Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/409/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214216944
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214216944.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanému: K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. XXX, XXX XX Z., o zaplatenie 718,68 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C/239/2014-31 zo dňa 10. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov
prvostupňového konania p o t v r d z u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia, že hlava 18. zmluvných
úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. je neplatná z dôvodu neprijateľnosti
podmienky z r u š u j e.

Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 375,18 eura
spolu s vyčísleným úrokom z omeškania v sume 61,48 eura, s úrokom z omeškania 8,15% ročne zo
sumy 375,18 eura od 18.08.2014 do zaplatenia a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a

vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Súčasne určil, že Hlava XVIII. zmluvných úverových podmienok
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. je neplatná z dôvodu neprijateľnosti podmienky. Žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 43,- eur do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (§ 1 ods. 1, 2, písm. a), d) a i), § 3 ods.
3), zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v
znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (§ 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), j)), zákona č. 40/1964

Zb. - Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (§ 3 ods. 1 § 39, § 41, § 52
ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5) a o trovách konania rozhodol podľa zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho
súdneho poriadku (§ 142 ods. 1). Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 23.09.2011
účastníci uzavreli úverovú zmluvu č. 4109092082 na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver
na nákup spotrebného tovaru v sume 1.718,20 eura. Účastníci sa dohodli, že žalovaný bude uvedený
úver splácať formou 18 pravidelných mesačných splátok po 57,17 eura. Ročná úroková sadzba úveru
predstavovala 38,84% a RPMN 47,4%. Žalovaný nedodržal dohodnutý splátkový kalendár a žalobcovi

zaplatil len sumu 343,02 eura a preto žalobca uplatňuje pohľadávku pozostávajúcu z istiny úveru 187,-
eur, z úroku 79,80 eura, zo zosplatnenej istiny v sume 370,- eur, z dlžného poistného 19,05 eura a z
poplatku za druhú upomienku v sume 62,83 eura. Súd prvého stupňa z výpisu z obchodného registra mal
preukázané, že žalobca konal v rámci predmetu svojho podnikania, keďže predmetom jeho činnosti je ajposkytovanie spotrebiteľských úverov, avšak žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Ide o tzv. typovú zmluvu pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou
možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah.

Súd prvého stupňa považoval dohodu o úrokoch z úveru za absolútne neplatnú a preto žalobca nemá
právo požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z úveru, len skutočne poskytnutú sumu 718,20 eura.
Žalovaný zaplatil celkom 343,02 eura a preto má zaplatiť rozdiel, t.j. 357,18 eura. Pritom úverová zmluva
neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a to najmä náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.
k), keďže táto neobsahuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Preto

súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Priznal žalobcovi len istinu vo výške 375,18 eura, nakoľko toto je rozdiel, ktorý žalovaný ešte
nezaplatil. Čo sa týka kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 117,79 eura, súd zistil, že
ide o úrok z omeškania za čas od 14.08.2012 do 17.08.2014 vo výške 61,48 eura a preto vo zvyšku
žalobu zamietol a v zmysle § 517 ods. 2 OZ priznal žalobcovi úroky z omeškania v sume 8,15% ročne od
18.08.2014 do zaplatenia. Pokiaľ ide o poplatok za upomienku v sume 62,83 eura žalobca nepreukázal,

o akú upomienku ide, či vôbec bola žalovanému zaslaná, preto súd jeho žalobu aj v tejto časti zamietol.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to voči
výroku v zamietajúcej časti a v časti určenia neplatnosti zmluvných úverových podmienok z dôvodu
neprijateľnosti. Argumentoval, že dojednaný úrok za poskytnutie úveru predstavuje jednak odmenu pre

veriteľa za poskytnutie úveru, ako aj krytie rizika veriteľa. Nebankové subjekty pritom poskytujú úvery
predovšetkým z vlastných zdrojov, resp. ktoré musia získať za nemalé úroky z bánk a jedná sa o vyššiu
mierurizikaakoubánk,pretoniejemožnétietoúdajeporovnávať.Podmienky,zaakýchposkytujúbanky
úver a za akých nebankové subjekty, sú diametrálne odlišné, čo sa samozrejme odráža aj vo výške
dojednanej úrokovej sadzby. Na uvedené prihliada aj legislatíva Slovenskej republiky, ktorá v roku 2010

novelizovala zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Občiansky zákonník v ustanovení
§ 53 ods. 6 zákona. Preto sa v dôsledku tejto novelizácie porovnávajú úrokové sadzby obvykle
požadované na finančnom trhu a nielen s bankami, keďže subjektmi finančného trhu sú a) bankové
inštitúcie, b) poisťovacie spoločnosti, c) nebankoví finanční sprostredkovatelia (napríklad lízingové
spoločnosti, faktoringové spoločnosti). Neprimerane vysoké úroky sú vo všeobecnosti považované za

odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám a právnym princípom spoločenského poriadku a preto sú
v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca je nebankovou spoločnosťou a takto treba k nemu pristupovať aj v
súvislosti s hodnotením výšky úrokovej sadzby. V súdnej praxi nie je jednotný názor v posudzovaní miery
toho,kedydohodnutáúrokovásadzbaprekračujehranicuzodpovedajúcudobrýmmravom.Krajskýsúdv
Prešove vo veci 3Co/67/2008 mal za úroky nezodpovedajúce dobrým mravom úroky nad 25%, Najvyšší

súd Slovenskej republiky vo veci 1 M Cdo 1/2009 úroky vo výške 60%. Poukázal v odvolaní ďalej na to,
že súd prvého stupňa vyhlásil neprijateľné podmienky uvedené v úverových zmluvných podmienkach,
avšak v odôvodnení rozsudku sa týmto vôbec nevenuje, čím nedal žalobcovi možnosť argumentovať
voči takémuto rozhodnutiu. Vyjadril presvedčenie, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne
neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach tak, ako to

uvádzasúd.Pritompodstatnýmznakomneprijateľnejpodmienkyjeskutočnosť,žezakladánerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom a to do takej kvality, ktorá musí byť
značná, nie malá či nepatrná, v neprospech spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa vychádza z myšlienky
vyrovnania rovnováhy v zmluvných vzťahoch v prospech spotrebiteľa. Nemožno však túto podporu
zamieňať s nevhodným aternalizmom štátnej moci v súkromno-právnych vzťahoch. V trhovom prostredí,

ktoré je v zmysle Ústavy SR základom nášho štátu, je každý z účastníkov trhu zo samotnej podstaty
konfrontovaný s rôznymi ponukami a lákadlami v podobe reklamy a marketingu. Štát prostredníctvom
súdnej moci nemôže za spotrebiteľa suplovať jeho rozhodovací proces a rozhodovať, ktoré ponuky sa
môžu dostať do jeho dispozície a ktoré nie z hľadiska ich domnelej výhodnosti z pohľadu neosobného
štátu. Preto žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

alternatívne tento zmeniť a žalobe žalobcu vyhovieť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení

neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote
(§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP),
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1OSP) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že je

potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie
vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého

stupňa a) nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa
§ 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c) nejde
o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d) nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem(§ 214 ods. 1 OSP).

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 7C/239/2014

je nárok žalobcu o zaplatenie 718,68 eura s príslušenstvom. Súd prvého stupňa uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 375,18 eura spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania a vo zvyšku
žalobu žalobcu zamietol. Súčasne určil, že hlava XVIII. zmluvných úverových podmienok spoločnosti
žalobcu je neplatná z dôvodu neprijateľnej podmienky.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzenými odvolacími dôvodmi žalobcu bolo posúdiť, či
súd prvého stupňa postupoval správne, ak vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a určil neplatnosť hlavy
XVIII. zmluvných úverových podmienok žalobcu z dôvodu ich neprijateľnosti.

Žalobca sa svojim odvolaním domáha vyhovenia žalobe, t.j. priznanie aj sumy 343,50 eura s

príslušenstvom, v ktorej časti bola jeho žaloba zamietnutá.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23.09.2011 žalovaný so spoločnosťou žalobcu uzavreli úverovú zmluvu
č. 4109092082, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 798,00 eura, pričom išlo o
úver na kúpu tovaru, za ktorý žalovaný zaplatil v hotovosti 79,80 eura, takže celková výška úveru je

718,20 eura. Účastníci sa dohodli, že žalovaný uvedenú sumu vráti v 18 splátkach pri ročnej úrokovej
sadzbe 38,84 % a RPMN 47,4%, pri priemernej RPMN 45,11%. Celkové náklady spotrebiteľa sú v sume
242,28 eura s dátumom splatnosti prvej splátky 23.10.2011 s úhradou vždy k 20. dňu v mesiaci s lehotou
splatnosti 20.03.2013.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nárok žalobcu nad skutočne poskytnuté plnenie
žalovanému, ktoré nebolo žalobcovi zaplatené (úver 718,20 eura, zaplatené 343,02 eura, zostáva
uhradiť 375,18 eura) zamietol. Svoje záver odôvodnil jednak tým, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a pretože neobsahuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov

a jednak tým, že nie je možné žalobcovi priznať úroky, keďže tieto sú v rozpore s dobrými mravmi.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol vo veci správne,
ak žalobu vo zvyšku zamietol z toho dôvodu, že predmetný úver pre chýbajúce náležitosti úverovej
zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov.

V prejednávanom prípade ide o úver spotrebiteľský, o ktorej skutočnosti v konaní nevznikli žiadne
dôvodné pochybnosti a ktoré skutočnosti napokon nepopieral v odvolaní ani sám žalobca.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoSÚ- v znení účinnom
včaseuzavretiauvedenejzmluvy)zmluvyospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľa
Občianskeho zákonníka musia obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.Cieľom tohto zákonného ustanovenia bolo zabezpečiť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť
spotrebiteľa so všetkými údajmi potrebnými pre jeho informovanosť o zaťažení, ktoré na seba uzavretím

úverovej zmluvy berie.

Citované ustanovenia zákona majú za cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný
spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť všetky relevantné údaje,
na základe ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ

musí byť pred uzavretí zmluvy o úvere o všetkých jej podmienkach dôkladne informovaný. Na to,
aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa pred uzavretím zmluvy
o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho
povinnostiach, ktoré preto môže spotrebiteľ zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať
dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 zákona vymenováva
zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich uvádza tie, ktorých neuvedenie v

písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje
určitý postih - sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom
zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku bolo donútiť dodávateľov a veriteľov, aby ustanovené
náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali a zároveň dodržiavali písomnú formu
zmluvy.

Súdprvéhostupňa,rsp.ajodvolacísúdpreskúmalzmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruzpohľadu
náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 4 ods. 2 cit. zákona a zistil, že zmluva neobsahuje výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splatenia ako náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Bez toho nie je zrejmé, aká časť mesačnej splátky je určená na splátku istiny,
aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Primárnemu účelu právnej
úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana)
potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) z.č. 129/2010 Z. z., ktorý každý z

atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného
účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej

ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani
problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie
sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný
veriteľovi vrátiť).

V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nesporne nie je uvedená náležitosť vyžadovaná zákonom
podľa § 9 ods. 1 písm. k) a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (čo odvolateľ
vlastne v odvolaní ani nepopiera, iba sa zameriava na to, že dohodnutá výška úrokov 38,84 % nie je
neplatná), bolo potom nevyhnutné pre absenciu obligatórnej zákonom stanovenej náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, predmetnú zmluvu o úvere s použitím § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona

považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

Bolo už potom nadbytočným (a to i vzhľadom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania)
zaoberať sa tým, či v predmetnej zmluve absentujú prípadne i ďalšie náležitosti podľa citovaných
ustanovení, čo by taktiež spôsobovalo bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru (napríklad zisťovať

správnosť výšky RPMN a iné).

Keďže potom v konaní bolo preukázané, že žalovaný zaplatil z poskytnutej sumy úveru 718,20 Sk,
doposiaľ sumu 343,02 eura, súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 343,02 eura s úrokom z omeškania 8,15% ročne a to jednak zročným z vyčíslenej

sumy a následne od 18.08.2014 do zaplatenia.

Odvolateľ sa vo svojom odvolaní ďalej namietal, že súd prvého stupňa konštatoval vo svojom rozhodnutí
(strana 4 ods. 4) neplatnosť dohody o úrokoch z úveru a preto žalobcovi tieto nepriznal. Odvolacísúd však z dôvodov hospodárnosti konania považoval za nadbytočné zaoberať sa ďalej aj touto
skutočnosťou, pretože predmetná zmluva neobsahuje zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

predpísané obligatórne obsahové náležitosti, t.j., výšku, počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a iných
poplatkov a preto sa v dôsledku nesplnenia tejto zákonom uloženej povinnosti predmetný úver sa
považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov. Preto zaoberať sa neplatnosťou dohody účastníkov
zmluvy o úrokoch v stanovenej sadzbe 38,84% bolo nadbytočné, keďže opierajúc sa o uvedené zákonné
ustanovenie ide o úver bez úrokov a bez poplatkov a to na základe aplikácie § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ.

V ďalšej časti žalobca v odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa vyhlásil neprijateľné podmienky
uvedené v úverových zmluvných podmienkach, no v odôvodnení rozsudku sa týmto však vôbec
nevenoval.

Z obsahu spisu vyplýva, že súčasťou predmetnej úverovej zmluvy účastníkov sú i úverové zmluvné

podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - DUO. V hlave 18. - sankcie účtované v dôsledku
omeškania klienta, bod 1. je uvedené, že „v prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky RÚ
je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť
spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,- eur v prípade prvej upomienky a 12,- eur v prípade
druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude

poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok bude klientovi poplatok za
upomienku účtovaný maximálne 2x za kalendárny mesiac. Upomienku je spoločnosť oprávnená zaslať
tiež prostredníctvom telefonického spojenia GSM Technológie SMS správ a mailu, po zosplatnení úveru
už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované“.

V dôsledku skutočnosti, že predmetný úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov a v
dôsledku toho, že súd prvého stupňa takto i postupoval, súd prvého stupňa žiadne poplatky (ku ktorým
sa vzťahujú citované zmluvné úverové podmienky) žalobcovi nepriznal, považoval predmetný úver za
úver bez úrokov a bez poplatkov pre chýbajúce obligatórne náležitosti zmluvy, preto nie je možné žiadne
poplatky v súvislosti so sankciou uvedenou v § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch žalobcovi priznať,

je nesúvisiace uvádzanie jednotlivých zmluvných dojednaní(a k tomu aj v nesprávnej formulácii, t.j. nie
presne podľa jej textu v zmluve), keďže plnenie žalobcovi nebolo priznané aplikáciou § 9 ods. 2 písm.
k), § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, a preto odvolací súd túto časť rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 221
ods. 1 písm. i) zrušil bez náhrady.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odôvodňujúcu zamietnutie zvyšku nároku žalobcu, keďže
okrem istiny, ku ktorej boli žalobcovi priznané i príslušné úroky z omeškania, žalobcovi žiaden ďalší
nárok z predmetné zmluvného vzťahu nepatrí, súd prvého stupňa rozhodol správne, ak vo zvyšku nad
prisúdenú istinu s príslušenstvom jeho nárok zamietol a tak odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutých častiach - v zamietajúcej časti i v časti náhrady trov konania za uplatnený súdny poplatok

ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

V odvolacom konaní bol v prevažnom rozsahu úspešný žalovaný (žalobca bol úspešný v časti zrušenia
výroku o neprijateľnosti podmienky uvedenej v hlave 18. zmluvných úverových podmienok, ktorý úspech
možno prirovnať k úspechu v nepatrnej časti, pretože napriek zrušeniu tohto výroku požadovaná istina

s príslušenstvom mu priznaná nebola pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť tohto úveru) vzniklo právo na
náhradu trov odvolacieho konania žalovanému. Keďže ale žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 OSP neuplatnil, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.