Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/266/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115229659
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115229659.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13,
Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnému: M. M., nar. XX. XX.
XXXX, B. A. X, C., o vymoženie sumy 209,98 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 19Er/1124/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, Piaristická 2, Nitra pod sp. zn.

EX 1302/15, o odvolaní oprávneného zo dňa 04. 12. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa
16. novembra 2015 č. k. 19Er/1124/2015-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2

písm. d/, § 44 ods. 2, 3zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods.
1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, (zákon o
rozhodcovskom konaní), ustanovení § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, ods. 5, § 54
ods.1,2zákonač.40/1964Zb.ObčianskyzákonníkačlánkamiSmerniceRady93/13/EHSz05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský

rozsudok vydaný dňa 25. 02. 2014 Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so
sídlom v Bratislave pod sp. zn. II/2013-2154, ktorého vydaniu predchádzalo uzavretiu zmluvy o osobnom
účte zo dňa 18. 10. 2007 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným.

Podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 3.2, bode 3.2.13 obchodných podmienok pre osobný
účet, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré

vzniknú zo zmluvy o účte, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym
rozhodcovskýmsúdompriAsociáciibánkSR,atopodľaštatútuarokovaciehoporiadkurozhodcovského
súdu, pričom toto rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné.

Zo samotnej zmluvy je zrejmé, že bola už vopred pripravená dodávateľom - veriteľom pre veľký počet
spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania

(§ 53, odsek 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú
ustanovenia o spotrebiteľskom práve, a to konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb. o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až 54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva.

Súd prvého stupňa mal riadne preukázané, a to predložením zmluvy, že jej súčasťou je aj rozhodcovská
doložka-čl.3.2,bode3.2.13Obchodnýchpodmienokpreosobnýúčet,ktorésúneoddeliteľnousúčasťou

zmluvy. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v podmienkach zmluvy, ktorá
je napísaná na predtlačenom formulári, ktorý právny predchodca oprávneného používa v prípadochrovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou, ktorá
je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi

zvoliťsispôsobriešeniaprípadnéhosporuaponechávahovýlučnenavôlidodávateľa.Otakútozmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon ani doložka umožňujúca dodávateľovi

výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu, už len
tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka
je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná

rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovský súd
ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných
kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd

veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa
ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.

Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa v predmetnej veci zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej. Tvrdil, že mu súd prvého stupňa ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred
súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom
nedostatočne zistil skutkový stav a prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a

to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na
znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať
a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie
je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci

o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať
exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej
interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického
výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 159/2009 zo dňa
16. 06. 2009 a nález Ústavného súdu II. ÚS 499/2012. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať

rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Teda je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2
Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu
zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním.

Zdôraznil, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. postupoval v súlade s § 93 b/ zákona
o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy odmietnuť. Poukázal i na nesprávne
aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 1 OSP a na odlišný postup iných súdov
v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z

nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal účastníkovi možnosť
konať pred súdom. Zároveň tak neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom a porušil
princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho
nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného, beztoho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite,
pričom práve súdy by mali viesť k dodržiavaniu zákonov a povinností, a nie jednostranne zvýhodňovať
dlžníkov, ktorý sa vlastným konaním ocitol na prahu exekúcie. Všetko uvedené oprávnený konštatoval

s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, súd napadnuté uznesenie
zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP
potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 31.
03. 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Erikovi Tóthovi doručený návrh oprávneného zo dňa
15. 03. 2015 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných
obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov vydaného rozhodcom Mgr. Michalom Hollým dňa

25. 02. 2014 v konaní pod sp. zn. II/2013-2154, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 03. 2014 a
vykonateľnosť dňa 29. 03. 2014. Následne súdny exekútor JUDr. Erik Tóth podaním zo dňa 01. 10.
2015 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného
exekučného titulu. Dňa 16. 11. 2015 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal
napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať

len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa

osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.
decembra 2014.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej

podmienky a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia zo dňa 16. 11. 2015, a preto s poukazom na ust. §
219 ods. 1, 2 OSP toto uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či

sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komora
pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov vydaného
rozhodcom Mgr. Michalom Hollým zo dňa 25. 02. 2014 v konaní pod sp. zn. II/2013-2154, o vydanie

ktorého požiadala spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. (oprávnený v exekučnom konaní) na základe zmluvy
o osobnom účte zo dňa 18. 10. 2007. Súčasťou zmluvy o osobnom účte sú aj obchodné podmienky pre
osobný účet, v ktorých v článku 3.2.12. Záverečných ustanovení je obsiahnutá rozhodcovská doložka
v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o účte, vrátane sporovo jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri Asociácii bánk
SR, a to podľa štatútu a rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, pričom toto rozhodnutie bude pre
obidve zmluvné strany konečné a záväzné.“

V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací
súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19,
že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci
spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva z obchodných podmienok pre osobný účet štandardnej

formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o osobnom účte zo dňa 18. 10. 2007 a tento právny vzťah
teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal
žalobunarozhodcovskomsúde.Spoukazomnauvedenépotomtrebapovažovaťrozhodcovskúdoložku
uvedenú v obchodných podmienkach pre osobný účet štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o
osobnomúčtezodňa18.10.2007 bezohľadunajejformuazneniezaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,

pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým
mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne
odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou

bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je

materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v obchodných podmienkach pre
osobný účet štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o osobnom účte zo dňa 18. 10. 2007 je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú
prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky

nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej zmluvy si plnil len svoju povinnosť,
vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno v predmetnom exekučnom
konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa ust. §

44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora
zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú
právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na
zamietnutie žiadosti, ktorou súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od

predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi oprávneným
a povinným vznikol na základe zmluvy o osobnom účte zo dňa 18. 10. 2007, ktorú treba považovať
za štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
platnom ku dňu jej uzavretia, resp. za spotrebiteľskú zmluvu ustanovení zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov platnom v čase jej uzavretia. Súčasťou tejto zmluvy sú obchodné podmienky pre
osobný účet, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorú súd prvého stupňa správne posúdil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinný) nemal na výbera bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho
zákonníka bolo do tohto právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej
zmluvy. Za týchto okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú

podmienku podľa generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože
spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne
poukázal i súd prvého stupňa vo svojom uznesení.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §

219 ods. 2 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.