Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111234222
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4111234222.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO:
36 613 843, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti
žalovanej: J. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., C. XX, zastúpenej opatrovníčkou Mgr. Evou Dobríkovou,
vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nitra, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej:

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176
778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, ul. Sovietskych hrdinov
163/66, o zaplatenie 349,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra z 5. marca 2013 č. k. 7RO/384/2011-54 vo výroku o náhrade trov konania vo
vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo

vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd konanie zastavil s poukazom na ust. 96 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) a upravil Daňový úrad Bratislava, aby po právoplatnosti napadnutého
uznesenia vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 13,87 eura v zmysle § 11 zák. č. 71/92 Zb. o súdnych

poplatkoch. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP tak, že žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal, keď
uzavrel,žepodstatouexistencievedľajšiehoúčastníkanastranežalovanejjeochranaprávspotrebiteľov.
Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní považoval za neúčelné.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním vedľajší účastník na strane

žalovanej vo výroku, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa
aplikoval § 146 ods. 2 prvá veta OSP, v zmysle ktorého mu mala náhrada trov konania byť priznaná, ale
z napadnutého uznesenie nevyplýva na základe akého ustanovenia súd rozhodol o nepriznaní náhrady
trov konania, preto je rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné. Zdôraznil, že práve v dôsledku
samotného vstupu vedľajšieho účastníka do konania žalobca berie svoje žaloby späť. Obhajoval sa,
že je neziskovou organizáciu, zloženou z laikov v oblasti práva, nemajú vlastné finančné prostriedky a

ani kancelárske podmienky. Tvrdil, že žiadna právna norma, upravujúca právny status Združenia na
ochranu spotrebiteľov, nemôže obmedzovať ich ústavné právo na právne služby a s tým spojené práva
na náhradu trov konania. Ďalej uviedol, že opakovane vstupujú len do konaní iniciovaných žalobcom a
toto ich konanie nie je nezákonné. Argumentácia súdu sa mu javila jednostranná a nespravodlivá. Mal
za to, že žalovaná bola úspešná v konaní na základe ich aktivity. Poukázal na rozhodovaciu činnosť
iných odvolacích súdov, ktoré podporujú jeho tvrdenia. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého

stupňa v napadnutej časti zmenil a priznal mu náhradu trov celého konania v sume 66,34 eura.K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje
s rozhodnutím prvostupňového súdu. Poukázal na Zákon o ochrane spotrebiteľa z ktorého vyplýva,
že cieľom združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa - podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane

spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských
sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Zastával názor, že vedľajší účastníkovi zo svojej podstaty
musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v spotrebiteľských veciach. Uviedol,
že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaných, bez
vedomostí o prejednávanom prípade. Úkony vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými

na uplatňovanie a bránenie práva. Zastával názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho
právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania.
Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 25,58 eura s DPH.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 205 a nasl. OSP, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a konanie, ktoré mu
predchádzalo byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1, § 213 ods. 1 OSP), prejednal
vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie

vedľajšieho účastníka na strane žalovanej nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. V nenapadnutých častiach týkajúcich sa zastavenia konania,
vrátenia súdneho poplatku a náhrady trov konania žalovanej nadobudlo uznesenie právoplatnosť.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 219 ods. 2 OSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho

iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

Žalobca v dôvodoch svojho odvolania namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, preto
odvolací súd predtým, ako pristúpil k samotnému preskúmaniu rozhodnutia prvostupňového súdu z
hľadiska jeho vecnej stránky, skúmal, či prvostupňový súd zaťažil svoje rozhodnutie namietanou vadou
zo strany odvolateľa a ktorú zákonnú povinnosť má odvolací súd skúmať, či napadnuté rozhodnutie
nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 221 ods. 1 OSP.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil

tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Ustanovenie § 157 ods. 2 OSP ukladá súdu v odôvodnení súd musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť,
akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval a ako vec právne posúdil. Zároveň musí dbať na to,
aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť uznesenie je takto odrazom

práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho rozhodnutia, a preto musí
obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa
preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetkyzistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a
domnienky. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a súčasne je i prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť preskúmateľné.

Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať

dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie
spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať
základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku
nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia.
Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok,
ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa

môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov,
čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení
správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa i konanie, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že toto rozhodnutie zodpovedá vyššie uvedeným predpokladom na vyhotovenie
rozhodnutia. Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa v tom, že neboli splnené procesné

predpoklady na prerušenie konania.

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť v
konaní aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Právo spotrebiteľov je združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods.
4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o ochrane spotrebiteľa). Takto založené združenie sa

môže na súde podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav rovnako ako sám spotrebiteľ.
Právo spotrebiteľov môže teda združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi
práva, môže podľa § 26 ods. 5 OSP zastupovať účastníka na základe plnomocenstva, alebo môže
vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 OSP. Ak je cieľom združení na ochranu

spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať
svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa
združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník
na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu
oprávnených záujmov spotrebiteľa.

Paušálny vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konaní, o ktorých okrem
spisovejznačkyamenaúčastníkanemalžiadnuvedomosťabezvedomostíspotrebiteľa,ktoréhozáujmy
má v danom spore hájiť, odvolací súd nepovažoval za účelnosť úkonu vedľajšieho účastníka, ktorý sa
dal vo veci zastúpiť advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Svidník, ul. Sovietskych

hrdinov 163/66. Právny zástupca vedľajšieho účastníka v oznámení o vstupe do konania si zároveň si
uplatnil náhradu trov konania.

Odvolací súd preto ďalej skúmal, či takto vyčíslené a uplatnené trovy zo strany vedľajšieho účastníka boli
účelne vynaložené trovy konania. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej

súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné
presadzovanie uplatneného nároku alebo, ako v danom prípade, procesná ochrana proti takémuto
tvrdenému nároku. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 Ústavy
SR. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy.Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo
ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj v prípade, ak má účastník právo na náhradu
trov konania, každý úkon a každé platenie trov konania treba posudzovať samostatne. To platí ako na

trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné i na trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia
nových, procesne významných skutočností.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru o neúčelnosti vynaložených trov

konania zo strany vedľajšieho účastníka. Uvedené je možné vyvodiť z následného postupu vedľajšieho
účastníka, ktorý bez vedomosti o danom spore zahlásil vstup do konania. Odvolací súd konštatuje,
že samotné združenie je vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa, a preto by malo byť spôsobilé
chrániť práva a záujmy spotrebiteľa bez ďalšej pomoci zo strany advokátov. Toto právo mu neupiera, iba
konštatuje, že tieto finančné prostriedky nepovažuje za účelné vynaložené na uplatňovanie a bránenie
práva.Aksavedľajšíúčastníkajnapriekuvedenýmskutočnostiamdalvkonanízastúpiťadvokátom,jeto

jeho voľba, ale bez práva na náhradu trov konania. Takéto zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa
je v rozpore so základnými princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené a zástupcom vyúčtované trovy
konania preto považoval za neetické, keď zástupca vedľajšieho účastníka si účtoval trovy konania za
úkon prípravy a prevzatie zastúpenia, keď z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že pri vstupe do konania
o danom spore nemal žiadnu vedomosť a ani nekontaktoval žalovanú, na strane ktorej vystupuje. Je

nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez ohľadu na vôľu žalovanej
strany, ktorej záujmy mal hájiť v danom spore a bez toho, aby mal náležitú vedomosť, odhliadnuc
od spisovej značky a mena účastníka konania, o skutkovom stave danej veci, z čoho možno vyvodiť
záver, že uvedený vstup do konania je paušálny a vedľajší účastník tak postupuje aj v stovke ďalších
prípadov. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník vôbec nepreukázal

a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Z takto vyčíslených trov právneho zastúpenia
a hromadného vstupu združenia na ochranu spotrebiteľa zastúpenom advokátskou kanceláriou skôr
navodzujedojem,žeúčelomzdruženianaochranuspotrebiteľanebolaochranasamotnéhospotrebiteľa,
ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov

konania ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP.

Odvolací súd záverom poukazuje aj na tú podstatnú skutočnosť, že v danom prípade ďalším dôvodom
pre nepriznanie náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi je, že ide o drobný spor tak, ako má na mysli ust.
§ 200ea ods. 1 OSP a v tom prípade v zmysle ust. § 150 ods. 2 OSP môže súd nepriznať, prípade znížiť

trovy konania v drobných sporoch, ak sú tieto neprimerané voči pohľadávke. V čase podania návrhu na
začatie konania 10. 11. 2011 sa za drobný spor považoval spor do 500 eur. Žalobca podanou žalobou
uplatnil nárok v sume 349,32 eura.

Žalobca bol úspešný v odvolacom konaní, uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.

§ 151 ods. 1 veta prvá OSP. Odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle
ust. § 142 ods. 1 OSP s použitím ust. § 224 ods. 1 OSP a § 150 ods. 2 OSP, pretože v danom prípade
ide o drobný spor tak, ako má na mysli vyššie citované ust. § 200ea ods. 1 OSP, navyše žalobca sa k
trovámvedľajšiehoúčastníkaužvyjadrilvspäťvzatížalobnéhonávrhu(č.l.48a49spisu/)ajehopísomné
vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka je len doplnením tohto vyjadrenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.