Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216197
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815216197.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. S., nar.
XX.XX.XXXX,zastúpenáopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyvPrievidzi,dieťarodičov
matky: R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., N. X/XX, zastúpená JUDr. Ingrid Novákovou, advokátkou so
sídlom Handlová, ul. ČSA č. 12 a otca: N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., C. č. XX/XX, korešpondenčná

adresa: R., P. č. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 28. februára 2016, č. k. 15P/54/2015-135, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti , výroku I. a II. o zvýšenie výživného otca na maloletú
B. a určenia nedoplatku na výživnom titulom zvýšenia výživného, z r u š u j e a vec mu v
r a c i a na ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k
maloletej B. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.
zn. 11P/59/2014 zo dňa 30.12.2014 zo sumy 160,- eur na sumu 190,- eur počnúc 1.9.2015, ktoré
výživné je povinný platiť k rukám matky dieťaťa, mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa

prechádzajúceho mesiaca. Nedoplatok na výživnom z titulu zvýšenia výživného za dobu od 1.9.2015
do 31.1.2016 v sume 150,- eur je otec dieťaťa povinný splácať v mesačných splátkach spolu s bežným
výživným v sume po 10,- eur, k rukám matky dieťaťa počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného
zaplatenia pod stratou výhody splátok pri vynechaní jednej mesačnej splátky. Návrh otca na zníženie
výživného zamietol .

2. Právne vec posúdil podľa § 78 ods. 1,3 a § 62 ods. 1,2,4 a 5 Zákona o rodine .

3. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že matka podaným návrhom zo dňa 30.09.2015
žiadala , aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej B. zo sumy 160,- eur na sumu 250,- eur
od 1.9.2015. B. je študentkou druhého ročníka Strednej umelecko-priemyselnej školy, odbor fotografia
a média v Uherskom Hradišti, ktorý učebný odbor je finančne veľmi náročný. Otec prisľúbil v minulom

konaní o zvýšení výživného, že bude prispievať na zvýšené výdavky, pričom prispel len dvakrát. Na
ďalšie zvýšené výdavky neprispel, išlo o poplatok za študijný pobyt v Berlíne s vreckovým, poplatok
za opravu fotoaparátu, za školu v prírode. V súvislosti so štúdiom dcéry vznikajú výdavky, a to internát
1200,- Kč s úhrada preddavkov zálohovo v sume 3.500,- Kč, elektrina na internáte 200,- Kč ročne,
poplatok za internet 1,4 eur mesačne, strava na internáte 55,- eur mesačne, obedy v škole do 22,-eur
mesačne, poplatok za ISIC kartu 260,- Kč, cestovné približne 50,- eur vrátane MHD a prímestských

spojov, ďalej sú to výdavky na oblečenie a hygienické a kozmetické prípravky. Každý školský rok
študenti povinne absolvujú študijné poznávacie pobyty a v tomto školskom roku ide o študijný pobyt vRíme, ktorého náklady ešte nie sú známe. Dcéra si musí zakupovať študijné pomôcky, a to vývojnicu
22,- eur, fotopapier 250,- Kč, filmy, mesačne spotrebuje aj 5 - 10 ks filmu pri cene 5 - 6,- eur, ďalej
zakúpila statív za sumu 185,50 eur, učebnice a pracovný zoši z anglického jazyka . Matka dáva dcére

vreckové 20,- eur na týždeň, z čoho si platí desiatu, resp. iné výdavky, mobilný telefón 12,- eur hradí
otec. Na zakupovanie liekov a sprejov vynakladá maloletej 10,- eur mesačne, každoročne ďalej
absolvuje liečebný pobyt v Dolnom Smokovci, kde len cestovné výdavky sú 80,- eur, náklady za
pobyt 21,- eur. Matka je nezamestnaná, do 30.7.2015 opatrovala ťažko zdravotne postihnutého syna,
aktuálne poberá rodinné prídavky a výživné na mal. B. 160,- eur, urobila si opatrovateľský kurz a hľadá

si prácu. Výdavky na dcéru čiastočne pokrýva z úspor z dedičstva po smrti starej matky a príležitostne
si privyrobí pletením 20,- eur mesačne. Výdavky na domácnosť sú vo výške 183,- eur mesačne, platby
za elektrinu 30,- eur mesačne, plyn 16,-eur štvrťročne, platby za TV a internet 16,90 eur, platba
za mobil 15,-eur, výdavky na stravu 100, - eur mesačne, výdavky na lieky matke 21,-eur mesačne.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, okresný súd
považoval zhodnotiac jednotlivé vykonané dôkazy návrh matky na zvýšenie výživného za čiastočne

dôvodný. Predmetom konania bol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú B. zo sumy 160,-
eur na sumu 250,- eur a oproti tomu návrh otca na zníženie výživného na sumu 120,- eur mesačne.
Naposledy bolo výživné upravované rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 11P/59/2014 zo dňa 30.12.2014
na sumu 160,- eur. V tej dobe bola maloletá študentkou prvého ročníka tej istej školy, nemala však také
vysoké výdavky na štúdium, matka mala približne rovnaký príjem a otec mal príjem z úrazovej renty a

príjem zo zamestnania. Podstatné preto bolo posúdiť a porovnať pomery na strane tak oboch rodičov
ako i maloletej B. a vyhodnotiť, či nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného
a ak áno v akom rozsahu. Maloletá B. je od 1.9.2015 študentkou 2.ročníka strednej umeleckej školy
a študuje učebný odbor fotografie a médiá. Len v tomto školskom roku predstavujú jej najväčšie
výdavky značnénákladynazakúpenieškolskýchpomôcok,prístrojovapracovnéhomateriáluvzhľadom

na učebný odbor. V mesiaci september 2015 si zakupovala fotomateriál v sume 610,- Kč, t.j. približne
22,- eur, absolvovala školu v prírode s výdavkom 81,39 eur, na ktorý prispel otec polovicou. Ďalej však
matka platila poplatok za študijný pobyt v Berlíne 180,13 eur, vreckové 50,- eur, následne platila
ďalší poplatok za školu v prírode spojené s fotografovaním 2.000,- Kč, pričom na týchto výdavkoch sa
otec odmietal podieľať. V mesiaci november 2015 si zakúpila stativ v sume 4240,- Kč. Medzi bežné

výdavky maloletej naďalej patrí platba za internát 44,52 eur, preddavky za ubytovanie v sume 129,85
eur, platba za elektrinu ročne 7,42 eur za internet 1,4 eur mesačne, ďalej za stravu na internáte
55,- eur mesačne, obedy v škole do 22,- eur mesačne. Mesačné cestovné činí približne najmenej
50,- eur pri jednej ceste z Uherského Hradišťa do Handlovej približne 3,33 eur v závislosti od
toho ako cestuje, pričom chodí domov každý týždeň. V tomto školskom roku absolvuje maloletá

aj študijný pobyt v Taliansku - Grécku s výdavkom 12.500,- Kč. Aj v priebehu konania si musela
maloletá zakúpiť ďalšiu učebnú pomôcku - objektív CanonEF v hodnote 108,20 eur kúpou zo dňa
19.1. 2016., ďalšie fotomateriály, filmy a podobne. Okrem toho sú to výdavky na zakúpenie jazykovej
učebnice, bežných školských potrieb - zošity, perá. Maloletej dáva matka týždenne vreckové 20,- eur.
Uvedené potreby hodnotí súd ako odôvodnené a nejde o žiadne nerozvážne nakladanie s finančnými

prostriedkami matkou ako sa snažil tvrdiť otec. Je pravdou, že študijný odbor maloletej je mimoriadne
finančne náročný, pričom celkové náklady sú umocnené i tým, že maloletá študuje v ČR a je ubytovaná
na internáte. Ide však v konečnom dôsledku o jej prípravu na budúce povolanie v rámci jej všestranného
vývinu, preto sú rodičia povinní tieto výdavky pokryť. Súd teda vidí zmenu pomerov predovšetkým v
potrebáchmaloletej,ktorésúvyššieakovčaseposlednejúpravyvýživnéhoajefinančnénáročné pokryť

všetky odborné prístroje, pomôcky, pomocný materiál. Pokiaľ otec poukazoval na možnosť zakúpiť
napríklad statív za nižšiu sumu, súd prisvedčuje správnosti argumentu matky, ktorá uviedla, že dcéra
potrebuje profesionálne pomôcky určené nie pre bežných používateľov. Keď súd zobral do úvahy len
mesačný výdavok na internát 44,50 eur, elektriku a internet priemerne 2,- eurá mesačne, strava na
internáte 55,- eur, obedy v škole 22,- eur, cestovné 50,- eur, učebné pomôcky a materiál priemerne

50,- eur mesačne, ročné výdavky na školu v prírode 80,- eur, učebný pobyt v zahraničí Taliansko
460,- eur a liečebný pobyt v Tatrách približne 100,- eur /priemerne mesačne tieto tri výdavky 55,- eur/,
so zohľadnením nákladov na ICE kartu predstavujú len tieto náklady mesačne približne sumu 300,-
eur. V týchto nie sú zahrnuté výdavky na vreckové, ošatenie, obuv, kultúrne vyžitie, zakupovanie liekov,
kozmetiky a podobne. Matka dieťaťa si plní pritom svoju vyživovaciu povinnosť sčasti aj výkonom

osobnej starostlivosti o maloletú, pretože musí dcéru vychystať do školy, stará sa o jej potreby v
domácnosti kde spolu s deťmi býva. Nemožno za tohto stavu od matky vyžadovať, aby sa na týchto
zvýšených výdavkoch podieľala výlučne sama. Súd starostlivo zvažoval aj pomery na strane oboch
rodičov a ich možnosť podieľať sa na finančnom pokrytí výdavkov dcéry svojim príjmom. Matkamaloletej počnúc dňom 31.7.2015 prišla o opatrovateľský príspevok na syna, ktorý poberala vo výške
približne 206,- eur do 31.7.2015. V súčasnej dobe je nezamestnaná, absolvovala opatrovateľský kurz
a v rámci aktivačných prác formou dobrovoľníckej činnosti dosahuje predpokladaný príjem približne

197,-eur. Výdavky na bývanie má v sume približne 220,- eur. Ďalší syn rodičov je v súčasnej
dobe vysokoškolákom a otec platí na jeho výživu mesačne sumou 150,- eur . Ide teda čiastočne o
pokles príjmu na strane matky, ktorý mala z príspevku na zaopatrovanie a tento si čiastočne vyvažuje
prácou v rámci aktivačnej činnosti s predpokladaným príjmom do 190,-eur mesačne. Na druhej strane
otec dieťaťa v čase poslednej úpravy výživného poberal úrazovú rentu a začínal pracovný pomer u

svojho posledného zamestnávateľa. U tohto zamestnávateľa v období od septembra 2014 do mája
2015 dosahoval priemernú mesačnú čistú mzdu vo výške 737,- eur, pracoval ako skladník a tento
pracovný pomer ukončil dohodou zo zdravotných dôvodov. Súd však na pokles príjmu v dôsledku
skončenia pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov nemohol prihliadnuť. I keď zamestnávateľ
otca potvrdil, že dôvodom skončenia pracovného pomeru boli zdravotné dôvody na strane otca,
pretože predovšetkým fyzická záťaž z práce bola už otcom nezvládnuteľná a „spoločnosť nadobudla

presvedčenie, že jeho osobnostné a fyzické predpoklady nie sú dostačujúce na výkon uvedenej práce“,
súd sa s takýmto zistením nemôže uspokojiť. Otec dieťaťa pracoval ako skladník, počas celého trvania
pracovného pomeru nebol práceneschopný v súvislosti s chorobou z povolania, na chorobu z povolania
sa v podstate nelieči, pretože poslednú lekársku kontrolu absolvoval v máji 2012. Možno teda ustáliť,
že jeho zdravotný stav je ustálený tak ako sa uvádza aj v lekárskej správe z tohto obdobia, kde je

konštatované, že choroba je bez progresie. Ani ošetrujúca lekárka otca dieťaťa nepotvrdila žiadnu
práceneschopnosť , teda taký zdravotný stav na strane otca, ktorý by vylučoval výkon jeho práce.
Otec však posúdil svoju situáciu sám a inicioval skončenie pracovného pomeru bez toho, aby mal
sprostredkovanú inú vhodnejšiu prácu. Takýto prístup otca za stavu, že má tri vyživovacie povinnosti
nemôže súd hodnotiť ako opodstatnený a nemožno ho ospravedlniť v neprospech výživného na

nezaopatrené deti. Pokiaľ mal otec pracovný potenciál popri chorobe z povolania a poberaní úrazovej
renty 601,- eur, ktorý mu umožňoval výkon práce so mzdou priemerne 730,- eur, súd vychádza z jeho
potencionálnych príjmov, a to vo výške 1300,- eur. I za stavu, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť voči maloletému synovi, narodenému 9.1.2015, musí byť v jeho schopnostiach podieľať sa
na zvýšení výdavkov na maloletú B. zvýšeným výživným o 30,- eur mesačne z celkového príjmu. Otec

sa pritom s dcérou pravidelne nestretáva, prispieva jej na výdavky na telefonovanie a pri príležitostí
sviatkov, čo však nemôže ísť na ťarchu bežného výživného. Otec so svojou terajšou manželkou, ktorá
poberá rodičovský príspevok, splácajú úver mesačne aktuálne vo výške 100,- eur /tvrdenie otca/, ktorý
bol použitý na výplatu matky z BSM, ďalej si platí životné poistenie, výdavky na telefón. Otec uhrádza
výdavky na bývanie na jeho byt v Prievidzi v sume približne 120,- eur mesačne a taktiež jeho manželka

platí za užívanie služobného bytu v Malinove v sume približne 120,- eur /viď zmluva o nájme/. Je
na úvahu otca či je rozumné vynakladať finančné prostriedky na bývanie v dvoch domácnostiach tak
ako správne namieta aj matka dieťaťa. Nedoplatok na výživnom za dobu od 1.9.2015 do 31.1.2016
z titulu zvýšenia výživného zo sumy 160,- eur na sumu 190,- eur mesačne, t.j. 30,- eur mesačne x 5
mesiacov, t.j. 150,- eur, súd povolil otcovi v zmysle § 160 odst. 1 O.s.p. splácať po 10,- eur mesačne

s prihliadnutím na jeho príjem a sumu nedoplatku. Zo všetkých hore uvedených dôvodov, pre ktoré
súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej, súd zároveň zamietol návrh otca na zníženie
výživného, pretože na akékoľvek zníženie výživného nie sú dané dôvody.

4. O náhrade trov štátu v sume 20,-eur, ktoré vznikli súdu v dôsledku zaplatenia faktúry MUDr.

Magdaléne Blahovej s.r.o. Nováky , rozhodol súd podľa § 148 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že súd
návrhu matky na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel, návrh otca na zníženie výživného zamietol,
v konečnom dôsledku i keď ide o nesporové konanie výsledok konania svedčí viac v prospech matky
maloletej. Okrem toho súd robil dotaz k zdravotnému stavu otca na základe jeho tvrdení o zdravotnej
nespôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu skladníka. Súd preto zaviazal k náhrade trov štátu otca

dieťaťa.

5. Proti tomuto rozsudku, v časti zvýšenia výživného , podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa a
žiadal, aby odvolací súd po objektívnom posúdení skutkového stavu rozsudok okresného súdu zmenil a
stanovil vyživovaciu povinnosť v prospech maloletej primeranú jeho preukázaným príjmom a výdavkom.

Uviedol, že okrem maloletej B. si plní vyživovaciu povinnosť na plnoletého syna vo výške 150,- eur a
pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. H., nar. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie nepostupoval
správne, keď v plnom rozsahu neprihliadal na stratu zamestnania a vychádzal z potencionálnych
príjmov. Posledný pracovný pomer otca trval od 01.03.2014- 15.05.2015, kedy bol skončený dohodouzo zdravotných dôvodov. Skončenie pracovného pomeru inicioval zamestnávateľ, ktorý potreboval
zamestnanca schopného pracovnej záťaže, čo otec nespĺňal. K ukončeniu pracovného pomeru došlo zo
zdravotných dôvodov. Otec pracoval v sklade, ktorý bol umiestnený vonku, s lešením a zdvíhal železo.

Okresný súd neprihliadol na skutočnosť, že zamestnávateľ navrhol ukončenie pracovného pomeru, inak
by otcovi nebolo vyplatené odstupné. Rovnako neprihliadal na pokles príjmu otca, zohľadnil však pokles
príjmu matky . V priebehu konania nebola zistená reálna finančná situácia matky, keď súd nezisťoval
výškudedičstvamatky.Otecsasnažíintenzívnesinájsťzamestnanieinapriekdiagnostikovanejchorobe
z povolania a zníženiu spoločenského uplatnenia. Manželka otca je na rodičovskej dovolenke a ich

celkový príjem do rodiny je vo výške 828,62,- eur, z toho úrazová renta otca vo výške 601,90,- eur,
rodičovský príspevok manželky otca vo výške 203,20,- eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52,- eur.
Na strane maloletej B. nedošlo k výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného .
Už v čase poslednej úpravy výživného prihliadol súd ku skutočnosti, keď maloletá nastúpila na strednú
školu. Súd nezohľadnil sumu vo výške 18,- eur mesačne, ktorú otec zasiela maloletej na kredit za služby
mobilného operátora. Poukázal i na zakúpenie drahých fotografických potrieb matkou.

6. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a odvolanie otca v celom rozsahu
zamietnuť. Uviedol, že výživné na maloleté dieťa bolo naposledy určené v decembri 2014. Od tohto
obdobia došlo k zmene pomerov na strane maloletej B. , ktorá navštevuje študijný odbor fotografia a
média v Českej republike, ktorý je finančne náročný, zúčastňuje sa študijných pobytov, ktoré sú finančne

náročné. Matka maloletej je nezamestnaná a dcére zabezpečuje riadnu starostlivosť. Otec maloletej
je nezamestnaný, poberá úrazovú rentu. Maloletej hradí poplatok za telefón, na významné sviatky
finančne prispieva maloletej sumou od 20 do 30,- eur , jedenkrát sa podieľal na úhrade za študijný pobyt
maloletej v 1 a prispel jej na úhradu fotografického papiera a filmov. Vyživovaciu povinnosť k dcére si
plní pravidelne, s maloletou je v osobnom kontakte.

7. Matka v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu otca, prostredníctvom právneho zástupcu uviedla,
že navrhuje rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Okresný súd správne zhodnotil,
že na strane maloletej došlo k zvýšeniu výdavkov nevyhnutných na pokrytie potrieb súvisiacich so
štúdiom na strednej škole. Škola pre svojich študentov organizuje povinné učebné pobyty, exkurzie.

Otec sa na pojednávaní konanom dňa 30.12.2014 zaviazal prispievať matke polovicou na mimoriadne
výdavky, čo okresný súd zohľadnil aj pri určení výšky zvýšeného výživného. Napriek tomu otec prispel
matke na úhradu mimoriadnych výdavkov len dvakrát. Správne súd posúdil skutočnosť, že sa otec vzdal
zamestnania , nakoľko pristúpil k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru s poukazom na
preukázanie zdravotného stavu otca s aktuálnym lekárskym posudkom, ktorý by preukázal takú zmenu

zdravotného stavu otca, pre ktorú nemôže vykonávať doterajšiu prácu. Otec sa nedostavil na kontrolné
vyšetrenie priznanej choroby z povolania v apríli 2014 a preto nie je možné brať do úvahy jeho tvrdenia
o zhoršení zdravotného stavu a na to nadväzujúce skončenie pracovného pomeru. Poukázala i na
vyplatenie mimoriadnej odmeny otcovi, pričom otec uviedol, že mu bolo vyplatené odstupné. Tvrdenie
otca, že výška výživného 130,- eur je vzhľadom na potreby maloletej dostatočná, neobstojí, nakoľko

výška mesačných ako aj jednorazových výdavkov vo veľkej miere prekračuje otcom uhrádzané výživné.

8. Krajský súd ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku /z.č. 160/2015 Z.z., „ ďalej len
CSP“/ po zistení, že odvolanie bolo podané včas / § 362 ods.1 CSP/ , oprávnenou osobou , preskúmal
napadnutý rozsudok podľa ust. § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák.č. 161/2015 Z.z.

„ďalej len CMP“), postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP , bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

9. Predovšetkým je potrebné uviesť, že konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené
v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2016 a z ustanovenia

§ 395 ods. 1 vyplýva, že ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.12. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

13. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

14. Odvolací súd preskúmal vec z hľadiska odvolacích námietok otca a dospel k záveru, že súd prvej

inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zvýšení
výživného ako i súvisiacom výroku II. o určení nedoplatku na výživnom zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie , podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a podľa § 391 ods.1 CSP.

15. Zákonné ustanovenia § 121 CMP ako i ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadrujú zásadu, keď
k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa

zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho , ako aj nového
rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia
zmena pomerov , ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo
povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov
môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami

prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť
v doterajšom rozsahu.

16. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch
účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania

posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o
rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho
veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce

povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne
ovplyvňovanéschopnosťami,možnosťami,akoajmajetkovýmipomermirodičov.Aksútietoobmedzené,
súodôvodnenýmilenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotrieb
nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby
dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho

prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie
všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb
dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby,
rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne
zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich

subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné
i ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Navyše súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej

miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú
na úhrade potrieb detí.

17. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že posledná úprava vyživovacej
povinnosti otca bola v roku 2014, v čase, keď maloletá B. nastúpila na strednú školu . Matka poberala

opatrovateľský príspevok vo výške 168,- eur. Otec poberal úrazovú rentu vo výške 594,- eur a dosahoval
príjem vo výške 700,- eur a pohyblivú zložku 200,- eur. V súčasnosti je maloletá študentkou 2. ročníka
strednej školy . Matka je od 01.augusta 2015 nezamestnaná a v rámci aktivačných prác dosahuje
predpokladaný príjem vo výške 197,- eur. Otec maloletého dieťaťa je poberateľom úrazovej renty vo
výške 601,- eur , pričom mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Od 16.5.2015 je nezamestnaný.

Posledný pracovný pomer otca bol ukončený ku dňu 15.5.2015 dohodou zo zdravotných dôvodov.

18. Odvolací súd poukazuje na lekársku správu o zdravotnom stave otca z roku 2012, v ktorej sa
uvádza,žeotecdieťaťatrpínaprofesionálnuchorobuzvibrácií,bezprogresie,sozákazomprácevrizikuvibrácií horných končatín, v chlade a vlhku a práce so zaťažovaním horných končatín, keď ide o chorobu
z povolania trvalú, na ktorú je potrebné prihliadať. Posledný zamestnávateľ otca v správe uviedol, že
vzhľadom na výkon pracovnej činnosti otca spoločnosť nadobudla presvedčenie, že jeho osobnostné / a

fyzické/ predpoklady nie sú dostačujúce na výkon uvedenej práce a navrhli otcovi ukončenie pracovného
pomeru. Otec potvrdil, že zo zdravotných dôvodov nemôže naďalej vykonávať pracovnú činnosť a so
zamestnávateľom sa dohodli na ukončení pracovného pomeru. Súd prvej inštancie túto skutočnosť
vyhodnotil na ťarchu otca, keď sa vzdal výhodného zamestnania a stáleho príjmu s uvedením, že
otec sám inicioval skončenie pracovného pomeru. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, keď

náležite neskúmal zdravotný stav otca , ako i jeho schopnosti a možnosti nájsť si prácu , ktorá je
primeraná zdravotnému stavu otca. V tomto smere je potrebné vykonať dokazovanie , akú prácu je otec
schopný vykonávať a či majú pracovné príležitosti pre otca. Podľa vyjadrenia lekárky zo dňa 21.01.2016
bude otec vyzvaný na kontrolné vyšetrenie , preto súd prvej inštancie vykoná dokazovanie na aktuálny
zdravotný stav otca.

19.Povráteníspisusúdprvejinštanciedoplnídokazovanievýsluchomúčastníkovkonania, predložením
dokladov preukazujúcich príjmy matky od augusta 2015 do súčasnosti ako i zistenie, z akých
finančných prostriedkov uhrádza mesačné náklady na bývanie, stravu , školné, ako i príjmov otca od
ukončenia posledného pracovného pomeru do súčasnosti. Výsluchom matky zistí, aká je výška úspor z
dedičstva po smrti starej matky a aké sú skutočné príjmy matky, ktorá si privyrába príležitostne pletením.

Rovnako je povinnosťou otca predložiť doklady preukazujúce jeho schopnosti vykonávať prácu určitého
druhu s poukazom na chorobu z povolania ako i možnosti dosahovať príjem z pracovného pomeru .
Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného zohľadní i ďalšie vyživovacie povinnosti otca.

20. Odvolací súd tak preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného bez

náležitého zistenia všetkých významných okolností, ktoré si daný prípad vyžaduje, preto zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové
konanie, pre ktoré platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z

účastníkovsitedasámznášatrovy,ktorévkonaníplatil.Odvolacísúdnezistilokolnosti,ktorébyvdanom
prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 CMP, ktoré ustanovenie predstavuje výnimku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).