Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. júl 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/445/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212798
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415212798.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu

Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený advokátom
Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10,
IČO: 35 855 673, konajúca prostredníctvom advokátky konateľky Mgr. Zuzany Bollovej, adresa pre
doručovanieOrangeSlovenskoa.s.,Metodova8,Bratislava,protižalovanejM.I.,nar.XX.X.XXXX,trvalo
bytom Ž.M. P. L., X. XXX/X, o zaplatenie sumy 166,44 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne, počítaný od
3.6.2014 do 29.4.2016 zo sumy 145,81 € v 10 € mesačných splátkach, posielaných počnúc mesiacom

august 2016 až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok
splatnosť celého plnenia.

Súd čo do zvyšku návrh žalobcu z a m i e t a .

Súd konanie o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia od žalovanej sumy 166,44 € z a s t
a v u j e .

Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v pomere 74,88%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podaným návrhom domáhal zaplatenia od žalovanej sumy 166,44 € s 8,25 %
ročnýmúrokomzomeškania,počítanýmod3.6.2014dozaplatenia.Žalobcauplatnenýnárokvyvodzoval
zo Zmluvy, ktorú uzavrel so žalovanou, pričom žalovaná suma pozostávala zo sumy 145,81 €, ktorú
žalobca žiadal priznať z toho dôvodu, že žalovaná nezaplatila cenu poskytovaných služieb v období
od januára 2014 do marca 2014. Žalovaná suma je ďalej tvorená sumou 20,63 €, ktorú žalobca žiadal
priznať titulom náhrady škody. Poukázal na to, že pri uzavretí zmluvy bol žalovanej odpredaný mobilný

telefón/telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu 1 €, pričom predajná cena predmetného mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia bola 100 €. Žalobca v návrhu konštatoval, že uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho
akciovou cenou, čiže predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná žalobcovi spôsobila tým, že získala
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom
Dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj
základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas za

poskytnuté služby. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov,
ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany
žalovanej, a žiadal priznať škodu vo výške 20,63 €.2. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť s poukazom na hospodárnosť konania
ospravedlnil a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Doručil súdu čiastočné späťvzatie návrhu,
z ktorého je zrejmé, že návrh čo do sumy 166,44 € berie späť a konanie v tejto časti žiada zastaviť,

nakoľko žalovaná uvedenú sumu zaplatila po podaní návrhu a to dňa 29.4.2016 ( platby evidované na
účte žalobcu).

3. Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu, doručenie mal riadne vykázané, neúčasť
neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd konal aj v jeho neprítomnosti.

4. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že je ochotná dlh zaplatiť, avšak vzhľadom na svoju finančnú
situáciu požiadala o splátky vo výške 10 € mesačne. Poukázala na to, že je evidovaná na úrade práce,
pracuje na dohodu a poberá dávky v hmotnej núdzi. Jej mesačný príjem je spolu cca 180 €. Žije sama
s deťmi vo veku 18 a 11 rokov, ktoré chodia do školy. Výživné má určené spolu vo výške 60 €, pričom
otec detí ho platí nepravidelne. Býva v podnájme, za ktorý platí 300 €, finančne jej pomáhajú rodičia.

5. Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení platnom a
účinnom v čase uzavretia Zmluvy, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

6. Podľa § 43 ods. 2 toho istého zákona podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

7. Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ toho istého zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu
uzavretia Dodatku, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o pripojení verejných
služieb podľa tohto zákona.

9. Podľa § 44 ods. 1 toho istého zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti, alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí

pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ toho istého zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

11. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase vzniku právneho vzťahu,
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

17. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

18. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

19. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 20.3.2010 Zmluvu

o pripojení č. A4951876. V zmysle uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovanej účastnícky program
„ Volenia všetkým 100+ Deň - Nonstop zdarma “. Dňa 31.5.2012 účastníci konania uzatvorili aj Dodatok
k predmetnej zmluve, v zmysle ktorého podľa čl. 1 odpredal žalobca žalovanému mobilný telefón Nokia
300 za kúpnu cenu 1 €, pričom bežná maloobchodná spotrebiteľská cena mobilného telefónu bez zľavy
bola 100 €. Žalobca súdu predložil aj Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.,
ktoré boli účinné od 1.1.2014. VOP účinné ku dňu uzavretia Zmluvy a Dodatku súdu nepredložil.
Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.

20. Z uvedených listinných dôkazov súd zistil, že strany sporu síce uzavreli Zmluvu o pripojení v zmysle

zákona č.610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a Dodatok k zmluve v zmysle zákona č.
351/2011Z.z. o elektronických komunikáciách, ktoré však nie sú upravené ako typ zmluvy v Obchodnom
zákonníku ani Občianskom zákonníku, dostatočne si však určili predmet svojich záväzkov, čím uzavreli
v zákone výslovne neupravenú, tzv. nepomenovanú zmluvu, na základe ktorej vzniklo veriteľovi
(žalobcovi) právo na plnenie od dlžníka (žalovanej) a dlžníkovi vznikla povinnosť splniť záväzok. Žalobca

pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti,
pričom žalovaná pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto je zrejmé, že strany sporu uzatvorili zmluvu spotrebiteľskú.

21. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu, súd konanie čo do sumy 166,44 € zastavil ( § 145 ods.2

CSP). Predmetom konania potom ostal úrok z omeškania zo sumy 166,44 € vo výške 8,25 % počítaný
od 3.6.2014 do 29.4.2016.

22. Žalovaná využívala služby žalobcu, avšak cenu za poskytnuté služby neplatila riadne a včas.
Žalovaná nezaplatila faktúru č. 5242305297 zo dňa 9.3.2014, splatná dňa 23.3.2014 za zúčtovacie

obdobie od 6.3.2014 do 5.4.2014 vo výške 6,22 €, nezaplatila faktúru č. 524231274 zo dňa 9.3.2014,
splatná dňa 23.3.2014 za upomienku vo výške 5 €, nezaplatila faktúru č. 5238561800 zo dňa 9.2.2014,
splatná dňa 23.2.2014 za zúčtovacie obdobie od 6.2.2014 do 5.3.2014 vo výške 65,05 €, nezaplatila
faktúru č. 5234794116 zo dňa 8.1.2014, splatná dňa 22.1.2014 za zúčtovacie obdobie od 6.1.2014
do 5.2.2014 vo výške 74,54 €. Žalobca časť pohľadávky vo výške 5 € odpísal, a preto si ju v konaní

neuplatňuje. Vzhľadom na to, že žalovaná nezaplatila riadne a včas cenu poskytovaných služieb, vzniklo
žalobcovi právo na zaplatenie sumy spolu 145,81 €. Uvedenú sumu žalovaná po podaní návrhu zaplatila
(zaplatila sumu 166,44 € z čoho suma 145,81 € je za poskytnuté služby). V tejto časti súd vzhľadom na
čiastočné späťvzatie konanie zastavil. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.

23. Žalovaná sa s plnením dostala do omeškania, a preto žalobcovi vzniklo aj právo na zaplatenie
úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z

omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 (§ 10
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinný od 1.2.2013). Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku
z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti každej faktúry. Žalobca si však uplatnil úrok z
omeškania len od 3.6.2014, čiže počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenieuvedenejvpokuseopokonávku.Súdpretopriznalžalobcoviúrokzomeškaniaod3.6.2014do29.4.2016
(do zaplatenia sumy 145,81 € žalobcovi). Výška úroku za uvedené obdobie je 22,94 €.

24. Súd zohľadnil finančné a sociálne pomery žalovanej vyššie uvedené, a povolil jej mesačné splátky vo
výške 10 €. V prípade ak však žalovaná splátky nebude splácať riadne a včas , bude to mať za následok
splatnosť celého plnenia ( § 232 ods. 4 CSP ).

25. Žalobca po tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty, pristúpil k zmene

svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu škody vo
výške, rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/komunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 99 € (100 € - 1 €). Žalobca si
uplatnil škodu vo výške 20,63 €, pričom pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých
mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti
zo strany žalovanej. Uvedenú sumu žalobca považuje za škodu, vzniknutú porušením povinnosti

žalovanej. Žalobca poukazuje na to, že žalovaná si bola v zmysle Dodatku vedomá, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je jej predávané za cenu, uvedenú v čl. 1, bod 1.3 Dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa
žalovaná zaviazal a užívať služby po dobu, dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného

telefónu/telekomunikačné zariadenie).

26. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu viazanosti, ktorá
bola 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať

podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občiansko-právnej zodpovednosti: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

27. Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných

záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne
spojenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich

zodpovednosť za škodu nie je daná.

28. V prejednávanej veci zo strany žalobcu, nesúceho dôkazné bremeno, nebolo preukázané už
splnenie predpokladu, uvedeného v bode 1. (protiprávneho úkonu). Vychádzajúc zo skutkového
vymedzenia žaloby a predložených dokladov žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu

nezotrvala po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku k zmluve. Pri tomto závere súd vychádza
z toho, že spôsob ukončenia Zmluvy o pripojení je uvedený v čl. 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy)
Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP),
ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných
strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. VP

ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov. Podľa čl. 2 VP
(Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na
základe Zmluvy, uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa čl. 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom
jej podpísania. Aj, keď žalobca súdu nepredložil VOP účinné ku dňu uzavretia Dodatku, vyššie uvedené
skutočnosti sú súdu známe z iných konaní (rovnako je uvedené upravené aj vo VOP predložených

žalobcom , ktoré sú účinné od 1.1.2014).

29. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne (§ 40 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej Zmluvy o pripojení
nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že ak platné ukončenie zmluvy so žalovanou preukázané nebolo, a

teda žalovaná svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu do 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku
splnil, čím nie je daný predpoklad č.1( protiprávny úkon) vzniku škody.30. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala

(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.
j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou,

spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný bez vecí (R 55/1971). Podľa žalobcu
mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, pričom
konštatoval, že pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli
od uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Aj
keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu k uvedenej škode by nedošlo.

Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu
tento predáva zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel, sledovaný teraz žalobcom podanou
žalobou, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi
skutočnouaakciovoucenouzariadenia,ajkeďzníženoužalobcom, takniejenásledkom(tvrdeného,ale
nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom

a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho
rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné zariadenie obdržal
dojednanú kúpnu cenu.

31. S vyššie uvedeným záverom je splnené zároveň aj nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom
záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by
nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovi nevzniklo právo na uplatnenú náhradu škody vo výške
20,63 €. Po čiastočnom späťvzatí návrhu predmetom konania už bol len úrok z omeškania zo sumy
20,63 € (ako časť sumy 166,44 €) za obdobie os 3.6.2014 do 29.4.2016. Keďže žalobcovi nevzniklo
právo na náhradu škody súd zamietol jeho návrh na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 20,63 €.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Jeho
úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení 87,44% zo žalovanej sumy 192,99 € ( istina 166,44 €
plus vyčíslenú úrok z omeškania 26,55 €), úspech žalovanej predstavuje 12,56 % (neúspech žalobcu
je úspechom žalovanej). Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 74,88 % (87,44 % mínus 12,56 %).
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).