Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/349/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412214611
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6412214611.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava (do 02. 10. 2013 so sídlom Údernícka 5, 851
01 Bratislava), IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.
o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava (do 02. 10. 2013 so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava),
IČO: 36 613 843, proti odporcom 1/ A. T., nar. XX. XX. XXXX, F. XXX/XXX, XXX XXJ., 2/ T. T., nar. XX.
XX. XXXX, bytom F. XXX/XXX, XXX XXJ., 3/ X. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX/XXX, XXX XXJ., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so

sídlom Námestie Legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom
Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, pracovisko A.. H.
XX, XXX XX Q., o zaplatenie 8.715,72 € s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Cb/24/2013 -124 zo dňa 20. 05. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Odporcom 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy odvolacieho konania
predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 261,75 €, na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka odporcov JUDr. Andreja Cifru, advokáta, vedený v T. D., a. s., N. Q., č. ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX, VS: XXXXXXX., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa
20. 05. 2013 návrh navrhovateľa zamietol (prvý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že odporcom 1/
až 3/ náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok) a zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia

vo výške 899,16 €, na presne špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok).
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ sa (prostredníctvom právneho
zástupcu) domáhal voči odporcom zaplatenia sumy 8.873,39 €, ktorá pozostávala z istiny 7.608,82 € a
úroku z omeškania vo výške 1.264,57 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy
7.451,15 € od 11. 02. 2912 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok, ktorá bola uzavretá medzi ním a postupcom I. I., a. s. D. dňa 15. 10. 2009 postúpil postupca

nanehopohľadávkuvočiodporcom,pričomodporcovia1/a2/uzatvorilidňa15.06.2004sjehoprávnym
predchodcom zmluvu, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Navrhovateľ ďalej poukázal
na to, že na základe uzavretej zmluvy poskytla I. I., a.s. odporcom 1/ a 2/ peňažné prostriedky, pričom
odporkyňa 3/ prevzala na seba ručiteľský záväzok. Odporcovia 1/ a 2/ neplnili splátky v stanovenýchtermínoch, čím porušili povinnosť podľa zmluvy a postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcov
na uhradenie dlžnej sumy. Uviedol, že jeho pohľadávka ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
predstavovala sumu 8.873,39 €, ktorá pozostávala z istiny 7.608,82 € a úroku z omeškania vo výške

1.264,57 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že odporca T. T.
uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku, pričom pristúpil k záväzku a uznal aj náklady
inkasného konania, ktoré si on (navrhovateľ) v tomto konaní neuplatňuje.
Ďalej okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že: „Z vykonaného dokazovania súd má za
preukázané, že odporcovia v 1. a 2. rade ako dlžníci uzatvorili dňa 15. 06. 2004 so I., a.s. D. Zmluvu o

splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. V zmysle bodu 1. predmetnej zmluvy I., a.s. D. poskytla odporcom
v 1. a 2. rade úver vo výške 150.000,-Sk (4.979,09 €). Jednalo sa o spotrebný úver, a to investície
do nehnuteľností s výškou úrokovej sadzby 9,8 % ročne, s výškou splátok 2.040,-Sk (67,72 €), so
splatnosťou prvej splátky dňa 20. 07. 2004 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20. 05. 2014. Toho istého
dňa, čiže dňa 15. 06. 2004 uzatvorila odporkyňa v 3. rade s právnym predchodcom navrhovateľa I., a.s.
D. Dohodu o ručení, pričom odporkyňa v 3. rade zobrala na vedomie, že veriteľ, I., a.s. D., uzatvorila s

dlžníkmi, odporcami v 1. a 2. rade horešpecifkovanú Dohodu o splátkovom kalendári, pričom je zrejmé,
že sa zaviazala uspokojiť pohľadávku veriteľa v prípade, ak dlžník veriteľovi neuhradí pohľadávku
riadne a včas. Súčasťou uzavretej zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Aktívna legitimácia
navrhovateľa je daná v zmysle uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/P. zo dňa 12.
11. 2009. Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok je aj špecifikácia postúpenej pohľadávky. Dňa

14. 06. 2010 odporca v 2. rade uzatvoril s navrhovateľom Dohodu o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku, pričom v zmysle bodu 1. predmetnej dohody dlžníkom je odporkyňa v 1. rade a
odporca v 2. rade je osobou, pristupujúcou k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V
zmysle bodu 2. predmetnej dohody, osoby uvedené v bode 1.2a alebo 1.3 tejto dohody uznávajú čo
do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy, uzatvorenej s

pôvodným veriteľom I., a.s. V uznaní záväzku je uvedené číslo predmetnej zmluvy a dátum uzavretia
zmluvy dňa 15. 06. 2004. Ďalej je tu konštatované, že dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 7.608,82
€, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 €. V zmysle
bodu 3. je uvedená forma splatenia záväzku, a to výška splátky 50 € s dátumom splatnosti ku 25-temu
dňu v mesiaci a s dátumom prvej splátky dňa 25. 06. 2010.“

Následne okresný súd uviedol: „Navrhovateľ nepreukázal, že v čase uznania dlh trval. Znamená to, že
na navrhovateľovi bola povinnosť preukázať, že v čase uznania dlhu tento existoval, pričom z obsahu
spisu nevyplýva, že by túto skutočnosť žalobca preukazoval. Navrhovateľ sa odvoláva len na existenciu
dohody o uznaní dlhu, pričom jeho existenciu v čase uznania dlhu nijako nepreukázal, pričom bolo
jeho povinnosťou tento dlh preukazovať, pretože ak odporcovia nevedeli o premlčaní dlhu, nemá jeho

uznanie za následok ten účinok, ktorý uznanie dlhu predpokladá. Právny vzťah, ktorý existuje medzi
navrhovateľom a odporcami je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny
vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní Dohody o splátkovom

kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je
adresovaná ako priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany

navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá
osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery,
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Ani pokiaľ sa týka špecifikácie uznania záväzku, v tejto časti
nie je jednoznačným spôsobom zrejmé, ako dospel veriteľ k výške uvádzanej istiny, z čoho táto

istina pozostáva a takisto nie je zrejmé príslušenstvo, ktoré je tu špecifikované na sumu 150 € ako
príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie. Nakoľko samotný navrhovateľ
v podanom návrhu poukázal na to, že náklady inkasného konania si neuplatňuje, preto nie je zrejmé,
aké príslušenstvo tvorí suma 150 €. Súd je toho názoru, že Dohoda o uznaní splátkového kalendára
a uznaní záväzku, ktorú uzavreli navrhovateľ a odporca v 2. rade dňa 14.06.2010, je s poukazom na

horešpecifikované skutočnosti neplatná, a preto nemôže účinne predĺžiť premlčaciu dobu (...).“
V súvislosti s riešením otázky premlčania okresný súd uviedol, že „z písomne podaného návrhu
navrhovateľa je zrejmé, že od zmluvy o splátkovom úvere, ktorá bola uzavretá medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcami v 1. a 2. rade odstúpil už právny predchodca navrhovateľa,čiže I., a.s. D.. Je zrejmé, že k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 15. 10. 2009, a preto je zrejmé,
že už v tomto čase právny predchodca navrhovateľa, čiže I., a.s. D., od Zmluvy o splátkovom úvere
odstúpila a vyzvala odporcov na úhradu dlžnej sumy. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je zrejmé, že

je právne bezvýznamné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktorú učinil navrhovateľ,
kde vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 11. 11. 2010, a to s poukazom na to, ako je vyššie
uvedené, že k zosplatneniu úveru došlo už v čase skôr s poukazom na odstúpenie od predmetnej zmluvy
právnym predchodcom navrhovateľa.“ Následne v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že vedľajší
účastník na strane odporcov vzniesol námietku premlčania a na to, že podľa jeho názoru „v danej veci

vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov vzniklo právo vzniesť námietku premlčania.“ Z uvedených
dôvodov skúmal, či nedošlo k premlčaniu uplatňovanej pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na to,
že „navrhovateľ podal návrh na súd dňa 26. 10. 2012. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok
č. XXXX/XXXX/P. zo dňa 15. 10. 2009 je zrejmé, že postúpená pohľadávka na navrhovateľa bola vo
výške 8.873,39 €, pričom je zrejmé, že v čase postúpenia pohľadávky, čiže dňa 15. 10. 2009 boli
odporcovia v 1. a 2. rade ako dlžníci v omeškaní 1.355 dní, čo je viac ako tri roky. Zo samotného

návrhu navrhovateľa vyplynulo, že vzhľadom na to, že odporcovia neplnili dlh riadne a včas, už právny
predchodca navrhovateľa, čiže I., a.s. D. od Zmluvy o splátkovom úvere odstúpili a vyzval odporcov
na úhradu dlžnej sumy. Odporcovia dlžnú sumu neuhradili, o čom svedčí aj uvedená doba počtu dní
omeškania v zmysle prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky. Aj keď by súd vychádzal len od
dátumu postúpenia pohľadávky, čiže od 15. 10. 2009, je zrejmé, že návrh navrhovateľ podal na súd dňa

26. 10. 2012, čiže už po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, pričom úver však bol zosplatnený už skôr.
Vzhľadom na túto skutočnosť je zrejmé, že návrh navrhovateľa je premlčaný, a preto ho súd zamietol.“
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil okresný súd aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a konštatoval, že odporcom i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov vzniklo
právo na náhradu trov konania. Odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili a preto im náhradu

trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov priznal náhradu trov konania
predstavujúcich náhradu trov právneho zastúpenia za presne špecifikované a vyčíslené úkony právnej
služby.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej

lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho návrhu v celom
rozsahu vyhovel, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil voči odporcom 1/ až 3/ a vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového i
odvolacieho konania.
V odôvodnení odvolania uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci

a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že okresný súd zamietol jeho žalobu z
dôvodu premlčania, pričom pre posúdenie plynutia premlčacej doby vychádzal z údajov uvedených v
prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok. V tejto súvislosti poukázal na to, že jeho právny predchodca -
postupca neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a odporcami
1/ a 2/ na druhej strane, nakoľko nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola

vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. On ani nedisponuje dokladmi, ktoré by danú
skutočnosť preukázali. Preto zastáva názor, že ani súd nemohol mať ukončenie zmluvy zo strany
postupcu za preukázané. Súd vychádzal z nepreukázaných skutočností, pričom dátum omeškania s
úhradou splátky nie je možné považovať za relevantný údaj vo vzťahu k ukončeniu zmluvy. Má za to, že
výkladom ustanovení VOP možno dospieť k záveru, že postupca a následne postúpením pohľadávky

i on, boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Z ustanovenia §
524 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na neho prešli zmluvou o postúpení pohľadávok a jej
príslušenstvaajvšetkyprávasňousúvisiace.Okremtoho,postúpenímpohľadávkysastalsámveriteľom
pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na
plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo

veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Má za to, že sa ako nový veriteľ pohľadávky vyhlásením
mimoriadnej splatnosti domáhal len svojho základného práva na splatenie dlžnej sumy odporcami.
Preto nevidí dôvod, prečo súd nerešpektoval a neprihliadol na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z jeho
strany ako postupníka pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného zastáva názor, že pokiaľ súd nemal
preukázané predčasné ukončenie zmluvy, mal jeho nárok posudzovať s poukazom na ustanovenie §

103 Občianskeho zákonníka a priznať mu sumu nepremlčaných splátok spolu s úrokom z omeškania z
každej splátky v zákonnej výške, odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia.
V ďalšej časti odôvodnenia odvolania poukázal na ustanovenia § 110 ods. 1 a § 558 Občianskeho
zákonníka a v tejto súvislosti poukázal na to, že dňa 14. 06. 2010 odporca 2/ podpísal Dohodu o uznanísplátkovéhokalendáraauznanízáväzku(ďalejlen„Dohoda“)prostredníctvom,ktorejuznalsvojzáväzok
voči nemu (navrhovateľovi) vzniknutý zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.06.2004
uzavretej so I. I., a.s. vo výške 7.608.82 € s prísl. čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok.

Predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany
dlžníka. Zároveň odporca 2/ potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Taktiež
poukázal na skutočnosť, že záväzok, ktorý odporca 2/ uznal, v čase podpisu Dohody nebol premlčaný.
V tejto súvislosti znovu poukázal na to, že súd pri posúdení ukončenia zmluvy, respektíve pri posúdení
predčasnej splatnosti vychádzal z nepreukázaných skutočností. Zastáva názor, že v danom prípade

podpisom Dohody došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, čím nastali právne účinky spojené s
uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 558 Občianskeho
zákonníka spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej
domnienky, že dlh v čase uznania trval. Odporca 2/ po tom, čo sa oboznámil s obsahom Dohody, svojím
podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. K podpisu
Dohody nebol žiadnym spôsobom donútený, uzatvorením predmetnej Dohody taktiež nedochádza k

zhoršeniu jeho postavenia ako spotrebiteľa, ale práve naopak, poskytol odporcovi plniť existujúci splatný
záväzok v splátkach.
V súvislosti s odvolaním do výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka navrhovateľ uviedol,
že zastáva názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty
svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.

Poukázalnato,ženapriznanienáhradytrovkonaniajenevyhnutnésplneniepodmienokvyžadovanýchv
§ 142 O.s.p. a to najmä účelnosť vynaložených trov konania. Trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú
trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Zároveň upozornil, že nepriznaním
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť
účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2 a 3 Ústavy slovenskej republiky, keďže tieto trovy konania

neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka
k predmetu konania (v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS
78/03).

Odporcovia 1/ až 3/ sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Vedľajší účastník na strane odporcov v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti
nahradiť mu trovy odvolacieho konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia (ktorých výšku presne
špecifikoval).

V úvodnej časti vyjadrenia poukázal na právnu úpravu spotrebiteľského práva a spotrebiteľských zmlúv.
V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa uvedenou v odvolaní poukázal na bod 7. 6. 1 Všeobecných
obchodných podmienok z ktorého vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa bol oprávnený zmluvu
o úvere predčasne ukončiť (výpoveďou, odstúpením, vyhlásením mimoriadnej splatnosti) i v prípade,
ak je úverový dlžník v omeškaní so splatením svojich záväzkov viac ako 10 dní. V tejto súvislosti vo

vzťahu k prejednávanej veci poznamenal, že len tá samotná skutočnosť, že navrhovateľ nepredložil
listinu o predčasnom ukončení úverovej zmluvy zo strany jeho právneho predchodcu sama o sebe nijako
nevyvracia, že k predčasnému ukončeniu úverovej zmluvy zo strany právneho predchodcu navrhovateľa
v skutočnosti došlo, resp. je v priamom rozpore s ostatnými predloženými dôkazmi (počet dní omeškania
podľa prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, žalobou uplatnená istina znásobujúca sumu istiny

poskytnutého úveru), najmä pokiaľ samotný navrhovateľ v žalobe uvádza, že jeho právny predchodca
odstúpil od zmluvy; vzhľadom na predmet sporu a prednesené právne argumenty nie je totiž v záujme
navrhovateľa motivovaného úspechom v súdnom spore, aby bol dôkaz o predčasnom ukončení zmluvy
súdu predložený.
V súvislosti s argumentom navrhovateľa, že predmetná Dohoda je platný právny úkon uviedol, že

navrhovateľom predložená Dohoda je formulár, ktorý vopred pripravil dodávateľ pre spotrebiteľa a
spotrebiteľ nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná „Dohoda“
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a
rozhodcovskú doložku. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári „Dohody“
absolútne neplatné. Návrh na uzatvorenie Dohody o uznaní splátkového kalendára a uznaní záväzku

nikdy nevychádza od spotrebiteľa, napriek tomu, že navrhovateľ sa snaží tvrdiť opak. Konanie
spotrebiteľajevždyibareakciounapredchádzajúcuaktivituzostranyinkasnejspoločnostinavrhovateľa.
V reakcii na argumentáciu navrhovateľa uvedenú v odvolaní, že vedľajší účastník - združenie na ochranu
spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnychkonaniach v spotrebiteľských veciach a že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne
vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva uviedol, pri priznaní jeho trov konania postupoval
súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s vnútroštátnou právnou

úpravu, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. V tejto súvislosti poukázal na vývoji
právnej úpravy.

Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov - ďalej len „O.s.p.“), vec

prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s použitím § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok
okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje, že
rozhodnutie okresného súdu, ktorým návrh navrhovateľa zamietol je vecne správne. Odvolací súd sa
(v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.) v zásade stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, i dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda

spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.)
preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorým reaguje na argumenty navrhovateľa uvedené
v odvolaní.

Tými najzásadnejšími aspektmi v tomto prípade je posúdenie platnosti predmetnej Dohody o uzavretí
splátkového kalendára a o uznaní záväzku a vysporiadanie sa s námietkou premlčania vznesenou
vedľajším účastníkom na strane odporcov.

Pokiaľ ide o uznanie dlhu odvolací súd uvádza, že je to jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný
veriteľovi v predpísanej písomnej forme. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. K tomu, aby uznanie dlhu malo účinky, je
potrebné, aby a) dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, b) v písomnom uznaní bol dlh určený (uznaný)
čo do dôvodu a výšky. Uznanie dlhu nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým

záväzkom z dôvodu uznania. Uznať podľa § 558 Občianskeho zákonníka je možné aj premlčaný dlh.
Takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník
ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový omyl (error facti)
alebo pre právny omyl (error iuris), napr. pretože nepoznal ustanovenia o premlčaní, nemá jeho uznanie
spomenuté právne následky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku, preto

sa dlžník môže brániť námietkami, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Uznanie dlhu
spôsobuje: a) vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval b) prerušenie premlčania a začiatok
novej 10 ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Pod premlčaním sa rozumie oslabenie práva t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré sa neuplatnilo

v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku premlčania, ale
vzhľadom na existenciu záväzku možnosť dlžníka premlčaný záväzok (naturálny záväzok) dobrovoľne
splniť aj po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie spočíva na dvoch právnych skutočnostiach: 1/ na
uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, ktorú nemožno skrátiť ani predĺžiť, pretože je upravená
kogentnými predpismi, 2/ na neuplatnení práva pred súdom alebo u iného príslušného orgánu.

Odvolací súd vychádzajúc zo znenia Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo
dňa 14. 06. 2010 (č.l. 30 spisu) konštatuje, že ide o formulárový vopred pripravený dokument, ktorý mal
zdanlivo pôsobiť ako ústupok odporcom 1/ a 2/ vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľombolo dosiahnutie uznania dlhu, a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku, ako
aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý
navrhovateľ používal vo viacerých prípadoch so spotrebiteľmi (sú v ňom vopred vypísané jeho údaje) vo

vzťahukneurčitémupočtudlžníkov(údajeodlžníkochajednotlivýchzáväzkochsúnáslednedopisované
do formulára rukou). Ak dlžník (spotrebiteľ) podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj
dlh, ale aby dosiahol splatenie dlhu formou splátok. Uznanie dlhu je cieľ sledovaný navrhovateľom a nie
odporcom (dlžníkom). Keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach
nemôže jeho obsah ovplyvniť. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania je zakomponované skryto

do tretieho bodu (posledná veta čl. 3.1), pričom logicky by malo byť v druhom bode, pretože sa týka
uznania záväzku.

Z uvedených dôvodov uzatvorenie Dohody a okolnosti tomu predchádzajúce (známe odvolaciemu súdu
z jeho rozhodovacej činnosti) považoval odvolací súd za neprijateľné zmluvné podmienky (ustanovenie
§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje len demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných

podmienok)azanekaléobchodnépraktiky,ktorésúzakázané,pričomvýkonprávpopoužitíneprijateľnej
zmluvnej podmienky a nekalej obchodnej praktiky je v rozpore s dobrými mravmi, preto nemôže požívať
súdnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda je neplatný podľa ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka.

Keďžekpodaniunávrhunazačatiekonaniadošloaždňa 26.10.2012, okresnýsúdpostupovalsprávne,
keď prihliadol na vedľajším účastníkom dôvodne uplatnenú námietku uplynutia všeobecnej premlčacej
doby s poukazom na to, že zo strany odporcu 2/ (resp. vo všeobecnosti - zo strany odporcov) nedošlo k
platnému uznaniu dlhu s právnymi účinkami uznania dlhu podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka z hľadiska premlčania, t. j. ani k plynutiu desaťročnej premlčacej doby.

V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa uvedenou v odvolaní, že prvostupňový súd pri posúdení
ukončenia predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, respektíve pri posúdení jej predčasnej splatnosti
vychádzal z nepreukázaných skutočností a pre posúdenie plynutia premlčacej doby vychádzal (len)
z údajov uvedených na prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok, pričom v tejto súvislosti poukázal

(i) na to, že jeho právny predchodca - postupca neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi
postupcom na jednej strane a odporcami 1/ a 2/ na druhej strane, nakoľko nebola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, odvolací súd
uvádza, že ide o účelovú a teda neakceptovateľnú argumentáciu. Veď samotný navrhovateľ v žalobe
v článku III explicitne uviedol, že „postupca odstúpil od Zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej

sumy.“ Teda už z uvedeného je absolútne zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa (postupca)
od predmetnej úverovej zmluvy odstúpil a skutočnosť, že v Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/P. zo dňa 15.10.2009 zosplatnenú pohľadávku voči odporcom vzniknutú z
titulu neuhradenia časti poskytnutého úveru a z titulu úroku z omeškania vyčíslil, túto skutočnosť len
potvrdzuje. Z toho je zrejmé, že k splatnosti uplatňovanej pohľadávky došlo najneskôr v dobe postúpenia

pohľadávky na navrhovateľa, t.j. najneskôr dňa dňa 15.10.2009. Navrhovateľ podal návrh (žalobu) na
súd dňa 26. 10. 2012, teda už po uplynutí všeobecnej premlčacej doby.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým návrh
navrhovateľa zamietol podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

V súvislosti s odvolacou námietkou navrhovateľa týkajúcou sa náhrady trov prvostupňového konania
vedľajšieho účastníka odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci je nesporné, že predmetom
konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto
potrebné primárne zodpovedať aj na otázky, či Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so

sídlom v Prešove (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana
práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší
účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym
zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).
Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O. s .p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľaosobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s
účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do

konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť
širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže

ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods.
1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej
podmienkyprepripustenievstupudokonaniavyplývajúcejzustanovenia§93ods.1,ktoroujeexistencia
právneho záujmu na výsledku konania.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní

podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti
je ochrana práv spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane
odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože (ako už

bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu
dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p.. Keďže ustanovenie
§ 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a
samozrejme má i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam podľa ustanovenia § 137
ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme,
vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho

zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého
v konaní vystupoval.

Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov prvostupňového konania,

ktoré de facto predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia, pretože z priebehu celého konania vyplýva,
že jeho procesné úkony boli z hľadiska výsledku konania efektívne a teda v žiadnom prípade nemožno
hovoriť o nehospodárnych trovách konania.

Pretože odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a navrhovateľ

v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu
vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa touto
otázkou (výškou priznaných trov konania) nezaoberal.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu i vo výroku o trovách

konania.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods.
1, v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporcovia i vedľajší účastník na strane odporcov boli v
odvolacom konaní úspešní, a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov

odvolacieho konania. Odporcovia si však trovy odvolacieho konania do doby rozhodnutia odvolacieho
súdu neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik nemal odvolací súd preukázaný ani zo spisu, a preto
im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Ako už bolo uvedené, vedľajší účastník na strane odporcov si uplatnil trovy odvolacieho konania

(predstavujúce trovy právneho zastúpenia) v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Na základe
tejto skutočnosti odvolací súd uložil navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, povinnosť
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy odvolacieho konania v celkovej sume 261,75
€.Uvedenétrovykonaniapredstavujútrovyjehoprávnehozastúpeniaapozostávajúztarifnejodmenyza1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej v sume 253,94 € (základná sadzba tarifnej
odmeny určená z hodnoty sporu vo výške 8.715,72 € - podľa § 10 ods. 1 s použitím § 14 ods. 1 písm.
b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len „vyhláška“) a z
režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,81 Eur (§ 16 ods. 3
vyhlášky).
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vedľajší účastník na strane odporcu doručil (prostredníctvom
právneho zástupcu) dňa 18. 11. 2013 podanie - Doplnenie vyjadrenia vedľajšieho účastníka k odvolaniu,

v ktorom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania (trov právneho zastúpenia) i za tento úkon právnej
služby. Keďže na uvedený procesný úkon zo strany vedľajšieho účastníka nebol žiadny dôvod (na
doplnenie vyjadrenia nebol súdom vyzvaný, vyjadrenie nebolo ani reakciou na nové procesné podanie
protistrany, a v konečnom dôsledku, úvahy ktoré boli vo vyjadrení uvedené mohol vedľajší účastník
prezentovať už v prvom vyjadrení k odvolaniu), odvolací súd nepovažoval tento úkon právnej služby za
účelný a hospodárny a preto náhradu trov konania, respektíve trov právneho zastúpenia za tento úkon

vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho
konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.