Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/226/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213946
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1412213946.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV. v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou,

v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., ul. Pribinova č. 25, 81109 Bratislava, IČO : 35 807
598, zastúpený : Fridrich Paľko s.r.o., ul. Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava 2, IČO : 36 864 421, proti
odporcovi : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa
zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamieta.

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie zo dňa 21.9.2012 doručeným Okresnému súdu Bratislava IV.
dňa 27.9.2012 domáhal zaviazania odporcu k zaplateniu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ je
právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v
oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia

ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úver č. 1130028) navrhol písomným podaním spísaným
procedurálny postupom podľa zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu . Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1130028 dlžníkom : G. R., nar. X.X.XXXX
(sp.zn. Ex 499/2010). Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava IV a požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie

konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť
o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonnom ustanovenej dobe. Poukázal na ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku platného od 1.6.2011 a od 1.6.2010 do 31.5.2011. Povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia žiadosti, dodržaná nebola. Rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 16.8.2010 (konanie sa začalo 19.1.2010),a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia (omeškanie viac ako 209 dní). Nesprávny úradný postup navrhovateľ charakterizuje:

a) Nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov,
b) Vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho
následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa.Upozornil, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným
titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní.

Majetková škoda vo výške 1671,90,-eur predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže
byťpriznanáprávoplatnýmrozhodnutímvšeobecnéhosúduvobčianskomsúdnomkonaníprotidlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere.

K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ uviedol, že samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý
súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a

spravodlivériešenieveciazamedzenievymoženiupohľadávkycestouexekúciesiuplatnilsumu334,38,-
eur(t.j.20%zuplatňovanejistinyspríslušenstvom-hodnotymajetkovéhoprávapostihnutéhoprocesnou
deformáciou).

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 28.8.2013 doručeným

súdu dňa 3.9.2013 (doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa na vedomie dňa 25.11.2013) a žiadal
návrhnavrhovateľavcelomrozsahuzamietnuťzdôvodunepreukázaniasplneniazákladnýchzákonných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. s tým, že odporca
si neuplatňuje nárok na náhradu škody.

Rozsudkom č.k. 7C 226/2012 - 50 zo dňa 6.03.2014 súd návrh na prerušenie konania, návrh na začatie
konania v celom rozsahu zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Co/337/2014 - 89 zo dňa 29.06.2015, právoplatným

dňa 02.09.2015, napadnutý rozsudok zrušil nakoľko uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
16.10.2012 č.k. 3NcC187/2012-15 nenadobudlo právoplatnosť vzhľadom na jeho nedoručenie.

Podľa ust. § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3NcC187/2012-15 zo dňa 16.10.2012 bolo doručené
právnemu zástupcovi navrhovateľa a odporcovi a nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2015.

Na termín pojednávania na deň 17.12.2015, sa navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa , odporca

nedostavili. Právny zástupca navrhovateľa má doručenie predvolania vykázané dňa 23. 11. 2015 a
navrhovateľ 23. 11. 2015. Právny zástupca navrhovateľa e-mailovým podaním doručeným súdu 03.
12. 2015 opätovne požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania. E-mailovým podaním doručeným
súdu 28. 02. 2014 požiadal o prerušenie konania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti
súdu. Poukázal na ust. § 15, § 16 ods. 1 O. s. p. s tým, že mu neboli doposiaľ oboznámené výsledky

procesných postupov sudcu a či došlo k prideleniu veci inému sudcovi, resp. či došlo k predloženiu
veci na rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 16 ods. 1 O. s. p. a to napriek tomu, že uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č.k. 3NcC187/2012-15 zo dňa 16.10.2012 mu bolo doručené v súlade
s O.s.p. Následne podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. navrhol
súdu, aby konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti proti

porušovaniu základných práv a slobôd. V návrhu na prerušenie konania z 03. 12. 2015 požiadal súd o
prerušenie konania s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom podľa § 109
ods. 2 písm. c) O. s. p., sp. zn. 11C/355/2012 a poukázal na konanie pred Okresným súdom Prešov, sp.
zn. 7C/6/2010, Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 19C/195/2012, Okresným súdom Pezinok sp. zn.
6C/263/2012, s tým, že je daný dôvod na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o

prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť SR - MS SR súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom
na OS Prešov, sp.zn. 7C/6/2010.Nedostavil sa na termín pojednávania dňa 17.12.2015 odporca. Doručenie predvolania mal riadne
vykázané dňa 19. 11. 2015, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu
11. 12. 2015 s tým, že sa k návrhu písomne vyjadril, namietal zmätočnosť návrhu, nesplnenie podmienok

nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu,
nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnenie podmienok pre možnosť priznania náhrady v
peniazoch a neexistenciu príčinnej súvislosti. Odporca nežiadal o odročenie pojednávania, trval na
doručených písomných vyjadreniach a požiadal o doručenie zápisnice z pojednávania.

Podľa ust. § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa ust.
§ 119 ods. 4 O.s.p. súd nezistil, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a preto bez
zbytočného odkladu neinformoval predvolaných o zrušení termínu pojednávania. Napriek uvedenej
skutočnosti právny zástupca navrhovateľa a odporca sa na dnešný termín pojednávania nedostavili, e-
mailové podanie originálom k dnešnému dňu nedoplnili.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne

predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

Podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne

označený.

Z obsahu e-mailu právneho zástupcu navrhovateľa vyplýva, že predpokladá vylúčenie aj ďalších
sudcov toho istého súdu (námietka zaujatosti sudcov a s tým spojený návrh na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení

práva navrhovateľa na zákonného sudcu). Voči osobe zákonného sudcu prejednávajúcej predmetný
spor k dnešnému dňu námietka zaujatosti zo strany navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa
vznesená nebola. Zákonný sudca sa stal sudcom Okresného súdu Bratislava IV dňom 01.10.2013,
a preto v navrhovateľom označenom uznesení Krajského súdu Bratislava, osoba zákonného sudcu
uvedená nebola (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3NcC/187/2012-15 zo dňa 16.10.2012).

S poukazom na citované ustanovenie súd vo veci konal v neprítomnosti účastníkov konania vec
prejednal a prihliadol na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy ( spis Okresného súdu Bratislava IV
sp.zn. 15Er/189/2010).

Predmetné e-mailové podanie doručené súdu dňa 03.12.2015 právnym zástupcom navrhovateľa,
nebolo ku dňu rozhodnutia súdu doplnené originálom. Z obsahu podania vyplýva, že právny zástupca
navrhovateľa, okrem iného žiadal pojednávanie stanovené na deň 17.12.2015 zrušiť ( ust. § 119
O.s.p.). Súčasne poukázal na konanie o vznesenej námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu v
Bratislave IV. ( rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 3NcC/187/2012-15 zo dňa 16.10.2012

sudcovia Okresného súdu Bratislava IV neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej
veci okrem sudkyne JUDr. Daniely Kotrecovej). V e-mailovom podaní predniesol písomný návrh na
zrušenie nariadeného pojednávania až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke
nestranného sudcu.

S poukazom na Rozvrh práce na rok 2013 a Dodatok k rozvrhu práce účinný odo dňa 7.10.2013, je
zrejmé, že zákonnému sudcovi JUDr. Tatiane Redenkovičovej Koprdovej bola pridelená predmetná vec
po jeho nástupe na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava IV , t.j. až odo dňa 7.10.2013 v rámci
celého prideleného oddelenia 7C ( osoba zákonnej sudkyne nebola v námietke zaujatosti spomínaná,
nakoľko v tom čase nebola sudcom prideleným na výkon funkcie Okresného súdu Bratislava IV a

námietka zaujatosti voči nej k dnešnému dňu vznesená účastníkmi konania nebola ).

S poukazom na cit.ust. § 119 O.s.p. súd nezistil, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,
a preto bez zbytočného odkladu neinformoval predvolaných o zrušení termínu pojednávania. Napriekuvedenej skutočnosti právny zástupca navrhovateľa a odporca sa na dnešný termín pojednávania
nedostavili, e-mailové podanie originálom k dnešnému dňu nedoplnili.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré
sú súčasťou súdneho spisu, s obsahom zapožičaného spisu sp.zn. 15Er/189/2010 a zistil nasledovný
skutkový stav :

Navrhovateľ označil v návrhu, že vec sa týka spisu vo veci povinného : G. R., nar. X.X.XXXX , bez

bližšej špecifikácie súdneho spisu Okresného súdu Bratislava IV. V návrhu na začatie konania nie je
uvedená spisová značka súdneho konania , chýbajú dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre
právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, pričom navrhovateľ
nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval existenciu exekučného konania.

Lustráciou podľa osoby povinného G. R., nar. X.X.XXXX, súd vyhľadal súdny spis viažuci sa na túto

osobu povinného ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z obsahu vyhľadaného súdneho
spisu sp.zn. 15Er/189/2010 je nesporné, že dňa 1.2.2010 bola Okresnému súdu Bratislava IV doručená
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 27.1.2010 o udelenie poverenia v súlade
s ust. § 44 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov vo veci oprávneného : POHOTOVOSŤ
s .r.o., proti povinnému : G. R., nar. X.X.XXXX, pre vymoženie 491,24,-eur s príslušenstvom, na

základe exekučného titulu : Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp.zn. SR 16014/09, zo dňa
2.11.2009. Na základe pokynu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 16.2.2010 bola vyexpedovaná výzva
pre súdneho exekútora zo dňa 18.2.2010 s tým, aby v lehote 10 dní doložil Zmluvu o úvere č. 1130028
zo dňa 1.10.2008. Súdny exekútor dňa 8.3.2010 doručil súdu vyjadrenie k výzve s tým, že oprávnený
sa rozhodol, že on ani jeho právny zástupca nebudú predkladať súdom Zmluvu o úvere k návrhu,

ani v priebehu exekučného konania. Súd uznesením č.k 15Er/189/2010 - 10 zo dňa 30.3.2010,
právoplatný dňa 5.10.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoE/460/2010 zo
dňa 25.8.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd poukázal na Smernicu Rady Európskej únie č. 93/13/EHS
z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl.3 ods. 1) s tým, že exekučný

súd exekučný titul skúma z materiálnej a formálnej stránky, či má všetky náležitosti a splnené všetky
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (napr. jeho rozpor s právom, s dobrými mravmi a pod.).
Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, a preto je povinnosťou súdu preskúmať ho aj bez návrhu
a ak v ňom zistí nedostatky, exekučné konanie zastaví. Pre posúdenie materiálnej stránky exekučného
titulusisúdmuselvyžiadaťodsúdnehoexekútorapredmetnúzmluvuoúvere,oktorúsaopieraexekučný

titul, ale napriek výzve súdny exekútor doložil stanovisko a úverovú zmluvu nedoložil. Na základe
odvolania oprávneného, doručeného súdu dňa 13.5.2010 odvolací Krajský súd v Bratislave, v uznesení
č.k. 20CoE/460/2010-18 zo dňa 25.8.2011, okrem iného uviedol, že súdny exekútor vo svojom podaní zo
dňa 2.3.2010 oznámil súdu, že "oprávnený, ani jeho právny zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu
o úvere a exekučný súd v rámci exekučného konania nemá prijímať právne stanoviská a úvahy k výroku

samotného exekučného titulu" a odvolací súd dospel k záveru, že teda oprávnený neuniesol dôkazné
bremeno, a preto súd

prvého stupňa rozhodol správne, keď žiadosť oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Následne , na základe výzvy vyššieho súdneho úradníka zo dňa 15.4.2011, na vyčíslenie

trov exekúcie, adresovanej súdnemu exekútorovi, po jeho vyjadrení doručenom súdu 28.3.2012, súd
uznesením č.k. 15Er/189/2010-24 zo dňa 6.3.2013, právoplatným dňa 19.3.2013 v časti o zastavení,
exekúciu zastavil.

Majetková škoda bola ustálená navrhovateľom vo výške 1671,90,-eur (podľa navrhovateľa predstavuje

náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu
založeného Zmluvou o úvere), bez ohľadu na dôvod nevydania poverenia uvedený v rozhodnutiach
súdov (nerešpektovanie výzvy súdu súdnym exekútorom).

Uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľom bola v sume 334,38,-eur (t.j. 20% z
uplatňovanej istiny s príslušenstvom - hodnoty majetkového práva).Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom , ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu
považovanomsúdomzaúplnenevyhnutný,pokiaľbyvzhľadomnaosobitnéokolnosti,verejnosťkonania

mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom.

Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.

Podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 36 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v

tom čase platnom ), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na
jej vykonanie (§ 44).

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnejmoci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia

V danom prípade navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup súdu (podľa lustrácie súdu ) vo
veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV, pod sp.zn. 15Er/189/2010 t.j. v exekučnom konaní,
v ktorom ako oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku

vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere dlžníkom : G. R., nar. X.X.XXXX a súdny exekútor predložil súdu
návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému
súdu Bratislava IV a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie. Na základe pokynu vyššieho
súdneho úradníka zo dňa 16.2.2010 bola vyexpedovaná výzva pre súdneho exekútora zo dňa 18.2.2010

s tým, aby v lehote 10 dní doložil Zmluvu o úvere č. 1130028 zo dňa 1.10.2008. Súdny exekútor dňa
8.3.2010 doručil súdu vyjadrenie k výzve s tým, že oprávnený sa rozhodol, že on ani jeho právny
zástupca nebudú predkladať súdom Zmluvu o úvere k návrhu, ani v priebehu exekučného konania.
Súd uznesením č.k 15Er/189/2010 - 10 zo dňa 30.3.2010, právoplatný dňa 5.10.2011 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoE/460/2010 zo dňa 25.8.2011 súd žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že súd poukázal na Smernicu Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (čl.3 ods. 1) s tým, že exekučný súd exekučný titul skúma z materiálnej
a formálnej stránky, či má všetky náležitosti a splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného
titulu (napr. jeho rozpor s právom, s dobrými mravmi a pod.). Exekučným titulom je rozhodcovský

rozsudok,apretojepovinnosťousúdupreskúmaťhoajbeznávrhuaakvňomzistínedostatky,exekučné
konanie zastaví. Pre posúdenie materiálnej stránky exekučného titulu si súd musel vyžiadať od súdneho
exekútora predmetnú zmluvu o úvere, o ktorú sa opiera exekučný titul, ale napriek výzve súdny exekútor
doložil stanovisko a úverovú zmluvu nedoložil. Na základe odvolania oprávneného, doručeného súdu
dňa 13.5.2010 odvolací Krajský súd v Bratislave, v uznesení č.k. 20CoE/460/2010-18 zo dňa 25.8.2011,

okreminéhouviedol,žesúdnyexekútorvosvojompodanízodňa2.3.2010oznámilsúdu,že"oprávnený,
ani jeho právny zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere a exekučný súd v rámci exekučného
konania nemá prijímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu" a odvolací
súd dospel k záveru, že teda oprávnený neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd prvého stupňa
rozhodol správne, keď žiadosť oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Následne , na základe výzvy vyššieho súdneho úradníka zo dňa 15.4.2011, na vyčíslenie trov exekúcie,
adresovanej súdnemu exekútorovi, po jeho vyjadrení doručenom súdu 28.3.2012, súd uznesením č.k.
15Er/189/2010-24 zo dňa 6.3.2013, právoplatným dňa 19.3.2013 v časti o zastavení, exekúciu zastavil.

Súd poukazuje na skutočnosť, že v návrhu navrhovateľa na začatie konania nie je uvedená "spisová

značka" súdneho konania, ktorého sa navrhovateľom namietaný prieťah v konaní má týkať, chýbajú
dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval
existenciu exekučného konania a celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd, pričom súd ( nakoľko bol
navrhovateľ nečinný ) lustráciou osoby povinného G. R., nar. X.X.XXXX, vyhľadal súdny spis viažuci sa

na túto osobu povinnú ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z obsahu vyhľadaného
súdneho spisu sp.zn. 15Er/189/2010 je nesporné, že dňa 1.2.2010 bola Okresnému súdu Bratislava IV.
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v súlade s ust. § 44 zák.č. 233/1995 Z.z.
v znení neskorších predpisov vo veci oprávneného : POHOTOVOSŤ s .r.o., proti povinnému : G. R.,nar. X.X.XXXX, pre vymoženie 491,24,-eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu: Rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu

Dňa 23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody , pričom návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 27.9.2012 ( ust. § 15 ods. 1, § 16 ods.
4 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ), pričom súd poukazuje na skutočnosť, že žiadosť
o predbežné prerokovanie bola doručená MS SR niekoľko mesiacov po podaní žaloby na súd.

S poukazom na opísaný postup súdu v predmetnom exekučnom konaní sp.zn. 15Er/189/2010, z
prehľadu úkonov je nesporné, že exekučný súd rozhodol o návrhu súdneho exekútora po uplynutí
zákonom stanovenej 15-dňovej lehote od doručenia takéhoto návrhu, s ohľadom na procesnú situáciu
vzniknutú v predmetnom exekučnom konaní, t.j. nerešpektovanie výzvy súdu súdnym exekútorom, ktorý
z pozície zmluvného vzťahu s osobou oprávnenou a jeho právnym zástupcom (súd poukazuje na záver
odvolacieho súdu 20CoE/460/2010-18 zo dňa 25.8.2010) oznámil, že požadovanú zmluvu o úvere

dokladať v priebehu konania nebude.

S ohľadom na vzniknutú procesnú situáciu v exekučnom konaní súd konštatuje, že toto plynutie času od
podania žiadosti súdneho exekútora do rozhodnutia súdu (súdny exekútor oznámil, že zmluvu o úvere
nepredloží) nie je preukázaním nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v existencii prieťahov.

A v danom prípade sa nejedná o porušenie práva na primeranú dĺžku konania. Konanie ako celok
zodpovedá dobou svojho trvania času , v ktorom je možné ukončenie trvania konania spravidla očakávať
( čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ).

Navrhovateľ počas súdneho konania nepredložil súdu dôkaz o tom, že by využil účinný prostriedok

nápravy podľa ust. § 3 ods. 7 v spojení s ust. § 62 a nasl. zák.č. 757/2007 Z.z. o súdoch v platnom
znení a nezanedbať svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka
( sp.zn. I.ÚS 16/02). V emailovej žiadosti o odročenie pojednávania doručenej súdu dňa 27.2.2014
síce uviedol, že zadal bližšie neoznačenú objednávku na spracovanie znaleckého posudku, u bližšie
nešpecifikovaného subjektu, ale na takéto tvrdenie súd neprihliadol, nakoľko navrhovateľ a právny

zástupca navrhovateľa spolu s predvolaním na termín pojednávania obdržali pred každým súdom
stanoveným termínom pojednávania nielen vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania, ale aj
písomné poučenie podľa ust. § 119 O.s.p. a ust. § 120 ods. 4 O.s.p.

Vzhľadom na povahu navrhovateľom opísaného úkonu t.j. návrhu na poverenie súdneho exekútora,

ako aj Exekučným poriadkom stanovenú lehotu, v ktorej mal exekučný súd rozhodnúť a preukázaná
nečinnosť navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a súdneho exekútora, ktorí nerešpektovali
výzvu súdu o predloženie zmluvy o úvere, súd nepovažuje nerozhodnutie o predmetnom návrhu na
udelenie poverenia súdnemu exekútorovi za zbytočné prieťahy, t.j. za nesprávny úradný postup.

Súd poukazuje na skutočnosť, že špecifickým prípadom zneužitia práva je šikanózne chovanie, ktoré
spočívavtom,ženiektovykonásvojeprávosozámeromspôsobiťinémuneprimeranúujmu.Atedadĺžka
konania, ktorá vznikne na základe takéhoto neprimeraného počtu žalôb, nie je nesprávnym úradným
postupom súdu v konaní a takýto postup účastníka je možné označiť za zneužitie práva na prístup k
súdu . Vo vzťahu k právu na prístup k súdu je možné za zneužitie tohto práva považovať situáciu, kedy

žalobca nezahajuje súdne konanie pre ochranu svojho, aj keď domnelého, subjektívneho práva, ale
zahajuje ho iba pre súdne konanie samotné. Neúmerným množstvom takto zahájených konaní účastník
preťažujeužitakpreťaženújustíciu,zčohonásledneťažízahajovanímďalšíchkonaníohľadomnáhrady
ujmy spôsobenej neprimeranou dĺžkou konania. Justícia by sa tak trvaním na bezmedzné ochrane práva
na prístup k súdu bez ďalšieho dostáva sama seba do bludného kruhu.

Zákon č.514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zavádza zodpovednosť za škodu spôsobenú
výkonom verejnej moci a súd v danom prípade skúmal, či sú splnené predpoklady zodpovednosti
štátu za vznik navrhovateľom označenej majetkovej resp. nemajetkovej škody, pretože štát zodpovedá
iba za podmienok stanovených týmto zákonom. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu

na zavinenie ), ale je založená za súčasného splnenia podmienok : 1. nezákonné rozhodnutie či
nesprávny úradný postup, 2. vznik škody či nemajetkovej ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi vydaním
nezákonného rozhodnutia či nesprávnym úradným postupom a vznikom škody či nemajetkovej ujmy.
Verejnoumocousarozumiemoc,ktorározhodujeautoritatívneoprávachapovinnostiachsubjektovčiužpriamo alebo sprostredkovane. Nakoľko navrhovateľ nepredložil listinné dôkazy ( t.j. neuniesol dôkazné
bremeno ), súd nemohol vychádzať ani z výsledkov vybavenia súdom predpokladanej sťažnosti
navrhovateľa na prieťahy v predmetnom exekučnom konaní, ani zo žiadosti o prešetrenie vybavenia

sťažnosti na prieťahy, ani z iného z právoplatného rozhodnutia vydaného či už v disciplinárnom konaní,
alebo z rozhodnutia, ktorým by bolo rozhodnuté, že by bolo v danom prípade porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Dôkazmi navrhovateľ nepreukázal vznik ani materiálnej
škody pri každej ním v návrhu označenej individuálnej pohľadávke, ani jej výšku ( ust. § 17 ods. 1 zák.č.
514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov), navrhovateľ uviedol vymáhanú sumu s príslušenstvom.

Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy navrhovateľ ako osoba poškodená nepredložil dôkazy o jeho
doterajšej práci ako spoločnosti, o prostredí, v ktorom pracoval a o komunikácii s osobou povinnou v
predchádzajúcom období, ani dôkazy o závažnosti ním označenej ujmy, a závažnosti následkov, ktoré
mu mali vzniknúť v súvislosti k postupom súdu v exekučnom konaní.

Navrhovateľ nesplnil zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, predpokladané podmienky

úspešného uplatnenia nároku na náhradu t.j. nepredložil súdu dôkazy, či už nezákonné rozhodnutie
resp. dôkazy o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, nepreukázal vznik ním opísanej
škody, a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. Nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia
nepodložil žiadnymi dôkazmi, t.j. ako už súd v odôvodnení rozsudku uviedol, nepreukázal vznik

škody (nepreukázal, nešpecifikoval či sa jedná o skutočnú škodu alebo o ušlý zisk ) , nepreukázal
vznik nemajetkovej ujmy ( t.j. že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom), nepreukázal ani
príčinnú súvislosť ( pri nepreukázaní existencie škody a nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu,absentujeajpríčinnásúvislosť), akojedenzpredpokladov vznikuzodpovednostizaškodu,pričom

bol preukázaný pasívny prístup navrhovateľa k veci nielen v exekučnom konaní (podanie súdneho
exekútora z 2.3.2008, z ktorého vyplýva rozhodnutie oprávneného a jeho právneho zástupcu nepredložiť
súdu zmluvu o úvere) , ale aj v súdnom konaní sp.zn.7C 226/2012, súd návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol ( povinnosť štátu k náhrade škody spôsobenej výkonom verejnej moci nevyplýva
automaticky, ale je daná iba pri splnení podmienok zodpovednosti stanovených predmetným zákonom ).

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania odporca výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok

na náhradu trov konania. S poukazom na citované ustanovenie súd odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.