Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. júl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/9/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010208

Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814010208.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa XX.X.XXXX, v trestnej veci
proti obž. J.. P. S. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2, písm. a) Tr. zákona, o odvolaní

obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu M. nad C. sp. zn. 2T XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému J.. P. S., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., B. č. XXX/XX,

u k l a d á

Podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere XX (F.
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 12 (. mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. J.. P. S. vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods.

1,2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

-dňa XX.XX.XXXX ponúkol spoločnosti Š-P. M., s.r.o., W. č. 5, B., prevádzka H. 3, XXX XX M. nad
C., J.: XXXXXXXX na základe plnomocenstva vydaného spoločnosťou V. SK, s.r.o., so sídlom M. R.
M. XX, XXX XX D., J.: XXXXXXXX na predaj motorové vozidlo zn. M. Y. X.X C., s C.: ZA XXXFI, M.:
C striebornej metalízy, pričom po vykonaní ohliadky predmetného motorového vozidla sa dohodol s
povereným pracovníkom spoločnosti Š-P. M., s.r.o., na jeho kúpe za kúpnu cenu vo výške X.XXX,- Z.,
vrátane F. a toho istého dňa , t. j. XX.XX.XXXX uzatvorili spolu Zmluvu o kúpe jazdeného motorového

vozidla č. XX/XX/XXXX, pričom kúpna cena bola na žiadosť J.. P. S. zaslaná na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX, ktorého je majiteľom a ten peniaze následne použil pre vlastnú potrebu a uvedeným konaním
spôsobil spoločnosti V. SK, s.r.o., škodu vo výške X.XXX,- Z.,Za to mu podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pri neexistencii poľahčujúcich
okolností podľa § 36 Tr. zák. a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák. uložil trest odňatia
slobody v trvaní XX mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 ods.
1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na XX mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti V. SK

s.r.o. so sídlom D., M.R. M. XX, J.: XXXXXXXX škodu vo výške X.XXX,- €.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho
obhajcu, odvolanie proti výroku o vine a treste. V dôvodoch odvolania uvádza, že s rozsudkom súdu
nesúhlasí, pretože sa necíti byť vinným zo spáchania trestného činu. Jeho úmysel nikdy nesmeroval
k sprenevereniu finančných prostriedkov a na základe vykonaného dokazovania nie je možné k

takémuto právnemu záveru dospieť. To, že finančné prostriedky, pochádzajúce z odpredaja motorového
vozidla, mal v úmysle použiť na osobnú potrebu, a to na neuhradené záväzky, ktoré voči nemu mala
spoločnosť V., je síce pravda, ale konal tak na základe dohody s konateľom spoločnosti J.. K., a teda
absentuje subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu. Konateľ spoločnosti V. túto skutočnosť
poprel, ale jeho vyjadrenia je nutné hodnotiť ako snahu zbaviť sa zodpovednosti za svoje konanie. Je

nepopierateľným faktom, že v čase udelenia plnomocenstva na predaj a prevod motorového vozidla
bola na tomto exekútorská blokácia, o čom konateľ spoločnosti J.. K. mal vedomosť, ale tento fakt mu
zamlčal. Nie je pravdou, že by ho konateľ spoločnosti J.. K. o tejto skutočnosti upovedomil, čomu svedčí
aj to, že osobne bol odhlásiť motorové vozidlo na DI v D., kedy sa po prvýkrát dozvedel o exekútorskej
blokácii. Súd v rozsudku uvádza, že voči svedkovi J.. K. bolo vznesené obvinenie pre prečin podvodu

podľa § 221 ods. 1,2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že ho splnomocnil na
predaj osobného motorového vozidla v čase, keď už vedel, že na uvedenom vozidlom viazne ťarcha v
podobe exekútorskej blokácie. To výrazným spôsobom výpoveď svedka J.. K. stavia do nedôveryhodnej
pozície, ktorý v prípade, ak by priznal skutočnosť, že mu súhlas s ponechaním finančných prostriedkov
udelil, vystavil by sa nebezpečenstvu trestného stíhania. Takýto svedok je motivovaný vypovedať vo

svoj prospech a jeho výpoveď je nutné hodnotiť ako silne tendenčnú. V prípade, ak má slúžiť výpoveď
svedka ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť
tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť
inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. Ak J.. K. tvrdí, že sa nedohodli, že si prostriedky z
odpredaja motorového vozidla môže ponechať, nehovorí pravdu. Celý odsudzujúci rozsudok je založený

na tvrdení svedka J.. K., ktorý popiera, že k uzavretiu dohody o ponechaní finančných prostriedkov na
úhradu mzdy došlo. Prečo súd neverí jemu, ale verí svedkovi, ktorý je stíhaný za podvod, zapríčinil krach
firmy s obrovskými dlhmi a udelil mu plnú moc v čase, kedy vedel, že takto postupovať nemá. Natíska
sa otázka, prečo súd výpoveď takéhoto svedka pojme ako dôveryhodnú a výpoveď jeho, ako osoby,
ktorej zamestnávateľ dlhuje plácu za odvedenú prácu, uvedie ho do omylu a ešte sa snaží preniesť

zodpovednosť za svoje protiprávne konanie, neverí. Vo svetle okolností prípadu je svedeckú výpoveď
J.. K. možné vyhodnotiť tak, že v prípade existujú dôvodné pochybnosti o jeho vine v zmysle zásady „in
dubio pro reo“. Ďalej uvádza, že rozsudok súdu považuje za nepreskúmateľný. V jeho prípade absentuje
vyriešenie podstatnej otázky, majúcej vplyv na prejednávanú vec a síce, čo sa stalo s predmetným
osobným motorovým vozidlom, kde sa nachádza a aké sú vlastnícke vzťahy k nemu. V čase, keď malo

dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy, bola na uvedenom vozidle blokácia, teda nemohlo zákonným spôsobom
dôjsť k prepisu motorového vozidla na ďalší subjekt. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný
je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa
prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto
nedovolenosť, a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom

odporujezákonualebozákonobchádza.Súčasťousamotnejkúpnejzmluvy,akotovyplývaajzvýpovede
svedka J.. K., bolo ustanovenie o tom, že na predmet kúpy sa nevzťahujú práva tretích osôb, záložné
práva a ani ťarchy. Ak by malo dôjsť k sprenevere, muselo by dôjsť k naplneniu kúpnej zmluvy, k čomu
však nedošlo. Postupom spoločnosti V. SK, resp. jej konateľa, došlo k uvedeniu kupujúceho do omylu
a vzhľadom na okolnosti prípadu je možné predpokladať, že podozrenie zo spáchania trestného činu

podvodu sa môže ukázať ako opodstatnené. Táto skutočnosť môže mať za následok, že uzavretá kúpna
zmluva bude absolútne neplatná. Keďže takýto právny úkon je nulitným, teda nemá právne následky, je
treba uviesť, že vlastníkom peňazí sa V. nikdy nestal a nemohlo dôjsť k sprenevere peňazí. Z obsahu
dokazovanianevyplývaskutočnosť,čiuvedenévozidlonebolospeňaženévrámcikonkurznéhokonania,či nebolo predané v exekučnom konaní a či sa tak V. neobohatil. Ak pripustí skutočnosť, že vozidlo
bolo speňažené na úhradu záväzkov spoločnosti V. s.r.o., nie je možné hovoriť o sprenevere finančných
prostriedkovspoločnostiV..Nazákladeuvedenéhojezrejmé,žetonebolon,ktosadopustilpodvodného

konania, ale bol uvedený do omylu. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa
§ 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie, alebo, aby ho podľa § 322 ods.
3 Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia

§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
je možné považovať za sčasti dôvodné, aj keď nie na podklade námietok prezentovaných v odvolaní

obžalovaného.

V posudzovanej veci boli, podľa názoru krajského súdu, v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané
dôkazy v takom rozsahu, ako to bolo pre zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie potrebné. Vykonané dôkazy prvostupňový súd

vyhodnotil postupom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a na základe takéhoto postupu dospel k správnym
skutkovým aj právnym záverom.

To, ktoré konkrétne dôkazy boli v posudzovanej veci vykonané, prvostupňový súd v dôvodoch svojho
rozhodnutia uviedol a skutočne veľmi podrobne rozpísal aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivo vykonaných

dôkazov vyplývali.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti a na základe akých konkrétnych
dôkazov, mal prvostupňový súd za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia,
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo, a vzhľadom na ktoré dôkazy, neuveril

obrane obžalovaného. Odôvodnenie napadnutého rozsudku, podľa názoru krajského súdu, zodpovedá
požiadavkám, ktoré na odôvodnenie rozhodnutia kladie ust. § 168 ods. 1 Tr. por. a vzhľadom na úplnosť,
vecnú správnosť aj logickosť vyvodených záverov na odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku
skutkovým záverom aj právnej kvalifikácii, ktorú prvostupňový súd ustálil, v podrobnostiach poukazuje.

Vo vzťahu k námietkam, prezentovaným v odvolaní obžalovaného, je potrebné uviesť, že tieto v podstate
boli súčasťou obrany obžalovaného, prezentovanej hlavne v konaní pred prvostupňovým súdom (keďže
jeho výpoveď v prípravnom konaní, najmä v časti, ktorá bola podstatou jeho obrany, teda v časti, že ho J..
K. poveril, aby z kúpnej ceny za odpredaj motorového vozidla, aspoň sčasti uspokojil svoje pohľadávky,
ktoré mal voči spoločnosti V., takto nevyznievala).

S obranou obžalovaného v tom smere, že vzhľadom na skutočnosť, že J.. K. ho splnomocnil na predaj
motorového vozidla a súčasne aj k tomu, aby z predaja motorového vozidla čiastočne uspokojil svoje
pohľadávky, sa prvostupňový súd náležite vysporiadal. Nemožno súhlasiť s námietkou prezentovanou v
odvolaní, že prvostupňový súd rozhodnutie o jeho vine založil výlučne na výpovedi svedka J.. K., ktorý

tototvrdenieobžalovanéhopoprel(jepotrebnéuviesť,ževýpoveďsvedkaJ..K.jezprípravnéhokonania
a tá bola v konaní pred súdom prečítaná, keďže uvedený svedok medzičasom zomrel), pričom uvedený
svedok bol motivovaný k takejto výpovedi preto, aby sa sám nevystavil trestnému stíhaniu z dôvodu,
na ktorý obhajoba poukazovala.

Zo samotných dôvodov rozhodnutia prvostupňového súdu je zrejmé, že výpoveď svedka J.. K. nie je
jediným dôkazom, ktorý obžalovaného zo spáchania skutku usviedča.

Na dôkazy, ktoré s výpoveďou tohto svedka korešpondujú a vzhľadom na ktoré nie je možné urobiť
záver, že by výpovedi uvedeného svedka nebolo možné uveriť, prvostupňový súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia poukázal. V súhrne je len potrebné uviesť, že takýmito dôkazmi sú, okrem iného, aj
samotné splnomocnenie k predaju motorového vozidla. Z obsahu plynie, že konateľ spoločnosti V. SK,
s.r.o. splnomocnil J.. P. S. k zastupovaniu pri dojednaní, uzatvorení a podpísaní kúpnej zmluvy, ktorou
splnomocniteľ ako predávajúci odpredá tretej osobe predmetné motorové vozidla, že splnomocnenec jeoprávnenýprevziaťodtretejosoby,tedakupujúceho,dohodnutúkúpnucenuapodpísaťpríslušnýdoklad
o prevzatí kúpnej ceny, ako aj to, že je oprávnený konať iba v rozsahu vymedzenom v splnomocnení. Nie
je teda zrejmé, že by bol mal udelený súhlas k tomu, aby si kúpnu cenu za odpredaj motorového vozidla

mal, resp. mohol ponechať ako náhradu za nevyplatenú mzdu a iné náhrady. Ďalej je potrebné poukázať
na skutočnosť, že obžalovaný si kúpnu cenu za odpredané motorové vozidlo nechal poukázať na svoj
osobný účet, v rovnaký deň vystavil pokladničný doklad, podľa ktorého mala byť kúpna cena prijatá
poškodenou spoločnosťou a výdavkový pokladničný doklad, podľa ktorého od uvedenej spoločnosti túto
sumu prevzal.

Otom,ževýpovedisvedkaJ..K.nietdôvodneveriťateda,žeobžalovanýnemalodnehosplnomocnenie
k tomu, aby kúpnu cenu za odpredaj motorového vozidla použil na úhradu nevyplatenej mzdy a ďalších
nákladov, ktoré mu mala spoločnosť V. uhradiť, napokon svedčí aj mailová komunikácia, ktorú sám
obžalovaný predložil a z ktorej, mimo iného, vyplýva, že XX.X.XXXX, teda už po tom, čo mu bola
kúpna cena za odpredaj motorového vozidla prevedená na jeho účet, žiadal mailom J.. K. o vyplatenie

mzdových prostriedkov za mesiace február až júl XXXX v zmysle pracovnej zmluvy medzi spoločnosťou
V. D. a ním, o vyplatenie nákladov spojených s prevádzkou kancelárie v V.-borciach, cestovných
nákladov na jednanie v A. a ďalšie.

Vzhľadom na vyššie uvedené a opätovne odkazujúc na správne a podrobné dôvody napadnutého

rozsudku, dospel podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd k správnym skutkovým záverom, ktoré
vo výroku napadnutého rozsudku ustálil.

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia konania obžalovaného,
ktorú okresný súd takisto náležitým spôsobom odôvodnil.

K námietke odvolateľa, že nebolo vyriešené, čo sa stalo s predmetným motorovým vozidlom krajský
súd uvádza, že aj táto skutočnosť je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmá a plynie z výpovede
svedka J.. K., ktorý uvádzal, že vozidlo sa nachádza v priestoroch ich spoločnosti. Za relevantnú
nemožno podľa názoru krajského súdu považovať ani tú časť námietok odvolateľa, v ktorej sa zaoberá

prípadnou neplatnosťou kúpnej zmluvy z čoho vyvodzuje, že v takom prípade nemohlo dôjsť k
sprenevere peňazí, pretože V. SK s.r.o. by sa vlastníkom peňazí nestal. Peniaze, ktoré boli za predaj
motorového vozidla (na odpredaj ktorého bol splnomocnený) reálne vyplatené, boli pre obžalovaného,
cudzou vecou a tým, že si tieto peniaze prisvojil nepochybne znaky skutkovej podstaty trestného činu
sprenevery podľa § 213 ods. 1 (a vzhľadom na výšku škody) aj ods. 2 písm. a/ Tr. zák. naplnil.

K čiastočne inému záveru, než súd prvého stupňa, dospel krajský súd len pri rozhodovaní v otázke
aký trest v danom prípade splní účel trestu sledovaný Trestným zákonom, na podklade kritérií, na ktoré
poukázal správne aj súd prvého stupňa, teda kritérií uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť nápravy.

Okresný súd poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na všetky rozhodné skutočnosti, z ktorých
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal. Poukázal na osobu obžalovaného, jeho doterajší

spôsob života, skutočnosť, že nezistil žiadne poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti a vzhľadom na tieto
skutočnosti dospel potom k záveru, že účel trestu u obžalovaného v danom prípade splní trest odňatia
slobody vo výmere XX mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní XX
mesiacov. Podľa názoru krajského súdu však vzhľadom na okolnosti stíhaného prípadu a najmä motív,
ktorý ho k spáchaniu skutku viedol, teda nevyplatenie mzdy za dlhšie obdobie a osobu obžalovaného,

na splnenie účelu trestu postačuje aj uloženie trestu úplne na dolnej hranici trestnej sadzby, teda vo
výmere jedného roka s podmienečným odkladom výkonu uvedeného trestu na skúšobnú dobu takisto
v minimálnej výmere, teda v trvaní XX mesiacov.

Z uvedeného dôvodu preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok len vo výroku o treste a na podklade

ust. § 322 ods. 3 Tr. por. následne sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uložil takýto druh trestu
a v uvedenej výmere, teda trest odňatia slobody v trvaní XX mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne
odložil na skúšobnú dobu XX mesiacov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.