Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/450/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413208332
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413208332.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská
37, IČO: 35 944 471, proti odporcovi: O. Z., bytom D. R., O. X, o zaplatenie 10,62 eura (320,- Sk),
o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. mája 2016, č. k.
10Ro/323/2013-27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) uznesením zo dňa 4. mája
2016, č. k. 10Ro/323/2013-27 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) zastavil konanie. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/, § 5 ods.1 písm. a/, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 a §
13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpisu z registra trestov v znení
neskorších predpisov.

V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáha voči odporcovi
zaplatenia 10,62 eura (320,- Sk). Dňa 23. 11. 2015 právna zástupkyňa navrhovateľa prevzala výzvu
Okresného súdu Nové Zámky, aby navrhovateľ v lehote 10 dní zaplatil súdny poplatok za návrh
vo výške 16,50 eura, pod hrozbou zastavenia konania. Listom zo dňa 24. 03. 2013 adresovaným
súdu právna zástupkyňa navrhovateľa oznámila, že navrhovateľ v roku 2006 doručil súdu štandardné
nosiče obsahujúce návrhy na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, ktoré návrhy boli podpísané

zaručeným elektronickým podpisom a ich súčasťou mali byť aj sprievodné listy zo dňa 30. 03. 2006, 24.
06. 2006 a 19. 10. 2006. Na uvedené podania mal reagovať súd listom, ktorým oznámil navrhovateľovi,
že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002 Z.
z. o elektronickom podpise, a preto navrhovateľovi vrátila elektronické dokumenty. Ústavný súd SR resp.
Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že postup tunajšieho súdu pri prijímaní daných podaní nebol
legálny a došlo tým k porušeniu základných práv navrhovateľa. Zároveň bolo oznámené, že navrhovateľ

doručuje 46 DVD nosičov obsahujúcich žalobné návrhy spolu s prílohami. Súdny poplatok za návrh
navrhovateľomnebolzaplatenývôbec.Vdanomprípadesúdkonaniezastavilpodľa§10odsek1zákona
číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, pretože navrhovateľ súdny
poplatok za návrh nezaplatil ani po uplynutí stanovenej lehoty, o následkoch nezaplatenia súdneho
poplatku bol poučený a súd vo veci samej ešte konať nezačal. Výška súdneho poplatku za návrh
predstavuje 16,50 eura, podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona. S

argumentáciou navrhovateľa o nemožnosti súdu vyrubiť súdny poplatok za návrh sa súd nestotožnil. Je
známe, že nálezom Ústavného súdu SR z 24. 06. 2008 sp. zn. II.US 148/2008 bolo vyslovené porušenie
základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu neprijatím podania, pričom sa však jednalo len o
podanie z 24. 07. 2006 urobeného navrhovateľom elektronickou formou a podpísaného zaručeným
elektronickým podpisom s tým, že právne účinky tohto podania zostávajú zachované s účinnosťou
ku dňu jeho podania. Ak súd vychádza z citovaného nálezu Ústavného súdu SR, že navrhovateľ

podal v roku 2006 právne účinným spôsobom návrh na začatie konania v elektronickej podobe, tak
treba rešpektovať aj právne účinky, ktoré toto konanie vyvolalo. Vyplýva z neho aj príkaz pre súd I.stupňa, opätovne sa zaoberať podaním navrhovateľa ako návrhom na začatie konania. Základným
predpokladom pre naplnenie tohto príkazu je, že navrhovateľ po rozhodnutí Ústavného súdu SR znovu
predloží Okresnému súdu, v tejto veci tunajšiemu súdu, pôvodné podanie. Znamená to, že navrhovateľa

zaťažuje povinnosť tunajšiemu súdu doručiť pôvodné podanie z roku 2006, urobené elektronickou
formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom (nie iné podanie). Z obsahu spisu však vyplýva,
že navrhovateľ tak neurobil. Ničím nedoložil, že podanie označené ako žaloba na vydanie platobného
rozkazu o zaplatenie 320,- Sk zo dňa 23. 03. 2006 a doručené tunajšiemu súdu dňa 26. 03. 2013 je
identické s tým podaním, doručeným Okresnému súd Nové Zámky na DVD nosiči v roku 2006, na

ktoré sa jednak vzťahuje citovaný nález Ústavného súdu SR a v tej spojitosti aj záver, že podanie bolo
doručené s účinkami pôvodného doručenia. Za tejto situácie tak poplatková povinnosť navrhovateľovi
vznikla nie ešte v roku 2006, ale až dňa 26. 03. 2013, a preto trojročná lehota na vyrubenie súdneho
poplatku uvedená v § 13 ods. 1 citovaného zákona neuplynula.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal navrhovateľ včas odvolanie pre odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP, v ktorom navrhol, aby Krajský súd v Nitre ako súd odvolací zrušil

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pretože podľa jeho
názoru mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na
to, že žalobou na vydanie platobného rozkazu podanou dňa 31. 03. 2006 na Okresnom súde Nové
Zámky sa žalobca (ďalej len „navrhovateľ“) domáhal voči žalovanému (ďalej len „odporca“) zaplatenia
istiny s príslušenstvom, ktorým boli trovy súdneho konania včítane trov právneho zastúpenia. Podanie

v tejto veci urobil elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona , t. j. zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný súd Nové Zámky odmietol takto urobené
podanie prijať a DVD nosiče vrátil navrhovateľovi späť. O prípustnosti tohto podania rozhodoval Ústavný
súd Slovenskej republiky, ktorý Sťažnosť ako podanú oneskorene, rozhodnutím III.ÚS 131/07 odmietol.

Následne sa preto žalobca domáhal vyslovenia porušenia svojho práva na Európskom súde pre ľudské
práva v Štrasburgu. Tento súd dňa 16. 06. 2009 o sťažnosti žalobcu č. 3824/08, 3274/08, 3377/08,
3505/08, 3526/08, 3741/08, 3786/08, 3807/08, 54252/07, 15055/08, 29548/08, 29551/08, 29552/08,
29555/08, 29557/08 jednomyseľne rozhodol Rozsudkom okrem iného o tom, že prišlo k porušeniu
Článku 6 ods.1 Dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva jednomyseľne rozhodol, že Okresný súd

Nové Zámky porušil žalobcovi právo na spravodlivé súdne konanie. V obdobných, resp. skutkovo
totožných konaniach na Ústavnom súde Slovenskej republiky (podania podané žalobcom rovnakým
spôsobom na DVD nosiči na všeobecných súdoch v Slovenskej republike), kde nebola sťažnosť podľa
Ústavného súdu Slovenskej republiky podaná oneskorene, vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky
záver, že Okresný súd ... porušil základné právo obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., na

súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím
jej podania z ... urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom
a zároveň prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetného podania obchodnej spoločnosti
Lawyer Partners, a. s. (pôvodne B., a. s.), podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Ďalej vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky v uvedených Nálezoch záver, že Fyzické osoby
alebo právnické osoby sú oprávnené podať (doručiť) všeobecnému súdu podanie, a teda aj návrh
na začatie konania aj elektronickou formou podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, v zmysle
príslušných právnych predpisov. Aj z ústavného imperatívu „konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ uvedeného v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

možno vyvodiť príkaz adresovaný všetkým štátnym orgánom, a teda aj všeobecným súdom prijať každé
podanie uskutočnené spôsobom, ktorý predpokladá a ustanovuje zákon. Ak tak dotknutý štátny orgán, v
danom prípade všeobecný súd, neurobí, dopustí sa neprípustného zásahu do základných práv dotknutej
fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorému treba priznať ústavnoprávnu ochranu. Konanie, resp.
nečinnosť dotknutého štátneho orgánu, ktorým tento nerešpektuje ústavný príkaz konkretizovaný v

dotknutých ustanoveniach zákona, predstavuje porušenie základného práva aj za okolností, keď tento
štátny orgán sám priamo nespôsobil stav, ktorý mu reálne znemožňuje nakladať s podaním fyzickej
alebo právnickej osoby v čase jeho doručenia spôsobom ustanoveným zákonom. Ďalej v Náleze
vyslovil záver, že vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme účinnej

ochrany jej práv, aby v zmysel čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. d/ zákona o ústavnom
súde obnovil stav pred porušením označených práv sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému
súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 31. marca 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu). V súlade s týmto príkazom bude povinnosťouokresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z ... ako návrhom na začatie konania,
ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s

účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že
z technických príčin nemôže súd podanie navrhovateľa zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak
bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného
doručenia. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že Okresnému súdu Nové Zámky doručil opätovne
podania, o ktorých Európsky súd pre ľudské práva rozhodol Rozsudkom tak, že Okresný súd Nové

Zámky porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. V súlade s uvedeným Nálezom navrhovateľ
mal a má za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou
ku dňu 31. 03. 2006. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na vydanie platobného rozkazu v
tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej súd prvého stupňa zastavil konanie pre
nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval navrhovateľa až v roku 2013, bol podaný
dňa 31. 03. 2006. Podotkol, že o tejto skutočnosti je Okresný súd Nové Zámky dostatočne informovaný,

nakoľko predmetný Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva sa týkal porušenia práv, ktorých
sa dopustil tento súd. Považuje preto za neprípustné, aby sa od žalobcu požadovalo preukazovanie
tejto skutočnosti, t. j. existencie Rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, keď tento Rozsudok je
Okresnému súdu Nové Zámky známy. Navrhovateľ trval na tom, že je nevyhnutné v prejednávanej veci
splniť podmienku, že žalobe na vydanie platobného rozkazu sa pripíšu účinky podania k pôvodnému

dátumu podania, t. j. ku dňu 31. 03. 2006. Je tomu tak nielen z dôvodu, že súdny poplatok nemožno už v
súčasnosti vyrubiť, ale najmä z dôvodu premlčania uplatnenej pohľadávky navrhovateľa. Navrhovateľovi
nemôže skutočnosť, že Okresný súd Nové Zámky porušil jeho ústavné práva, spôsobiť premlčanie
peňažnej pohľadávky. Navrhovateľ nemá zákonnú povinnosť uniesť akési dôkazné bremeno, podľa
ktorého by bol povinný preukázať (bez uvedenia zákonného ustanovenia, podľa ktorého má mať túto

údajnú povinnosť), že ide skutočne o žaloby podávané pôvodne v roku 2006 a nie len o totožné žaloby,
doručené v roku 2013 prvý krát. Napriek tvrdeniu súdu prvého stupňa o akýchsi nových žalobách (t.
j. nie žalobách podávaných na tento súd v roku 2006) súd prvého stupňa koná v týchto veciach s
právnym zástupcom navrhovateľa, ktorý je oprávnený na jeho zastupovanie na základe plnomocenstva
v roku 2010, založeného do spisu súdnej správy v roku 2010, vzťahujúceho sa na žaloby, ktoré boli

podávanénasúdvroku2006.NaDVDnosičochsnávrhminavydanieplatobnýchrozkazovsanachádza
plnomocenstvo pre JUDr. Miroslava Pavelku. Ak to boli teda nové žaloby, podávané v roku 2013, potom
nebolo možné doručovať poštu na adresu Advokátskej kancelárie Chabadová, s. r. o., ale na adresu
právnehozástupcuoznačenéhovtýchto"nových"žalobách.Navrhovateľsanestotožňujeanistvrdením,
že je jeho povinnosťou preukázať, že žaloby doručované teraz sú tie isté (t. j. „znovudoručené“ a nie

len totožné s tými, ktoré boli podávané v roku 2006). Bol to práve Okresný súd Nové Zámky, ktorý
porušil navrhovateľove právo. V istom zmysle je potom možné tento konajúci súd označiť za škodcu
a navrhovateľa za poškodeného. Nie je možné spravodlivo od poškodeného očakávať, aby si splnil
povinnosť (preukázal, že žaloby doručované teraz sú tie isté a nie len totožné s tými, ktoré doručoval v
roku 2006), ktorú povinnosť by nemal v prípade, ak by si škodca riadne plnil svoju povinnosť a žaloby v

roku 2006 prijal a zapísal. Dôsledkom porušenia povinnosti škodcom nemôže byť vznik novej povinnosti
pre poškodeného. Nikto predsa v konaní nedokazuje, kedy a ako doručil žalobu na súd. Je povinnosťou
konajúceho súdu zabezpečiť si veci tak, aby nebolo o doručení podania (začatie konania) pochýb
a ak súd prvého stupňa odmietol podania zapísané na DVD nosiči a vrátil ich navrhovateľovi v roku
2006 späť, mal si pre vlastné potreby urobiť také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré

návrhy odmietol (napr. zapísať si úradným záznamom údaj o odmietnutom DVD nosiči tak, aby bol tento
údaj nezameniteľný- každý DVD nosič obsahuje vyrazené jedinečné číslo). Napriek tejto skutočnosti
na preukázanie svojich tvrdení doložil navrhovateľ svojím listom zo dňa 19.02.2014 Okresnému súdu
Nové Zámky do spisov súdnej správy nasledujúce listinné dôkazy: 1.Rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva zo dňa 16.06.2009, 2. DVD nosiče z roku 2006 (30.03.2006-OS083_NOVE_ZAMKY

001; 30.03.2006 OS083_NOVE_ZAMKY 002; 24.07.2006- OSO83_NOVE_ ZAMKY_001;24.07.2006
- OS083_NOVE_ZAMKY_002) a 4. notárska zápisnica osvedčujúca právnu skutočnosť, ktoré bez
akýchkoľvek pochybností preukazujú tvrdenia navrhovateľa, že ide o podania z roku 2006. Odvolateľ
ďalej poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 71/1992 Zb. je poplatok za podanie
návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.

vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ a poukázal tiež na to, že podľa § 13 zákona č. 71/1992
Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho
roka, v ktorom sa stal splatným. V závere poukázal odvolateľ na rozhodovaciu prax Najvyššieho súduSlovenskej republiky, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 70/93 z
30.6.1993, v zmysle ktorého: „Zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci pre tento
postup nebol zákonný dôvod, je odňatím možností účastníkovi konať pred súdom podľa § 237 písm.

f/ O.s.p.“
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP)v zmysle § 212 ods. 1 OSP viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa 42 ods. 1 OSP podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami
alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do
zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom,

doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho
originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
Podľa § 82 ods. 1 OSP konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) upravuje - inter alia - predmet súdnych poplatkov,
okruh poplatníkov, vznik a zánik poplatkovej povinnosti, sadzbu poplatkov, splatnosť poplatku, platenie
poplatku, ako aj následky nezaplatenia poplatku.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním
návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom
navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za
uplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľaosobitného

predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.
Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním
návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil
v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok
nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník

vo výzve poučený.
V preskúmavanej veci argumentoval navrhovateľ tým, že návrh na začatie konania v ktorom je uvedený
dátum jeho vyhotovenia 23. 03. 2006, ktorý bol doručený súdu prvého stupňa 26. 03. 2013, je pôvodný
návrh na začatie konania, ktorý doručil tomuto súdu ešte 31. 03. 2006 (ako elektronické podanie na DVD
nosiči podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a že vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty

uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. mu už nemožno vyrubiť súdny poplatok za návrh na
začatie konania.
Prvostupňový súd vyzval navrhovateľa - bezúspešne - na zaplatenie súdneho poplatku 16,50 eura za
podaný návrh (výzva z 20. 11. 2015), doručená dňa 23. 11. 2015 jeho vtedajšiemu právnemu zástupcovi.
Súdny poplatok ani doteraz, teda do rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní, navrhovateľ

nezaplatil.
Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že návrh na začatie konania z 23. 03. 2006, doručený Okresnému súdu
Nové Zámky dňa 26. 03. 2013, je návrhom na začatie konania, ktorý pôvodne doručil okresnému súdu
v roku 2006 ako elektronické podanie na DVD nosiči, podpísané zaručeným elektronickým podpisom,
ktorý okresný súd v rozpore so zákonom odmietol prijať, čím došlo podľa hore uvedených nálezov

Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozsudku európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu k
porušeniu základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Navrhovateľ však svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatie konania
ničím nepreukázal; nepreukázal teda, že návrh doručený prvostupňovému súdu v roku 2013 s dátumom

vyhotovenia 23. 03. 2006, je návrhom, ktorý podal v roku 2006, preto v roku 2013 podanému návrhu ani
nie je možno priznať účinky, ktoré by mal jeho návrh, keby bol podaný v roku 2006.
Podľa § 42 ods. 1 prvá a druhá veta OSP podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,
elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrhna nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť
písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, doplniť netreba.

Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu ( štvrtá sekcia) zo dňa 16. júna 2009, prípad
LAWYER PARTNERS, a. s., v. SLOVENSKÁ REPUBLIKA, vo veci sťažností č. 54252/07, 3274/08,
3377/08, 3505/08, 3526/08, 3741/08, 3786/08, 3807/08, 3824/08 , 15055/08, 29548/08, 29551/08,
29552/08, 29555/08, 29557/08 vyplýva, že tento súd jednomyseľne 1. Rozhodol o spojení sťažností;
2. Vyhlásil sťažností za prijateľné; 3. Rozhodol, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru; 4.

Rozhodol, že a/ dotknutý štát je povinný zaplatiť sťažujúcej sa spoločnosti do troch mesiacov od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v súlade s článkom 44 ods. 2 Dohovoru nasledujúce sumy: (i) 10
000 EUR (desaťtisíc eur), spolu s akoukoľvek daňou, ktorá môže byť sťažovateľovi vyrubená, z titulu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a (ii) 8 000 EUR ( osemtisíc eur), spolu s akoukoľvek daňou,
ktorá môže byť sťažovateľovi vyrubená, z titulu nákladov a výdavkov; b/ že od uplynutia uvedených troch
mesiacovaždovyplateniabudúkuvedenýmsumámpripočítanéúrokyzomeškaniavovýškeminimálnej

úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky počas obdobia omeškania, zvýšenej o tri percentá; 5.
Zamietol zvyšok nároku sťažujúcej sa spoločnosti na spravodlivé zadosťučinenie.
V bode 62 rozsudku európsky súd uviedol: „V prípade porušenia článku 6 Dohovoru by mal byť
sťažovateľ v čo najväčšej možnej miere postavený do pozície, v ktorej by bol, ak by požiadavky tohto
ustanovenia boli dodržané. Najvhodnejšou formou nápravy v prípadoch ako sú tieto, keď sťažovateľ

nemal prístup k súdu z dôvodu neopodstatneného odmietnutia zaregistrovať jeho žaloby, by bolo
zaregistrovanie pôvodných podaní tak, ako keby boli podané ku dňu, kedy ich sťažujúca sa spoločnosť
predložila dotknutým súdom po prvýkrát a konanie o nich v súlade s požiadavkami spravodlivého
súdneho konania (pozri, mutatis mutandis, Yanakiev vs. Bulharsko, citovaný vyššie, ods. 89 a 90). Súd
si v tejto súvislosti všimol, že rovnaký prístup zvolil ústavný súd v prípadoch, v ktorých zistil porušenie

práva sťažujúcej sa spoločnosti na prístup k súdu a že slovenské súdy v súčasnosti majú k dispozícii
potrebné technické vybavenie na to, aby konali vo veci podaní predložených pomocou elektronických
prostriedkov.“
Európsky súd pre ľudské práva z hľadiska formy nápravy konštatoval, že by bolo najvhodnejšie
zaregistrovať pôvodné žaloby navrhovateľa, ktoré podal v roku 2006 v elektronickej podobe tak, ako

keby ich navrhovateľ podal po prvýkrát. Malo ísť pritom o DVD, na ktorom boli uložené viaceré
návrhy navrhovateľa proti rôznym odporcom. Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva však
neobsahuje žiadne údaje o tom, ktorých vecí sa toto podanie týkalo a proti ktorým odporcom
smerovalo. Z obsahu spisu , a to z chronologického rozpisu podaní spoločnosti Lawyer Partners, a. s.,
vyhotoveného Okresným súdom Nové Zámky vyplýva, že navrhovateľ doručil osobne dňa 26. 03. 2013

podanie, ktoré obsahovalo 46 DVD nosičov, sprievodný list a plnomocenstvo. DVD nosiče obsahovali
29.689 podaní, ktoré boli adresované 25 okresným súdom a Okresného súdu Nové Zámky sa týkalo
1.858 podaní, ktoré boli prekopírované na externý hard disk, vytlačené a odovzdané na spracovanie
zamestnancom podateľne. A boli zaregistrované do registra RO. Potvrdenia o zaručenom elektronickom
podpise vytlačené neboli z dôvodu, že po zobrazení obsahu DVD nosičov certifikovaným spôsobom

prostredníctvom aplikácie pre ZEP, obsahovali certifikát použitého zaručeného elektronického podpisu
pre tieto podania s platnosťou od 24. 03. 2006 do 24. 03. 2007. Podania, ktoré boli súdu doručené 26.
03. 2013 neobsahujú zákonom stanovené náležitosti pre elektronické podania s platným zaručeným
elektronickým podpisom. Na otvorenie podaní a overenie podpisov ZEP bola použitá aplikácia Qsign,
platnosť elektronických podpisov bola on-line preverovaná aj cez portál www.slovensko.sk. Potvrdenie

o platnosti zaručeného elektronického podpisu s časovou pečiatkou nie je možné dodatočne žiadnym
spôsobom získať, vzhľadom na odstup času.
Navrhovateľ, ktorý 26. 03. 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia 23. 03. 2006) na vydanie
platobnéhorozkazuukladajúcehoodporcovipovinnosťzaplatiť navrhovateľovi sumu320,-Skanáhradu
trov konania, ničím nedoložil, že podanie doručené Okresnému súdu Nové Zámky v roku 2013 (26. 03.

2013) je totožné s podaním doručeným na DVD nosiči v roku 2006 (31. 03. 2006). Za daného stavu nič
nepreukazovalo, že Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“) zo
dňa 16. júna 2009, Prípad LAWYER PARTNERS, a. s., vs. SLOVENSKÁ REPUBLIKA, sa týka aj tejto
preskúmavanej veci, teda že na daných DVD nosičoch bol uložený aj návrh navrhovateľa proti odporcovi
H. a z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľom tvrdeného podania z roku 2006 s podaním v roku

2013. Okresný súd Nové Zámky mal a mohol rešpektovať odporúčanie vyplývajúce z hore citovaného
Rozsudku ESĽP zo dňa 16. júna 2009 len vo vzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v
roku 2006, ktorého sa predmetný rozsudok týkal. Bolo preto na navrhovateľovi, aby preukázal totožnosť
návrhu podaného v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku2013. Nie je možné súhlasiť s názorom navrhovateľa, že právne účinky jeho podania z 23. 03. 2006
zostali zachované k tomuto dňu aj v prípade jeho návrhu podaného na Okresný súd Nové Zámky dňa 26.
03. 2013. Navrhovateľ ničím nedoložil, že jeho podanie v roku 2013 je identické s podaním doručeným

súdu na DVD nosiči v roku 2006. Keďže z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľovho podania z roku
2006 s podaním z roku 2013, nemožno prvostupňovému súdu vytýkať ako nesprávny procesný postup,
pokiaľ vychádzal z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu na
začatie konania podanie doručené súdu prvého stupňa v roku 2013. Navrhovateľ bol povinný preukázať,
že návrh na začatie konania doručený okresnému súdu v roku 2013 je totožný s návrhom doručeným

okresnému súdu v roku 2006 predložením originálu nosiča DVD.
Ak potom súd prvého stupňa za danej procesnej situácie vychádzal z toho, že poplatková povinnosť
navrhovateľavznikladoručenímnávrhu26.03.2013,apretovyzvalnavrhovateľanazaplateniesúdneho
poplatku v sume 16,50 eura, ktorú však navrhovateľ nerešpektoval a súdny poplatok nezaplatil, potom
boli splnené podmienky na zastavenie konania v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
Odvolací súd na podporu svojej právnej argumentácie v tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu

prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobných veciach, ktorý vo
svojich rozhodnutiach o odmietnutí dovolaní navrhovateľa proti uzneseniam krajských súdov (napr.
3Cdo336/2013, 3Cdo 338/2013, 3Cdo 341/2013, 3Cdo 368/2013, 3 Cdo 374/2013, 3Cdo 4/2014,3Cdo
436/2013), ktorými potvrdili rozhodnutia súdov prvého stupňa o zastavení konania pre nezaplatenie
súdneho poplatku pri totožnej použitej právnej argumentácii navrhovateľa.

Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku
za podanie návrhu na prvostupňový súd dňa 26. 03. 2013. Na základe vyššie uvedených skutočností
teda nie je možné prijať záver, že súd prvého stupňa navrhovateľovi vyrubil súdny poplatok za podaný
návrh oneskorene, t. j. v rozpore s lehotou zakotvenou v § 13 zák. č. 71/1992 Zb., keďže lehota
bola dodržaná. Pretože navrhovateľ nerešpektoval výzvu prvostupňového súdu na zaplatenie súdneho

poplatku, boli splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
Odvolanienavrhovateľanebolodôvodné,apretoodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňa
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
Záverom odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ dňa 31. 12. 2015 odvolal plnú moc, ktorú udelil
dňa 09. 02. 2010 spoločnosti Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pri starej

prachárni 13.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.
757/2004 Z .z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.