoch, treba si položiť otázku, či ten, kto takto zasahoval,
si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo si takto nepočínal. Ak si takto nepočínal, porušil
povinnosť uloženú mu v § 415 OZ a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu.

Porušeniepreventívnejpovinnostiuvedenejv§415sastávadôvodomvznikuvšeobecnejzodpovednosti
za škodu, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinností podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už podľa
občianskeho zákonníka alebo iného zákona.
5. Za účelom dodržiavania procesnej čistoty postupu súdu je potreba dôsledne dodržiavať princípy
aplikácie § 118 ods. 2 O.s.p. Nesprávny postup súdu určený zákonom sa môže prejaviť v priebehu

konania a následne pri rozhodovaní o uplatnenom nároku tým, že účastníkom pri nedodrží zákonného
postupu je odňatá možnosť zaujať postoj k úvahám súdu, navrhnúť relevantné dôkazy a konať tak,
aby boli zachované základné princípy korektného procesu. Súd mal v priebehu konania účastníkov
oboznamovať o skutočnostiach súvisiacich s ustálením právneho charakteru nároku, jeho výšky, a
všetkýmiostatnými okolnosťamivyplývajúcimizvykonanéhodokazovaniatak,abybolovkaždomštádiu

konania jednoznačné, ktoré skutkové okolnosti sú sporné a ktoré nesporné. Preto názory konajúcej
sudkyne uvedené v rozsudku, že konaním žalovaných ohľadne podania podnetu na Ministerstvo
hospodárstva SR, podľa názoru súdu nemohla vzniknúť škoda žalobcom, že podávanie takýchto
podnetov je právom každého subjektu a nie je možné z toho vyvodiť škodu, majetkový úbytok, že aj keď
došlo k vydaniu predbežného opatrenia, ktorým žalobcom bolo zakázané scudziť a vložiť ako nepeňažný

vklad do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosti vedené na LV číslo XXXX k. ú. Y. až do právoplatného
skončenia súdneho sporu o určenie vlastníckeho práva, sp. zn. 10C/62/2011, že vydaním predbežného
opatrenia žiadne porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej 1) a 2) nedošlo, malo odznieť ešte v
priebehu konania (v súvislosti s nedodržaním postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p poukázali na rozhodnutie
NS SR 3MCdo 18/2010 a Ústavného súdu II.ÚS 261/06). Zo strany súdov na základe nesprávneho

úradného postupu a vydaním nezákonného rozhodnutia došlo len na základe podnetu žalovaných 1) a
2). Z prílohy číslo 3 (č. l. 11) vyplýva, že práve žalované 1) a 2) žiadosťou zo dňa 12.2.2011 požiadali
Ministerstvo hospodárstva SR o podanie určovacej žaloby aj s predbežným opatrením. Pritom podľa
§ 44 a O.s.p. účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľností návrh
na zápis informatívnej poznámky o začatí súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k

nehnuteľnostiam. Ak po zápise tejto poznámky do katastra nehnuteľnosti bude nehnuteľnosť prevedená
na tretiu osobu, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnostiam (teda i
vlastníckeho práva) je záväzný nielen pre žalovaného, ale aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo
k tejto nehnuteľnosti od žalovaného, prípadne jeho právneho nástupcu. Tento výrok rozsudku je voči
nadobúdateľovi záväzný bez potreby viesť proti nemu osobitné súdne konanie (žalobcovia poukázali na

uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31.5.2011 č. k. 17Co/22/2011 - 88).
6. Žalobkyňa 2) v odvolaní namietla i správnosť rozhodnutia v časti náhrady trov konania podľa §
142 ods. 1 O.s.p.. To, že si žalovaná 1) ako právna zástupkyňa žalovanej 2) ako advokátka vyčíslila
trovy konania spočívajúce v prevzatí veci septembri 2013 a uplatnila si trovy právneho zastúpenia za
všetky ostatné úkony, je potrebné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p.

Žalovaná 1) konala za žalovanú 2) v tom istom rozmedzí ako konala sama za seba. To znamená, že
nemá právo dožadovať od žalovanej 2) odmenu za prevzatie veci a zastupovanie v konaní, v ktorej
je sama účastníčkou konania ako žalovaná 1) Žalovanej 2) nemala byť náhrada trov konania priznaná.Z uvedeného dôvodu žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 1) podaním doručeným súdu 16.4.2015. Poukázala na

to, že žalobca mal niekoľkých právnych zástupcov, avšak len veľmi krátku dobu, potom ho odmietli
zastupovať, pretože žalobca 1) sa považuje za najlepšieho právnika. Právne predpisy si vysvetľuje
podľa svojho a vždy si vyberá len to, čo mu vyhovuje. V sporoch, ktoré vedie proti nájomníkom, resp.
obyvateľom jeho bytov neustále mení svoje návrhy, sústavne niečím novým argumentuje, čím spôsobuje
prieťahy v konaní a všetkých unavuje, zahmlieva skutočnosti. Vo vyjadrení ďalej žalovaná popisuje,

ako sa stala zástupkyňou v sporoch, ktoré sa viedli voči žalovaným, opisuje, že v jednom z konaní
bola úspešná a preto sa na ňu obrátili ďalší užívatelia bytov, aby im pomohla pri riešení ich právneho
problému. Poukazuje na to, že nie žalobcom bola spôsobená škoda, ale žalovaným, ktorí si nemohli
odkúpiť byty, ktoré dlhodobo užívali, v súčasnosti sú dôchodcovia a mali by prísť o nehnuteľnosti, v
ktorých bývajú po celý život.
8. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná 2) podaním doručeným súdu 16.4.2015. Vo vyjadrení

uviedla, že žiadnu škodu žalobcom nespôsobila a bráni právo svojho manžela, ktorý poctivo odpracoval
vštátompodnikužrebčinecŠamorín viacako40rokov,reprezentovalešteČeskoslovenskúsocialistickú
republiku v dostihoch a napriek tomu, že podal u svojho zamestnávateľa žiadosť o odkúpenie bytu, ktorý
dostal ako stabilizačný, nesprávnym konaním prišiel o strechu nad hlavou. Došlo k nezákonnosti, štát
prišiel o svoj majetok a nájomníci bytov nemôžu dožiť v bytoch, v ktorých žili celý život. Žalobcom žiadna

škoda nemohla vzniknúť, pretože do roku 2007 prijímali od manžela žalovanej 2) mesačné nájomné,
čo preukázali v sporoch, ktoré žalobcovia voči manželovi žalovanej 2) viedli. Od roku 2007 žalobcovia
odmietajú prevziať nájomné a tak ich užívatelia bytov ukladajú na účet v banke, čo tiež preukázali.
Žalobcovia už niekoľko rokov majú prázdne 2 byty, tieto sú však v dezolátnom stave, podobne ako je byt
manžela žalovanej 2). Žalobcovia do bytov neinvestovali, byty sú plesnivé, strecha zateká a za takýto

byt žiadajú 800 eur mesačne. Z vedených dôvodov žalovaná 2) navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil.
9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario), na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§

219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1) a 2) nie je dôvodné a rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.
12. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na
správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
samalodzáverovsúduprvejinštancievovecisamejodchýliťanemôžepretodaťzapravduodvolateľovi.
13. Napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach súd prvej inštancie riadne odôvodnil, pričom zároveň

sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací
súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba
nasledovné:14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia1) a 2) sa žalobou domáhali zaplatenia náhrady škody 19.184
eur s príslušenstvom žalovanými 1) a 2). Tvrdili, že sú vlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území
Y., vedených na LV č. XXXX, ktoré v žalobe bližšie špecifikovali. Žalované 1) a 2) spôsobili žalobcom

škodu tým, že protiprávne spochybňujú prevod majetku zo štátu na žalobcov. V konaní vedenom na
Okresnom súde Dunajská Streda sp. zn. 4C 204/1996 sa žalobkyňa Slovenská republika, zastúpená
Okresnou prokuratúrou v Dunajskej Strede, zastúpená aj Slovenským pozemkovým fondom so sídlom v
BratislaveaSlovenskýpozemkovýfonddomáhalivočižalobcomvtomtokonaní (žalovanýmvkonaní4C
204/1996)určenianeplatnostikúpnopredajnýchzmlúv.Žalobcoviabolivkonaní4C204/2016neúspešní,

pretože Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 24Co/50/2008 -1066 žalobu v celom rozsahu zamietol
(zmenil rozsudok okresného súdu, ktorý žalobe vyhovel). Žalobcovia podali dovolanie. Najvyšší súd
dovolanie žalobcov zamietol. Následne žalované podali na Ministerstvo hospodárstva SR žiadosť o
peskúmanie prevodu štátneho majetku, listom zo dňa 12.2.2011 a Ministerstvo hospodárstva SR na
základe rovnakých a právne irelevantných skutočností ako predtým okresná prokuratúra sa domáha
žalobou určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníctvo je zapísané v prospech žalobcov.

Navyše žalobcovia majú predbežným opatrením zakázané disponovať nehnuteľnosťami. Žalovaná 2) sa
dopúšťa aj ďalšieho protiprávneho konania, pretože nehnuteľnosť žalobcov užíva napriek tomu, že bola
nimi vyzvaná na vypratanie nehnuteľnosti dňa 13.1.2011. Škoda vzniká žalobcom tým, že nehnuteľnosti,
ktoré vlastnia, nemôžu prenajímať za trhové nájomné.

15. Súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol z toho dôvodu, že žalobcovia nepreukázali základné
predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorými sú vznik škody, protiprávne konanie
žalovaných a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaných 1) a 2).

16. Žalobcovia v odvolaní namietali, že názor súdu je mylný, pretože základným predpokladom

úspešnosti žaloby na náhradu škody vzniknutej obmedzením práva nakladať s predmetom vlastníctva,
je preukázanie vlastníckeho práva a skutočnosť, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci
inej osoby než vlastníka, čiže v danom prípade žalovanej 2) a preto v predmetnej veci ako predbežnú
otázku mal súd riešiť otázku vlastníckeho práva žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti a protiprávneho
užívania tohto majetku žalobcov žalovanou 2). Túto skutočnosť má súd preukázanú výpisom z katastra

nehnuteľností, výpisom z listu vlastníctva XXXX, katastrálne územie Y.. Za to, že žalované 1) a 2) mali
a majú neodôvodnené a udržateľné pochybnosti o vlastníctve nehnuteľností žalobcov a postupovali
spôsobom, ktorý žalobcov na jeho vlastníckych právach obmedzuje, musia niesť v zmysle zákona
zodpovednosť. Na základe uvedeného mal súd dospieť k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná.
Žalobcovia ďalej namietali nesprávny úradný postup súdu, ktorý nepostupoval podľa § 118 ods. 2

O.s.p. žalobcom bola odňatá možnosť zaujať postoj k úvahám súdu, navrhnúť relevantné dôkazy a
konať tak, aby boli zachované základné princípy súdneho procesu. Súd v priebehu konania účastníkov
neoboznamoval o skutočnostiach súvisiacich s ustálením právneho charakteru nároku, jeho výšky a
všetkýmiostatnými okolnosťamivyplývajúcimizvykonanéhodokazovaniatak,abybolovkaždomštádiu
konania jednoznačné, ktoré skutkové okolnosti sú sporné a ktoré nesporné.

17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

18. Ako už súd prvej inštancie uviedol, na to, aby boli žalobcovia v spore o náhradu škody úspešní,

museli preukázať základné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorými sú vznik škody
na strane žalobcov, protiprávne konanie zo strany žalovaných, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody
a protiprávnym konaním a zavinenie na starne žalovaných (nedbanlivosť alebo úmysel). Dôkazné
bremeno bolo na žalobcoch a všetky predpoklady museli preukázať súčasne.

19. Základným predpokladom pre priznanie nároku na náhradu škody je porušenie právnej povinnosti
zo strany žalovaných (protiprávny úkon). Právna teória vykladá protiprávny úkon ako prejav ľudskej
vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Občiansky zákonník nerozlišuje, či ide o porušenie
právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu, alebo o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej
zo zmluvy. Porušenie právnej povinnosti môže byť spôsobená konaním, alebo opomenutím. Porušením

práva je i porušenie ustanovenia § 415 OZ, týkajúci sa občianskoprávnej prevencie. Ak neexistuje
konkrétne právna norma ukladajúca určité chovanie, je s ohľadom na všeobecnú prevenčnú povinnosť
podľa § 415 protiprávny každý úkon alebo činnosť, pri ktorej si dotknutá osoba nepočínala tak, aby
nedošlo ku škode na zdraví, majetku, právach iného, prírode a životnom prostredí.20. V prejednávanej veci videli žalobcovia protiprávne konanie žalovaných 1) a 2) v tom, že neustále
spochybňujú vlastníctvo žalobcov k nehnuteľnostiam, o čom svedčí zápis ich vlastníckeho práva v

príslušnom katastri. Naposledy podali podnet na Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré podalo žalobu
o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam voči žalobcom a to po neúspešnom spore,
ktoré bolo vedené voči žalobcom v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.
4C 204/1996. Žalovaná 2) navyše užíva neoprávnene nehnuteľnosť žalobcov potom, ako ju žalobcovia
vyzvali na vypratanie nehnuteľností.

21. Názor žalobcov, že žalované sa vyššie uvedeným konaním dopustili protiprávneho konania, je však
mylný. Žiadnym z vyššie uvedených konaní sa žalované nedopúšťajú konania v rozpore s akýmkoľvek
právnym predpisom a neprichádza do úvahy ani konanie v rozpore so zmluvou (žalobcovia nepoukazujú
na žiadnu zmluvu, ktorú by so žalovanými uzavreli.). Podávanie podnetov v prípade, ak sa osoba
domnieva, že boli porušené jej práva, patrí k základným ústavným právam zakotveným v čl. 26 ods. 2

Ústavy SR (každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom....). Je pravdou, že základným
ústavným právom je aj vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR). Ak žalované aj podali podnet na
preskúmanie spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov k sporným nehnuteľnostiam najprv na
prokuratúru a neskôr na Ministerstvo hospodárstva SR, povinnosťou uvedených orgánov na základe
týchto podnetov nebolo podať žaloby (vrátane predbežných opatrení). Ak tak uvedené orgány urobili a

žaloby podali, sami zodpovedajú za svoje konanie. Podaním riadnej žaloby (ktorá nie je vyhodnotená
ako šikanózna, porušujúca dobré mravy) sa ale rovnako nie je možné dopustiť protiprávneho konania,
pretože ide znova o výkon základného ústavného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde....). Žalovaná 2) sa tiež nemohla dopustiť protiprávneho konania tým, že užívala nehnuteľnosť

žalobcov aj potom, keď ju títo začiatkom roka 2011 vyzvali na vypratanie nehnuteľnosti. Žalovaná sa
bránila tým, že nehnuteľnosť je oprávnená užívať na základe vydaného predbežného opatrenia a za
užívanenehnuteľnostiplatídosúdnejúschovy,pretožežalobcoviaodmietajúprijímaťplneniazaužívanie
nehnuteľností.Aksažalobcoviadomnievajú,žežalovaná užívaichnehnuteľnostibezprávnehodôvodu,
mohli podať žalobu o vypratanie a po vyhovení takejto žalobe by nasledovala exekúcia, v ktorej by

súdny exekútor zabezpečil vypratanie nehnuteľnosti žalovanou na základe exekučného titulu (rozsudku
ukladajúcemu nehnuteľnosť vypratať). Samotná výzva žalobcov na vypratanie nehnuteľnosti nie je
exekučným titulom, po doručení ktorej by bola žalovaná povinná nehnuteľnosť vypratať, t.j. žalovaná ak
nevypratala spornú nehnuteľnosť, nedopustila sa žiadneho protiprávneho konania.

22. Ako odvolací súd vyššie uviedol, ak chceli byť žalobcovia v konaní vo veci samej úspešní,
museli preukázať súčasne všetky predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody. Konanie zo
strany žalovaných, ktoré žalobcovia označili ako protiprávne nebolo možné vyhodnotiť po právnej
stránke ako protiprávne, preto bolo možné dospieť k záveru, že žalobcovia nepreukázali jeden zo
základných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorým je protiprávne konanie

zo strany žalovaných. Ak neexistuje protiprávne konanie žalovaných, nemôže existovať ani príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že zápis
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam svedčí v prospech žalobcov (k čomu súd prihliadol) a je možné
pripustiť, že na strane žalobcov vznikla škoda (aj na nehnuteľnostiach), avšak možno uzavrieť, že
sa tak nestalo v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných 1) a 2), ktoré žalobcovia popísali, pretože

popísané konanie žalovaných žalobcami nenaplnilo znaky protiprávnosti. Žalované konali pri podávaní
podnetovažalovaná2)priužívanínehnuteľnostivsúladesprávom,čojeokolnosťouvylučujúcoupriznať
žalobcom náhradu škody. Výškou škody na strane žalobcov sa už odvolací súd z dôvodu hospodárnosti
konania nezaoberal, pretože odpoveď na uvedenú spornú otázku nemôže priniesť žalobcom priaznivejší
výsledok sporu.

23. Na námietku žalobcov, že súd podľa § 118 ods. 2 neuviedol, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné, nebolo možné prihliadnuť.
V prejednávanej veci tvrdenia žalobcov 1) a 2) žalované žiadnym spôsobom nespochybňovali, t.j.
tvrdenia žalobcov sporné neboli, žalobcovia svoje tvrdenia preukázali listinnými dôkazmi, ktoré založili

do súdneho spisu (podnety žalovaných na preskúmanie nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov,
výzvu na vypratanie nehnuteľnosti a ďalšie). Súd vykonal dokazovanie založenými listinnými dôkazmi
a výpoveďami účastníkov konania a vo veci rozhodol. Vykonané dôkazy súd však po právnej stránkenevyhodnotilzhodneakožalobcoviaavyjadrilvrozsudkurozdielnyprávnynázorakovyjadriližalobcovia.
Súd ale nie je viazaný právnym názorom účastníkov konania.

24. Rovnako nebolo možné prihliadnuť na početné judikáty a rozhodnutia NS SR a iných súdov, ktoré
žalobcovia založili do súdneho spisu, pretože tieto rozhodnutia vychádzali z iného skutkového stavu, ako
bol zistený v tejto veci. Prevažná väčšina rozhodnutí síce hovorí tom, že advokát môže spôsobiť škodu
fyzickej osobe, avšak ide o prípady, keď advokát zastupuje svojho klienta a je medzi nimi záväzkový
vzťah na základe dohody o plnomocenstve, alebo ide o prípady, kedy advokát vypracoval konkrétny

písomný právny úkon (zmluvu), z ktorej vznikli práva a povinnosti aj tretím osobám (nie len jeho
klientovi), a dodatočne bolo zistené, že zmluva bola neplatná a došlo k porušeniu práv tretích osôb, ktorí
sa neskôr domohli svojho práva na náhradu škody. V prejednávanej veci ale žalobcovia netvrdia, že by
ich niekedy v minulosti žalovaná 2) ako advokátka zastupovala, alebo že by vypracovala zmluvu, ktorá
by sa žalobcov týkala, preto predložené rozhodnutia nebolo možné aplikovať na túto vec.

25. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol, rozhodol
vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

26. Žalobkyňa 2) v odvolaní namietla i správnosť rozhodnutia v časti náhrady trov konania podľa § 142
ods. 1 O.s.p.. To, že si žalovaná 1) ako právna zástupkyňa žalovanej 2) ako advokátka vyčíslila trovy

konania spočívajúce v prevzatí veci septembri 2013 a uplatnila si trovy právneho zastúpenia za všetky
ostatné úkony, žalobcovia považovali za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Žalovaná
1) konala za žalovanú 2) v tom istom rozmedzí ako konala sama za seba. To znamená, že nemá právo
dožadovať sa odmeny za prevzatie veci a zastupovanie v konaní, v ktorej je sama účastníčkou konania
ako žalovaná 1). Žalovanej 2)podľa názoru žalobcov nemala byť náhrada trov konania priznaná.

27. K názoru žalobcov sa priklonil v prejednávanej veci i odvolací súd. Žalovaná 1) je advokátkou a v
tomto konaní aj účastníčkou konania. Na základe plnej moci zo dňa 9.8.2013 uzavrela so žalovanou
2) dohodu o plnomocenstve a podaním doručeným súdu 8.12.2014 si vyúčtovala trovy právneho
zastúpenia za 5 úkonov právnej služby, prevzatie veci, účasť na pojednávaniach (6.9.2013, 17.10.2014
- odročené, 5.12.2014) a vyjadrenie k dôkazom 30.9.2013. V danej veci je možné uzavrieť, že z hľadiska

rozsahu žalovaná 1) ako právna zástupkyňa žalovanej 2) neposkytla žalovanej 2) žiadne úkony právnej
služby navyše oproti tomu, ako sa sama bránila v spore. Žalovaná 1) sa sama ako účastníčka konania
musela s vecou oboznámiť, t. j. nepatrí jej odmena za úkon právnej služby oboznámenie sa s vecou a
prevzatiezastúpenia. Napojednávaniach6.9.2013a5.12.2014vystupovalažalovaná1)akoúčastníčka
konania, za žalovanú 2) sa nevyjadrovala a podanie doručené súdu 30.9.2014 (č.l. 148) nie je podaním

právnej zástupkyne žalovanej 2), ale žalovanej 2) a nemožno ho nazvať ako vyjadrenie k dôkazom,
pretože v tomto podaní žalovaná 2) dôkazy vôbec nehodnotí. Z uvedených dôvodov žalovanej 2) nemala
byť priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia, pretože trovy právneho
zastúpenia žalovanej 2) nevznikli, žalovaná 2) sa vyjadrovala sama a ak sa nechala zastúpiť žalovanou
1) takéto trovy je potrebné považovať za neúčelné.

28. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s
poukazom na § 388 C.s.p. zmenil.
29.Rovnakýzáverplatíajpretrovyodvolaciehokonaniažalovanej2),žalovanej2)žiadnetrovynevznikli,
preto bolo dôvodné jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznať podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396
ods. 1 C.s.p.

Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).