Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613202441
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8613202441.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: RECLAIM, a.s., Prievozská 2/A,
Bratislava, IČO: 46 076 760, zastúpeného advokátkou Mgr. Gabriela Hrbáňová, Malý trh 2/A, Bratislava,
protižalovanému:K.J.,nar.XX.X.XXXX,bytomF.X,zastúpenémuadvokátomJUDr.BranislavKahanec,
Vajanského 33, Prešov, o zaplatenie 3.002,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Svidník zo dňa 5.8.2014 pod č. k. 4C/125/2013-100, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník rozsudkom č. k. 4C/125/2013-100 návrh zamietol. Navrhovateľ je povinný
zaplatiť odporcovi náhradu trov konania zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 228,- eur, trovy
právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Branislav Kahanec vo výške 383,76
eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa
domáhal zaplatenia sumy 3805,89 eur s príslušenstvom, titulom uzavretej zmluvy o mimoriadnom
medziúvere č. 2052116602 a stavebnom úvere č. 2052116901 (ďalej len úverová zmluva) medzi
právnym predchodcom navrhovateľa - Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava, ako veriteľom, a E.

F., ako dlžníkom, H. F. ako spoludlžníkom a odporcom ako ručiteľom. Na základe úverovej zmluvy
bol poskytnutý medziúver 200.000,- Sk s ročným úrokom 8,5 % a pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 1.417,- Sk. Odporca urobil dňa 15.4.2002 ručiteľské vyhlásenie, podľa ktorého berie na
seba povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Keďže dlžník porušil zmluvné
podmienky a úver prestal riadne a včas splácať, veriteľ v súlade s článkom VI. a VII. úverovej zmluvy
odstúpil od úverovej zmluvy listom zo dňa 7.9.2006 a požiadal o vrátenie poskytnutých úverových
prostriedkovv7-dňovejlehote.Žalobcapohľadávkuneúspešnevymáhalvexekučnomkonaníoddlžníka

a spoludĺžníčky, kde exekučným titulom je notárska zápisnica. Pohľadávka z úverovej zmluvy bola
postúpenáveriteľomnaMajetkovýHolding,a.s.,Bratislava.MajetkovýHolding,a.s.,postúpilpohľadávku
na terajšieho žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené listom z 9.6.2011. Z vykonaného
dokazovania súd mal preukázané uzavretie úverového vzťahu medzi dlžníkom E. F. a spoludlžníkom H.
F., obaja bytom F. XX, pričom ako ručiteľ je uvedený K. J. - žalovaný. Listom zo dňa 7.9.2006, označeným
ako odstúpenie od zmluvy, upovedomil dlžníka E. F. a spoludlžníčku H. F., vrátane ručiteľa K. J., veriteľ,
že pre nesplácanie splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote Prvá stavebná sporiteľňa odstupuje od

úverovej zmluvy a zároveň žiada vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, pričom k 7.9.2006 dlh
predstavuje 90.093,20 Sk.Okresný súd konštatoval uzavretie úverového vzťahu o stavebnom sporení, pričom veriteľ má právo
od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru
vrátanepríslušenstva,aknastaneniektorázoskutočnostíuvedenýchvčl.XIX.všeobecnýchpodmienok.

Podľa čl. VII ods. 1 zmluvy bodu 2, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie
mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru, v prípade, ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti
vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami. Podľa § 506 Obchodného zákonníka č.
513/1991 Zb. je možné od úverovej zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie stavebného úveru
v prípadoch, ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než 2 splátkami alebo 1 splátkou dlhšie ako 3

mesiace. Nastáva tak podľa čl. XIX všeobecných zmluvných podmienok okamžitá splatnosť stavebného
úveru.

Súd nárok žalobcu posudzoval aj v zmysle ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb.. Podľa týchto ustanovení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobili
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv.

neprijateľné podmienky). Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Súd prihliadol na obsah doložených listín, kde skonštatoval, že žalovaný je v ručiteľskom záväzku,
s tým, že zobral na seba voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku z úverovej zmluvy, ak ju

neuspokojí dlžník. Odstúpením od zmluvy doručeným dlžníkom ručiteľovi zmluvný vzťah účastníkov
zanikolodzačiatku(§68Občianskehozákonníka).Potompodľa§457Občianskehozákonníka,jekaždý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Ak odporca v konaní vzniesol námietku
premlčania nároku s tým, že navrhovateľ ako veriteľ mohol svoje právo uplatniť od 10.10.2006, pričom
žalobu podal až 30.4.2013, uplatnil toto právo po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty. Preto

súd nárok žalobcu zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kde žalovanému ako
úspešnému účastníkovi bola priznaná náhrada trov na zaplatenom súdnom poplatku za odpor a na
trovách právneho zastúpenia, keďže žalovaného zastupoval advokát, ktorý vyúčtoval trovy právneho

zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd neuviedol zákonné ustanovenia, na
základe ktorých mohol použiť všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka pri právnych vzťahoch
upravených Obchodným zákonníkom č. 513/1991 Zb., ktoré sa týkajú úverových vzťahov. Rozhodnutie

súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, pričom súd svojím postupom odňal žalobcovi možnosť konať
pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Vyčíta sa nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa, čím je porušené právo žalobcu na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia zaručené
mu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd vec nesprávne vec právne posúdil, pričom aplikoval ustanovenie
Občianskeho zákonníka, napriek tomu, že zmluvný vzťah ako absolútny obchod sa riadi ustanoveniami

Obchodného zákonníka. V čase uzavretia mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru mohol súd
aplikovať na ochranu spotrebiteľa iba zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v žiadnom
ustanovení neumožňuje súdu použiť na zmluvný vzťah Občiansky zákonník. Len Novelou Občianskeho
zákonníka č. 568/2007 Z.z., účinnej od 1.1.2008, došlo k poskytnutiu ochrany spotrebiteľom a rozšíreniu
použiteľnosti § 52 a násl. Občianskeho zákonníka na všetky spotrebiteľské zmluvy bez ohľadu na právnu

formu. Až zákon č. 102/2004 Z.z., účinný od 1.4.2015, uvádza, že na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použije ustanovenie Občianskeho zákonníka, aj keby sa
inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 OZ). Táto novela Občianskeho zákonníka len
utvrdzuje navrhovateľa v názore, že v spotrebiteľských zmluvách vymedzených zákonom ako absolútny
obchod sa v súlade s doterajšou platnou legislatívou zmluvný vzťah účastníkov spravuje Obchodným

zákonníkom.

Čo sa týka bezdôvodného obohatenia poukazuje na ustanovenie § 351 ods. Obchodného zákonníka,
kde odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani
zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešením sporov

medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na
svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Odstúpením od zmluvy nezanikol záväzok dlžníka,
resp. ručiteľský záväzok platiť pohľadávku s príslušenstvom, nemôže to byť posúdené ako neprijateľná
zmluvná podmienka. V prípade odstúpenia od zmluvy je potrebné premlčanie posudzovať podľavšeobecných ustanovení Obchodného zákonníka, t.j. podľa § 394 v spojení s § 397. § 397 Obchodného
zákonníka, ktorý stanovuje všeobecnú 4-ročnú premlčaciu dobu. Podľa § 402 Obchodného zákonníka,
premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí

akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie
alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. Naviac, podľa § 310 Obchodného zákonníka, je
upravenáotázkapremlčaniašpecifickýmspôsobom,t.j.žezákonnepriamovyslovujezákaz-nemožnosť
premlčania práva veriteľa voči ručiteľovi pred okamihom premlčania práva voči dlžníkovi. Považuje
námietku vznesenú odporcom ako námietku, ktorá neobstojí z hľadiska vyššie uvedeného právneho

režimu. Navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Žalobca uplatnil právo proti žalovanému ako ručiteľovi z úverových zmlúv uzavretých právnym
predchodcom žalobcu Prvou stavebnou sporiteľňou dňa 15.4.2002. Listom zo dňa 7.9.2006 Prvá
stavebná sporiteľňa odstúpila od úverovej zmluvy pre neplnenie povinnosti dlžníkom E. F.. Obchodný
zákonník v § 497 a násl. upravuje úverové vzťahy, ale z hľadiska doby uzavretia úverovej zmluvy je

potrebnévychádzaťajzustanovenízákonovtýkajúcichsaochranyspotrebiteľa,pretožeúverovázmluva
má spotrebiteľský charakter. Úver bol poskytnutý dlžníkovi E. F. ako fyzickej osobe, nie podnikateľovi.
Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá nakupuje
výrobkyalebopoužívaslužbyprepriamuosobnúspotrebufyzickýchosôb,najmäpresebaapríslušníkov
svojej domácnosti. Obdobne aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch definuje spotrebiteľa

v § 3 ods. 2 tak, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Právnym statusom dlžníka sa riadi status
ručiteľa z úverového vzťahu. Ak zmluvný vzťah účastníkov je v základe upravený úverovou zmluvou
podľa Obchodného zákonníka (§ 497 a násl.), tak právne vzťahy dlžníka, spoludlžníka a ručiteľov musia
byť hodnotené aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka tak, ako to urobil súd prvého stupňa, ak

je potrebné poskytnúť ochranu spotrebiteľovi. Potom pri otázke premlčania nároku žalobcu je potrebné
vychádzať zo všeobecných princípov premlčacej doby uvedenej v § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ
niejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak.Premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávo
mohlo vykonať po prvý raz. Vyplýva to aj z § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že v pochybnostiach
o obsah spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Preto okresný súd

mohol použiť výklad pri premlčaní nároku žalobcu podľa Občianskeho zákonníka, ktorý je pre ručiteľa
dlhu - spotrebiteľa priaznivejší.

a nepoužiť výklad podľa Obchodného zákonníka, na ktorý sa odvoláva žalobca. Ak okresný
súd posudzoval nárok žalobcu a poskytoval ochranu spotrebiteľovi podľa všeobecných ustanovení

Občianskeho zákonníka, konal v súlade s právnou úpravou týkajúcou sa spotrebiteľského charakteru
úverovej zmluvy, pričom z hľadiska odstúpenia od zmluvy listom zo dňa 7.9.2006 a v všeobecných
podmienkach pre zmluvy o stavebnom sporení je zadefinovaná možnosť odstúpenia od zmluvy. Potom
podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, s tým, že podľa odseku 2, odstúpením od zmluvy

sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak. Keď došlo k doručeniu odstúpenia od zmluvy dlžníkovi, spoludlžníkovi a ručiteľovi v roku 2006,
pričom žaloba bola podaná až 30.4.2013, správne okresný súd konštatoval, že právo bolo uplatnené po
uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby podľa OZ (§ 101). Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa
je správne, pokiaľ nárok žalobcu ako premlčaný zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne.

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne aj vo výroku o náhrade trov

konania. Neúspešný žalobca je povinný nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania s poukazom na
§ 142 ods. 1 O.s.p. v takej výške, v akej je vyčíslené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Keďže úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto úspešnému žalovanému
nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.