Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. august 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 35Er/1401/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216206610
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Júlia Repovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7216206610.2

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného F. X.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX
F., zast. J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX F., proti povinnému H. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. X, XXX XX F., vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša
Sidorjáka, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, pod Ex 163/16 o vymoženie uloženej povinnosti
zaplatiť oprávnenému dlžné výživné od 01.09.2015 do 29.02.2016 vo výške 360,00 Eur, bežné výživné

vo výške 60,00 Eur od 01.03.2016 do budúcna s prísl., takto

r o z h o d o l :

Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

Exekúciu čiastočne z a s t a v u j e, a to v časti dlžného výživného vo výške 360,00 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Zástupca oprávneného sa podaným návrhom zo dňa 01.03.2016 domáhal u súdneho exekútora JUDr.

Ľuboša Sidorjáka vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť
oprávnenému dlžné výživné od 01.09.2015 do 29.02.2016 vo výške 360,00 Eur, bežné výživné vo výške
60,00 Eur od 01.03.2016 do budúcna s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a
vykonateľného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves číslo konania 13P/14/2013-120 zo dňa
25.07.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach číslo konania 8CoP/404/2013-145 zo
dňa 28.02.2014.

Dňa 09.03.2016 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/0189861 zo dňa 11.05.2016.

Dňa 08.07.2016 boli súdu súdnym exekútorom postúpené námietky povinného, ktoré boli podané v
zákonnej lehote. Vo svojich námietkach povinný uviedol, že v označenej exekučnej veci mu bolo dňa

17.06.2016 doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 14.06.2016 v prospech oprávnenej
maloletej F. X., ktorým bol povinný vyzvaný na zaplatenie sumy 698,70 Eur v lehote 14 dní. Proti
tomuto upovedomeniu podáva povinný podľa ust. § 50 EP námietky a žiada exekučný súd, aby týmto
námietkam vyhovel a po právoplatnosti rozhodnutia exekúciu zastavil. Povinný vo svojich námietkach
uviedol, že si svoju povinnosť uloženú vykonateľným súdnym rozhodnutím riadne a včas plnil a výživné
na jeho maloletú dcéru F. posielal poštovým poukazom na jemu známu adresu bydliska matky R.,

J. XX, XXX XX uvedenú v rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.07.2013, sp. zn.
13P/14/2013 a to nasledovne: výživné za mesiac september 2015 uhradené dňa 14.09.2015; výživné
za mesiac október 2015 uhradené dňa 14.10.2015; výživné za mesiac november 2015 uhradené dňa
13.11.2015; výživné za mesiac december 2015 uhradené dňa 14.12.2015, výživné za mesiac január
2016 uhradené dňa 13.01.2016 a výživné za mesiac február uhradené dňa 16.02.2016, čo povinný
preukazuje jednotlivými poštovými poukazmi. Povinný vo svojich námietkach uvádza, že iná adresa

matky mu nebola v uvedenom období známa, pretože skutočnosť, že sa matka aj s dcérou povinného
odsťahovala z uvedenej adresy mu matka neoznámila. Povinný ďalej uviedol, že mu matka oprávnenejdlhodobobránivstykusdcérouazrejmetobolodôvodomneoznámeniaichnovejadresy.Rovnakotomu
bolo aj v minulosti, ako vyplýva zo zistenia Okresného súdu Spišská Nová Ves na 4. strane rozsudku
zo dňa 25.07.2013, sp. zn. 13P/14/2013. Povinný ďalej uviedol, že vyššie uvedené platby adresované

matke oprávnenej mu boli poštou vrátené jednotlivými poštovými poukážkami so správou ,,adresát
neznámy“ s výnimkou jeho platieb v sume 63 Eur zo dňa 08.12.2015, v sume 63 Eur zo dňa 29.12.2015
a v sume 252 Eur zo dňa 16.02.2016, vrátenie ktorých povinný reklamoval po zistení adresy bydliska
matky dňa 23.05.2016. Povinný ďalej v námietkach uvádza, že po tom, ako mu pošta vrátila platby
sa opakovane pokúšal poukázať výživné na dieťa, a to jeho platbami zo dňa 08.12.2015 v sume 63

Eur, 29.12.2015 v sume 63 Eur a 16.02.2016 v sume 252 Eur. Až na prelome mesiacov február a
marec 2016 sa od OČTK v trestnom konaní iniciovanom matkou proti nemu dozvedel novú adresu
bydliska matky a jeho dcéry, ktorou je G. XX Y. F.. Počnúc februárom 2016 začal povinný podľa svojho
tvrdenia poukazovať výživné na jeho dcéru na túto novú adresu nasledovne: výživné za mesiac marec
2016 uhradené dňa 14.03.2016; výživné za mesiac apríl 2016 uhradené dňa 15.04.2016, výživné za
mesiac máj 2016 uhradené dňa 15.05.2016 a výživné za mesiac jún 2016 uhradené dňa 14.06.2016, čo

povinný preukazuje jednotlivými poštovnými poukazmi. Povinný ďalej vo svojich námietkach uviedol, že
súčasne matke maloletej oprávnenej poukázal výživné, ktoré sa dieťaťu pre správanie matky nedostalo
za obdobie mesiacov september 2015 až február 2016 spolu vo výške 360 Eur, a to platbou sumy 252
Eur dňa 14.06.2016 a platbou sumy 126 Eur dňa 20.06.2016, čo preukazuje jednotlivými poštovnými
poukazmi. S poukazom na vyššie uvedené je podľa názoru povinného zrejmé, že dobrovoľne riadne a

včas plnil, čo mu bolo uložené vykonateľným súdnym rozhodnutím. Pokiaľ sa jeho plnenia nedostali včas
k rukám matky dieťaťa, bolo to podľa názoru povinného zapríčinené neposkytnutím potrebnej súčinnosti
zo strany matky, za čo povinný podľa svojho názoru nemôže niesť zodpovednosť. Matka oprávnenej v
zmysle jeho námietok k dnešnému dňu neeviduje voči povinnému žiadne pohľadávky. Povinný nevidí
dôvod, aby sa exekučne vymáhalo výživné zročné v budúcnosti a zvyšovali sa tým náklady exekúcie, čo

bude v konečnom dôsledku na úkor maloletého dieťaťa. Povinný ďalej vo svojich námietkach uviedol, že
má zároveň výhrady voči vyčísleniu zaostalého bežného výživného za obdobie od marca 2016 do mája
2016 v sume 240 Eur uvedenému v upovedomení o začatí exekúcie. Správna výška výživného podľa
názoru povinného za uvedené obdobie troch mesiacov mala predstavovať sumu 180 Eur. S poukazom
na vyššie uvedené povinný žiada Okresný súd Košice II ako súd exekučný, aby o podaných námietkach

podľa ust. § 50 EP rozhodol tak, že vydá uznesenie, ktorým vyhovie jeho námietkam, exekúciu zastaví
a zaviaže oprávnenú (resp. jej matku) na náhradu trov exekúcie.

Povinný svoje tvrdenia podložili listinnými dôkazmi, počtom 12. Z priložených listinných dôkazov súdu
vyplýva, že povinný uhradil prostredníctvom počtovej poukážky zástupkyni oprávnenej dňa 20.06.2016

sumu 126,00 Eur ; dňa 14.06.2016 sumu 252,00 Eur; dňa 14.03.2016 sumu 63,00 Eur, dňa 15.04.2016
sumu 63,00 Eur, dňa 13.05.2016 sumu 63,00 Eur, dňa 14.06.2016 sumu 63,00 Eur; dňa 14.09.2015
sumu 63,00 Eur; dňa 14.10.2015 sumu 63,00 Eur; dňa 13.11.2015 sumu 63,00 Eur; dňa 29.12.2015
sumu 63,00 Eur; dňa 08.12.2015 sumu 63,00 Eur; dňa 20.06.2016 sumu 126,00 Eur; dňa 14.06.2016
sumu 252,00 Eur; dňa 14.12.2015 sumu 63,00 Eur; dňa 13.01.2016 sumu 63,00 Eur; dňa 16.02.2016

sumu 63,00 Eur; dňa 16.02.2016 sumu 252,00 Eur; dňa 14.03.2016 sumu 63,00 Eur; dňa 15.04.2016
sumu 63,00 Eur; dňa 13.05.2016 sumu 63,00 Eur a dňa 14.06.2016 sumu 63,00 Eur. Z priložených
listinných dôkazov ďalej vyplýva, že povinnému sa vrátili nasledovné platby: zo dňa 16.02.2016 v sume
252,00 Eur; zo dňa 14.09.2015 v sume 63,00 Eur; zo dňa 14.10.2015 v sume 63,00 Eur; zo dňa
29.12.2015 v sume 63,00 Eur; zo dňa 16.02.2016 v sume 252,00 Eur; zo dňa 14.12.2015 v sume 63,00

Eur; zo dňa 13.01.2016 v sume 63,00 Eur; zo dňa 08.12.2015 v sume 63,00 Eur. Z priložených listinných
dôkazov z Potvrdení o podaní reklamácie ďalej vyplýva, že povinný trikrát reklamoval platby, a to dňa
23.05.2016 platbu v sume 252,00 Eur; dňa 23.05.2016 platbu v sume 63,00 Eur a dňa 23.05.2016 platbu
v sume 63,00 Eur. Povinný ako listinný dôkaz priložil aj rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves
číslo konania 13P/14/2013-120 zo dňa 25.07.2013, ktorý v predmetnom exekučnom konaní slúži ako

exekučný titul.

Dňa 27.07.2016 bolo tunajšiemu súdu súdnym exekútorom postúpené Vyjadrenie oprávneného k
námietkam povinného, ktoré bolo podané zástupcom oprávneného osobne na úrade súdneho exekútora
dňa 21.07.2016. Zástupca oprávnenej vo svojom vyjadrení uviedol, že povinný si ku dňu podania

vyjadrenia na exekútorskom úrade svoju vyživovaciu povinnosť. Tak ako dlžné, tak aj bežné výživné
je k vyššie uvedenému dňu uhradené. Zástupca oprávnenej ďalej uviedol, že s návrhom na zastavenie
exekúcie nesúhlasí z toho dôvodu, že má obavy, že si povinný nebude plniť svoju vyživovaciu povinnosť
riadneavčas,apretotrvánatom,abyexekúcianaďalejpokračovala.Zástupcaoprávnenejďalejuviedol,že ak si povinný bude plniť svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas dlhšie časové obdobie (rok),
zástupca oprávnenej je ochotný exekúciu pozastaviť.

Zástupca oprávneného svoje tvrdenia podložil listinným dôkazom, na ktorom sa nachádzajú fotokópie
ústrižkov poštových poukazov, z ktorých vyplýva, že povinný uhradil v prospech oprávnenej: dňa
13.05.2016 sumu 63,00 Eur; dňa 15.04.2016 sumu 63,00 Eur; dňa 14.03.2016 sumu 63,00 Eur; dňa
20.06.2016 sumu 126,00 Eur; dňa 14.06.2016 sumu 63,00 Eur; dňa 14.06.2016 sumu 252,00 Eur a dňa
11.07.2016 sumu 63,00 Eur.

Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky

musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie
sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po

začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej
vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú
exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že
exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní
rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný

dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri
exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol,
že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie
verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c

ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného
titulu v rozpore s verejným poriadkom.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len
sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia
sa zastaví len čiastočne.

Podľa ust. § 80 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo
mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný
bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, listinných dôkazov

založených v spise, ako aj námietok povinného proti exekúcii zistil, že povinný prevzal upovedomenie
o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 18.06.2016 a námietky proti exekúcii boli podané na poštovú
prepravu dňa 01.07.2016, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.

Súd sa dôkladne oboznámil s obsahom spisu, s námietkami povinného aj s vyjadrením zástupcu

oprávneného k námietkam proti exekúcii a dospel k nasledujúcim záverom.

Námietkyvexekúciisúobranoupovinnéhoprotineprávomvedenejexekúciiaichcieľomjejejvyhlásenie
za neprípustnú. Námietky v exekučnom konaní však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je
už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia na

základe ktorého sa vedie exekúcia a nemožno nimi toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Exekučný súd
môže námietkam povinného proti exekúcii vyhovieť len za predpokladu, že tento vo svojich námietkach
preukáže existenciu takých okolností, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jehovymáhateľnosti alebo takých dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná a ktoré nastali až po vydaní
exekučného titulu.

Z obsahu exekučného titulu vyplýva, že predmetná exekúcia sa vykonáva na základe vykonateľného
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves číslo konania 13P/14/2013-120 zo dňa 25.07.2013,
ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach číslo konania 8CoP/404/2013-145 zo
dňa 28.02.2014. Predmetným exekučným titulom bol povinný zaviazaný platiť na maloletú oprávnenú
výživné vo výške 60,00 Eur mesačne počnúc od 01.10.2012 k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred. Zároveň Okresný súd Spišská Nová Ves zaviazal povinného, aby maloletej oprávnenej zaplatil
k rukám matky dlžné výživné za obdobie od 01.10.2012 do 31.07.2013 vo výške 250,00 Eur do troch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Zástupkyňa maloletej oprávnenej podala dňa 01.03.2016
u súdneho exekútora Návrh na vykonanie exekúcie výživného, v ktorom uviedla, že povinný neuhradil
bežné výživné od 01.09.2015 do 29.02.2016 vo výške 360,00 Eur, a to aj napriek tomu, že bol
informovaný o zmene bydliska maloletej oprávnenej a jej zástupkyne. Z listinných dôkazov priložených

k námietkam povinného súdu jednoznačne vyplynulo, že dlžné výživné za mesiace september 2015 a
október 2015 zaplatil dňa 20.06.2016, teda až po začatí exekučného konania na tunajšom súde. Obaja
účastníci konania sa zhodli na tom, že povinný po začatí exekúcie uhradil celú výšku dlžného výživného
v sume 360,00 Eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené je preukázané, že povinný čiastočne splnil to, čo mu ukladal predmetný
exekučný titul a z dlžného výživného vo výške 360,00 Eur uhradil oprávnenému k rukám jeho zástupcu
sumu 360,00 Eur. Súd sa preto rozhodol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 3
Exekučného poriadku exekúciu čiastočne zastaviť.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 80 Exekučného poriadku vyplýva, že na návrh povinného môže súd
zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a
možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Zástupkyňa maloletej oprávnenej
sa vo svojom podaní vyjadrila, že podľa nej toho času neexistuje predpoklad, že povinný bude výživné
plniť dobrovoľne, a preto s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení však

uviedla, že ak bude povinný plniť bežné výživné riadne a včas počas dlhšieho časového obdobia- jeden
rok, sama zástupkyňa oprávnenej prehodnotí zastavenie exekúcie.

Súd je pri rozhodovaní o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 80 Exekučného poriadku viazaný názorom
oprávneného, ako to vyplýva zo zaužívanej súdnej praxe. Vzhľadom na to, že u povinného toho času

nie je predpoklad, že bude bežné výživné plniť dobrovoľne, súd sa rozhodol exekúciu ex offo nezastaviť.

Pretože súd z námietok povinného nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik
vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti, resp. také dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná,
nemal inú možnosť, len námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietnuť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

O trovách exekučného konania rozhodne súd v samostatnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II. ( § 355 ods. 2 C.s.p.)
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. (§ 239 ods. 1 a 2 C.s.p.)
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 C.s.p.).

V zmysle ust. § 243 C.s.p. v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.
O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie ( § 248 C.s.p.). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť
zamietne ( § 250 ods. 1 C.s.p.); ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení;

v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu ( § 250 ods. 2 C.s.p.).