Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/698/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217418
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7612217418.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich. PhD., advokát, proti žalovanej
Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v

Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16.6.2014, č.k. 4C/118/2012-143 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len okresný „súd“) rozsudkom
zo dňa 16.6.2014 č.k. 4C/118/2012-143 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody
a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala byť spôsobená;

-1/ nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami Okresného súdu Spišská Nová
Ves v exekučných veciach vedených na tomto súde pod sp.zn. 11Er/570/2010 (4C/118/2012),
11Er/2/2010(4C/150/2012), 11Er/600/2009(4C/162/2012),11Er/613/2009(4C/249/2012),11Er/67/2011
(4C/251/2012), 11Er/106/2011 (4C/253/2012), 11Er/289/2009 (4C/290/2012), konkrétne tým, že súd
preskúmal exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu nad rámec právomoci zverenému ako
exekučnému súdu a tým, že v týchto konaniach vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnuti žiadosti o

udelenie poverenia,
-2/ nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde
Spišská Nová Ves pod sp.zn. 11Er/289/2009 (4C/190/2012), 11Er/781/2010 (4C/269/2012),
11Er/67/2010 (4C/298/2012),11Er/974/2009 (4C/329/2012), 11Er/795/2009 (4C/334/2012), konkrétne
tým, že rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia po zákonnej 15-dňovej
lehote,
-3/ nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Spišská

Nová Ves pod sp.zn. 11Er/107/2009 (4C/204/2012), 11Er/551/2011 (4C/209/2012),11Er/276/2010
(4C/279/2012), konkrétne tým, že rozhodol o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-
dňovej lehote,
-4/ nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Spišská
Nová Ves pod sp.zn. 11Er/74/2004 (4C/145/2012), 11Er/558/2006 (4C/172/2012), 11Er/697/2006
(4C/176/2012), 11Er/258/2006 (4C/310/2012), 11Er/85/2007 (4C/307/2012), konkrétne tým, že rozhodol

o návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote. Návrh žalobkyne na
prerušenie konania zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.2. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že v exekučných konaniach vedených vyššie
pod bodom 1/ (v rozsudku súdu prvej inštancie označené ako „ISTINA RS“ ) boli žiadosti o udelenie
povereniazamietnutéanásledneboloexekučnékonaniezastavené.Vexekučnýchkonaniachvedených

vyššie pod bodom 2/ (v rozsudku súdu prvej inštancie označených ako „NZP“) bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá buď v celom rozsahu alebo čiastočne; v konaní pod sp.zn.
11Er/781/2010 (4C/269/2012) bola žiadosť súdneho exekútora doručená súdu dňa 26.11.2010 a súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti dňa 8.12.2010, teda v zákonnej lehote a tak nebolo pravdivé tvrdenie
žalobkyne, že o zamietnutí žiadosti bolo rozhodnuté po 15-dňovej lehote. V exekučných konaniach

označených vyššie pod bodom 3/ (v rozsudku súdu prvej inštancie označených ako „NP“) boli poverenia
na vykonanie exekúcie vydané po zákonnej 15-dňovej lehote, okrem vecí sp.zn. 11Er/551/2011
(4C/209/2012), kde bola žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia doručená súdu 15.8.2011 a
poverenie bolo vydané 24.8.2011, teda v zákonnej lehote. Pri tomto type žalôb vo všetkých prípadoch
boli exekučnými titulmi rozsudky rozhodcovského súdu, a preto sa súd zaoberal aj zmluvami o úvere,
všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobkyne z dôvodu, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. V

exekučných konaniach vedených pod bodom 4/ (v rozsudku súdu prvej inštancie označených ako „ZE“)
rozhodnutiu súdu, ktorým vyhovel žiadosti oprávnenej na zmenu exekútora predchádzali úkony súdu -
žiadosť poverenému exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie
exekučného spisu a následne po doručení tohto vyjadrenia, vyčíslenia trov a exekučného spisu, súd
žiadostiam vyhovel.

3. Zo znaleckého posudku č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 predloženého žalobkyňou súd zistil, že týmto bola
stanovená majetková škoda, ktorá mala byť spôsobená žalobkyni v dôsledku nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu v exekučných veciach. Škoda bola stanovená pokiaľ ide o žaloby označené
ako NZP a NP vo výške 30,76 € a pokiaľ ide o žaloby označené ZE vo výške 31,68 €; tento posudok

súd hodnotil ako listinný dôkaz.

4. Návrh žalobkyne, ktorý bol doručený súdu 13.6.2014 na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o (jej) ústavnej sťažnosti, súd prvej inštancie zamietol s odôvodnením,
že o tejto ústavnej sťažnosti už rozhodol ústavný súd (išlo o sťažnosť proti rozhodnutiu Krajského súdu v

Košiciachsp.zn.2NcC/81/2012zodňa22.10.2012)atouznesenímÚstavnéhosúduIVÚS693/2013-11,
ktorá sťažnosť bola odmietnutá pre nedostatok právomoci na preskúmanie sťažností. Z tohto dôvodu
súd konštatoval, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania, a preto návrh žalobkyne na
prerušenie konania zamietol.

5. Po právnej stránke vec súd posúdil podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.), § 5, § 6, § 9, § 15, § 17,
§ 19 zákona č. 514/2003 Z.z. v spojení s ustanoveniami § 41 a § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie sa zaoberal
aj (ne)dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania žalobou uplatnených nárokov a dospel k záveru,

že námietka premlčania zo strany žalovanej nie je dôvodne vznesená. Po preskúmaní vecí dospel k
záveru, že k premlčaniu žalobkyňou uplatneného nároku nedošlo, lebo žalobné návrhy, teda žaloby boli
podané v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ ide o konania označené vyššie pod bodom 1/ vo všetkých

prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté,
pričom exekučným titulom boli rozhodcovské rozsudky. Vo všetkých veciach sa súd zaoberal zmluvami
o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobkyne, nakoľko vo všetkých prípadoch išlo o
spotrebiteľské zmluvy. Teda exekučné konanie bolo posudzované nielen podľa ustanovení Exekučného
poriadku, ale aj podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2011 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj Smernice
93/13/EHS. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu a
tak súd bol nielen oprávnený, ale aj povinný v zmysle vyššie uvádzaných ustanovení skúmať zákonnosť
exekučného titulu, t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/439/2012, 6Cdo/290/201 a Ústavného súdu SR sp.zn. I ÚS 278/2013,

sp.zn. IV ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného
konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.7. Pokiaľ ide o konania uvedené pod bodom 2/, u ktorých nesprávny úradný postup mal spočívať v
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po zákonnej lehote 15 dní, súd dospel k záveru, že tomuto
rozhodnutiu predchádzali úkony súdu, vyžiadanie podkladov od súdneho exekútora, resp. oprávnenej,

zmluvy o úvere a všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti
o udelenie poverenia, kedy nemožno hovoriť o nečinnosti súdu. Zároveň poukázal na skutočnosť,
že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí iba v prípadoch, kedy
exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie, a teda nevzťahuje sa na prípady zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia. V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobkyňou v

žalobe ohľadom oneskoreného rozhodnutia súdu prvej inštancie o žiadosti o udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie, súd konštatoval, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu rozhodnutiu, ktoré
by skonštatovalo prieťahy v daných exekučných konaniach, a teda nepreukázala nesprávny úradný
postup spočívajúci v nečinnosti súdu prvej inštancie v uvedených veciach. Žalobkyňa v žalobe uviedla,
že vyvinula enormné úsilie, aby docielila vecný posun v exekučných konaniach a uviedla konkrétne
žiadosti o informáciu o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jej strany podané

Okresnému súdu Spišská Nová Ves. Žalobkyňa žiadala okresný súd o informáciu o stave konaní v
jednotlivých konaniach dňa 2.7.20009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010, na ktoré jej sudca konajúci v
tej ktorej veci odpovedal. Na sťažnosti zo dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011, ktoré boli sťažnosťami
na prieťahy zapísanými v Spr 22/2010, Spr 34/2010 a Spr 12/2011, bolo žalobkyni odpovedané, že zo
stranyvedeniasúduniesúkonštatovanévzhľadomnačinnosťsudcovprieťahyvkonaní.Vneposlednom

rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach na ktoré poukazovala žalobkyňa a ku ktorým
malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu poukázal na článok 48 ods. 2 Ústavy s tým, že
porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci
Ústavného súdu SR.

8. V exekučných konaniach uvedených pod bodom 3/, v ktorých nesprávny úradný postup mal spočívať
vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty rovnako súd dospel k záveru
o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu. Aj pri tomto type žalobou vo všetkých prípadoch boli
exekučnými titulmi rozsudky rozhodcovského súdu, a preto sa súd zaoberal aj zmluvami o úvere,
všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobkyne z dôvodu, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

9. Vo veciach označených pod bodom 4/, v ktorých nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že
súd nerozhodol o zmene exekútora v lehote 30 dní, súd poukázal na skutočnosť, že vykonával úkony,
lebo žiadal vyjadrenia od pôvodného exekútora, vyčíslenie trov exekúcie, o ktorých musí rozhodnúť
pri zmene exekútora a zaslanie exekučného spisu. Aj keď exekučný súd o žiadostiach oprávnenej na

zmenu súdneho exekútora nerozhodol v 30-dňovej lehote, realizoval úkony, ktoré boli efektívne a viedli
k rozhodnutiu o žiadosti oprávnenej o zmene súdneho exekútora.

10. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že zo strany žalobkyne nebol v
konaní preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených v exekučných konaniach,

aninezákonnosťvrozhodnutiachexekučnéhosúdu.Hmotnoprávnepodmienkyuplatnenianárokuškody
a nemajetkovej ujmy spôsobené nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom
zo strany žalobkyne nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. Aj keď žalobkyňou
bol predložený listinný dôkaz, a to znalecký posudok č. 1/2014, týkajúci sa výšky majetkovej škody
požadovanej žalobkyňou, z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný (už) prvý predpoklad priznania

náhrady škody, a to nesprávny úradný postup exekučného súdu v jednotlivých konaniach, súd pre
nepreukázanie existencie podmienok náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobkyne, žalobu
v plnom rozsahu zamietol. Opätovne zdôraznil, že pre priznanie náhrady škody musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne, teda protiprávne konanie - nesprávny úradný postup exekučného súdu,
výška škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobkyňa

neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala v žiadnom zo spojených konaní, že žalobkyni vznikla škoda
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, ktorý je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

11.Výrokotrováchkonaniasúdodôvodnilaplikáciou§142ods.1O.s.p.akeďžežalovanánepreukázala
vznik trov konania, ich náhradu jej nepriznal.

12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala žalobkyňa odvolanie z dôvodov podľa ust. § 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a
f/ O.s.p.. Navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu,že prejednal vec v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Uviedla, že požiadala o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila listiny spájané s
označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jej neprítomnosti, odňal jej tým

právo konať pred súdom. Namietala ďalej, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Meritórne rozhodnutie
vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jej
návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. V
čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania. Žalobkyňa tvrdí, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom

rozhodnutí vychádzal, nemala možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobkyne na súdnu
ochranu. Nemala možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sama nemala možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietala ďalej, že vo veci nebolo možné rozhodnúť
„bez nariadenia pojednávania“, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v
exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť

žalobkyni uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným
súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkala súdu, že
vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je
zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy
súdom mala žalobkyňa mať možnosť vyjadriť sa. Argumentovala ďalej, že ak žalovaná nereagovala na

výzvu súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.
Namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a
rozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol. Poukázala na to, že predložila dôkaz o vzniku škody,
a to znalecký posudok 1/2014 a týmto preukázala, že nesprávny úradný postup mal na ňu negatívny
dopad a objektívne spôsobil zníženie jej majetku, a to v posudku v určenej výške. Nenáležité je preto

tvrdenie v odôvodnení rozsudku, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody postupom exekučného súdu.
Mala za to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody.
Pokiaľ ide o jej návrh na prerušenie konania, argumentovala, že súd bol povinný o tomto osobitne
rozhodnúť pred rozhodnutím vo veci samej, lebo takto ju zbavil možnosti podať opravný prostriedok
proti tomuto rozhodnutiu. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

13. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

14. Žalobkyňa podala odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (Občianskeho súdneho poriadku

- O.s.p. účinného do 30.6.2016 ) a odvolací súd prejednal vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015
Civilný sporový poriadok (CSP) účinného od 1.júla 2016.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Keďže odvolanie žalobkyne bolo podané pred 1.7.2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

18. Dôvodom je tu nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane

naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (Čl.2 II ods. 1,2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného a
eurokonformého výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( § 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

oprávnenou osobou na tento procesný úkon a že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému
je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a 380 CSP bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSP acontrarioadospelkzáveru,žeodvolaniežalobkyne
nie je dôvodné.20. Rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.9.2016 o 13.45 hod., pričom
miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach dňa 20.9.2016 v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods.
1 CSP a contrario.

22. Žalobkyňa v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, okrem odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205
ods. 2 písm. b/ O.s.p.), t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, že
súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa konkrétne namieta, že postupom súdu jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené

podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p..

24. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon
priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná
a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p.

25. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

26. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania

a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

27. Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

28. V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
16.6.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

29.Zobsahuspisujezrejmé,žepredvolanienapojednávanienadeň16.6.2014bolodoručenéžalobkyni
dňa 26.5.2014, právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 26.5.2014 a žalovanej tiež dňa 26.5.2014.

30. Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia § 115 ods.
2 O.s.p..

31. Dňa 13.6.2014 bola súdu doručená žiadosť žalobkyne o zrušenie nariadeného pojednávania z
dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, v ktorej uviedla, že nesúhlasí s
rozhodnutím krajského súdu o nevylúčení sudcov Okresného súdu Spišská Nová Ves z prejednávania
a rozhodovania v tejto veci, z ktorého dôvodu podala sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky.

Vzhľadom na túto podanú sťažnosť navrhla zároveň prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o jej ústavnej sťažnosti a z tohto dôvodu navrhla aj zrušiť
pojednávanie.32. Vyššie uvedené dôvody žiadosti o odročenie pojednávania súd nepovažoval za dôležité dôvody
v zmysle ust. § 119 ods. 1 O.s.p., preto vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle
ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Žalovaná svoju neúčasť ospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania.

Na pojednávaní dňa 16.6.2014 súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie
obsahom pripojených exekučných spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves, ako aj ďalšími listinami,
ktoré sú súčasťou tohto spisu a pripojených spisov a následne poučil účastníkov v zmysle ust. § 120 ods.
4 O.s.p., vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Zároveň odvolací súd poznamenáva,
že poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. bolo doručené písomne účastníkom konania dňa 17.1.2013

(viď č.l. 20 spisu).

33. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2
písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v
neprítomnosti žalobkyne, nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom, pretože pre tento postup boli
splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne v

odvolaní, že ju súd nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a tým jej znemožnil realizáciu jej procesného
práva navrhovať dôkazy.

34. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný
vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

35. V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa JUDr. Alena
Ernestová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č.k. 2NcC/81/2012-14. Toto rozhodnutie
bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 17.1.2013 a žalovanej dňa 17.1.2013 a nadobudlo

právoplatnosť. Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 16 O.s.p. rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v
tejto veci, nie je náležitá námietka žalobkyne, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

36. Aj pokiaľ ide o ostatné žalobkyňou namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/,

d/, e/ a f/ O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

37. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

38. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd rozsudok súdu ako vecne správny potvrdil.

39. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom a
nezákonnými rozhodnutiami Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaniach vedených na tomto súde,

ako sú vyššie označené pod bodmi 1 až 4 a ako sú špecifikované aj v odôvodnení napadnutého
rozsudku, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

40. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.

41. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav anenáležitá je preto námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu, na ktorých
založil svoje rozhodnutie.

42. Pokiaľ žalobkyňa nesprávny úradný postup videla v tom, že súd v exekučnom konaní preskúmaval
zákonnosť rozhodcovských rozsudkov ako exekučných titulov, s týmto názorom nie je možné sa
stotožniť. Povinnosť súdu ex offo v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť
exekučného titulu, t.j., či rozhodcovský rozsudok nie je v rozpore so zákonom (nezaväzuje účastníka na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom), vyplýva

z ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví aj bez návrhu, ak zistí
v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. c/ (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Táto
otázka bola už riešená v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, napríklad sp. zn. 5Cdo/439/2012, ako aj
Ústavného súdu SR vo veciach I. ÚS 278/2013, IV. ÚS 55/2011, atď., teda povinnosťou súdu ex offo
bolo preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Ak takto postupoval, nemožno hovoriť

o nesprávnom úradnom postupe.

43. Správny je aj záver súdu o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na
náhradu škody titulom nezákonných rozhodnutí, ktorými sú uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia v exekučných konaniach, uvedených vyššie pod bodom 1.

44.V zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

45. V prejednávanej veci zrušenie alebo zmena rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktorými boli žiadosti
o udelenie poverenia na exekúciu zamietnuté, preukázané neboli a vzhľadom na nesplnenie tejto

podmienky pre vznik nároku je skúmanie existencie ďalších podmienok bez právneho významu, keďže
jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2013 Z.z. musia
byť splnené kumulatívne.

46. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Spišská Nová Ves sa v

exekučných konaniach uvedených vyššie pod bodom 2 nedopustil nesprávneho úradného postupu tým,
že nerozhodol o žiadosti o udelenia poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu, a to vzhľadom na
skutočnosť, že súd zamietol žiadosti o udelenie poverenia.

47. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámka
odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

48.Zvyššiecitovanéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,želehota15dníjeurčenánavydaniepoverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor
súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v tom prípade vydať poverenie pre exekútora.

Naopak v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.49. V exekučných veciach uvedených vyššie pod bodom 2 išlo o prípady, kedy súd zistil rozpor
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, z ktorého dôvodu zamietol žiadosť o

udelenia poverenia, a teda nebol viazaný lehotou 15 dní v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia.

50. Je treba konštatovať, že aj za situácie, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ako aj
za situácie, že súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, je povinný rozhodnúť v primeranej

lehote. Vzhľadom na znenie ust. § 9 ods. 2 zákona č.514/2003 Z.z. od 1.1.2013, teda aj v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa, však otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z
výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobkyňa nepreukázala existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým
by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani nepreukázala,
že by jej sťažnosť na prieťahy v konaní bola vybavená spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov

bola preukázaná.

51. Vyššie uvedený záver o nepreukázaní existencie žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by
bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa vzťahuje aj k
rozhodnutiamuvedenýmvyššiepodbodmi3a4,vktorýchrovnakožalobkyňanamietaprieťahyvkonaní,

spočívajúce vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dňovej lehoty a v rozhodnutí o
zmene súdneho exekútora po uplynutí 30 dňovej lehoty.

52. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku je záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu a nepreukázaní

existencie nezákonných rozhodnutí Okresného súdu Spišská Nová Ves vo všetkých vyššie uvedených
exekučnýchkonaniach,atedazáveronesplnenípodmienokprezodpovednosťžalovanejzavznikškody
žalobkyni v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., vecne správny.

53. Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo

povinnosťou súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie.
Nedôvodná je preto odvolacia námietka žalobkyne, že súd neprihliadol na ňou predložený dôkaz o výške
škody - znalecký posudok a nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s týmto predloženým
znaleckým posudkom.

54. K ostatným odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné :

55. Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania
z dôvodu neexistencie dôvodu na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 2 O.s.p., keďže v čase
rozhodovania súdu už bolo rozhodnuté o ústavnej sťažnosti žalobkyne proti rozhodnutiu Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 2NcC/81/2012 zo dňa 22.10.2012, uznesením ÚS SR z 12.12.2013, č.k. IV ÚS
693/2013-11.

56. Nenáležitá je aj odvolacia námietka žalobkyne, že súd bol povinný o jej návrhu na prerušenie
konania rozhodnúť osobitne pred samotným rozhodnutím vo veci samej. V čase rozhodovania súdu

prvého stupňa neboli splnené podmienky pre prerušenie konania, ale žalobkyňa na svojom návrhu na
prerušenie napriek tomu trvala, a preto súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť. Tým, že o tomto
návrhu rozhodol až v konečnom rozhodnutí vo veci samej, neodňal žalobkyni právo podať opravný
prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, pretože odvolanie je prípustné proti výroku, ktorým súd rozhodoval
o tomto návrhu a toto svoje právo žalobkyňa aj realizovala v odvolaní proti rozsudku. Odvolací súd

prejednal aj odvolanie žalobkyne proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, a nenáležitá
je preto odvolacia námietka o zbavení možnosti žalobkyne podať opravný prostriedok proti svojmu
rozhodnutiu. Keďže odvolací súd nezistil dôvody pre prerušenie konania, nemožno súdu prvého stupňavytýkať nesprávny právny postup, ak nevyhovel návrhu na prerušenie konania, ďalej vo veci pokračoval
a vo veci rozhodol.

57. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd
vychádzal pri rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej jej nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu, a
tedasúdmalrozhodnúťrozsudkomprezmeškanie,odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,ževyjadrenie
žalovanej k žalobe zo dňa 4.2.2013 bolo doručené Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 6.2.2013
(č.l. 26 spisu) a následne bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 18.2.2013.

58. Za tejto situácie žalobkyňa mala dostatok času na to, aby sa vyjadrila k argumentom žalovanej
a prípadne navrhla vykonať dôkazy na ich vyvrátenie a pokiaľ tak neurobila, sama sa vzdala tohto
procesného práva, ktorého realizácia jej však nebola znemožnená postupom súdu.

59. Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené (6.2.2013), neboli splnené ani podmienky

pre rozhodnutie v zmysle ust. § 153b/ ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie.

60. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že nemala možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil
na nich svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdala sama tým, že sa
nedostavila na pojednávanie, na ktoré bola riadne predvolaná a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu

o jeho odročenie. Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných
dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise, ako aj oboznámením všetkých exekučných spisov Okresného
súdu Spišská Nová Ves, v ktorých je namietaný nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie a
pokiaľ by sa žalobkyňa bola tohto pojednávania zúčastnila, mala by možnosť sa k vykonaným dôkazom
vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti

vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda
zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo žalobkyne na súdnu ochranu porušené neboli.

61. Nenáležitá je námietka žalobkyne, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle ust. §

101 ods. 2 O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie. Rovnako
nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami , ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie
listinami obsiahnutými v exekučných spisoch Okresného súdu Spišská Nová Ves, ktoré aj špecifikoval
ich spisovými značkami a tento záver nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa

16.6.2014, v ktorej súd podrobne uvádza zistenia z jednotlivých exekučných spisov, ktoré majú význam
pre rozhodnutie vo veci.

62. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval námietky žalobkyne za nedôvodné
a nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania.

63. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania jej však nevznikli, a

pretože žalobca nemá nárok na ich náhradu, odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).