Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Renáta Gavalcová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/815/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212210525
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2212210525.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Zlatica Javorová a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom
Údernícka 5, Bratislava, IČO : 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária TOMÁŠ
KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanému: F. Q., narodený XX.XX.lXXX,
bytom L. XX, o návrhu na zaplatenie sumy 502,78 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15. februára 2013 č.k. 5C/118/2012-42 v spojení s
jeho opravnými uzneseniami zo dňa 21. októbra 2014, č.k. 5C/115/2012-65 a zo dňa 24. marca 2015,
č.k. 5C/118/2012-76 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 31. marca
2015, č.k. 5C/118/2012-81, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok, ktorým súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok
dojednaných v dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty v článku III. v bode 9 a 10
ako aj závislý výrok o náhrade trov konania v napadnutom rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
zo dňa 15.02.2013 v spojení s jeho opravnými uzneseniami zo dňa 21.10.2014 a zo dňa 24.3.2015 p
o t v r d z u j e.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 379,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 379,42 eur od
29.06.2011aždozaplateniaatovšetkodotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Ďalejurčilneprijateľnosť
zmluvnýchpodmienokdojednanýchvdodatkuč.1kzmluveovydaníapoužívaníplatobnejkartyvčl.IIIv
bode 9 a 10, že zmluvné strany sa dohodli , že banka v prípade omeškania držiteľa karty s poukazovaním
peňažných prostriedkov na kartový účet vo výške stanovenej v bode IV tohto článku je oprávnená ,
nie je však povinná požadovať zaplatenie úrokov z omeškania a v prípade omeškania držiteľa karty so
splatením celej pohľadávky je banka oprávnená požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške
určenej bankou zverejnením a držiteľ karty je povinný úrok z omeškania zaplatiť, sú neplatné.
2. Opravným uznesením zo dňa 21.10.2014 súd prvej inštancie opravil výrok I. rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 15.02.2013 tak, že ten správne znie ... všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti ..., ďalej opravil výrok II. rozsudku zo dňa 15.02.2013 tak, že vypustil výrok, ktorým súd
určil neprijateľnosť zmluvných podmienok dojednaných v dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní
platobnej karty v čl. III. v bode 9 a 10, opravil výrok III. predmetného rozsudku, ktorý po oprave znie, ...
vo zvyšku sa návrh zamieta s tým, že ostatné časti rozsudku ostávajú bezo zmeny... .3. Opravným uznesením zo dňa 24.03.2015 súd prvej inštancie opravil výrok rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 15.02.2013 tak, že správne znie: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
istinu 379,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 379,42 eur od 29.06.2011 až
do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšku návrh zamietol a o
trovách rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
4. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 31.03.2015 súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok dojednaných
v dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty v článku III. v bode 9 a 10, že zmluvné strany
sa dohodli , že banka v prípade omeškania držiteľa karty s poukazovaním peňažných prostriedkov na
kartový účet vo výške stanovenej v bode IV tohto článku je oprávnená , nie je však povinná požadovať
zaplatenie úrokov z omeškania a v prípade omeškania držiteľa karty so splatením celej pohľadávky je
banka oprávnená požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej bankou zverejnením a
držiteľ karty je povinný úrok z omeškania zaplatiť, sú neplatné.
5. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 101 ods. 2 OSP, § 52 ods. 1 až
3, § 53 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, písm. h),
písm. j), písm. a - s, § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001, § 39, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3
Nariadenia vlády SR, § 153 ods. 3 O.s.p., § 142 ods. 2 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že z predložených listinných dôkazov žalobcu vyplynulo, že medzi Slovenskou sporiteľňou a.s.,
Bratislava a žalovanou bola pôvodne uzavretá zmluva o používaní platobnej karty dňom 12.6.2005,
ktorá mala slúžiť na výbery , platby a poskytované služby žalobcom a pre žalovanú, ako dodatok k
zmluve predmetnej karte, dojednaný kontokorentný účet využívaní finančného rámca vo výške 20.000,-
Sk s dojednanou úrokovou sadzbou 16,80% ročne. Podľa článku III bod 4 sa zaviazala odporkyňa
splácať dlh v mesačných splátkach vo výške najmenej 5% z kartového rámca, teda 500,-Sk vždy k
15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, prevodom na kartový účet. Odporkyňa porušila podmienky
zmluvy, keď poslednú splátku uhradila dňom 4.12.2007 vo výške 16,60 € čo zodpovedalo 500,-Sk. Z
prehľadu splátok predložené navrhovateľom vyplynulo, že celková pohľadávka na istine predstavuje
sumu379,42€ v ktorej výške súd nároku vyhovel. V prípade právnych úkonov posudzovaných podľa
občianskeho zákonníka, ako sú aj spotrebiteľské zmluvy, platí ustanovenie o úprave úrokov z omeškania
v zmysle tohto zákona. Občiansky zákonník vylučuje dohodu o úrokoch z omeškania ako je to v
prípade Obchodného zákonníka v zmysle § 369 ods. 1 veta prvá, preto dojednanie v článku III bod
9 o úrokoch z omeškania s odkazom na sadzobník platný u veriteľa v čase uzavretia zmluvy, je v
rozpore so zákonom, v dôsledku čoho takéto dojednanie neplatné (§ 39 Obč. zákona). Rovnako
je zrejmé, že toto dojednanie bolo vopred pripravené žalobcom, ktorú žalovaná žiadnym spôsobom
nemohla ovplyvniť, čím je postavenie oproti postaveniu žalobcu bolo zjavne nevýhodné. Mala jedinú
možnosť podpísať zmluvu s touto podmienkou alebo ju nepodpísať. Vychádzajúc z ust. § 59 ods. 1 obč.
zákona, súd považoval takéto dojednanie v zmluve o úrokoch z omeškania za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd vyslovil v rozsudku , ktoré sa týka sporu so spotrebiteľskej
zmluvy, a to bez návrhu, že určitá podmienka používaná na spotrebiteľských zmluvách dodávateľom
je neprijateľná. Následne podľa odseku 4 tohto ustanovenia platí, že ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienkuspotrebiteľskejzmluve,alebovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachzaneplatnú,zdôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
tútozmluvnúpodmienkuvovýrokurozhodnutiatakakotovyplývaajvdanomprípade,kdesúdvyslovilvo
svojom výroku za neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednanú v článku III v bodoch 9 a 10 Zmluvy. Podľa
§ 142 ods.2 O.s.p. súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keď úspech navrhovateľa
voči neúspechu odporkyne bol v rovnakom pomere, keď súd nárok vo výške úrokov z omeškania
vyčíslenej v sume 123,36 eur nepriznal, po odpočítaní z priznanej istiny 379,42 eur, rozdiel činí 256,36
eur, a pôvodne uplatnená pohľadávka bola vo výške 502,78 eur, čo predstavuje 246,42 eur v priemere.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že
odvolanie podáva v časti, v ktorej súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok dojednaných v dodatku
č. 1 k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty v článku III. v bode 9 a 10 z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. S poukazom na ustanovenie §
269 ods. 2, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009 a účinného do 14.01.2009
uviedol, že žalobca nesúhlasí s posúdením predmetnej zmluvy ako spotrebiteľskej v zmysle ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka z dôvodu, že predmetná zmluva bola uzavretá dňa 02.06.2005,
pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 len na kúpnu zmluvu, zmluvuo dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55
Občianskeho zákonníka a zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa
na účastníkov zmluvy uzavretej v zmysle ustanovení paragrafu Obchodného zákonníka nevzťahovala
povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným
ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a
neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. To znamená, že pokiaľ
pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní platobnej karty tak ako v danom
prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa
ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o vydaní a používaní
platobnej karty uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov. V tejto súvislosti žalobca ďalej poukázal na komentár k § 52 Občianskeho
zákonníka k spotrebiteľským zmluvám od prof. JUDr. Petra Vojčíka, ako aj na stanovisko obchodného
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.09.2002 sp. zn. Obpj 3/2002, v ktorom je
uvedené, že ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nie je použiteľné pre určenie výšky úrokov z omeškania s plnením
peňažného dlhu vo vzťahu upravených Obchodným zákonníkom. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť,
že v konečnom dôsledku predmetné ustanovenie zmluvných podmienok dojednaných v dodatku č. 1 k
zmluve o vydaní a používaní platobnej karty v článku III. v bode 9 a 10 nemusia automaticky znamenať
výšku úrokov z omeškania v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom poukazuje na
uznesenie NS SR z 27.10.1998 sp. zn. 1 Cdo 58/98. Žalobca taktiež uviedol, že predmetné rozhodnutie
nezodpovedá ustanoveniu § 153 ods. 3 O.s.p., nakoľko v rozhodnutí súdu ide len o konštatovanie,
resp. opísanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez uvedenia znakov, ktoré by mali spôsobiť značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech veriteľa. Na základe uvedeného
preto žiada, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220
O.s.p. ho zmenil tak, že zruší výrok, ktorým súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok dojednaných
v dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty, v článku III. v bode 9 a 10.
7. Žalobca podal v zákonnej lehote riadne odvolanie aj voči dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 31.03.2015,
v ktorom uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní zo dňa 25.03.2015 a zároveň dodáva, že súd v
odôvodnení rozhodnutia neposkytuje dostatočné odôvodnenie, prečo uvedenú podmienku považuje za
neplatnú, akým konkrétnym spôsobom sú práva a povinnosti odporcu v hrubom nepomere vo vzťahu
k navrhovateľovi a ako sa daná skutočnosť v predmetnom zmluvnom vzťahu a v uplatňovanom nároku
prejavila. Na základe uvedeného sa predmetné rozhodnutie javí žalobcovi ako nepreskúmateľné pre
nedostatočné odôvodnenie vo veci samej. V tejto súvislosti žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia
krajských súdov Slovenskej republiky a to Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Cob 38/2011 zo dňa
15.11.2011, sp. zn. 3 Cob 40/2011 zo dňa 13.10.2011 a sp. zn. 9Co/35/2013 zo dňa 11.03.2014 a
taktiež poukázal na stanovisko ústavného sudcu Milana Ľalíka. Na základe uvedeného preto žiada
dopĺňací rozsudok v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. zmeniť tak, že výrok rozsudku, ktorým súd určil
neprijateľnosť zmluvných podmienok zruší.
8. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslal.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP, aktuálne § 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP,
akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa (§ 201
a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k
záveru, že odvolaniam žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý dopĺňací rozsudok súdu
prvej inštancie ako aj závislý výrok o náhrade trov konania v napadnutom rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 15.02.2013 v spojení s jeho opravnými uzneseniami zo dňa 21.10.2014 a zodňa 24.3.2015 je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre ich potvrdenie v zmysle
§ 387 ods. 1 a 2 CSP.
10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5C/118/2012 je žaloba žalobcu,
ktorou sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 502,78 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25%
ročne z dlžnej sumy 379,42 eur od 29.06.2011 až do zaplatenia.
11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v časti, v ktorej súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok dojednaných v dodatku č. 1 k
zmluve o vydaní a používaní platobnej karty v článku III. v bode 9 a 10, ako aj v závislom výroku o
náhrade trov konania.
12. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
súduprvejinštancievoveci,ktorýnavecaplikovalsprávnehmotnoprávneustanoveniaatietovsúvislosti
s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje
na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
13. Odvolací súd je toho názoru, že predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri
výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom jeho úverovej služby - fyzickou
osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej
podnikateľskej činnosti. Ide teda o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a
sporný vzťah treba posudzovať aj vo svetle cieľov smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Odvolateľ vo svojom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že na
právny vzťah medzi účastníkmi konania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a neaplikoval
ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere. K tomuto odvolací súd uvádza:
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 02.06.2005, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v ôsmej časti
tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej
stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2 Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2 Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3 spotrebiteľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Bratislava uzatvorila so žalovaným dňa 02.06.2005 Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, ktorá
umožnila žalovanému využívanie platobnej karty formou výberov, platieb, služieb, obratov a súčasne
s touto zmluvou uzavrela aj dodatok č. 1 o vydaní a používaní platobnej karty s kontokorentným
úverom vo výške 20.000,- Sk s konečnou splatnosťou 01.06.2006 a s dohodnutou úrokovou sadzbou
16,8% . V bode 1 záverečných ustanovení žalovaný ako majiteľ účtu vyhlásil, že sa oboznámil s
obchodnými podmienkami pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet
vydanými bankou s účinnosťou od 10.09.2002 a všeobecnými obchodnými podmienkami vydanými
bankou s účinnosťou od 01.08.2002, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. V bode III. v bode 9
všeobecných obchodných podmienok zmluvné strany sa dohodli že banka, v prípade omeškania držiteľa
karty s poukazovaním peňažných prostriedkov na kartový účet vo výške stanovenej v bode 4 tohto
článku je oprávnená, nie však povinná požadovať zaplatenie úrokov z omeškania. V bode 10 je ďalej
uvedené, že v prípade omeškania držiteľa karty so zaplatením celej pohľadávky je banka oprávnená
požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej bankou zverejnením a držiteľ karty je povinný
úrok z omeškania zaplatiť. Dňom 18.07.2011 veriteľ oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky, ktorúdoručil odporcovi dňom 18.07.2011. Zmluva o postúpení bola uzavretá dňom 28.06.2011 a žalobca sa
stal postupníkom, predmetom ktorej boli všetky pohľadávky podľa článku V. bod 5.1, ktoré mal postupca
v rozhodnom čase evidované v dodatku v prílohe č. 1 a k predmetnému účtu žalovaného s vykázaným
zostatkom 379,42 eur a úroku z omeškania 123,36 eur.
17. Žalobca v odvolaní poukázal na nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci, pretože na
záväzkový vzťah medzi účastníkmi mal súd aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa
odstúpenia žalobcu od predmetnej zmluvy.
18. S poukazom na to, aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle
§ 497 až § 507 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu pod režim
Zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného
zákona, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke odstúpenie žalobcu od predmetnej
zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter
absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré
predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže
aplikáciaObchodnéhozákonníkaprichádzadoúvahyažpouplatneníspotrebiteľskéhopráva.Zhľadiska
poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí
ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho
zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len
vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských
vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy
predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter
absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ; osobitosť spotrebiteľských
zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu
- spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
zmluvnépodmienkyindividuálneovplyvniť.Zmyslomzavedeniaosobitnejúpravyspotrebiteľskýchzmlúv
do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri
poskytovaní služieb. Na to, aby zmluva bola označená za „spotrebiteľskú“, musí byť splnená podmienka,
že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov,
pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah;
k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je
teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom,
Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom.
19. Predovšetkým podľa názoru odvolacieho súdu neexistoval dôvod, pre ktorý by nemala byť prijatá
argumentácia pojatá súdom prvej inštancie do odôvodnenia napadnutého rozsudku, týkajúca sa jeho
zamietajúcej časti vo veci samej a slúžiaca na podporu takéhoto rozhodnutia. Dôvody, pre ktoré súd
prvej inštancie žalobe nevyhovel súd prvej inštancie predostrel spôsobom nevykazujúcim žiadne zjavné
skutkové, právne a nelogické medzery a takto i zrozumiteľne a objektívne presvedčivo. Zásadne by tak
postačovalo i len konštatovanie správnosti súdom prvej inštancie použitých dôvodov. Z dôvodu potreby
vyporiadania sa aj s odvolacími námietkami žalobcu je však žiaduce doplniť nasledovné: v danom
prípade žalobca predovšetkým namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v
súvislosti s právnym posúdením veci, keďže sa domáha aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka a
namieta aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka a spotrebiteľského práva vôbec. Pri predmetom
spore pri prejednaní odvolania žalobcu bolo preto zásadným vyporiadať sa s námietkami žalobcu v
súvislosti s aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka zameraných na ochranu spotrebiteľa alebo
v zmysle odvolania žalobcu aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
20. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú osobitný typ zmlúv v ktorých spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvňovať ich obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela a na ktoré
treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach ako aj príslušnú osobitnú úpravu
podľa toho o aký typ zmluvy ide. Pojem spotrebiteľská zmluva bol do nášho právneho poriadku zavedený
už Zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľov.21. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 01.04.2004 do 31.12.2007
t.j. v čase uzavretia predmetnej zmluvy (dňa 02.06.2005) zmluva o úvere, ktorá je upravená v
Obchodnom zákonníku pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka
výslovne nespadá. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť,
že táto úprava je implementáciou smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo
k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich réžiu spotrebiteľských zmlúv. Predmetná smernica
definuje spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka
účinného do 31.12.2007. Smernica č. 93/13/EHS neurčila zmluvné typy ktoré môžu mať povahu
spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva upravená zákonom aj nepomenovaná zmluva môže byť
spotrebiteľskou zmluvou ak vykazuje znaky určené smernicou.
22. Právna úprava § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007
teda nemá taxatívny charakter (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 157/2012, zo dňa
05.02.2013), preto súd prvej inštancie pri posudzovaní charakteru uzatvorenej zmluvy správne zohľadnil
všetky kritéria uzatvorenej zmluvy o úvere. Aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky
zákonník možno vzhľadom na ich povahu považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon
priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. (Napr.: zmluva o bežnom účte, zmluva o vkladovom účte, zmluvy
opripojení).Najdôležitejšímkritériomnaposúdeniečivdanomprípadeideospotrebiteľskúzmluvualebo
nie,jekritériumzmluvnýchstránaichpodnikateľskejčinnosti,ktorúcharakteristikuspĺňaispornázmluva
účastníkov. Úprava v Občianskom zákonníku je chápaná ako všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv
a na určité druhy spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje aj ďalšia podrobnejšia a špecifickejšia úprava
ustanovená v iných právnych predpisoch.
23. Po zhrnutí týchto všetkých skutočností možno dospieť k záveru, že predmetná zmluva je vzhľadom
na svoju povahu a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou,
ktorá musí byť v súlade s ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
01.04.2004. Uvedená právna úprava na ktorú poukázal aj súd prvej inštancie dopadá aj na právny vzťah
účastníkov a dáva mu charakter vzťahu spotrebiteľského na ktorý je dôvodné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka zamerané na ochranu spotrebiteľa a také ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené, je potrebné súhlasiť s tým, že požiadavka žalobcu vo vzťahu k
žalovanému, ktorá je upravená vo všeobecných obchodných podmienkach v bode III. v bode 9 a 10,
na základe ktorej je banka oprávnená v prípade omeškania držiteľa karty s poukazovaním peňažných
prostriedkov na kartový účet, požadovať zaplatenie úrokov z omeškania vo výške určenej bankou a to
zverejnením, je potrebné hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku tak, ako to správne analyzuje
súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a určuje vo výroku svojho dopĺňacieho rozhodnutia.
Takto dojednaná zmluvná podmienka, je rovnako aj podľa odvolacieho súdu v rozpore s ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.. Z uvedeného tak vyplýva, že dlžník je vo vzťahu k
veriteľovi v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu povinný platiť len zákonné úroky z omeškania
a nie je tak daná možnosť si dohodnúť zmluvnými stranami výšku úrokov z omeškania mimo rámca
zákonných úrokov z omeškania ako to uvádzal odvolateľ, nakoľko zákon vylučuje akúkoľvek dohodu
zmluvných strán o úrokoch z omeškania v prípade ak sa zmluvný vzťah riadi Občianskym zákonníkom.
25. Na základe uvedeného je tak potrebné bez ďalšieho konštatovať, že účastníkmi konania dojednaná
zmluvná podmienka o úrokoch z omeškania vo všeobecných obchodných podmienkach v bode III. v
bode 9 a 10 je neplatnou a neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko účastníci zmluvného vzťahu
ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, keďže išlo o spotrebiteľskú zmluvu, nemohli si dohodnúť výšku
úrokov z omeškania, nakoľko táto bola daná v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
26. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom dopĺňacom rozsudku vyhlásil
predmetné zmluvné podmienky o neprijateľnosti zmluvných podmienok dojednaných v dodatku č. 1 k
zmluve o vydaní a používaní platobnej karty v článku III. v bode 9 a 10 za neprijateľné, rozhodol vecne
správne a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny spolu sozávislým výrokom o náhrade trov konania v napadnutom rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo
dňa 15.02.2013 v spojení s jeho opravnými uzneseniami zo dňa 21.10.2014 a zo dňa 24.3.2015 potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.