Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208792
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215208792.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Advocate, s. r. o. so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná ako advokát konateľ JUDr. Martin
Máčaj, proti povinnej: U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., G. XX/XX, o vymoženie sumy 100,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 31. augusta

2015 č.k. 5Er/788/2015-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60 o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 09.03.2015 (EX 18471/15). Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na

ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1,
2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v znení účinnom
do 31.12.2014 (ďalej aj „ZoRK“), § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 veta prvá, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, článkom 3 Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ako aj zisteným skutkovým stavom. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že preskúmal oprávnenou predloženú zmluvu o úvere č. 409100738 zo dňa 27.08.2012 a

rozhodcovskú zmluvu zo dňa 27.08.2012, uzavretú medzi povinnou a oprávnenou, podľa ktorej: "všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 409100738 uzatvorenej dňa 27.08.2012, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom

rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu.

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,

ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založenáprávomoc Stáleho rozhodcovského súdu." Predmetný právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský. Dospel
k záveru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú
rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky tým, že znemožňuje spotrebiteľke
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľky. Spotrebiteľke
je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
keď oprávnenou je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci
kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec

oprávnenej najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Doložka nebola
dojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľky,alenazačiatkuzmluvnéhovzťahu.Predtlačenépoučenie
oprávnenej v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa
nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnená si
tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnila. Ďalej uviedol, že kvalifikačným kritériom pre záver,
že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred

pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy
je, že spotrebiteľka v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stratila právo brániť sa voči
nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto vyhodnotil
ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S

poukazom na uvedené skutočnosti zistil, že rozhodnutie predložené v tomto konaní ako exekučný titul
nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci
konať a rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom
buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná.

Oprávnenánapadlauznesenievzákonnejlehoteodvolanímzdôvodunesprávnehoprávnehoposúdenia
veci a neúplného zistenia skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. Žiadala, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mala za to, že v
prejednávanej veci súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Poukázala na
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a 45 ods. 1 a 2 ZoRK a uviedla, že súd na správne

zistený skutkový stav aplikoval nesprávne právny predpis. Konštatovala, že formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v
prejednávanejvecirozhodcovskýrozsudok)apreskúmavanímmateriálnejstránkyzisťujeexekučnýsúd,
či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými
mravmi). Exekučný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku

exekučného titulu. Postupom súdu prvého stupňa v predmetnej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45
ZoRK došlo k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázala na
to, že oprávnená s povinnou uzatvorila rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZoRK formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská

doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné,
konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Zdôraznila, že povinnej nebola odňatá možnosť obrátiť sa, v prípade
akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere, na všeobecný súd a v danej veci konajúci
súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Komárno. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť, rozhodnutie vyššej súdnej
úradníčky je vecne správne.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

§ 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak
máodvolacísúdzato,žeprvostupňovýsúdnielenvecnesprávnerozhodol,alevodôvodnenísasprávne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

V predmetnej veci, z obsahu spisu, je zrejmé, že exekučné konanie začalo dňa 08.03.2015,

kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica o návrhu na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 09661/14 zo dňa 27.11.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.12.2014 a vykonateľnosť dňa 02.01.2015, podkladom ktorého bola zmluva o
úvere č. 409100738 zo dňa 27.08.2012. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie doručenou dňa 07.05.2015 na Okresný súd Komárno požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie proti povinnej. Následne súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej

a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená,musíbyťvkaždomštádiukonaniaibeznávrhuzastavená.VrozhodnutiachNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012 č. k. 6Cdo/143/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň

povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo
postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na

návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu,tátolehotaneplatí,akideoexekučnýtitulpodľa§41ods.2písm.c)ad)Exekučnéhoporiadku.
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Z uvedeného vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s príslušnými právnymi
predpismi je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi

s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby

spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu

prvého stupňa, ktorý správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď
preskúmal v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
rozhodcovskúzmluvu.Súdprvéhostupňadospelksprávnemuprávnemuzáveru,odvolávajúcsana§53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, že takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola spôsobená značná
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky. Zásadnou právnou

otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská zmluva k úveru, na základe ktorej rozhodcovský
súd rozhodol, je neprijateľnou podmienkou. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť
riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, že o rozhodcovskú zmluvu,
ktorá vyžaduje, že spory môžu byť síce riešené aj v súdnom konaní, ide aj vtedy, ak výber jednej z

alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej, že síce spotrebiteľka podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a príslušným súdom Slovenskej republiky, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej
zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávnenej ako dodávateľky, spotrebiteľka by bola
nútená nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľky je totiž rovnocenné, či
riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania jej vnúti štandardná zmluvná klauzula,

alebo dodávateľka svojim konaním. Spotrebiteľka má byť chránená pred oboma. Práve proti možnosti
dodávateľov diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-
právnej ochrany pred štandardizovanými typmi zmlúv.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojím obsahom najbližšie problémovej

rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany
a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula
neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo
odvrátil. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom

bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej (typovej, adhéznej) zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočneuplatňuje svoje práva, tak spravidla využíva pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom
nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú
zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie

nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by napadla myšlienka namietať neprijateľnosť
rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca
vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka
je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj
rozhodcuztohtoprávnehoposúdeniavyvodiťvšetkyprávnedôsledky,aposkytnúťnáležitúochranupred

neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať
proces tvorby zmluvy ustanovený v OZ. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu,
keďnepoznajúpravidlározhodcovskéhokonaniaaprirodzenenevenujúdostatočnúpozornosťtejtočasti
formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto
nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie
sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok

argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma a odsudzuje ho ako konanie
hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva
presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval
rozhodcovskú zmluvu.

Nepochybnejemožnékonštatovať,žeideovopreddodávateľkou(oprávnenou)naformulovanézmluvné
klauzuly vrátane rozhodcovských zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľka nemôže takúto formulárovú
(adhéznu, typovú) zmluvu meniť. Taktiež je nutné konštatovať, že bez podpísania rozhodcovskej zmluvy
by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Na strane oprávnenej je dôkazné bremeno preukázať, že
spotrebiteľka - povinná si individuálne vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené

žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy.
Nie povinná - spotrebiteľka má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale oprávnenú
- dodávateľku zaťažuje dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak si spotrebiteľka individuálne
vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky
arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné prijať. Dôvodne je možné konštatovať,

že oprávnená si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnila. Ak
spotrebiteľka mala vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mala by nepochybne
tieto pravidlá poznať. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská zmluva bola medzi
účastníkmi konania individuálne dojednaná. Oprávnená s odbornou starostlivosťou musela vedieť, že
nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol
vo výroku vecne správne, keď zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto
odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.