Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/958/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112228778
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112228778.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právne veci žalobcu: BL X. debt, s.r.o. so sídlom v Y., J. XX, IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného spoločnosťou H. - J. s.r.o., so sídlom v Y., J. XX, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanej:
A. G. nar. XX.X.XXXX, bytom U., J. 1, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: OZ právna
pomoc spotrebiteľom, so sídlom U., H. XX, IČO: XXXXXXXX, zastúpeného G.. O. D., advokátom, H.
baštová 2, U., o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Košice I č.k. 36Cb/68/2013-80 zo dňa 14.8.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania 16,34 eur do troch dní
od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, vyslovil, že žalobca nemá právo na
náhradu trov konania a priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej právo na náhradu trov
konania proti žalobcovi vo výške 58,78 eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. O. D., advokáta, so sídlom H. baštová 2, U., v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Uvedeným rozsudkom prvostupňový súd rozhodol o peňažnom nároku žalobcu vo výške 248,95 eur
s príslušenstvom uplatnenom titulom zaplatenia zmluvnej pokuty, keď konštatoval prvostupňový súd,
vychádzajúc z vykonaného dokazovania, že žaloba o zaplatenie sumy 248,95 eur s príslušenstvom ako
zmluvnej pokuty je nedôvodná, zmluvná pokuta tak ako bola medzi účastníkmi dohodnutá, teda bez
závislosti jej výšky od doby riadneho a včasného plnenia si povinnosti žalovanej (ako aj každého iného

spotrebiteľa) spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je teda neprijateľnou podmienkou, pričom táto je zo zákona neplatná. Na základe neplatnej
zmluvnejpodmienkynebolomožnévtejtočastipriznaťžalobcoviplnenie,apretosúdžalobuozaplatenie
zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.

Pri svojom rozhodovaní súd zohľadnil tiež skutočnosť, že v obdobnom prípade (čo do podmienok
uloženia zmluvnej pokuty) rozhodovali už iné súdu, v ktorých bola zmluvná pokuta rovnakého významu
vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr. Okresný súd Prešov pod sp.zn. 17C/23/2010
a 17C/112/2010) a mal za to, že by bolo v príkrom rozpore s princípom právnej istoty, aby súdy v
obdobných veciach (o nárokoch uplatnených na tých istých skutkových základoch) rozhodovali rôzne,
čo je podstatný dôvod, pre ktorý nebolo možné (s poukazom aj na ust. § 53a O.s.p.) návrhu týkajúceho

sa zmluvnej pokuty spolu s príslušenstvom vyhovieť.Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalobca
nebol v konaní úspešný, nemá právo na náhradu trov konania, pričom žalovaná ako úspešný účastník

si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi vedľajším účastníkom na strane žalovanej a žalobcom
súd rovnako odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi priznal plnú náhradu trov

potrebných na účelné bránenie práva žalovanej ako spotrebiteľa, a to vo výške 58,78 eur. Trovy
vedľajšieho účastníka spočívali v trovách jeho právneho zástupcu, boli vyčíslené a priznané v súlade s
ust.§10ods.1,§14ods.1,§16ods.3vyhl.č.MSSR655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátov
za poskytovanie právnych služieb a pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby po 21,58 eur
(prevzatieaprípravazastúpenia,písomnévyjadreniekžalobe),tedaspoluvovýške43,16eur,čospolus
režijným paušálom k týmto úkonom po 7,81 eur predstavuje sumu 58,78 eur, na úhradu ktorých zaviazal

prvostupňový súd neúspešného žalobcu zaplatiť ich k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
konania v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal včas odvolanie žalobca.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej zmenil a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Zároveň žiadal, aby
odvolací súd zaviazal vedľajšieho účastníka na strane žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací dôvod zakladal na ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p., teda, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával názor, že trovy právneho zastúpenia, ktoré
sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatnil vedľajší účastník, neboli nevyhnutne potrebné na účelné
bránenie práva. Uviedol, že vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany
spotrebiteľov. Združenie, ktorého hlavnou náplňou jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov, má zákonom

priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam už tým, že v konaní nemusí
preukázať právny záujem na výsledku sporu. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenia napĺňa
svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského
združenia vyplýva, že dané združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je
schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Ak

by nebola potrebná odborná pripravenosť spotrebiteľského združenia, mohlo by poskytnúť predmetnú
ochranu aj iné občianske združenie zastúpené právnym zástupcom rovnako ako spotrebiteľské
združenie.

Žalobca nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje
účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej
problematiky a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu. Zastáva názor, že vedľajší účastník
do konania nepriniesol žiadny prínos vo svojom vyjadrení ako i v mnohých iných konaniach, žiadal
návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku bez vzťahu ku

konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať bez
úradnej povinnosti.

Mal za to, že vedľajší účastník ako subjekt zriadený za účelom pomoci odborného zastúpenia

spotrebiteľov v súdnom konaní, teda spôsobilý na zastupovanie spotrebiteľov si neúčelne uplatnil trovy
vynaložené na jeho právne zastúpenie v rozpore so zámerom zákonodarcu. V predmetnom konaní tak
vzniká pochybnosť, či cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z
priznaných trov konania.

V závere svojho odvolania citoval ustanovenie § 101 ods. 3 O.s.p. a mal za to, že výzva adresovaná
účastníkom konania sa použije vtedy, ak súd bude vyzývať účastníkov, aby sa vyjadrili o určitom návrhu,
ktorý sa týka postupu a vedenia konania a v prípade, ak by súd chcel použiť vyššie uvedené ustanoveniena prípad vyjadrenia sa účastníka konania k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, podotkol, že
použitie citovaného ustanovenia neprichádza v tomto prípade do úvahy, nakoľko by nešlo o vyjadrenie
sa k postupu a vedeniu konania.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutom výroku potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Zastával názor, že vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho vyjadrenie k žalobnému návrhu bolo
nanajvýš účelné, pretože žaloba žalobcu bola v celom rozsahu nedôvodná a zdôraznil, že ak by si
žalobcauplatňovalpohľadávkyvsúladesozákonom,nemalbyproblémstrovamivedľajšiehoúčastníka,
hoci by bol zastúpený v každom konaní právnym zástupcom. Dôvodom sporu o opodstatnenosť trov
konania vedľajšieho účastníka je preto vedomé a masívne si uplatňovanie nezákonného nároku zo
strany žalobcu.

Poukazujúc na Nález ÚS ČR sp.zn. IV. ÚS 2513/09 zo dňa 2.2.2010 (N 17/56 SbNU 169) uviedol, že v
tomto prípade išlo o trovy právneho zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli s konaním. Vyjadrenie k
žalobnému návrhu bolo vykonané s náležitou starostlivosťou a relevanciou potom, ako sa oboznámil s

obsahom žalobného návrhu a jeho príloh. Vedľajší účastník svoje právne a skutkové posúdenie prípadu
vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patri, preto nie je tento úkon ani nadbytočným. Vyjadrenie vedľajšieho
účastníka bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa, pričom úkon
nebol ani nadmerný, pretože uplatnená hodnota trov konania je vypočítaná v súlade s vyhl.č. 655/2004
Z.z.

Z vyššie uvedených dôvodov považoval trovy právneho zastúpenia za nanajvýš účelné aj s prihliadnutím
na charakter sporového procesu.

Zdôraznil, že vedľajší účastníka je riadnym účastníkom, teda v súlade s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR aj
Občianskym súdnym poriadkom má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta od začiatku konania,
nie iba podľa náročnosti prípadu. A ak zákon garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom
konaní, pochybnosť o účelnosti vynaloženia takýchto trov konania je v rozpore so zákonnou garanciou

práva na zastupovanie. Právo vedľajšieho účastníka vstupovať do spotrebiteľských sporov je dané
článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým sa ukladá zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov,
ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu záujmov
spotrebiteľov.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania musí vziať zreteľ aj na tú skutočnosť (okolnosť uplatneného
nároku), že navrhovateľ si vo viacerých konaniach sústavne a vedome uplatňoval proti spotrebiteľom
neprijateľnú zmluvnú pokutu, ktorá bola viackrát právoplatne súdmi judikovaná a prehlásená za
neprijateľnú. Napriek tomu žalobca tento zákaz ignoruje a profituje z uplatňovania si neprijateľných

zmluvných podmienok.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné.

Odvolacísúdpodľa§219ods.2O.s.p.konštatujesprávnosťrozsudkuvnapadnutejčastiatovovzťahuk
trovám konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, vrátane jeho odôvodnenia a v celom rozsahu

sa s ním stotožňuje.Na doplnenie dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti a k odvolaniu žalobcu, odvolací
súd uvádza nasledovné:

Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní vychádzal z názoru o neúčelnosti vynaložených trov právneho
zastúpenia vedľajším účastníkom, považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že toto nemožno
považovať za dôvodné.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Zcitovanéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,žepredpokladompotrebnýmprevzniknárokunanáhradu
trov konania je účelnosť vynaložených trov na uplatnenie alebo bránenie práva. V prejednávanej veci

bola žalovaná v plnom rozsahu úspešná, preto jej prináleží náhrada trov konania, pričom tento osud
zdieľa aj vedľajší účastník. Je teda nesporné, že vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov
konania, a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa skúmať, či trovy konania uplatnené vedľajším
účastníkom je možné považovať za účelne vynaložené. Pre účelnosť trov platí, že trovy vynaložené
účastníkom konania, vrátane vedľajšieho účastníka musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným

postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného
nároku, resp. procesná obrana proti tvrdenému nároku.

Vtejtosúvislostiajodvolacísúdjetohonázoru,žetrovykonaniavedľajšiehoúčastníkamožnopovažovať

za účelne vynaložené na bránenie práva žalovanej spočívajúce v dvoch úkonoch právnej služby a
to - v príprave s prevzatím zastúpenia a písomného podania na súd (vyjadrenia k žalobe). Niet totiž
pochybnosti o tom, že uplatnené trovy konania zo strany vedľajšieho účastníka boli vynaložené v
súvislosti s úkonmi vykonanými v prospech žalovanej a v súvislosti s právnymi službami, ktorých
vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu.

Rovnakosaodvolacísúdnestotožňujestvrdenímodvolateľa,ževedľajšíúčastníknemáprávonaprávne
zastúpenie resp., že má konať v konaní sám bez nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko
tento názor žalobcu nemá oporu v procesnom práve.

Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p.). Účastník sa môže dať v
konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 O.s.p.). Ako zástupcu si účastník vždy môže zvoliť
advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 O.s.p.).

Z týchto ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že vedľajší účastník, rovnako ako účastník konania
má právo na zastúpenie v konaní advokátom. Toto právo mu patrí bez ohľadu na to, či niekto z jeho
členov má právnické vzdelanie alebo nie. Právo na právnu pomoc vyplýva aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku
o trovách konania vedľajšieho účastníka podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade vedľajší
účastník, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z trov právneho
zastúpenia a to za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu podľa § 10

ods. 1, § 13a ods. 2 písm.b/ a § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v sume 8,30 eur + 1x režijný paušál v sume 8,04 eur (za rok 2014),
teda spolu 16,34 eur, na náhradu ktorých súd zaviazal neúspešného žalobcu v súlade s ust. § 149 ods.
1 O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.