Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615205881
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615205881.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a

členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej, v právnej veci navrhovateľa R. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v J. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Radničnom námestí č. 4 proti odporcovi J..
R. X., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v T.Š. V. L. na Q. ul. č. XX, v konaní o zvýšenie výživného pre
plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2C 185/2015
- 54 zo dňa 11.06.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 2C 185/2015-86 zo dňa 29.03.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od odporcu pre navrhovateľa.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 11.6.2015 súd prvého stupňa rozhodol, že odporca je povinný prispievať
navýživunavrhovateľa sumou160Eurmesačnepočnúcdňom10.04.2015dobudúcna,ktoréjeodporca
povinnýzaplatiťnavrhovateľovivždydo15-tehodňavmesiaci. Vyslovil,žeotrováchkonania rozhodne
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Následne súd dopĺňacím rozsudkom zo dňa 29.03.2016 rozhodol, že dlžné výživné za obdobie od
10.04.2015 do 11.06.2015 vo výške 124 Eur povolil odporcovi zaplatiť v splátkach po 20 Eur spolu
s bežným výživným počnúc od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia pod následkom straty výhody
splátok.

V zákonom stanovenej lehote podal odporca odvolanie proti výroku rozsudku o zvýšení výživného
a taktiež proti dopĺňaciemu rozsudku. Namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil pri rozhodovaní

skutočnosť, že matka navrhovateľa poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 Eur. Nesúhlasil s tvrdením
súdu, že na výživu svojho ročného syna prispieva sumou 150 Eur mesačne. Už pri dokazovaní na
súde prvého stupňa uviedol, že si založil novú rodinu, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k
mal. synovi D. a k jeho družke R. P., ktorá je len poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 209
Eur mesačne. Náklady navrhovateľa z dôvodu štúdia na vysokej škole považoval za neprimerané a
poukázal tiež na príjem matky navrhovateľa. Ďalej namietal, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil plnenie
jeho vyživovacej povinnosti za rozhodné obdobie od 10.04.2015 do 11.06.2015, keďže v mesiaci apríl

2015 prispel na výživu navrhovateľa sumou 150 Eur, v mesiaci máj 2015 sumou 120 Eur, pričom naďalej
si plní svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi vo výške 120 Eur. Zastával názor, že dlžné výživné
za mesiac apríl 2015 (od 10.04.2015 do 30.04.2015) predstavuje sumu 42 Eur, za mesiac máj sumu 10
Eur a za mesiac jún (od 01.06.2015 do 11.06.2015) sumu 14,63 Eur. Navrhol rozsudok v napadnutomvýroku o zvýšení výživného zmeniť a zaviazať ho prispievať na výživu navrhovateľa sumou 120 Eur
mesačne počnúc dňom vydania rozsudku a taktiež zmeniť dopĺňací rozsudok tak, že dlžné za obdobie
od 10.04.2015 do 11.06.2015 vo výške 66,63 Eur mu súd povoľuje splácať spolu s bežným výživným.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu navrhovateľa v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (ust. § 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ ide o výrok rozsudku o

zvýšení výživného pre navrhovateľa súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko,
čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd uvádza, že predpokladom

zmeny rozhodnutia o výživnom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov
v tých okolnostiach na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o trvalú zmenu nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú
zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo prechádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Z
tohto dôvodu je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie

súdu o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného.
Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie
výživného t.j. ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou trvajúcou do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
oboch rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je
potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa
vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie aj ďalšie potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie

a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti
život kultúrneho človeka. Komplexným porovnaním pomerov, ktoré boli v čase predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom (rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11P 84/2013-26 zo dňa
12.06.2013 s právoplatnosťou dňa 18.06.2013) s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu resp. v
čase rozhodnutia súdu prvého stupňa o návrhu na zvýšenie výživného dospel odvolací súd k rovnakému

právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že na strane účastníkov bola preukázaná kvalifikovaná zmena
pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného pre navrhovateľa. U navrhovateľa došlo k zmene pomerov
najmä v súvislosti s jeho vekom a prechodom na vyšší stupeň vzdelávania (v súčasnosti je navrhovateľ
v maturitnom ročníku Strednej odbornej školy technickej v Y.), čím nepochybne podstatným spôsobom
vzrástli jeho životné náklady súvisiace s výdavkami na cestovné z miesta bydliska do školy, školské a

bežné potreby, výdavky na stužkovú a na prihlášky na vysokú školu. Uvedené náklady navrhovateľa,
ktorými odôvodňoval návrh na zvýšenie výživného zodpovedajú štandardným potrebám iných študentov
stredných škôl v maturitnom ročníku a nevybočujú z rámca potrieb iných študentov, preto ich nemožno
považovať za neprimerané ako to tvrdí odporca v podanom odvolaní. Ďalšou zmenou pomerov je aj
skutočnosť, že po dovŕšení plnoletosti navrhovateľa sa uňho nerealizuje striedavá osobná starostlivosť,

keďže navrhovateľ trvale žije v domácnosti matky. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého
stupňa, že s prihliadnutím na čistý mesačný príjem odporcu, ktorý je približne vo výške 1 184 Eur, je
v jeho v možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu navrhovateľa sumou 160 Eur. Nič na tom
nemení ani skutočnosť, že matka navrhovateľa poberá rodinné prídavky pre navrhovateľa vo výške23,52 Eur, keďže táto skutočnosť nemá vplyv na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného,
teda odporcu. Z tohto dôvodu bola odvolacia námietka odporcu v tomto smere bezdôvodná. Odvolací
súd je toho názoru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zvýšení výživného dostatočne zohľadnil aj

zmenu pomerov na strane odporcu, ktorému v roku 2014 pribudla vyživovacia povinnosť k mal. D.. Z
tohto dôvodu odvolací súd zastáva názor, že príjem odporcu mu aj po odpočítaní relevantných výdavkov
súvisiacich so zabezpečením jeho potrieb a potrieb domácnosti umožňuje plniť si vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľovi v rozsahu stanovenom súdom prvého stupňa s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu
povinnosť rodičov navrhovateľa k mal. P., zverenému do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Pokiaľ ide o odporcom namietnuté nesprávne skutkové zistenie týkajúce sa plnenia jeho vyživovacej
povinnosti k mal. D., odvolací súd konštatuje, že namietané skutočnosti vyplynuli z jeho vyjadrenia k
návrhu, priložených poukážok ním predložených, ako aj jeho výpovede s tým, že k družke, teda matke
mal. D., mu vyživovacia povinnosť zo zákona nevznikla. Vzhľadom na to, že odporca neuviedol žiadne
iné relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom, odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne

správny a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením
a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia vo
veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 166 ods. 2 O.s.p., o návrhu na doplnenie rozsudku súd rozhodne do 30 dní od jeho podania.
Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd
nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.

Pokiaľ však ide o výrok o dlžnom výživnom, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol dopĺňacím rozsudkom
zo dňa 29.03.2016, odvolací súd ho zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ust. § 221 ods. 2 O.s.p.), pretože súd prvého stupňa
dopĺňací rozsudok zjavne verejne nevyhlásil v zmysle citovaného ust. § 156 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého sa rozsudok vyhlasuje vždy verejne, vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene

Slovenskej republiky. V zmysle citovaného ust. § 166 ods. 2 druhej vety O.s.p. doplnenie urobí súd
dopĺňacím rozsudkom,prektorýplatiaobdobneustanoveniaorozsudku.Porušeniezákonnejpovinnosti
vyhlásiť verejne rozsudok je vždy potrebné považovať za porušenie ústavnosti, ktorá spôsobuje takú
vadu konania, ktorá má za následok zrušenie rozhodnutia (ust. § 212 ods. 3 O.s.p.). V prejednávanej
veci súd prvého stupňa postupoval v rozpore s citovanými ustanoveniami, keď vydal dopĺňací rozsudok

č.k. 2C 185/2015-86 bez toho, aby ho verejne vyhlásil, čo by nepochybne vyplývalo z usmernenia
sudcu pre kanceláriu, oznámenia na úradnej tabuli súdu, ktorá má byť súčasťou spisu s vyznačením
dátumovvyveseniaazveseniaoznámenia,akoajzozápisniceoverejnomvyhlásenírozsudku.Navyšez
odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa nezohľadnil pri určení sumy dlžného
výživného všetky platby, ktoré odporca uhradil navrhovateľovi titulom výživného v rozhodnom období od

10.04.2015 do 11.06.2015. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že odporca prispel na výživu navrhovateľa v
mesiaci apríl 2015 sumou 150 Eur, v mesiaci máj sumou 120 Eur a v mesiaci jún sumou 120 Eur, čo
vyplýva z fotokópií poštových poukazov priložených k odvolaniu odporcu (v spise na č.l. 92). Vzhľadom
na to, že súd prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktorým účastníkom konania odňal možnosť konať pred
súdom, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom podľa ust. §

221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ust.
§ 221 ods. 2 O.s.p.)

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa odstrániť vytýkané vady, opätovne rozhodnúť o dlžnom
výživnom za rozhodné obdobie, doplniť dokazovanie na zistenie plnení odporcu vo vzťahu k výživnému

pre navrhovateľa a vyhlásiť rozsudok v súlade s citovaným ust. § 156 O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.