Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/448/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615202358
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5615202358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táni Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľky: V. W.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX/X, L. M., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
so sídlom Kuzmányho 29,040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 226,37 eur s príslušenstvom, v

konaní odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/85/2015-94 zo dňa
11. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke
226,37 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 226,37 Eur od 27.03.2015 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, m e n í tak, že návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odvolanie odporcu proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bol návrh navrhovateľky vo zvyšnej
časti zamietnutý, o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu 226,37
eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z označenej istiny od 27.03.2015 do zaplatenia, to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí I. výrok), vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol

(v poradí II. výrok), navrhovateľke priznal náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške
246,25 eur s povinnosťou odporcu zaplatiť tieto trovy na účet právneho zástupcu navrhovateľky do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí III. výrok).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť jej istinu 226,37 eur s 8,05% ročným úrokom z omeškania z označenej
sumy od 27.03.2015 do zaplatenia, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej
sumy,oktorúnavrhovateľkauhradilaodporcoviviacnežmalnároknazáklademedziúčastníkmikonania

uzavretej zmluvy o úvere č. 5370882 zo dňa 16.02.2007 (ďalej už len zmluva o úvere).
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku uviedol, že mal preukázanú skutočnosť, že medzi
účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 16.02.2007 zmluva o úvere. Označená zmluva bola uzavretá
za účinnosti zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa na ňu vzťahujú normy
spotrebiteľského práva, keďže ju navrhovateľka uzatvorila ako spotrebiteľka, ktorá nekonala v rámci
predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V čase uzavretia zmluvy v zmysle ust. § 4

ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol
okrem všeobecných náležitostí aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V prípade, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere tento údaj neobsahovala, spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bezpoplatkov. V zmluve o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania absentuje údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov (ďalej už len RPMN), čo má za následok, že úver poskytnutý navrhovateľke sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odporca na základe zmluvy o úvere poskytol navrhovateľke

sumu 464,56 eur, navrhovateľka naproti tomu uhradila odporcovi sumu až vo výške 691,08 eur, t.j.
o 226,37 eur viac. Na strane odporcu tak vzniklo bezdôvodné obohatenie, keďže išlo o plnenie, na
ktoré od počiatku neexistoval právny dôvod. Námietku premlčania vznesenú odporcom, okresný súd
vyhodnotil ako nedôvodnú. V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že navrhovateľka sa vydania
bezdôvodného obohatenia domáhala na súde podaním žaloby dňa 26.03.2015, subjektívna dvojročná

lehota na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia začala plynúť v novembri 2014, pretože vtedy
sa navrhovateľka od svojho právneho zástupcu dozvedela o tom, že na jej úkor sa mal odporca obohatiť.
Okresný súd v tomto smere poznamenal, že navrhovateľka udelila svojmu právnemu zástupcovi plnú
moc dňa 12.12.2014. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj navrhovateľka a jej právny zástupca, tieto
tvrdenia zo strany odporcu neboli žiadnym spôsobom spochybnené. Rovnako odporca nepreukázal,
že sa navrhovateľka preukázateľne dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa

na jej úkor obohatil, skôr. Návrh bol podaný v 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe, keďže splátky
úveru navrhovateľka uhrádzala v období od 12.03.2007 do 07.05.2008. Okresný súd mal za to, že
je potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, nakoľko sa stotožnil s právnym názorom
zástupcu navrhovateľky, že zo strany odporcu išlo o úmyselné bezdôvodného obohatenie. Odporca ako
nebankový subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek od roku 2011, musel mať v

čase uzavretia zmluvy o úvere vedomosť o náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odporca
je nebankovým subjektom, ktorý pôsobí na trhu niekoľko rokov, na rozdiel od navrhovateľky disponuje
právnicky vzdelanými zamestnancami, ktorá skutočnosť je súdu všeobecne známa z iných súdnych a
exekučných konaní. Na základe týchto skutočností, návrhu navrhovateľky vyhovel, jej návrh zamietol
v tej časti, pokiaľ sa domáhala vyššieho úroku z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa §

142 ods. 3 O.s.p..

Proti rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie odporca, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že návrh
navrhovateľky sa v celom rozsahu zamietne, eventuálne navrhol odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že
súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania
zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Vydania bezdôvodného obohatenia sa
navrhovateľ môže domáhať v subjektívnej dvojročnej lehote, najneskôr však do uplynutia trojročnej
objektívnej premlčacej lehoty. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle

od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj
napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Premlčacia doba v danom prípade
uplynula 07.05.2011, t.j. tri roky od uhradenia poslednej splátky, ktorá sa uskutočnila dňa 07.05.2008,
t.j. dávno pred podaním návrhu na začatie konania. Súd ak chcel rozhodovať o plynutí 10-ročnej
premlčacej doby, musel mať preukázané, že došlo k úmyselnému obohateniu, čo v danom prípade

okresný súd neuskutočnil. Rozhodol len na základe vlastných domnienok, absolútne sa neopieral pri
svojom rozhodovaní o jeho vyjadrenie. Odporca bol zároveň toho názoru, že napadnutý rozsudok nemá
dostatočné odôvodnenie, čo možno považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v
zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Navrhovateľkavovyjadreníkodvolaniuuviedla,žezmluvaoúvereuzavretámedziúčastníkmimávšetky
znaky spotrebiteľskej zmluvy. V tomto smere poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR (II.ÚS
329/2013-15 zo dňa 02.06.2013) i Najvyššieho súdu SR (3MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015). Pokiaľ
ide o samotnú zmluvu o úvere, táto obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať
ako neprijateľné zmluvné podmienky a tiež ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými

mravmi tak, ako to konkretizovali v žalobnom návrhu i v priebehu konania. S poukazom na uvedené
skutočnosti je potrebné zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Pokiaľ ide o námietku
premlčania, navrhovateľka poukázala na doterajšie rozhodnutia iných súdov Slovenskej republiky, ktoré
úmysel odporcu v obdobných prípadoch prejudikovali. Zo samotného vznesenia námietky premlčania
odporcom ani nevyplýva, či sa uplynutia subjektívnej premlčacej doby dovoláva alebo nie. Vo vzťahu k

10-ročnej objektívnej premlčacej dobe poukázala na viaceré rozhodnutia súdov, napr. Krajského súdu
v Žiline, Krajského súdu v Prešove, Okresných súdov Žiar nad Hronom, Banská Bystrica, Košice II,
Dolný Kubín, Košice - okolie, Považská Bystrica, Levice. Pokiaľ ide o námietku odporcu vo vzťahu k
odôvodneniu rozsudku, navrhovateľka považovala písomné vyhotovenie rozsudku za zrozumiteľné adostatočné. Na základe týchto skutočností navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
priznať trovy prvostupňového i odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), podľa § 220 O.s.p.
zmenil, nakoľko v danom prípade neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 219 ods. 1) ani

na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Odvolací súd pri svojom rozhodnutí vyšiel z nasledovných skutkových
zistení a právnych úvah:
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2015 domáhala proti
odporcovi vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že s odporcom uzavrela dňa
16.02.2007 zmluvu o úvere, na základe ktorej zaplatila odporcovi sumu v celkovej výške 691,08 Eur.
Označenú sumu uhrádzala v splátkach po 75,68 Eur mesačne v období od 12.03.2007 do 07.05.2008,

kedy uhradila poslednú splátku. Zmluvou o úvere bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 464,71
Eur (14.000,00 Sk). Tieto skutočnosti, ktoré okresný súd v prvostupňovom konaní zistil, neboli medzi
účastníkmi sporné. Navrhovateľka tvrdila, že nakoľko v zmluve o úvere absentoval údaj o RPMN, úver
sa v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto ak
odporcovi plnila sumu v celkovej výške 691,08 Eur, rozdiel oproti poskytnutému úveru, t.j. suma 226,37

Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane odporcu.
Odporca v konaní (vo vyjadrení k návrhu zo dňa 10.04.2015) vzniesol námietku premlčania. V konaní sa
stala spornou otázka začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Okresný súd vyhodnotil námietku
premlčania vznesenú odporcom ako nedôvodnú vychádzajúc zo záveru, že na daný prípad je potrebné
aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej už len „OZ“)

a čo sa týka začiatku plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, okresný súd vyšiel zo záveru,
že táto lehota začala navrhovateľke plynúť v novembri 2014, kedy sa od svojho právneho zástupcu
dozvedela o tom, že odporca sa na jej úkor obohatil. Ak návrh na začatie konania bol doručený súdu
dňa 26.03.2015, podala ho včas, t.j. v rámci 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty.
Odvolací súd sa s vyššie uvedenou právnou úvahou okresného súdu, podľa ktorej navrhovateľke začala

plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia lehota od novembra 2014, kedy sa mala od svojho právneho
zástupcu dozvedieť, že odporca sa na jej úkor obohatil, nestotožnil.
V prejednávanej veci možno uzavrieť, že navrhovateľka podľa zmluvy o úvere plnila odporcovi viac ako
mala, nakoľko zo zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej skutočne nevyplýva, že by obsahovala údaj
o RPMN, čo znamená, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľka teda

zaplatila odporcovi o 226,37 Eur viac, ako v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z. zaplatiť mala. Navrhovateľka
plnila odporcovi dobrovoľne prostredníctvom dohodnutých splátok, poslednú splátku zaplatila dňa
07.05.2008, žalobu na súd podala dňa 26.03.2015, t.j. takmer po 7 rokoch od zaplatenia poslednej
splátky.
Odvolací súd v súvislosti so svojimi úvahami o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty považuje

zapotrebnénajskôruviesť,žesastotožňujesozáveromokresnéhosúduvtejčastijehoúvah,nazáklade
ktorých vyhodnotil vzťah medzi účastníkmi vychádzajúci zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 16.02.2007
ako vzťah spotrebiteľský. V nadväznosti na to a s poukazom na ust. § 52 ods. 2 OZ súhlasí s okresným
súdom, že na daný prípad je potrebné aplikovať (pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu) ust. § 107
ods.1OZ.Odvolacísúdsavšaknestotožnilsnázoromokresnéhosúdu,žeprezačiatokplynutia2-ročnej

premlčacej lehoty bol v danom prípade rozhodujúci mesiac november 2014, kedy sa navrhovateľka mala
dozvedieť od svojho právneho zástupcu, že odporca sa na jej úkor obohatil.
Pre začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený
subjekt v konkrétnom prípade dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia
a kto ho získal. Rozhodujúci je moment, kedy sa oprávnený subjekt dozvie také okolnosti, ktoré

sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde. Touto vedomosťou sa rozumie znalosť takých
okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Okolnosti, za ktorých sa
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, sú uvedené priamo v zákone (vo vzťahu k
prejednávanému prípadu zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Vedomosť navrhovateľky
ako spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti jej úveru potrebné preto spájať s touto skutočnosťou,

t.j. s vedomosťou o existencii zák. č. 258/2001 Z. z., nakoľko ju nemôže ospravedlňovať to, že o tomto
zákone eventuálne nevedela. To platí zvlášť za situácie, keď i v čase, v ktorom navrhovateľka odporcovi
plnila (od 12.03.2007 do 07.05.2008), bola už súdna prax jednotná v názore na okolnosť, pri absencii
ktorých náležitostí spotrebiteľského úveru sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Viazaťzačiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty od mesiaca november 2014, kedy sa navrhovateľka
mala od svojho právneho zástupcu dozvedieť o tom, že úver poskytnutý odporcom je bezúročný a bez
poplatkov a že z tohto dôvodu sa odporca mal na jej úkor bezdôvodne obohatiť, by bolo neprimeranou

ochranou práva vybočujúcou z účelu a právneho významu ust. § 107 ods. 1 O.s.p.. Podľa názoru
odvolacieho súdu, subjektívna 2-ročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala
navrhovateľke plynúť dňa 13.03.2007 (prvým dňom po začatí splácania prvej splátky) a následne prvým
dňom po splatení ďalších splátok (02.05.2007, 12.06.2007 atď.) až nakoniec prvým dňom po zaplatení
poslednej splátky (08.05.2008). Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žalobného návrhu, t.j. dňa

26.03.2015 bol už nárok navrhovateľky premlčaný a ak zo strany odporcu bola vznesená námietka
premlčania, táto bola vznesená dôvodne.
Vyššie uvedené závery viedli odvolací súd k tomu, aby odvolaním napadnutý prvý výrok rozsudku
okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietol. V súvislosti so zmenou
rozsudku okresného súdu rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 2 O.s.p. i o trovách konania.
Odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech vo veci, náhrada trov konania nebola priznaná, nakoľko si ju

neuplatnil a v tomto smere nepodal žiadny návrh (§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Pokiaľ odporca podal odvolanie proti celému rozsudku okresného súdu, t.j. i proti výroku, ktorým
bol návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti zamietnutý (v poradí druhý výrok), odvolací súd odvolanie
odporcu proti tomuto výroku odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 201 a contrario
O.s.p.. Právo podať odvolanie v zmysle § 201 O.s.p. prináleží len tomu účastníkovi, ktorému bola

rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma. Nakoľko v poradí druhým výrokom rozsudku okresného
súdu bol návrh navrhovateľky proti odporcovi zamietnutý (čo znamená, že uvedeným výrokom nebola
odporcovi spôsobená žiadna ujma), odporca nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania proti
druhému výroku rozsudku okresného súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.