Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. august 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/134/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414211260
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414211260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobkyne:

F. Č., Z.. XX.X.XXXX, B. O. Ž. XXX, XXX XX O. Ž., právne zastúpená advokátkou JUDr. Luciou
Sklenárovou, so sídlom AK Ul. SNP 94, Žiar nad Hronom, proti žalovanému: 1/Consumer Finance
Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, konaní právne
zastúpený advokátskou kanceláriou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie
svätého Egídia 93, 058 01 Poprad a 2/ EOS KSI, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5A, 851 02 Bratislava ,
právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť trovy konania žalovanému 1/ a žalovanému 2/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 25. 9. 2014 doručenou súdu dňa 25. 9. 2014 domáhala
zrušenia rozhodcovského rozsudku spisová značka SR 02862/14 zo dňa 20.8.2014 vydaný rozhodcom
JUDr.MichalomRašlomažiadalanahradiťtrovykonania. Žalobunazrušenierozhodcovskéhorozsudku
podala z dôvodu že namietala platnosť rozhodcovskej doložky. V žalobe síce uviedla, že žalobu podáva
z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv

spotrebiteľa, ale odôvodnila žalobu neplatnosťou rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa použila nasledujúce
prostriedky procesného útoku: Považuje rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
pretože jej začlenenie v rámci podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na pojednávaní dňa 17. 8. 2016 právna
zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podáva podľa § 40 ods.
1 písmena c) zákona číslo 244/2002 Z.z., a teda že namieta platnosť rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa
považovala rozhodcovskú doložku za absolútne neplatnú. Dôvodila tým, že rozhodcovskou doložkou jej

neboloumožnenéuplatniťsvojeprávanavšeobecnomsúdeaajkeďjejboladanámožnosťvýberu,tento
výber jej bol nanútený. Taktiež nemala možnosť sa dohodnúť a vybrať rozhodcovský orgán v prípade,
že v spore z predmetnej zmluvy bude riešený pred rozhodcovským orgánom.

2. Žalovaný 1/ použil nasledujúce prostriedky procesnej obrany: Uviedol, že podľa jeho názoru nedošlo
k žiadnemu porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa ako
uvádza žalobkyňa. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku nemôže byť považovaná ani rozhodcovská

doložka. Poukázal na znenie § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka a smernicu číslo 93/13/
EHS. Uviedol, že žalovaný dal rozhodcovskou doložkou obom stranám možnosť výberu súdu a
túto možnosť má však pochopiteľne len aktívne legitimovaný účastník - teda ten kto sa domáha
ochrany svojich práv. Žalovaný 1/uviedol, že neexistuje žiadny domáci ani komunitárny právny predpis,ktorý by vylučoval rozhodcovské riešenie sporov v spotrebiteľskom práve v celom rozsahu. Existuje
len zákaz formulácie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, ktorý vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalovaný 1/uviedol, že nemožno vyvodiť

neplatnosť rozhodcovskej doložky ako celku a následne ani zrušiť rozhodcovský rozsudok a preto
navrhol žalobu zamietnuť a domáhal sa náhrady trov konania.

3. Na pojednávaní dňa 17. 8. 2016 sa k žalobe vyjadril aj žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a bránil sa tak, že podobne ako žalovaný 1/ považuje rozhodcovskú doložku za platný

právny úkon. Poukázal na to, že dňa 25. 11. 2011 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným 2/ dohodu o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, na základe ktorého došlo k zmene obsahu záväzku
dohodou zmluvných strán, a to tak, že žalobkyni bolo umožnené splácať záväzok v splátkach. Žalovaný
2/zdôraznil,žedohodaozmeneobsahuzáväzkujezmluvnývzťah,ktorývznikolmedzižalovaným2/ako
veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom, pričom žalovaný 2/ ako postupník nemá postavenie dodávateľa
v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Z uvedeného vyplýva, že na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o

neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a teda ani na rozhodcovskú doložku. Taktiež
poukázal na smernicu rady číslo 93/13/EHS, ktorej cieľom nie zakázať rozhodcovské doložky uzavreté
so spotrebiteľmi. Za neprípustné totiž považuje len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľov domáhať
sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní. Z týchto dôvodov žiadal žalobu
žalobkyne zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

4. Z fotokópie rozhodcovského spisu súd zistil, že návrh na začatie rozhodcovského konania podal
žalovaný 2/ proti žalobkyni o zaplatenie 390,65 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o úvere číslo
34247474 a dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy.
Zo žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 20. 11. 2009 súd zistil, že žalobkyňa

žiadala o schválení úverového rámca vo výške 300,- eur s mesačnou splátkou po 10,- eur. Na základe
výpisu pôžičkovej karty Quatro súd zistil, že žalobkyňa uhradila z poskytnutej sumy úveru 9 splátok
po 10,- eur a 4 poplatky po 3,- eur. Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo
dňa 25. 11. 2011 vyplýva že zmluvné strany, žalovaný 1/ a žalobkyňa uzavreli túto dohodu a žalobkyňa
uznala svoj záväzok, čo do právneho dôvodu a výšky voči žalovanému 1/, ktorý vznikol na základe

zmluvy uzatvorenej so žalovaným 1/ zo zmluvy číslo 7153920. Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške
400,17 eur a príslušenstva 0,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť tento svoj záväzok jednou splátkou vo
výške 462,60 eur s dátumom splátky 25. 12. 2011. V predmetnej dohode bola uvedená rozhodcovská
doložka a to nasledovne: zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno, 841 04
Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri
Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova 13, 040 01 Košice jediným rozhodcom ustanovením

predsedom rozhodcovského súdu, a to v súlade so štatútom a rokovacím poriadkom rozhodcovského
súdu alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon číslo 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,

na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, ktorý je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
5. Rozhodcovský súd vyzval žalobkyňou na žalobnú odpoveď dňa 17. 7. 2014 a táto výzva jej bola

doručená do vlastných rúk dňa 21. 7. 2014. Žalobkyňa sa k žalobe v rozhodcovskom konaní nevyjadrila.
Následne rozhodcovský súd vydal rozsudok spisová značka SR 02862/14, ktorým zaviazal žalobkyňu
zaplatiť žalovanému 2/ sumu 390,65 eur spolu s príslušenstvom. Z odôvodnenia tohto rozsudku
vyplýva, že rozhodcovský súd sa prvotne zaoberal posúdením neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným 2/a teda jej platnosťou. Rozhodcovský súd dospel k záveru,

že takto uzatvorenou rozhodcovskou doložkou sa alternatívnym výberom súdneho orgánu nebola
žalobkyni uložená povinnosť riešiť prípadný spor výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda nebola je
obmedzená možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov len v rámci
rozhodcovskéhokonania.Zrozsudkurozhodcovskéhosúduvyplýva,žeprávnymzákladomuplatnenéhonároku bola pohľadávka zo zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou. Na základe tejto
zmluvy boli poskytnuté finančné prostriedky žalobkyni vo forme úveru na kreditnej karte. Žalobkyňa
mala poskytnutý úver vrátiť a túto svoju povinnosť porušila. Na daný zmluvný vzťah rozhodcovský

súd aplikoval aj ustanovenia zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rozhodcovský
súd preskúmal predmetnú zmluvu, pričom nenašiel žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
oprávnenosť nárokov uplatnených v rozhodcovskom konaní žalovaným 1/. Ďalej mal rozhodcovský súd
za preukázané, že žalobkyňa uznala dňa 25. 11. 2011 svoj záväzok voči žalovanému 2/, čo do dôvodu
a výšky a dospel k záveru, že uplatnená postúpená pohľadávka pozostávala z istiny vo výške 400,17

eur vyčíslenej v zmysle uzatvorenej zmluvy.

6. Súd nasledovne posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, vychádzal z nasledovných dôkazov a vec
právne posúdil a vyhodnotil dôkazy nasledovne:

7. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.
9. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
10. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

11. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a. má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b. dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c. vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d. vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e. umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f. umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g. oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h.prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i. umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j. určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k. požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,l. obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m. v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n.spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o. ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p. obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
q. vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

12. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení platnom a
účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská zmluva môže

mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

14. Podľa § 21 ods. 2 ZoRK, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,
môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové
obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci

nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho
pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná
otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť
najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

15.Podľa§40ods.1ZoRK,účastníkrozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanounapríslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak:
16. c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

17. Podľa § 41 ods. 1 ZoRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

18. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s fotokópiou rozhodcovského
spisu. Na právne posúdenie súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
spotrebiteľských zmlúv v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a zákona č. 244/2001
Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení platnom a účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku a
v čase podania žaloby o jeho zrušenie.

19. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyni bol doručený rozsudok rozhodcovského súdu dňa
2. 9. 2014 a žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na tunajší súd dňa 25. 9. 2014. Súd
má za to, že žalobu podala v zákonom stanovenej lehote 30 dní a preto sa pri vykonaní dokazovania
súd zaoberal jej dôvodnosťou a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

20. Súd sa v prvom rade zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu a má za to, že žalovaný 1/ v spore
nie je vecne pasívne legitimovaný. Napriek tomu, že zákon o rozhodcovskom konaní otázku pasívnej
legitimácie výslovne neupravuje ani neurčuje, ktorý subjekt je pasívne vecne legitimovaný v konaní ozrušenie rozhodcovského rozsudku, logický výklad zákona ako aj rozhodovacia prax súdov umožňuje
prijať záver, že nositeľmi aktívnej a pasívnej legitimácie sú aj nositelia hmotných práv a povinností z
právnehovzťahuzaloženéhoúverovouzmluvourespektíve dohodou,zktorejúverovázmluvavychádza.

Pasívne vecne legitimovaným v spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku je iba ten, kto je subjektom
hmotnoprávneho vztˇahu, o ktorom sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskom konaní bol
nositeľomhmotnéhoprávažalovaný2/(naktoréhobolapostúpenápohľadávkažalovaného1/zmluvouo
postúpení č. 34247474 zo dňa 14.12.2009). Vzhlˇadom k skutocˇnosti, že žalovaný 1/ nebol úcˇastníkom
rozhodcovského konania a nie je pasívnym alebo aktívnym nositelˇom hmotného práva, o ktorom sa

rozhodovalo v rozhodcovskom konaní, súd dospel k právnemu záveru, že žalovaný 1/ nie je pasívne
vecne legitimovaným v spore, a preto žalobu proti nemu zamietol.

21. Účastník rozhodcovského konania sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z
dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. V
čase podania žaloby bol účinný zákon číslo 244/2002 Z.z. Pri posúdení obsahu žaloby a prednesov

žalobkyne, súd poukazuje na to, že žalobkyňa bola v konaní právne zastúpená, pričom podľa čl. 11
Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím
na ich obsah. Žalobkyňa v žalobe síce uviedla, že sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku
z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. j) ZoRK, t.j., že v rozhodcovskom konaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, avšak žalobu odôvodnila (písomne

aj ústne na pojednávaní) dôvodom uvedeným v § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK. Ak sa žalobkyňa domáhala
zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) tohto zákona a teda namietala platnosť
rozhodcovskej doložky, vo vzťahu k žalovanému 2/ sa súd zaoberal dôvodnosťou podanej žaloby
v jej intenciách (podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu). Súd po
preskúmaní listiny, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, dospel k záveru že rozhodcovská doložka,

ktorá je súčasťou dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25. 11. 2011
bola uzatvorená v súlade so zákonom, má písomnú formu je uvedená na samostatnej listine (odlišnej
od zmluvy, resp. žiadosti o úver), ktorú podpísala žalobkyňa a ktorá dáva priestor žalobkyni ako
spotrebiteľke možnosť výberu či v prípade, že bude chcieť podať návrh na ochranu svojich práv,
tento návrh podá pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. V danom prípade mal

súd z predloženej rozhodcovskej doložky za preukázané, že táto bola uzavretá 25.11.2011 (žiadosť o
aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro bola podpísaná žalobkyňou dňa 20.11.2009), pricˇom bola dojednaná
na osobitnej listine. Obsahom tejto listiny bola dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznanie
záväzku a dojednanie osobitných podmienok uzavretia rozhodcovskej doložky, pricˇom žalovaný 1/
(veritelˇ) dal žalobkyni ako spotrebitelˇke na výber pre prípad sporu nielen všeobecný súd, ale aj

rozhodcovský súd. Predmetná rozhodcovská doložka je podlˇa názoru súdu formulovaná jasne a
zrozumitelˇne na osobitnom tlacˇive, pricˇom z jej obsahu jasne vyplýva, že jej predmetom je dojednanie
rozhodcu pre prípad vzniku sporou medzi zmluvnými stranami. Ide o rozhodcovskú doložku uvedenú na
osobitnej listine, ktorá netvorí neoodelitelˇnú súcˇastˇ spotrebitelˇskej zmluvy, žalobkyňa mala možnostˇ
pri zachovaní náležitej starostlivosti z jej strany riadne sa oboznámitˇ so znením tejto rozhodcovskej

doložky, príp. jej dojednanie úplne vylúcˇitˇ nepodpísaním tejto listiny, a to bez toho, aby došlo súcˇasne
k zrušeniu zmluvného vztˇahu o úvere. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že v danom prípade nemôže
ístˇ o neprijatelˇnú zmluvnú podmienku.

22. Súd vyslovuje aj právny názor, že pri dôvode podlˇa § 40 ods. 1 písm. c) zákona cˇ. 244/2002

Z. z. je možné sa úspešne domôctˇ zrušenia rozsudku v prípade, ak v súlade s § 21 ods.
2 zákona cˇ. 244/2002 Z. z. úcˇastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatnitˇ námietku
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnostˇ rozhodcovskej zmluvy,
uplatní námietku v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto cˇasové
obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o

veci nemožno rozhodovatˇ v rozhodcovskom konaní; námietku možno uplatnitˇ až do skoncˇenia
ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa takúto
námietku v rozhodcovskom konaní neuplatnila, cˇo bolo zistené na základe zisteného skutkového stavu,
žalobkyňa ani netvrdila, že by takúto námietku podala, pricˇom bolo preukázané, že jej rozhodcovský
súd riadne žalobu dorucˇil spolu s výzvou na odpovedˇ (dňa 21. 7. 2014). Ako vyplýva zo znenia ust. §

21 ods. 2 ZoRK, túto námietku mohla vzniestˇ žalobkyňa v rozhodcovskom konaní.

23. V súvislosti so znením ust. § 21 ZoRK je potom potrebné vykladatˇ znenie ust. § 40 ods. 1
písm. c) citovaného zákona tak, že pre skúmanie otázky právomoci rozhodcovského súdu je možnév rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku podlˇa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK právomoc
rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnostˇ rozhodcovskej zmluvy skúmatˇ, len v prípade,
ak táto námietka bola vznesená úcˇastníkom rozhodcovského konania v rámci zákonom stanovenej

prekluzívnej lehoty a rozhodcovský súd k nej neprihliadal a vydal rozhodcovský rozsudok, cˇo vyplýva
aj z dôvodovej správy ust. § 21 zákona cˇ. 244/2002 Z. z. (tiež rozhodnutie NS SR zo dnˇa 29.05.2014
3MObdo 5/2013). Žalobkyňa takúto námietku neuplatnila.

24.Pokiaľboložalovaným2/uvádzané,žepridohodeouznanízáväzkudošlokzmeneobsahuzáväzkov

a tento vzťah nemožno považovať za spotrebiteľský súd uvádza, že pokiaľ išlo o uznanie záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy treba aj na túto dohodu aplikovať príslušné ustanovenia na ochranu práv
spotrebiteľa.

25. Pretože spotrebiteľka podala žalobu len z dôvodu popretia platnosti rozhodcovskej doložky, súd z
vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobkyne proti žalovanému 2/ zamietol.

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na
náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaní boli
v konaní úspešní, preto im súd priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žiar nad Hronom v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.