Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 7C/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313204797
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Žideková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5313204797.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľov: 1. C.. R. Š., nar.

XX. X. XXXX, bytom B. XXX, Z., 2. X. Š., nar. X. XX. XXXX, bytom B. XXX, Z., obaja právne zastúpení:
JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou, so sídlom Na Priekope 174/13, Žilina, proti odporcovi: PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516,
v konaní o určenie neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená dňa XX. X. XXXX
medzi navrhovateľom 2. a odporcom j e n e p l a t n á v ustanoveniach o ročnej úrokovej sadzbe

úveru v bode 5 a 6 zmluvy.

Vo zvyšku uplatneného nároku na určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
s a návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa XX. X. XXXX sa navrhovateľka 1. domáhala určenia, že Revolvingová
zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa X. X. XXXX medzi odporcom a navrhovateľom v rade 2.

(pôvodne vystupujúcim ako odporca v rade 2.) je neplatná. V návrhu uviedla, že predmetom zmluvy
bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500,- €. Zmluvné strany si v zmluve dohodli ročnú úrokovú sadzbu
vo výške 70,01 %, celková čiastka, ktorá má byť zaplatená, predstavuje sumu 3.375,54 €. Navrhovateľ
2. uzavrel zmluvu s odporcom bez vedomia navrhovateľky 1. a v čase, keď sám bez pravidelného
príjmu žil neusporiadaným spôsobom života (alkohol, gamblerstvo) a ťarcha zodpovednosti za splácanie
úveru a úrokov zostane na navrhovateľke 1.. Poukázala na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý
ustanovuje, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí, môže vybavovať každý z manželov. Čo sú to

bežné veci, je v rozsudzovacej praxi všeobecných súdov relatívne stabilizovaná otázka, pričom aj tu
platí, že sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne (najmä majetkové) pomery manželov. V ostatných
veciach (teda nie bežných), ktoré sa týkajú spoločných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov, inak je
právnyúkonneplatný.Ďalejpoukázalanato,žeuvedenúzmluvunepovažujezaplatnú,nakoľkosaprieči
dobrým mravom a v zmluve sú dohodnuté neprimerane vysoké úrokové sadzby vo výške 70,01 %. Pri
týchto podmienkach nejde o korektný občiansko-právny vzťah, ale o úžeru. V prípade nesplnenia tohto
záväzkunavrhovateľom2.saveriteľmôžedomáhaťvexekučnomkonaníuspokojeniasvojejpohľadávky

aj z majetku patriaceho do BSM, teda napríklad predajom spoločných vecí - hnuteľných či nehnuteľných
- tvoriacich masu BSM. Z tohto pohľadu sa nesporne javí, že účinky tohto právneho úkonu sa môžu
prejaviť vo sfére spoločných vecí tak, ako to má na mysli práve § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na
tomto nemení nič ani skutočnosť, že samotný právny úkon (revolvingová zmluva) zaťažuje len manželanavrhovateľky 1. Tieto okolnosti odôvodňujú naliehavý právny záujem navrhovateľky na neplatnosti
zmluvy.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa X. XX. XXXX uplatnil námietku miestnej
nepríslušnosti Okresného súdu Čadca na konanie a rozhodnutie s poukazom, že má sídlo na adrese
Pribinova 25, Bratislava, ktorá sa nachádza v obvode Okresného súdu Bratislava I. Ďalej uviedol, že
navrhovateľka1.nemánaurčeníneplatnostizmluvyorevolvingovomúvereaobjektívneaninemôžemať
naliehavý právny záujem. Na základe predmetnej zmluvy nevznikla navrhovateľke 1. žiadna povinnosť

platiť splátky. V zmysle ustálenej súdnej praxe v ustanovení § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nezakladá nutnosť súhlasu na úkony jedného z manželov, ktoré nepatria do rámca spoločných vecí.
Predmetné ustanovenie tým, že nezakladá dôvod na nutnosť súhlasu manžela k úkonom druhého
manžela mimo rámca spoločných vecí (ako to je aj v tomto prípade), z ktorých pohľadávky môžu byť
uspokojené z majetku v BSM, potom nemôže založiť ani procesný naliehavý právny záujem, nakoľko
by takýto výklad postrádal racionálny základ. Ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom

výslovne hovorí o tom, že pohľadávka jedného z manželov môže byť uspokojená z majetku patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva, nie, že musí byť automaticky uspokojená z tohto majetku. Poukázal
na Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení zo dňa XX. XX. XXXX poukázali na Nález Ústavného súdu SR

sp. zn. C.. Navrhovateľka 1. ako manželka účastníka zmluvy o revolvingovom úvere nikdy s uzavretím
zmluvy nesúhlasila a táto zmluva je potom neplatná nie len s poukazom na relevantné právne normy
Občianskeho zákonníka, ale aj vo svetle právneho názoru vysloveného v označenom náleze Ústavného
súdu. Navrhovateľ 2. si je vedomý existencie svojho záväzku vo výške 1.500,- € voči odporcovi, ktorý
pravidelne spláca v splátkach vo výške 80,37 € podľa rozpisu veriteľa, pričom je nesporné, že v tomto

rozpise z XX. X. XXXX je zavádzajúcim spôsobom uvedené, že ide o výšku mesačnej splátky úveru,
keď v skutočnosti ide o mesačné platby rozrátané od XX. X. XXXX do XX. X. XXXX, v ktorej sume sú
všetky úroky a poplatky a nie len splácanie samotného úveru vo výške 1.500,- €. K XX. X. XXXX zaplatil
navrhovateľ 2. odporcovi celkovo sumu 2.411,11 €, ktorá suma už výrazne prevyšuje výšku istiny, ktorú
si požičal. Pri predpokladanom úspechu navrhovateľov a vyslovení neplatnosti zmluvy, resp. ustálení, že

ide o spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej neplynú nároky na úroky, poplatky a pod., už v súčasnosti disponuje
odporca s bezdôvodným obohatením takmer vo výške 1.000,- €.

Okresný súd Čadca Uznesením č. konania 7C/4/2013 - 38 zo dňa X. X. XXXX konanie v časti proti
odporcovi 2. X. Š. zastavil a pripustil vstup, a zároveň rozšíril okruh účastníkov na strane navrhovateľov

o navrhovateľa 2. X. Š.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť XX. XX. XXXX.

Na pojednávaní dňa XX. X. XXXX vyhlásil súd uznesenie, ktorým pripustil zmenu návrhu prednesenú
právnou zástupkyňou navrhovateľov na pojednávaní tak, že zmenený návrh znie nasledovne: Súd
určuje, že Revolvingová zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa XX. X. XXXX medzi žalovaným Profi

Credit Slovakia, s. r. o., Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 a žalobcom 2. X. Š., nar.
X. XX. XXXX, bytom B. Č.. XXX, XXX XX Z., je neplatná. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom 1., 2.
trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov 1., 2., prečítaním podstatného obsahu

listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ 2. a odporca uzatvorili dňa XX. X. XXXX Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej
poskytol odporca navrhovateľovi 2. úver vo výške 1.500,- €, ktorý sa navrhovateľ 2. zaviazal splácať v

42 mesačných splátkach po 80,37 € s tým, že celková čiastka, ktorú musí zaplatiť (t. j. úver + úroky za
celú dobu čerpania úveru) je 3.375,54 €, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, účel čerpania úveru:
kúpa/oprava auta.

Navrhovateľka 1. pri výsluchu uviedla, že o uzavretí predmetnej zmluvy sa dozvedela náhodou, keď

upratovala manželovi izbu a zmluvu našla na stolíku. Vôbec nemala vedomosť o tom, že manžel mal
úmysel takúto zmluvu uzavrieť. Keď zmluvu našla, navštívila advokáta a bol podaný tento návrh na
súd. Keď sa neskôr manžela na to pýtala, on povedal, že čo ju do toho. Nemá vedomosť o tom, či
manžel pôžičku spláca alebo nie. Myslí si, že peniaze, ktoré mu boli poskytnuté z tejto zmluvy, prehralv automatoch, pretože ľudia jej rozprávajú, že ho vídavajú hrávať automaty. Z poskytnutých peňazí
nezakúpil nič do domácnosti. Manžel hrával automaty, za jeden deň bol schopný prehrať aj 1.500,- €,
všetko, čo zarobil a ani peniaze, ktoré zarobil, mu nestačili, preto si zobral tento úver.

Navrhovateľ2.privýsluchuuviedol,žezmluvusodporcomuzavrelvkrčme.Jehobývalýspolupracovník,
pán U., ktorý s ním zmluvu uzatváral, mu povedal, že dostane pôžičku bez úrokov. Keď zmluvu
podpisoval, neprečítal ju, ani neprečítal zmluvné dojednania a vôbec nevedel, aké sú v zmluve uvedené
úroky. Úver si zobral vo výške 1.500,- €, pretože pracuje v zahraničí a potreboval nejaké peniaze. Tiež

potreboval peniaze na auto, ktoré sa mu pokazilo. Oprava auta stála okolo 800,- €. Z poskytnutého úveru
použil peniaze na platby, ktoré sa musia bežne platiť, teda elektriku, televíziu, internet a telefón. Jeho
manželka sa o tom dozvedela hneď po uzavretí zmluvy, pretože mu poštou prišla obálka od odporcu.
Pred uzavretím zmluvy o zmluve nevedela. Nevedela, že si chce zobrať úver. Myslí si, že musela vedieť
o tom, že peniaze z úveru použil na opravu auta a tiež, že z toho platil výdavky na domácnosť, pretože
tieto platí vždy. Peniaze na automatoch neprehral. Úver splácal a spláca pravidelne po 80,37 € mesačne,

celkovo zaplatil okolo 2.732,- €. Nemá žiaden majetok, ktorý patrí mimo bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Všetok majetok, ktorý má, patrí do BSM. Má ešte ďalší úver v Slovenskej sporiteľni, ktorý si
zobral v roku 2014 vo výške 12.000,- €. Tento spláca v splátkach po 405,- € mesačne. Úver si zobral
za účelom kúpy auta. Úver si bral len on. Po tom, ako si ho zobral, povedal to manželke. Ďalej majú s
manželkou spoločnú hypotéku v Dexia banke, ktorú si zobrali za účelom stavby rodinného domu asi v

roku 2006, hypotéka je vo výške 1.200.000,- Sk, ktorú platí manželka. Iné úvery a hypotéky nemajú. V
roku 2013, keď úverovú zmluvu uzatváral, pracoval v Poľsku ako montážnik. Niekedy mu výplata prišla,
niekedy len záloha, preto mu chýbali peniaze. Jeho príjem bol rôzny, od 800,- do 1.500,- € v čistom. Jeho
manželka v roku 2013 pracovala na živnosť ako geodetka a tiež ako znalkyňa. Aký mala príjem, uviesť
nevedel. Pred uzavretím úverovej zmluvy sa s manželkou neporadil a nekonzultoval to s ňou, pretože ho

vôbec nenapadlo, že si úver zoberie, ale keď sedel v krčme pri pive, bývalý spolupracovník mu povedal,
že na druhý deň mu prídu peniaze na účet, a že to bude bez úrokov, že vráti len to, čo dostane, tak
zmluvu podpísal, bez toho, že by si ju prečítal. Keď mu prišla zmluva so splátkovým kalendárom, kde
boli uvedené splátky na každý mesiac, vtedy sa dozvedel o úrokovej sadzbe, a koľko bude musieť za
úver zaplatiť.

Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne vyplýva, že navrhovateľ 2. spláca úver v splátkach po 80,37 €
mesačne, za obdobie od X. X. XXXX do XX. X. XXXX uhradil spolu 2.732,58 €.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1064 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 145 Občianskeho zákonníka,
(1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je
potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne
a nerozdielne.

Podľa § 147 Občianskeho zákonníka,
(1)Pohľadávkaveriteľalenjednéhozmanželov,ktorávzniklazatrvaniamanželstva,môžebyťprivýkone
rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
(2) To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ustanovení

§ 143a , pokiaľ táto
pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

KeďžeodporcamalpriuzatváraníZmluvyorevolvingovomúvereč.8200054874postaveniedodávateľa,
keď pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľ 2. uvedenú zmluvu

uzatváral ako fyzická osoba, súd vyhodnotil vzťah založený zmluvou o revolvingovom úvere spĺňajúcou
všetky definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako vzťah
spotrebiteľský, na ktorý aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Súd posúdil námietku odporcu miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Čadca ako nedôvodnú, nakoľko

miestna príslušnosť Okresného súdu Čadca je daná podľa § 88 ods. 2 posledná veta O. s. p., keďže
navrhovateľ 2. (v čase začatia konania odporca 2.) je spotrebiteľ, ktorý má bydlisko v obvode Okresného
súdu Čadca.

Ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov k

tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. Podľa tohto ustanovenia môže bežné veci týkajúce sa
spoločnej veci vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov,
inak je právny úkon v zmysle § 40a neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto
neplatnosti dovolá. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú voči tretím osobám oprávnení a
povinní obaja manželia solidárne. Pojem „bežná vec“ nie je v Občianskom zákonníku definovaný, zákon

neuvádza ani hľadiská rozhodujúce pre jeho odlíšenie od pojmu „ostatná vec“, preto pri ich posudzovaní
treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, na účel,
na ktorý obvykle slúži, na zamýšľanú dispozíciu ňou a pod. Za bežné veci možno považovať také veci,
ktoré sú pri hospodárení s určitou vecou bežné a obvyklé, ktoré sa pravidelne opakujú, a ktoré sa
nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou. Bežné veci môže vybavovať každý z manželov

tak, že na platnosť právneho úkonu, ktorý v tejto súvislosti manžel urobil, sa nevyžaduje súhlas druhého
manžela. Mimo sféry bezpodielového spoluvlastníctva konajú manželia samostatne, ak na platnosť ich
úkonov nie je potrebný súhlas druhého manžela, preto, ak chce za trvania manželstva a bezpodielového
spoluvlastníctva urobiť právny úkon (napr. zmluvu o pôžičke alebo kúpnu zmluvu) len jeden z manželov,
je z neho zaviazaný alebo oprávnený len on sám.

Odporca poukazoval na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX,
podľa ktorého pristúpením odporcu 2. k peňažnému záväzku iného dlžníka nevznikol spoločný záväzok
manželov, pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí a z tohto dôvoduk takémuto právnemu úkonu nebol ani potrebný súhlas navrhovateľky. Súhlas manžela s právnym
úkonom druhého manžela týkajúcim sa spoločnej veci (vecí) v inej než bežnej záležitosti nechráni
manžela pred dôsledkami ustanovenia § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale pred dôsledkami

dispozíciedruhéhomanželasvecou(vecami)vbezpodielovomspoluvlastníctvemanželov.Lensamotná
možnosťexekučnéhopostihuceléhomajetkuvbezpodielovomspoluvlastníctvemanželovnavymoženie
pohľadávky len jedného z manželov nezakladá rozpor právneho úkonu (z ktorého by mala takáto
pohľadávka vzniknúť) s dobrými mravmi, pretože ide o zákonom výslovne predpokladanú možnosť
konštituovanú v § 247 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Navrhovatelia poukazovali na tú skutočnosť, že predmetný Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX Ústavný súd SR Nálezom sp. zn. C. Ú. XX/XXXX - XX zo
dňa X. XX. XXXX zrušil a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Z odsekov 19. a 20. predmetného
nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, že pri interpretácii obsahu normatívneho textu - „vybavovanie vecí
týkajúcich sa spoločných vecí“ - pritom podľa Ústavného súdu všeobecné súdu nemôžu vychádzať

len z bezprostredného (priameho) vzťahu k spoločným veciam, ale musia zohľadniť aj možné právne
účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí. Z okolností prípadu nevyplýva, že by
manžel sťažovateľky vlastnil majetok relevantnej hodnoty mimo BSM, ktorý by mohol byť predmetom
exekučného uspokojenia jeho veriteľa. Ak by manžel sťažovateľky mimo masy BSM vlastnil majetok
relevantnej hodnoty, ktorý by mohol byť predmetom exekučného uspokojenia jeho veriteľa, dalo by sa

súhlasiť so záverom Najvyššieho súdu, že dohoda o pristúpení k záväzku sa netýka spoločných vecí, a
preto je vyňatá z aplikácie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V opačnom prípade je však nesporné,
že účinky dohody o pristúpení k záväzku uzavretej len jedným z manželov sa v prípade exekučného
vymáhania prejavia aj vo sfére spoločných vecí, resp. vo sfére majetku patriaceho do BSM. Za týchto
okolností sa tento právny úkon týka vybavovania spoločných vecí, pretože sťažovateľka v dôsledku jeho

účinkov, môže byť v rámci exekúcie pozbavená spoluvlastníctva svojho majetku. Najvyšší súd mal v
záujme spravodlivého usporiadania vzťahov účastníkov konania ústavnú povinnosť skúmať, či ide alebo
nejde o bežnú vec, a teda či na realizáciu tohto právneho úkonu je alebo nie je potrebný súhlas druhého
manžela, a či z tohto pohľadu ide o platný alebo o relatívne neplatný právny úkon. Najvyšší súd však
vychádzal zo svojej staršej judikatúry a nezohľadnil extrémne nespravodlivé dôsledky svojho rozsudku

vo vzťahu k sťažovateľke. Uspokojil sa so záverom, že neexistuje priamy vzťah skúmaného právneho
úkonu k spoločným veciam, pričom na účinky tohto právneho úkonu vo vzťahu k spoločným veciam už
neprihliadol. Avšak pre aplikáciu § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je nevyhnutné, aby išlo o
priamy či bezprostredný vzťah právneho úkonu k spoločným veciam, postačí, ak ide o vzťah sekundárny
(nepriamy), či vzťah účinkov alebo možných dôsledkov tohto právneho úkonu vo sfére spoločných vecí.

Pojem „bežná vec“ je potrebné posudzovať vždy podľa okolností jednotlivého prípadu s prihliadnutím
na hodnotu veci, na aký účel slúži a pod. Vo vyjadreniach navrhovateľov 1. a 2. boli rozpory týkajúce sa
účelu, za akým bola zmluva o úvere navrhovateľom 2. uzavretá, a na aký účel boli finančné prostriedky
použité. Navrhovateľ 2. uviedol, že úver si zobral za účelom opravy auta a taktiež potreboval peniaze,

pretože pracuje v zahraničí. Z poskytnutého úveru zaplatil opravu auta vo výške 800,- € a poskytnuté
finančné prostriedky použil tiež na platby elektriky, televízie, internetu a telefónu. Navrhovateľka 1.
uviedla, že si myslí, že peniaze, ktoré boli navrhovateľovi 2. poskytnuté z úverovej zmluvy, prehral v
automatoch, pretože ľudia jej rozprávajú, že ho vídavajú hrávať automaty. Navrhovateľ 2. poprel, že
by poskytnuté peniaze prehral v automatoch. Zo zmluvy vyplýva, že účelom čerpania úveru je kúpa,

resp. oprava auta. To potvrdzuje tvrdenie navrhovateľa 2., že si úver vzal, pretože potreboval peniaze
na auto, ktoré sa mu pokazilo. Nebolo preukázané, že by navrhovateľ 2. použil finančné prostriedky
výlučne pre svoju osobnú potreby, a to na hracie automaty. Z úveru poskytnuté finančné prostriedky
boli v prevažnej miere použité na spoločné veci, a to na opravu motorového vozidla, ktoré patrí do
BSM a na úhradu nákladov na spoločnú domácnosť. V čase poskytnutia úveru mali obaja odporcovia

príjem. Odporkyňa 1. pracovala na živnosť ako geodetka a tiež ako znalkyňa a odporca 2. pracoval ako
montážnik v Poľsku, pričom jeho čistý príjem bol od 800,- do 1.500,- € mesačne. Vzhľadom na výšku
poskytnutého úveru 1.500,- € a príjem odporcu 2. v čase poskytnutia úveru, ktorý bol v čistom niekedy aj
v rovnakej výške, ako bol poskytnutý úver, ako aj s poukazom na to, že odporca 2. má ďalšie dva úvery,
z toho jeden predstavuje spoločná hypotéka s navrhovateľkou 1., dospel súd k záveru, že v danom

prípade uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere možno považovať za bežnú vec, preto na jej uzavretie
nebol potrebný súhlas druhého manžela, a preto tento právny úkon nie je neplatný v zmysle § 40a
Občianskeho zákonníka. Uzavretie predmetnej zmluvy zo strany navrhovateľa 2. možno považovať za
vybavovaniebežnejzáležitosti.Súdzároveňbraldoúvahyajtúskutočnosť,ženavrhovateľ2.poskytnutýúver pravidelne spláca v splátkach po 80,37 € mesačne a doposiaľ celkovo zaplatil 2.732,- €, teda bol
a je reálne schopný predmetný záväzok plniť.

Navrhovatelia zároveň poukazovali na tú skutočnosť, že zmluva nie je platná, nakoľko sa prieči dobrým
mravom, keďže v zmluve sú dohodnuté neprimerane vysoké úrokové sadzby vo výške 70,01 %.
Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke

„uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné finančné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, dojednaná v zmysle § 658
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek. Zo zmluvy o revolvingovom úvere ako aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru

dlžníkovi vyplýva ročná úroková sadzba úveru 70,01 %. Podľa údajov zverejnených na internetovom
portáli Národnej banky Slovenska, priemerná úroková miera zo spotrebiteľských a ostatných úverov s
dohodnutou splatnosťou 1 - 5 rokov, bola v mesiaci marec 2013 vo výške 10,68 % ročne. Navrhovateľ
2. a odporca však v zmluve dojednali úrokovú mieru vo výške 70,01 %, čo je viac ako 6-násobok
obvyklej úrokovej miery. Takto dojednané úroky sú v rozpore s dobrými mravmi, a teda dojednanie o

úrokoch je postihnuté absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná v ustanoveniach o ročnej
úrokovej sadzbe úveru a vo zvyšku uplatneného nároku na určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom
úvere zamietol. Na záver súd uvádza, že keďže určil, že zmluva je neplatná v časti ustanovení o ročnej
úrokovej sadzbe úveru, považuje sa poskytnutý úver v takom prípade za bezúročný. Keďže výška

poskytnutého úveru je 1.500,- € a navrhovateľ 2. úver pravidelne spláca, doposiaľ zaplatil 2.732,58 €,
teda zaplatil vyššiu sumu, ako mu bol úver poskytnutý, je zrejmé, že nedôjde k exekučnému konaniu
voči navrhovateľovi 2., v ktorom by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky veriteľa z majetku patriaceho
do BSM.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, príp. vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Vzhľadom k tomu, že súd návrhu v časti vyhovel a v časti návrh zamietol, mali
účastníci vo veci úspech len čiastočný, preto súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier)
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.