Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3Tk/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116896308

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1116896308.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich Mgr.
Ingrid Šovčíkovej a Emílie Opavskej v trestnej veci vedenej proti obžalovanému Y. K., pre obzvlášť
závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 139

odsek 1 písmeno c/, písmeno e/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.04.2016
v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Y. K. N. Z. D. U. nar. XX.XX.XXXX L. P., trvale bytom I. Č.. XX, P.D.B., vo väzbe od 26.04.2015 v
ÚVV a ÚVTOS Bratislava,

j e v i n n ý , ž e

dňa 26.04.2015 v čase približne o 13.00 hodine v Bratislave na Riazanskej ulici číslo 61 v priestoroch
rodinného domu v úmysle usmrtiť fyzicky zaútočil na svoju starú matku - poškodenú I.. R. K., nar.
XX.XX.XXXX, a to tak, že po tom, čo vošiel do uvedeného domu a následnej hádke s poškodenou, jej
spredu pritlačil ruku na ústa, pričom keď sa poškodená začala brániť, tak ju obišiel a zozadu jej dlaňami
oboch rúk prekryl dýchacie otvory - nos aj ústa, v dôsledku čoho došlo k zaduseniu poškodenej a k jej
bezprostrednej smrti,

t e d a

iného úmyselne usmrtil a taký čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe a osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ePodľa § 145 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno n/, § 38 odsek
2, odsek 3 Trestného zákona a s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona na trest

odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ per analogiam, odsek 4 Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného
pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na
dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného R.. Y. K., V.. XX.XX.XXXX, B. P. I. XX,
Bratislava, so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému Y. K.
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a), b) a c), odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný
urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, teda že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 21.01.2016, č. k. 1
Kv 80/15/1100 - 62. Súd umožnil urobiť obžalovanému predmetné vyhlásenie, nakoľko si to vyžadovali

okolnosti prípadu vyplývajúce z obsahu spisu, ako aj záujem obžalovaného, pričom skutočnosti
odôvodňujúce takýto postup sú uvedené v rámci inej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Ešte pred
urobením tohto vyhlásenia bol obžalovaný opakovane poučený v zmysle § 257 odsek 4 Trestného
poriadku, že takéto vyhlásenie bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovať za
priznanie spáchania skutku, a to aj z hľadiska jeho právnej kvalifikácie uvedenej v predmetnej obžalobe.

Následne súd postupoval v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanému položil otázky
podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých
prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného
poriadku po súhlasnom vyjadrení všetkých procesných strán uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného,
ktorým nepopiera spáchanie skutku, ktorý je predmetom obžaloby a uznesením podľa § 257 odsek 8

Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku,
nevykoná,pričomvykonálendôkazysúvisiacesvýrokomotreste,ochrannomopatreníanáhradeškody.

V tomto smere súd len poznamenáva, že, vzhľadom na obsah spisu, nezistil žiadne prekážky vzťahujúce
sa k otázke viny, ktoré by mu bránili vyhlásenie obžalovaného prijať. Ak by súd po preskúmaní obžaloby

a obsahu na vec sa vzťahujúce spisového materiálu zistil nejaké skutočnosti, ktoré by zakladali alebo
mohli zakladať pochybnosti o vine obžalovaného za stíhaný obzvlášť závažný zločin vraždy podľa §
145 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, bol by povinný vyhlásenie o vine zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe (§ 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku), v danom prípade
vyhlásenie obžalovaného o nepopieraní spáchania skutku uvedeného v obžalobe (§ 257 odsek 1

písmeno c/, odsek 4 Trestného poriadku) neprijať a vykonať vo veci dokazovanie aj čo do otázky viny.
V danej trestnej veci by to v podstate prichádzalo do úvahy len z hľadiska zavinenia k spôsobenému
následku predpokladanému v § 145 odsek 1 Trestného zákona. Zavinenie ako subjektívna kategória
je vo väčšine prípadov zistiteľné cez poznanie skutočností objektívnej povahy. Z tohto hľadiska celý
dôkazný materiál vrátane znaleckého posudku č. 67/2015, č. 37/2015 vo veci prehliadky a pitvy

mŕtvoly I.. R. K. vypracovaného MUDr. Romanom Kurucom MUDr. Ľubomírom Mikulášom (znalci z
odboru:Zdravotníctvoafarmácia,odvetvie:Súdnelekárstvo(toxikológia,alkohológia,sérohematológia),
zhodujúceho sa aj s výpoveďou obžalovaného, nezakladali dôvod usudzovať na inú, alternatívnu a
pre obžalovaného priaznivejšiu možnosť právneho posúdenia (právnej kvalifikácie) stíhaného skutku,
pričom súd nemal žiadnu pochybnosť ani o naplnení kvalifikačného znaku - okolnosti podmieňujúcej

použitie vyššej trestnej sadzby spočívajúcej v spáchaní trestného činu na chránenej osobe, keďže bolo
preukázané, že v osobe poškodenej I.. R. K. išlo o osobu vyššieho veku, ako aj o osobu blízku vo vzťahu
k obžalovanému (§ 139 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/ Trestného zákona). Na základe uvedeného
nebolo dôvod vyhlásenie urobené obžalovaným na hlavnom pojednávaní neprijať. Pokiaľ ide o okolnosť
podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby, tu považuje súd za potrebné iba poukázať na to, že vzmysle § 18 Trestného zákona sa na túto okolnosť (pri právnej kvalifikácii skutku) prihliadne aj v prípade,
keď sa na ňu vzťahuje nedbanlivostná forma zavinenia.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd po tom, čo obžalovaný Y. s poukazom na zdravotné
dôvody využil svoje právo a odmietol vypovedať postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku
vykonal dokazovanie čítaním zápisnice o výpovedi obžalovaného, čítaním zápisníc o výpovedi svedkov
z prípravného konania so súhlasom obžalovaného a prokurátora postupom podľa § 263 odsek 1
Trestného poriadku, a to svedkov R.. Y. K. (vystupujúceho aj v procesnom postavení poškodeného),

R. X., S. T.I.T., R. L., R.. S.. R. T., J.. R. I., R.. E. E.N.Č., J.. J. X., T. K., J.. E. Q., R.. S. B., P.
D. D. K. R., čítaním znaleckých posudkov podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom
obžalovaného a prokurátora, a to predovšetkým znaleckého posudku č. 67/2015, č. 37/2015 vo veci
prehliadky a pitvy mŕtvoly I.. R. K. vypracovaného MUDr. Romanom Kurucom MUDr. Ľubomírom
Mikulášom, znaleckého posudku č. 77/2015, č. 63/2015 zo dňa 24.07.2015 vypracovaného znalcami
MUDr. Denisou Mészárosovou a MUDr. Ľubomírou Izákovou, PhD., znaleckého posudku č. 30/2015

vypracovaného znalcom Ing. Alexandrom Kováčom, PhD., čítaním znaleckého posudku č. 56/2015 zo
dňa 29.07.2015 vypracovaného znalcom RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD. postupom podľa § 268
odsek 2 Trestného poriadku, nakoľko sa znalec naň odvolal a následným výsluchom znalca, ako aj
čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku.

Takéto rozsiahle dokazovanie čo do výroku o treste si vyžadovala nielen povaha prejednávaného
prípadu, v ktorom bola podaná obžaloba pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek
2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/ Trestného zákona
s trestnou sadzbou dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov, resp. s možnosťou uloženia trestu odňatia
slobody na doživotie, ale predovšetkým skutočnosti vyplývajúce z obsahu na vec sa vzťahujúceho

spisového materiálu (zistené pri preskúmaní obžaloby). Dokazovanie týchto skutočností, tvoriacich vo
svojom súhrne okolnosti prípadu, malo význam práve vo vzťahu k výroku o treste z hľadiska dosiahnutia
účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1 Trestného zákona, použitia všetkých do úvahy prichádzajúcich
zásad upravených Trestným zákonom pre určenie druhu a výmery trestu (§ 34 odsek 4 Trestného
zákona) nadväzujúc aj na predmet zákona upraveného v § 1 Trestného poriadku, ktorého súčasťou je

aj požiadavka na spravodlivé potrestanie podľa zákona.

Na základe takto vykonaného dokazovania vo vzťahu k výroku o treste a po zhodnotení dôkazov
jednotlivo i v ich súhrne spôsobom uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku, vychádzajúc z už
spomenutého účelu trestu a zásad ukladania trestu, má súd za to, že výsledky dokazovania vykonaného

pred súdom na hlavnom pojednávaní dostatočným spôsobom preukázali splnenie podmienok pre
aplikáciu ustanovení o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanovenú
Trestným zákonom za súdený trestný čin, konkrétne § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného
zákona. Podľa názoru súdu by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom
v § 145 odsek 2 (trest odňatia slobody na 20 rokov až 25 rokov, alebo trest odňatia slobody na doživotie)

bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

Pri úvahe o druhu a výške trestu súd komplexne vyhodnocoval všetky preukázané okolnosti
prejednávaného prípadu, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, okolnosti, za
akých bol skutok spáchaný, osobu obžalovaného, existenciu poľahčujúcich okolnosti a neexistenciu

žiadnej priťažujúcej okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V prejednávanej trestnej veci obžalovaný Y. K. svoju obhajobu významnú aj čo do rozhodovania
súdu o treste oprel o tú skutočnosť, že jeho konanie bolo skratové, prameniace z hádky a urážlivého
vyjadreniapoškodenejI..R.I.K.naadresujehonebohejmatky,akoajzjehodlhodobozléhopsychického

rozpoloženia z informácii o smrti svojej mamy. Obžalovaný vo svojich výpovediach z prípravného
konania podrobne popísal okolnosti bezprostredne predchádzajúce skutku, samotný skutok, ako aj jeho
správanie po skutku. V prvej svojej výpovedi okrem iného uviedol, že k svojej babke (poškodenej I..
R. K.) prišiel asi o 12.30 hodine dňa 26.04.2015, táto mu otvorila a pýtala sa ho, čo tam robí, či prišiel
ukradnúť nejaké obrazy. Na to jej on odpovedal, že si prišiel iba pre diplom, pričom správanie babky sa

ho veľmi dotklo, lebo si tam občas chodil pre svoje veci, väčšinou vtedy, keď už babka spala (po 22.00
hodine) a nikdy jej nič neukradol. Babka sa na neho zahnala a hovorila mu, že má ísť preč, že nech sa
už nevracia a že zavolá otca, ktorý chce dom (ktorý babka darovala obžalovanému) späť a až potom
mu dá, čo mu patrí. Obžalovaný jej na to uviedol, že ju otec klame, na čo mu poškodená povedala,že nič nevie, nikdy nič nedosiahol a že má byť za všetko vďačný otcovi. Hádka sa potom stupňovala
a posledné, čo mu babka povedala a čo ho naozaj nahnevalo, bolo to, že jeho mama je kurva, že si
zaslúžila tak zomrieť a že on je ako jeho mama, že tiež ide iba po majetku. Na to on dal babke ruku na

ústa a následne podrobne popísal svoje konanie vedúce k smrti poškodenej I.. R. K.N.Z.. Obžalovaný
tiež uviedol, že k tomu, čo sa stalo, sa priznáva v plnom rozsahu, je mu to úprimne a veľmi ľúto. Babku
mal naozaj rád a kým tam býval, tak sa o ňu staral, ako vedel. Jeho matka je pre neho citlivá záležitosť.
Naozaj ho to veľmi mrzí a cíti veľkú bolesť. V ďalšej svojej výpovedi spochybňoval výpoveď svedkov J..
R. I., R.. Y.B.I. K. (poškodeného a otca obžalovaného), T. K. (manželky poškodeného), ako aj J.. J. X..

Poukázal na to, že s poškodeným (otcom) má dlhodobo narušený vzťah a jeho výpoveď je zameraná
čo najviac mu uškodiť. Rovnako výpoveď T.D.L. K. považuje za tendenčnú, nakoľko s ňou nikdy nemal
dobrý vzťah a preto nebude o ňom vypovedať nič dobré. Jej výpoveď bude ovplyvnená jeho otcom.
Vo vzťahu k výpovedi svedka J.. I. uviedol, že jeho tvrdenie o návykových látkach je neaktuálne, tieto
látky neužíva už 6 rokov, odkedy musel opustiť spoločnú domácnosť s jeho otcom. Taktiež poukázal na
rozpor vo výpovedi tohto svedka, ako aj na to, že jeho tvrdenie o záujme jeho otca o jeho osobu je fikcia,

nakoľko živil a šatil ho R. T.Š., otec jeho priateľky. Vo vzťahu k svedkovi J.. X. obžalovaný uviedol, že
ide o dlhoročného známeho jeho otca, ktorý zastupoval poškodenú, pričom táto k nemu chodila vždy
v sprievode jeho otca, hoci sama ešte šoférovala, prípadne používala MHD. Pokiaľ ide o tvrdenia jeho
otca - poškodeného R.. Y. K. obžalovaný sa obhajoval tým, že poškodená mu dom na Riazanskej ulici
darovala, pretože sa chcela o neho postarať, lebo vedela, že otec mu nikdy nič nedá. Tento dom chcela

vrátiť pod vplyvom jeho otca, ktorý zneužíval jej vek a otáčal ju proti nemu. Pritom vecné bremeno v
prospech poškodenej inicioval on (obžalovaný). Pokiaľ ide o predaj domu, išlo o iniciatívu poškodenej
a keď zmenila názor, on to bez výhrad akceptoval. Tento dom chcela predať z dôvodu, že ju obťažovali
schody a bála sa, že spadne. Mali si potom každý kúpiť vlastný byt, v jednom by býval on a v druhom
poškodená. Ak sa aj s poškodenou pohádali, vždy sa jej ospravedlnil a ich vzťah bol naďalej dobrý. Bola

jediná z rodiny, ktorá sa o neho od malička starala a chcela pre neho niečo urobiť, preto mu aj darovala
ten dom. Poškodená o jeho matke nikdy nehovorila, lebo jej to otec zakázal a táto téma bola v rodine
tabu. Keď sa dozvedel podrobnosti o smrti svojej mamy, tak ho to veľmi vzalo a zmenilo to celý jeho život.
V deň skutku bol v zlom psychickom stave a skutok bol dôsledkom škaredého vyjadrenia poškodenej
o jeho matke. Zopakoval, že je mu to ľúto, nikdy mu nešlo o peniaze poškodenej, jej majetok alebo

nehnuteľnosti. Jeho požiadavky smerovali voči otcovi z titulu dedičstva po svojej matke, ktorý jeho otec
v rozpore s jeho záujmami strovil. Otcove ponuky boli bez záruky a keďže ho otec vyhodil zo spoločnej
domácnosti, nemal k nemu dôveru. Obžalovaný zdôraznil, že skutok neplánoval a rozhodne nešiel za
poškodenou v úmysle ju usmrtiť, ako sa to snaží prezentovať jeho otec - poškodený R.. Y. K.N.Z..

Podľa názoru súdu je vyššie uvedená obhajobná argumentácia obžalovaného podopretá ostatnými vo
veci vykonanými dôkazmi, ktoré vo svojej komplexnosti vyvracajú tvrdenia poškodeného R.. Y. K. a
svedkovspomenutýchobžalovaným,resp.vovzťahuksvedkomJ..R.I.aJ..J.X.dávajúichvýpovediam
a skutočnostiam z ich prameniacim iný význam, než sa to snažil prezentovať menovaný poškodený.
Všetky vo veci vykonané dôkazy vo svojom súhrne v nijakom smere neodôvodňujú záver o tom, že by

obžalovaný išiel za poškodenou s vopred daným úmyslom ju usmrtiť a s vopred uváženou pohnútkou
vychádzajúcou zo snahy obžalovaného zabrániť vráteniu daru - nehnuteľnosti, ktorý mu poškodená
I.. R. K. darovala. Pokiaľ by bolo možné na takýto úmysel a pohnútku obžalovaného usudzovať už v
rámci dokazovania v prípravnom konaní, malo by to nepochybne vplyv na právnu kvalifikáciu skutku
(úkladná vražda podľa § 144 Trestného zákona), v dôsledku čoho by bola daná vecná príslušnosť

Špecializovaného trestného súdu. Je zrejmé, že ani orgány činné v trestnom konaní nenašli v tvrdeniach
poškodeného žiaden relevantný základ.

Poškodený R.. Y. K. (otec obžalovaného) vypovedal v prípravnom konaní viackrát. Podľa poškodeného
obžalovaný chcel predať dom na I. Č.. XX L. P., ktorý mu poškodená darovala, a to bez jej vedomia a

ju chcel vyhodiť na ulicu. Na tomto základe chcela potom poškodená vrátenie predmetného daru a za
tým účelom vyhľadala advokáta J.. X.. Tento dom chcela za každú cenu naspäť. Poškodená mala mať
podľa jeho vyjadrenia strach o svoj život, že jej obžalovaný ublíži, o čom bola informovať aj menovaného
advokáta. Obžalovaný jej mal opakovane chodiť v noci do domu. Jediné, čo ho zaujímalo, boli peniaze
a majetok. Mal snahu vziať poškodenej cenné obrazy a poškodená mu (otcovi obžalovaného) tiež dala

rôzne cennosti v obave, aby ich obžalovaný nezobral. Okrem toho poškodená dala prehlásenie, kde
uviedla že jej obžalovaný opakovane rozbíjal a ničil veci v dome. Takisto jej mal vziať automobil, nabúrať
ho a nechať tak. Podľa poškodeného jeho matka cítila, že ju chce obžalovaný zavraždiť. V januári 2015
sa obžalovaný od nej odsťahoval, a to po tom, čo dostal predvolanie na súd. Predtým ju ešte verbálnevyurážal. Hlavný dôvod, pre ktorý obžalovaný spáchal skutok, bolo podľa poškodeného to, že jeho matka
požiadala o vrátenie daru. Obžalovaný mal vidinu 400.000,-Eur. Poškodený mal za to, že išlo o vopred
pripravenú, úkladnú vraždu. V ďalšej svojej výpovedi poškodený uviedol, že obžalovaný poškodenú I..

R. K. od septembra 2013 neustále psychicky týral, uvádzal ju úmyselne do omylu, klamal jej, využíval
jej starobu a zneužíval jej citovú stránku. Príčinou jej smrti bola osudná chyba, keď mu dňa 14.10.2013
darovala rodinný dom na Riazanskej 61. Vrátenie daru súdnou cestou chcela po tom, čo obžalovaný
porušil všetky svoje sľuby a po tom, čo sa mal opakovane vyjadriť, že jej dom nikdy nevráti. Po určení
termínu pojednávania v konaní o vrátenie daru bolo pre neho jediným riešením, aby pred týmto dátumom

zomrela. Tomu podľa poškodeného mal nasvedčovať aj deň a čas, kedy ku skutku došlo, nakoľko v tom
čase sa on s rodinou nachádzali v Senci a ani susedia neboli doma. Ďalej sa poškodený vyjadroval
ohľadne nevhodného správania sa obžalovaného voči nebohej, ktorá tak mala dostať strach o svoj život.
Podľa jeho vyjadrenia on (poškodený) nerobil žiaden nátlak na poškodenú, aby žiadala vrátenie daru.

Vykonanými dôkazmi, predovšetkým výsluchmi svedkov, o ktorých dôveryhodnosti nemal súd nijaký

dôvod pochybovať, sa väčšina z tvrdení poškodeného ukázala ako nepravdivá, prípadne je možné
mať o niektorých viac než len rozumné pochybnosti z hľadiska ich kontextu, v akom boli poškodeným
prezentované.

Svedkyňa R. X. (susedka poškodenej) vo svojej výpovedi z prípravného konania potvrdila, že poškodená

rozmýšľala nad tým, že by išla bývať do Rače. Žiadne problémy v rodine jej nespomínala, pričom starší
vnuk (obžalovaný) bol taký „líbling“, ktorý jej pomáhal na záhrade. Táto svedkyňa výslovne uviedla, že
keď našla na internete, že sa predáva dom poškodenej, tak sa jej priamo opýtala, či predávajú dom, na
čo jej poškodená povedala, že nie, že spolu (s obžalovaným) niečo skúšali, ale nič zlé v tom nebolo. Na
obžalovaného sa pred ňou nikdy nesťažovala.

ZvýpovedesvedkyneS.T.(bývalápartnerkaobžalovaného)vyplynulo,žesobžalovanýmukončilavzťah
v priebehu dňa pred skutkom, pričom obžalovaný bol z toho smutný a plakal. Spolu bývali v byte na Kozej
ulici asi od roku 2011 do februára 2014, kedy sa obžalovaný od nej odsťahoval. Ohľadne jeho vzťahu s
otcom uviedla, že obžalovaný s ním mal konflikty a mal problém so svojou nevlastnou matkou. Svedkyňa

tiež uviedla, že v septembri 2013 došla obžalovanému pošta od notárky, ktorú navštívil a dozvedel sa o
smrti svojej mamy. Mal zdediť polovicu bytu na Kramároch, ktorý jeho otec dávno predal, nedal mu za
to žiadne peniaze a ani mu to nepovedal. Taktiež sa dozvedel, za akých okolností zomrela jeho mama
a to bol pre neho šok. Bol na otca nahnevaný, ťažko to psychicky znášal a začal sa domnievať, že za
to, čo sa stalo jeho mame, nesie zodpovednosť jeho otec. Začal mávať ťažké stavy, čo sa podpísalo

aj na ich vzťahu. Mal strašné výkyvy nálad, najprv bol strašne nahnevaný a potom začal veľmi plakať.
Vedel sa tak vytočiť, že porozbíjal nejaké veci a raz sa takto zachoval aj u babky. Bola ale svedkom
toho, že sa jej za to ospravedlnil. Od obžalovaného vedela, že keď bol malý, nemohol sa pred otcom
pýtať na mamu a slovo „mama“ nevedel ani prečítať. K babke mal dobrý vzťah, navštevoval ju aj cez
týždeň, chodili k nej na obedy. Po tom, čo otec vyhodil obžalovaného z domu, sa vzťahy medzi babkou

a otcom zhoršili, nakoľko babka z toho vinila jeho ženu. Absolútne nesúhlasila s tým, že otec sa o
obžalovaného nezaujíma a nepomáha mu. Babka potom darovacou zmluvou prepísala na neho dom,
nakoľko ho chcela zabezpečiť. Bála sa to povedať jeho otcovi a keď sa to dozvedel, babke za to vynadal
a tá následne vyčítala obžalovanému, prečo to otcovi povedal. Jeho otec mal babke darovanie domu
obžalovanému vyčítať a mal jej uviesť, že ho sklamala. Keď sa obžalovaný nasťahoval k babke, nie

dobre to fungovalo, nakoľko tam bol generačný rozdiel a aj otec obžalovaného robil na babku dosť
veľký nátlak s tým prepísaním domu. Po tom, čo druhý krát došiel obžalovanému list, že babka chce
dom naspäť, tomuto to bolo ľúto, lebo babku bral ako posledného z rodiny, kto mu ešte zostal. Keď jej
(svedkyni) o tom vravel, tak mal v očiach slzy. Napriek tomu sa na ňu nehneval. Videl za tým svojho otca,
že manipuluje s babkou. Aj jej napísal list, že jej ďakuje za Vianoce ale že ho bolí, ako sa zachovala a že

nech ho ďalej nekontaktuje. Ešte pár krát bol u nej pre nejaké veci asi po desiatej večer, keď si myslel,
že už spí, nakoľko sa s ňou už nechcel stretnúť. Počas troch rokov, čo boli spolu s obžalovaným, mu
ani raz nezavolal. Pokiaľ ide o predaj domu, babka jej povedala, že sa o tom s obžalovaným rozprávala
iba hypoteticky. Podľa svedkyne musel u obžalovaného nastať skrat, nakoľko nebol agresívny k ľuďom,
iba rozbíjal veci. Od svedkyne Diany Dočolomanskej vie, že jej otec obžalovaného napísal sms, v ktorej

uviedol, že dúfa, že Y. dostane doživotie a že ho niekto v base zabije.

Svedok R.. S.. R. T. v prípravnom konaní vypovedal, že mali nejaké informácie ohľadne rodinného
prostredia, v ktorom obžalovaný vyrastal, a to v tom zmysle, že nebolo harmonické. Otec vyhodil zdomu jeho, aj syna svojej druhej manželky. Podľa svedka mal obžalovaný svoju babku - poškodenú
úprimne rád. Jeho dcéra a obžalovaný ju aj chodili navštevovať. Pomerne radikálna zmena v správaní
obžalovaného a najmú v jeho celkovom psychickom rozpoložení nastala asi dva roky dozadu, keď ešte u

nich býval. Spúšťačom tejto zmeny bola informácia o jeho dedičstve po jeho matke. Z poisťovne UNION
dostal list s kontaktom na notárku, ktorá prejednávala dedičstvo po jeho matke. On ho zaviedol k notárke,
kde sa dostal k spisu, z ktorého zistil, ako jeho matka zomrela a že mal zdediť nejaké veci po nej.
Dovtedy o žiadnom dedičstve nevedel. Od tejto chvíle sa obžalovaný začal povahovo veľmi výrazne
meniť, stával sa zatrpknutý, cítil sa podvedený zo strany svojho otca ako aj ustanoveného opatrovníka.

Hlavnú zlosť mal na svojho otca. Uvedomil si aj, že otec má voči nemu vyživovaciu povinnosť, ktorú si
otec neplnil. Pritom otec v tom čase poberal aj jeho sirotský dôchodok. Jeho psychický stav sa postupne
zhoršoval. Dostal sa k trestnému spisu o smrti svojej matky, kde sa dozvedel detaily o jej smrti, ktoré
boli veľmi brutálne. Vraj mala po výbuchu ešte niekoľko hodín žiť, pričom obžalovaný mal vidieť aj
fotodokumentáciu z miesta činu. V tom čase kontaktoval aj svoju babku, ktorej oznámil, že nedostal
dedičstvo po mame od svojho otca. Babka mu to chcela vynahradiť a darovala mu rodinný dom. Neskôr

chcela dom vrátiť, ale svoju žiadosť o vrátenie daru vzala späť, lebo mala byť do toho dotlačená svojím
synom. Neskôr ten dom údajne opäť pýtala späť. Jeho psychické problémy mali dopad aj na vzťah medzi
obžalovaným a jeho dcérou, od ktorej sa dozvedel, že obžalovaný mal nekontrolovateľné výbuchy zlosti,
nikdy však nie voči nej, im alebo iným osobám. Sám mu dohováral, aby nepokračoval v sporoch s otcom
ohľadne dedičstva. Obžalovaný to racionálne chápal, ale psychicky a emočne to absolútne nezvládal.

Chceli, aby to riešil s odborníkom a v tomto smere kontaktovali aj poškodenú, ale obžalovaný si problém
nepripúšťal. Viackrát písal svojmu otcovi, navrhoval mu riešenia situácie okolo dedičstva a výživného a
domu, ktorý mu poškodená darovala a tieto návrhy sa mu (svedkovi) zdali vcelku racionálne. Niektoré
listy jeho otec ani neprevzal, vracali sa mu ako nedoručené. Od dcéry sa dozvedel, že jeho spor s otcom
gradoval a poškodená sa v tejto ťažkej situácii prikláňala raz na jednu, raz na druhú stranu. Podľa svedka

otec obžalovaného o neho záujem nemal. Taktiež uviedol, že je presvedčený, že k poškodenej nešiel
s úmyslom ublížiť jej.

Svedok J.. R. I. vo svojej výpovedi uviedol, že po skončení zastupovania obžalovaného v inej trestnej
vecibolpožiadanýotcomobžalovaného,abymudohovoril,akosamásprávaťvbudúcnostiaajohľadom

užívania návykových látok. Z občasných stretnutí s obžalovaným pochopil, že jeho vzťah s otcom sa
zhoršuje. Otec mu spomínal, že ak by mal obžalovaný záujem, tak by mu aj zaplatil štúdium v zahraničí,
ponúkal mu aj nejaké bývanie a bol ochotný ho finančne podporovať. Mal iba jednu podmienku, aby
sa riadne venoval štúdiu a neužíval omamné látky. Obžalovaný mal pocit, že otec ho má živiť, šatiť.
Tieto požiadavky obžalovaného sa stupňovali a boli čím ďalej, tým viac neprimerané. Neskôr ho otec

kontaktoval, že obžalovaný po ňom požaduje nehnuteľnosti, peniaze a došlo k tomu, že poškodená
darovacou zmluvou dala dom obžalovanému, ale obžalovaný mal ďalšie a ďalšie požiadavky. Na
požiadania otca obžalovaného po tom, čo zistil, že tento dom obžalovaný na internete ponúka na predaj,
sa stretol s obžalovaným. Obžalovaný sa mal vyjadriť, že otca zničí, že on chce úplne všetok jeho
majetok, že bude naňho dávať trestné oznámenia a že ho dostane na kolená. Niečo hovoril o svojej

matke a že má nárok na všetko. Spomínal aj dedičstvo po matke. Obžalovaný tiež uviedol, že chce
všetko popredávať, lebo potrebuje veľa peňazí. Keď mu spomenul, že poškodená má doživotné užívacie
právo k domu, obžalovaný ešte viac znervóznel a stále mu opakoval, že ten dom potrebuje predať, že
potrebuje peniaze. Niektoré veci mu obžalovaný nepovedal z dôvodu, že je spriahnutý s jeho otcom a
že mu chcú všetci zle. Svedok tiež uviedol, že sa sprostredkovane dozvedel, že poškodená požadovala

vrátenie daru, čo obžalovaný zle niesol a začal sa správať poškodenej agresívne, pričom jeho otec
mal prostredníctvom J.. X. podniknúť nejaké kroky na vrátenie daru. Poškodená po tom, ako sa k nej
obžalovaný správal, pochopila, že urobila chybu, ked mu ten dom darovala a reakciou obžalovaného
na vrátenie daru bolo stupňujúce sa násilie zo strany obžalovaného voči poškodenej. Toto už ale má
od otca obžalovaného.

Svedkyňa R.. E. E. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedla, že obžalovaného Y. K. pozná od
malička. Od nebohej poškodenej vedela, že v jeho rodine boli veľké problémy vzťahového charakteru.
K veľmi stresovým situáciám pre obžalovaného došlo, keď mal 3 - 4 roky, keď sa jeho rodičia rozviedli.
Rozvod bol búrlivý a obžalovaný bol zverená do starostlivosti otca. Matka ho mohla navštevovať iba v

jeho prítomnosti. Matka raz obžalovaného uniesla od otca a potom sa o neho starali otec a poškodená.
Ona sa o obžalovaného starala, keď mal 4 roky, nakoľko mala vyštudovanú psychológiu. V tom čase bol
obžalovanýmimoriadnevystresovaný,nepokojný,malagresívneprejavysúvisiacesostresom,ktoréako
dieťa prežíval. Celý život extrémne trpel tým, že nemal mamu, nakoľko nedostal adekvátne informácie otom, čo sa s ňou neskôr stalo. Táto téma bola v rodine tabu. To, že matka obžalovaného vybuchla v aute,
sa svedkyňa dozvedela od poškodenej. Obžalovaný v období, keď sa učil čítať, nedokázala prečítať
slovo mama, vždy mal oči plné sĺz a bol taký túlivý. Od priateľky obžalovaného Ivanky a od poškodenej

sa dozvedela, že keď sa obžalovaný dostal k materiálom z polície ohľadne jeho mamy a toho, čo sa jej
stalo, začal byť veľmi emocionálne labilný. Začal byť impulzívny, s nečakanými agresívnymi prejavmi,
ale nebola to agresivita voči ľuďom. Správanie obžalovaného gradovalo a Ivanka a poškodená sa mu
snažili pomôcť aj cez psychologické intervencie, čo ale obžalovaný odmietal. On nemal potrebu s tým nič
robiť. Ona sama mu vybavila sedenia u psychiatra a psychologičky, u ktorých bol len raz. Obžalovaný jej

povedal, že nevidí dôvod, aby navštevoval odborníkov a pokiaľ sa dajú do poriadku finančné záležitosti
medzi ním a jeho otcom, bude zase všetko v poriadku. V októbri 2014 jej povedal do telefónu, že
sám cíti, že by sa potreboval ukľudniť, ale išlo to dostratena. Odkedy mal tie materiály z polície k
matkinmu prípadu, tak si matku úplne zidealizoval a otca úplne zatratil. Ich vzťah bol dlhodobo zlý. Od
poškodenej vedela, že musel odísť z domu od otca kvôli nejakému veľkému konfliktu. Takisto sa od nej
dozvedela, že darovala obžalovanému svoj dom na Riazanskej a ako dôvod jej uviedla, že vzťah medzi

obžalovaným a jeho otcom je konfliktný, tak sa obávala, že obžalovaný nezdedí žiaden majetok. Chcela
ho zabezpečiť s tým, že tam bude mať doživotné užívacie právo. O agresívnych prejavoch obžalovaného
k poškodenej nemala vedomosť. Poškodená nebola pevná vo svojich postojoch. Nechcela si rozhádať
svojho syna, s ktorým mala samozrejme vzťah a potrebovala ho aj preto, lebo bol lekár, aby sa o ňu
prípadne postaral. Na druhej strane mala vzťah k obžalovanému, ktorý už nemal nikoho. Svedkyňa

v tejto súvislosti uviedla, že presne vedela, s kým trávila čas, keď k nim prišla, a to podľa toho, ako
sa vyjadrovala. Keď bola so svojím synom, tak preberala jeho rétoriku a keď bola s obžalovaným,
tak hovorila zase inak. Obžalovanému išlo iba o to, aby dostal dedičstvo po mame, ktoré mu právom
prináležalo. O nič iné mu nešlo a potom chcel aj uzavrieť vzťah s otcom. Podľa toho, ako pozná vývoj
obžalovaného od malička, jeho skutok musel byť impulzívnou reakciou, vykonanou v silnom afekte,

ktorý nedokázal v ten moment racionálne korigovať. Jeho vzťah k poškodenej bol celoživotne dobrý. Od
nebohej poškodenej tiež vedela, že keď obžalovaný býval u poškodenej, tak tam boli hádky, ale išlo o
bežné generačné a rodinné hádky kvôli konfliktom medzi obžalovaným a jeho otcom. Taktiež je pravda,
že sa nebohá poškodená niekedy nevhodne vyjadrila na adresu mamy obžalovaného a on to nevedel
riadne spracovať. Takisto od nej mala informáciu, že obžalovaný vynášal nejaký nábytok z domu, ale

nie za účelom jeho odcudzenia, ale v hneve. Pokiaľ ona vie, tak z domu nič neodcudzil. Pokiaľ ide o
okolnosti smrti matky obžalovaného, tieto mu nechcel povedať hlavne otec. Zamlčanie tejto informácie
výrazne ovplyvnilo jeho vývoj a vzťah k otcovi. Z hľadiska svojej profesie, keďže pracovala ako detský
psychológ a už 5 rokov pracuje ako klinický psychológ v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v
Trenčíne, svedkyňa m za to, že obžalovaný bol v permanentnom strese aj z toho, že konflikty s otcom boli

preňho veľmi neúnosné, dlhodobé a bezvýchodiskové. Reakcie otca obžalovaného, najmä vtedy, keď
bol obžalovaný vyhodený z domu, za neprimerane tvrdé. Svedkyňa potvrdila, že od otca obžalovaného
dostala po skutku SMS správu, v ktorej jej napísal, že dúfa, že obžalovaný dostane doživotie a že ho
v base niekto zabije.

Z výpovede svedka J.. J. X. vyplýva, že ho oslovila poškodená, aby prevzal jej zastupovanie. Prišla v
sprievode svojho syna R.. Y. K., ktorý ju vozil na ich stretnutia. Spis zakladal od 01.04.2014. nebohá
v rámci prvotnej informácie uviedla, že darovala svoj dom v Bratislave na Riazanskej ulici č. 61
svojmu vnukovi, obžalovanému Y.B.I. K., ktorý žiadala vrátiť. V tejto súvislosti svedok predložil listinné
dokumenty vrátane originálu Zmluvy o výhradnom sprostredkovaní predaja nehnuteľností, ako aj z

internetu osťahované ponuky predaja uvedenej nehnuteľnosti. Toto mu predložila nebohá poškodená
asi pri prvom sedení s tým, že túto zmluvu našla medzi vecami obžalovaného, ktorý s ňou v tom čase
býval. Od R.. K. sa dozvedel, že obžalovaný odišiel zo spoločnej domácnosti pre nezhody. Svedok
tiež popísal jeho postup v súvislosti s danou právnou vecou, ako aj to, že poškodená v júni 2014
odvolala plnomocenstvo vo veci zastupovania o vrátenie daru a následne ho opätovne vyhľadala, aby

ju znovu zastupoval vo veci vrátenia daru. Ďalej uviedol, že poškodená ho často navštevovala v jeho
kanceláriiapohoršovalasanadsprávanímsvojhovnuka-obžalovaného,pričommupredkladalaviacero
písomností. Od januára roku 2015 poškodená prejavovala obavy zo strany svojho vnuka tak, ako je to
uvedené v prehlásení zo dňa 24.02.2015, ktoré na jej žiadosť bolo spísané u neho v kancelárii a ktoré
podpísala. Podľa svedka to bola jej vôľa a vrátenie daru bolo z jej hlavy, na ktorom potom už trvala až

do svojej smrti. Rovnako svedok poukázala ja na obsah záznamu zo dňa 20.04.2015, pričom uviedol,
že mu poškodená spomínala, že sa v noci zamyká. Nebohá poškodená za ním chodila a informovala
ho o situácii medzi ňou a vnukom. Prichádzala v sprievode jej syn, ale tento vo väčšine prípadov nebol
prítomný pri ich rozhovoroch. Informovala ho, že obžalovaný mal nej rozbiť nejaké zariadenie, mal jejzobrať jej osobné doklady, aj dokumenty k domu. Mal sa odsťahovať z jej domu a chodievať tam v
podstate v noci. Uvádzala, že k darovaniu nehnuteľností došlo predtým ako spoznala osobnosť svojho
vnuka. Jej vnuk s ňou nekomunikuje, je nevďačný, nepomáha jej, má návaly zúrivosti a agresivity, rozbíja

jej veci v dome, potom to síce oľutuje, ale prizná, že má zúrivostné stavy. Vyjadrila názor, že vnuk
potrebuje psychiatrickú odbornú pomoc. Obavy z vnuka vyjadrovala vo všeobecnosti. Od júla 2014 sa
jej rozhorčenie stupňovalo a aj tá intenzita vôle o vrátenie daru bola čím ďalej tým väčšia. Jej vzťah k
vnukovi bol čím ďalej negatívnejší. Svedok uviedol, že nevie, na základe čoho konkrétne to bolo, nebol
nikdy priamym svedkom udalostí, ktoré popisovala. Taktiež uviedol, že v roku 2015 ho oslovil JUD. E.

Q., ktorý tlmočil požiadavky obžalovaného pre celkové majetkové vyporiadanie v rodine. Svedok doložil
do spisu listinný materiál dokumentujúci ním uvádzané skutočnosti.

Svedkyňa T. K. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedla, že rok pred skutkom obžalovaný
vysťahoval v noci nábytok poškodenej a nahádzal ho pred ich vchod do domu. Poškodená o tom
nevedela a vtedy sa jej svedkyňa opýtala, že či sa nebojí, že ju raz zabije, že ju raz zhodí zo schodov.

Povedala jej to preto, lebo poznala obžalovaného, vie, aký má charakter, že je strašne chamtivý a
strašne lenivý, chce bezprácne prísť k peniazom. Poškodená zostala zarazená, nereagovala na to.
Poškodená jej hovorila, že obžalovaný je psychicky chorý a hovorila o jeho hysterických výlevoch. To
všetko nadväzovalo na to, že obžalovaný zistil, že ten dom, ktorý mu predtým poškodená darovala,
nemôže predať, lebo ho chcela späť a dala to aj na súd. Tým to celé zablokovala a on s domom nemohol

hýbať. Podľa svedkyne problémy u obžalovaného nastali už v puberte, začal byť taký, že každého
podceňoval, na každého sa pozeral zvrchu a začal byť strašne lenivý. Na ilustráciu uviedla situáciu,
keď mal obžalovaný asi 14 rokov, boli so známymi na spoločnej dovolenke a jej známa jej pohoršene
rozprávala, že jej obžalovaný hovoril, že čo všetko zdedí, hovoril o dome na I.D.O., o dome na R., chate
v Senci a byte na X.. Na otca bol milý, len keď niečo potreboval. Keď mal asi 19 rokov, našla mu v

izbe bongo a nejaké sáčky s marihuanou.. S obvineným o tom diskutovali, ale on nebol ochotný sa
prispôsobiť, zbalil sa a odišiel. Nasťahoval sa k priateľke, kde mal opäť pohodlný život. Od manžela
vedela o tom, že sa na dom prišiel pozrieť nejaký realiťák, ona ho vyhodila a roztrhala nejakú zmluvu
o spolupráci. Následne zistili, že dom sa ponúka na internete na predaj a keď to ukázali poškodenej,
nechcela tomu veriť, nechápala to. Poškodená potom chcela ten dom naspäť, bola sklamaná, že jej chce

predať strechu nad hlavou. Keď obžalovaný zistil, že nemôže manipulovať s domom, musel stiahnuť
všetky inzeráty a začal robiť zle. V tom dome mal právo bývať a preto sa muž bál o svokru a bol s ňou v
každodennom kontakte. Poškodená nemala obavu, že by ju obžalovaný zabil, to si nepripúšťala, skôr že
niečovamokuchytíanapadneju.Podľasvedkynesaobžalovanývočipoškodenejdopúšťalpsychického
týrania tým, že v noci prišiel a chodil po dome. Svedkyňa okrem iného ešte uviedla, že keď ešte býval

u nich, tak mu došlo od notára, že má dostať po matke 39,-Eur, pričom ju zarazila jeho reakcia, lebo sa
začal tešiť, že dostane nejaké peniaze. Vie, že sa obžalovaný od manžela dožadoval nejakého dedičstva
po matke. Sama nebola prítomná pri nejakej hádke medzi obžalovaným a poškodenou. Podľa svedkyne
obžalovaný spáchal skutok z toho dôvodu, lebo sa jej potreboval zbaviť do termínu pojednávania vo veci
vrátenia daru. Veľmi ju prekvapilo, že svokra napísala u notára, že sa bojí o svoj život.

Svedok J.. E. Q. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že ku skutku ako takému nevie nič
uviesť, nakoľko nebol jeho priamym svedkom. O tom, čo sa stalo, sa dozvedel od otca obžalovaného,
ktorého pozná skoro 30 rokov. Navštevovali sa, boli rodinní priatelia. Raz mu otec obžalovaného
stroho spomenul, že majú s obžalovaným nezrovnalosti a on sa ponúkol, že ich skúsi uzmieriť. S

každou zo strán robil rokovania od jesene 2014 do jari 2015, pričom rokovaní bolo minimálne desať
s každou stranou. Pred koncom roka 2014 takmer došlo k dohode, keď sa obe strany dohodli, že na
babku bude prevedený naspäť dom na Riazanskej, na otca budú prevedené nehnuteľnosti v Senci
a otec daruje synovi byt na Haydnovej (týmto mali byť vyporiadané všetky dedičské nároky syna -
obžalovaného na dedičstvo matky) a taktiež mu zaplatí všetky jeho predošlé finančné nároky a všetky

výdavky mesačné do budúcnosti (benzín na auto, ošatenie, strava a iné potrebné výdavky), rovnako
aj štúdium v zahraničí a všetky výdavky s tým spojené. Dohoda sa nerealizovala hlavne z dôvodu, že
strany sa nevedeli dohodnúť na otázkach právneho zabezpečenia nehnuteľností. To sa týkalo snahy
obžalovaného zabezpečiť nehnuteľnosti vecnými bremenami, resp. záložnými právami, čo pre otca
obžalovaného bolo neprijateľné. Pri predošlých rokovaniach sa uvažovalo o rôznych požiadavkách

zabezpečenia vrátane vecného bremena, avšak len v rovine rôznych úvah, alternatív. V súvislosti s tým
bol vypracovaný orientačný návrh dohody, ktorý čítali obe strany a dostal ho aj svedok JUDr. Hadrbulec.
Svedok tiež uviedol, že J.. X. bol právnikom jeho otca a predpokladal, že nejaké veci konzultoval aj sním. Otec obžalovaného chcel, mal vôľu medzi obidvoma usporiadať všetky vzájomné vzťahy a nároky
tak, aby splnil požiadavky obžalovaného. Konkrétnejšie sa však k tomu vyjadriť nevie.

Svedkyňa R.. S. B. vo svojej výpovede uviedla, že s nebohou poškodenou bola veľmi blízka priateľka
a táto sa jej zdôverovala so všetkým. Ich priateľstvo nebolo nikdy naštrbené, pričom s rodinou sa
poznala 54 rokov. Pozná aj jej syna a vnuka - obžalovaného. Predtým, ako sa jej syn druhýkrát oženil,
mala veľmi veľký výstup a hádku s budúcou druhou manželkou svojho syna a ten vzťah sa už nikdy
nenapravil, dokonca si neželala, aby išla na jej pohreb. Stretávali sa iba fomálne kvôli synovi a vnukovi.

K obžalovanému mala veľmi vrúcny vzťah, ktorému chcela vynahradiť matku. Ich vzájomný vzťah sa
vyvíjal do veľkej vrúcnosti, lebo obžalovaného naučila to, čo si myslel, že už nikdy nebude vedieť (trpel
dyslexiou a ona ho naučila čítať). Považovala jeho odchod z domu, keď ho otec vyhodil, za odplatu
svojej nevesty, keďže aj jej syna z prvého manželstva vyhodil otec obžalovaného z domu za to, že
kradol. Obžalovaný nebohú poškodenú navštevoval skoro každú nedeľu. Navštevoval ju aj vtedy, keď
potrebovala nakúpiť a chodili spolu do divadla. Zlom nastal, keď sa dozvedel o tragickej smrti svojej

matky. Za celý čas nevidel jedinú fotografiu svojej mamy a téma matky bola v rodine tabu. Keď sa pýtala
na to poškodenej, tá jej povedala, že je to na želanie jej syna - otca obžalovaného. Obžalovaného to
zlomilo, nevedel sa s tým zmieriť. Poškodená porušila sľub a ukázala obžalovanému fofografie jeho
matky. Spolu išli na cintorín na jej hrob, ktorý bol zanedbaný a nosili tam kvety. Dojalo ju, keď sa jej
obžalovaný spýtal, či si môže záhradu upraviť tak, aby tam mohol pestovať kvety, ktoré by nosil mame na

hrob. Keďže okolnosti smrti jeho mamy boli nejasné, poškodená ho žiadala, aby to nechal tak a toto mu
mal povedať aj otec jeho priateľky. Vzťah medzi obžalovaným a jeho otcom sa nedal napraviť. Nenávisť
bola vzájomná. Poškodená jej uviedla, že obžalovaný nemá nikoho, iba ona sa môže o neho postarať a
rozhodla sa na neho prepísať jej dom. Keď sa to dozvedel otec obžalovaného, urobil jej veľkú scénu a
odpadol. Poškodená sa naľakala, pričom sa jej sťažovala, že nevie, kam sa prikloniť. Bola medzi dvoma

mlynskými kameňmi. Rozhodla sa vypýtať dom naspäť z dôvodu, že sa jej syn (otec obžalovaného)
zosype. Mala rada obidvoch. Rozhodla sa od toho ustúpiť, nakoľko sa bála, že otec obžalovanému nič
nedá. Poukázala tiež na to, že obžalovaný otcovi neveril, že mu dá byt, bál sa, že ho odtiaľ potom vyhodí
tak, ako ho vyhodil z domu v Senci. Následne si opäť ten dom vypýtala preto, lebo ju syn presvedčil, aby
to urobila. Na to sa obžalovaný vyjadril, že nemôže už veriť ani jej a odišiel bývať niekam na internát.

Vedel, že poškodená to robí pod tlakom jeho otca, ktorý na ňu tlačil. Od poškodenej vie, že s otcom
obžalovaného mala veľký výstup. Začiatkom roka, sa tento začal voči nej správať veľmi pozorne, často
ju navštevoval. Neželal si, aby bola v kontakte s obžalovaným. Neprial si ani to, aby mu telefonovala.
Asi dva - tri týždne pred tragickou udalosťou jej povedala, že ten dom predsa len nechá obžalovanému,
lebo že sa nebude mať kto o ňu postarať. Vravela jej, že otec obžalovaného za ňou často chodí a chce

od nej, aby všeličo popodpisovala. Ona podpísala všetko, čo chcel, aby mala od všetkého svätý pokoj.
Nikdy nespomínala, že by sa k nej obžalovaný správal násilne, či už verbálne alebo fyzicky. Spomínala,
že obžalovaný vysťahoval z bytu nejaký nábytok jeho otca, ktorý ho potom vrátil späť. Obžalovaný pátral
po dedičstve svojej matky, na čo mu poškodená hovorila, aby to nechal tak, že mu nechá jej dom.
Poškodená jej nehovorila o tom, že by obžalovaný rozbíjal nejaké veci a ani to, že by z neho mala strach.

Svedok P. D. vo výpovedi z prípravného konania uviedol, že o nehnuteľnosti na Riazanskej ul. č. 61 v
Bratislave sa dozvedel z občianskej inzercie reality.sk, kde bola ponúkaná asi za 420.000,-Eur a kde
bol kontakt na obžalovaného. Kontaktoval obžalovaného, s ktorým si dohodol stretnutie v predmetnej
nehnuteľnosti. Keď prišiel, otvorila mu poškodená, ktorej povedal, že je z realitne kancelárie a prišiel

za účelom predaja domu. Podľa svedka to poškodená vedela, nakoľko ho už čakala. Rozprával sa s
ňou asi 15 - 20 minút. Potom ho previedla po byte, pričom mu okrajovo spomenula rodinné vzťahy a
následne výslovne uviedla, že po predaji domu by si chceli kúpiť tri byty, jeden trojizbový, kde by bývala
ona a dva dvojizbové, z ktorých jeden by bol pre obžalovaného a druhý by prenajímali. Medzitým prišiel
obžalovaný, ktorému následne predostrel ponuku a podpísali zmluvu. Následne potom, čo odchádzal,

ho zastavila poškodená a pýtala sa, ako sa dohodli. On jej odpovedal, že podpísali zmluvu a že idú
dom predávať. Poškodená na to začala kričať na obžalovaného, či je normálny, že teraz ešte ten dom
nemôžu predať, najskôr až za tri mesiace, lebo ešte musia vyriešiť nejaké rodinné vzťahy. Chcela, aby
jej tú zmluvu dal a aby sa ihneď ukončila ich spolupráca. On jej tú zmluvu odovzdal a ona ju dala do
šuflíka. Keď si následne pýtal jeden exemplár zmluvy, poškodená mu ho nechcela dať. Potom mu ju

síce dala, ale musel ju pred ňou roztrhať.

Svedkyňa I.. K. R. vo svoje výpovedí z prípravného konania uviedla, že rodinu poškodenej pozná asi 20
- 30 rokov. Dá sa povedať, že bola blízkou priateľkou poškodenej. Poškodená sa o obžalovaného staralaviac ako intenzívne. Raz jej otec obžalovaného tohto doniesol s tým, že tam už zostáva. Nahrádzala
mu mamu a boli na seba veľmi naviazaní. Raz jej poškodená volala, že nech prídu, že s obžalovaným
je zle, ale následne im hovorila, aby to nechali tak. Až neskôr jej povedala, že sa veľmi pohádali kvôli

mame obžalovaného. Bolo to v čase, keď sa obžalovaný od notárky dozvedel, čo sa vlastne stalo s jeho
mamou. Podľa jej názoru to mali obžalovanému povedať už keď išiel do školy. V rodine bola téma matky
obžalovaného tabu. Jeho otec zakázal, aby sa o tom hovorilo. To, že sa obžalovaný dozvedel, ako jeho
mam zomrela, bolo spúšťačom problémov. Ona sa bála, kto sa o ňu postará. Vedela, že vzťah medzi
obžalovaným a jeho otcom nebude nikdy dobrý a mala obavu o obžalovaného, ako skončí, nakoľko nič

nemal. Preto mu darovala dom na I.. Poškodená jej raz hovorila, že bola za to, aby obžalovaný išiel
bývať na X., ale on tam nechcel ísť. Sama sa na to obžalovaného pýtala a on jej odpovedal, že otec
ho vyhodil z R.D.B. D. tak sa bojí, aby ho nevyhodil aj z bytu na X.. Taktiež jej povedal, že dom na
I. je ochotný vrátiť, ako na neho bude prepísaný byt na X.. Poškodená jej aj hovorila, že obžalovaný
necháva v dome svietiť, necháva neporiadok a v noci nie je doma, ale boli to čisto generačné problémy,
nič iné. Priamo od poškodenej vedela, že uvažovali s obžalovaným o predaji domu na Riazanskej ulici

a kúpili by si 2 - 3 byty v nejakej novostavbe. V dvoch by bývali a jeden by prenajímali. Vedela o tom, že
obžalovaný raz vyniesol nejaký nábytok na Matičnú, že jej vzal nejaké šuflíky s dokumentmi, ale potom
ich vrátil. Mali v nich byť aj nejaké výstrižky o smrti mamy obžalovaného. Jeho otec vzal od poškodenej
nejaké obrazy, aby ich nezobrali nejakí cudzí ľudia - realiťáci. O rozbíjaní veci v dome obžalovaným
vedomosť nemala. Spomínala jej nejaké obavy z obžalovaného, ale podľa nej to bol prevzatý názor od

otca obžalovaného. Ona sama si podľa svedkyne nemyslela, že by jej mohol ublížiť. Sama hovorila, že
aj keď sa pohádajú, tak sa jej vždy príde ospravedlniť. Keď sa otec obžalovaného dozvedel, že dom
na Riazanskej poškodená darovala obžalovanému, tak odpadol u nej doma. Nesúhlasil s tým a žiadal,
aby chcela dom naspäť, lebo on je prvodedič. Poškodená tak pýtala ten dom naspäť. Podľa svedkyne,
obžalovaný sa skutku dopustil preto, že mu poškodená musela udrieť na nejaké citlivé miesto, niečo čo

sa ho dotklo a on konal v afekte. Bol veľmi precitlivený na tému svojej matky. Určite ju nechcel obrať o
dom na Riazanskej. Predaj domu bol ich spoločný nápad.

Zo znaleckého posudku číslo 67/2015 a 37/2015 vo veci prehliadky a pitvy mŕtvoly I.. R.I. K.
vypracovaného MUDr. Romanom Kurucom a MUDr. Ľubomírom Mikulášom, znalcami z odboru:

Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) v časti
významnej aj pre ... výroku o treste, vyplýva, že dusenie pri neprerušovanom prekrytí dýchacích otvorov
(nosa a úst) so zamedzením dýchania a prívodu kyslíka do organizmu trvá približne 5 - 7 minút
(v závislosti od intenzity dusenia, zdravotného stavu, veku a telesnej zdatnosti poškodenej osoby).
Pri neprerušovanom dusení dochádza približne po 5 minútach k nezvratnému poškodeniu mozgu,

najmä buniek sivej hmoty mozgu a tým ku smrti poškodenej osoby. Ak je dusenie prerušované (napr.
zmenou tlaku dlane či prstov alebo možnosťou nádychu poškodenej osoby pri uvoľnení tlaku ruky),
proces dusenia poškodenej osoby môže trvať aj dlhšiu dobu. Bezprostrednou príčinou smrti I.. R.I.
K. bolo zadusenie v dôsledku prekrytia dýchacích otvorov, ku ktorému došlo konaním inej osoby. K
smrti poškodenej došlo dňa 26.04.2015, s najväčšou pravdepodobnosťou v čase medzi 13:00 - 14:00

hodinou. Na základe pitevného nálezu možno skonštatovať, že prekrytie dýchacích otvorov - nosa
a úst RND. R. K., ktoré viedlo zadusením ku smrti poškodenej, bolo spôsobené rukou alebo rukami
útočníka - t. j. dlaňou a prstami otvorenej ruky či oboch rúk. Pitevný nález nie je v rozpore s vyšetrenými
okolnosťami a výpoveďou obvineného. I.. R. K. mohla byť zadusená spôsobom, ako vo výpovediach
a pri previerke na mieste opísal obvinený, t. j. že ju v stoji vo vzájomnej čelnej polohe najskôr chytil

na tvári za ústa - dal jej ruku na ústa, potom prešiel za jej chrbát, zozadu ju chytil silnejšie za ústa,
pričom jej pritlačil obidve dlane na ústa a držal jej aj nos. Smrť I.. R. K. je v príčinnej súvislosti so
zadusením spôsobeným mechanizmom prekrytia dýchacích otvorov - nosa a úst konaním inej osoby.
Smrti I.. R. K.D.U. bolo možné zabrániť iba v prípade včasného prerušenia dýchacích ciest, keď ešte
nedošlo k nezvratnému poškodeniu mozgových buniek a následným poskytnutím adekvátnej pomoci.

Po nástupe nezvratných zmien v mozgu následkom nedostatočného okysličovania krvi pri dusení už
smrti menovanej nebolo možné zabrániť ani odbornou lekárskou pomocou. Z výsledkov toxikologicko-
chemického vyšetrenia vyplýva, že I.. R. K. nebola v čase smrti ovplyvnená alkoholom ani žiadnymi inými
toxikologicky významnými cudzorodými látkami (liečivá, psychotropné a omamné látky), ktoré by mohli
ovplyvniť jej konanie, myslenie, alebo ktoré by sa spolupodieľali na jej smrti (to vyplýva aj zo znaleckého

posudku č. 30/2015 vo veci toxikologicko-chemickej analýzy biologických materiálov odobratých pri pitve
mŕtvoly I.. R. K., vypracovaného Ing. Alexandrom Kovácsom, PhD., znalcom z odboru: Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie: Toxikológia, na ktoré znalci v tomto znaleckom posudku poukázali). Prehliadkou,pitvou a mikroskopickým histologickým vyšetrením neboli zistené žiadne chorobní zmeny, ktoré by boli
v príčinnej súvislosti so smrťou poškodenej.

Zo znaleckého posudku č. 77/2015 a č. 63/2015 (skúmanie duševného stavu obžalovaného)
vypracovaného MUDr. Denisou Mészárosovou a MUDr. Ľubomírou Izákovou, PhD., znalcami z odboru:
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria, vyplýva, že u obžalovaného neboli v súčasnosti a
ani v minulosti identifikované príznaky duševnej choroby v užšom zmysle, t. j. psychózy, primárnej
afektívnej poruchy (endogénnej poruchy nálady), alebo závažnejšieho organického poškodenia mozgu.

V čase spáchania skutku boli ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného plne zachované.
Obžalovaný vedel v čase spáchania skutku rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania a
taktiež vedel v čase jeho spáchania svoje konanie ovládať. Obžalovaný je schopný chápať zmysel
trestného konania. Klinickým vyšetrením znalkyne nezistili u obžalovaného známky závislosti od
alkoholu, iných omamných či psychotropných látok, Užívanie marihuany hodnotia ako rekreačné
škodlivé užívanie. Príznaky rozvinutej závislosti znalkyne nezistili. Znalkyne tiež uviedli, že pobyt

obžalovaného z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný a vzhľadom na svoje
zistenia nenavrhovali nariadiť obžalovanému ochranné liečenie. Intelekt obžalovaného hodnotili
orientačne v hornom pásme populačného priemeru. Pri forenznom rozbore v rámci posudkovej časti
znalkyne konštatovali, že osobnosť obžalovaného hodnotia ako nezrelú, emočne instabilnú, neuroticky
štruktúrovanú, introvertnú, nedostatočne integrovanú, instabilnú v prežívaní, čo je jednoznačne situačne

podmienené. V sociálnych kontaktoch je prítomná neistota. Motív trestného činu nebol patologický
(chorobne podmienený). Vplyv mal ekonomický a sociálny tlak podmienený konfliktom so starou ammou
a otcom obžalovaného., meniaci sa , nejednoznačný postoj starej mamy k nemu a jeho správaniu.
Ako dôležité sa javia aj ťažkosti so spracovaním spôsobu matkinej smrti a moment prekvapenia zo
zistení o okolnostiach úmrtia matky, rozchod s priateľkou krátko pred činom a z neho vyplývajúca strata

zázemia a podpory ako aj uľpievavá snaha prevládnuť nad otcom. Samtoný čin znalkyne hodnotili ako
skratovú reakciu bez vopred premysleného a plánovaného motívu, konanie bolo v afekte, ktorý však
jednoznačne z psychiatrického hľadiska nebol patologicky podmienený. Konanie počas skutku bolo
impulzívne podmienené, ale ucelené, bezprostredne po uvedomení si, že obeť nežije, bola prítomná
snaha uhladiť stopy svedčiace o spáchaní trestného činu.

Zo znaleckého psychologického posudku č. 56/2015 vypracovaného RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým,
PhD., znalcom z odboru: Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality
vyplýva, že osobnosť obžalovaného je možné súhrnne charakterizovať ako nezrelú s akcentáciou
rysov emočnej nestability a impulzivity na úrovni myslenia i konania. U obžalovaného bola zistená

nízka kapacita pre zvládanie emočnej záťaže, ktorej je vystavený v dôsledku vonkajších faktorov,
ako aj vplyvu frustrácie. Tá vedie k hromadeniu napätia a následne k zhoršeniu produktov myslenia
spojených s rozhodovaním a kontrolou konania. Osobnosť nevykazuje znaky svedčiace pre antisociálnu
poruchu osobnosti, jeho hodnotový systém nie je v zásadnom rozpore s väčšinovým. Nezrelé
zameranie nauspokojovanievlastnýchpotriebsabsenciouprimeraného(zrelého)odkladuaočakávanie

uspokojovania vlastných nárokov zo strany sociálneho okolia sú destabilizujúcimi prvkami. Obzvlášť
pokiaľ ide o osoby ktoré sú považované za nositeľa stability, istoty, ktorá je v kontexte vyšetrenia pre
obvineného významná. Za takéto osoby je možné považovať tak obeť, ako aj priateľku vyšetreného.
Znalec vo svojom znaleckom posudku tiež uviedol, že za primárny motív v kontexte prípadného
úmyselného konania smerujúceho k homicídiu považuje ambivalentný (rozporný a premenlivý), v

poslednom čase v dôsledku zmeny postoja poškodenej nebohej starej mamy obžalovaného, negatívny
vzťah medzi páchateľom a obeťou. Rozhodujúcim sa stal konflikt, v ktorom vyvrcholilo napätie medzi
babkou a vnukom, pričom nie je možné z psychologického hľadiska posúdiť s určitosťou, či išlo o akt
plánovaný. Významná a nepopierateľná je však afektívna zložka skutku. Takto chápané konanie vedúce
k zaduseniu poškodenej by bolo v kontexte straty, resp. náhleho významného oslabenia kontrolných

mechanizmov, ktorá je psychologicky predpokladateľná. Za významné považuje konfrontáciu postojov
babky k jeho matke, ktorá sa o nej v čase tesne pred skutkom mala „vyjadrovať nepekne“. Po
odznení afektu dochádza k obnoveniu stavu kognitívnych a regulačných mechanizmov. Agresivitu
nepovažuje za vlastnú osobnosti vyšetreného. Nebola zistená zvýraznená agresivita, ktorá by bola v
kontexte poruchy osobnosti. Nenašli sa znaky pre predispozičnú agresivitu. U vyšetreného sa agresívne

konanie javí byť reaktívneho charakteru, proaktívna zložka agresivity je nízka. Obžalovaný disponuje
všetkými psychologickými predpokladmi, stavom poznávacích funkcií, aby bol schopný správne vnímať
a reprodukovať udalosti a okolnosti prípadu pre ktorý je tresne stíhaný. Vo vzťahu k možnostiam
resocializácie sa znalec vyjadril v tom zmysle, že prognóza v tomto smere je pozitívna (doterajšiabeztrestnosť, sociálna adaptovanosť, absencia znakov pre poruchu osobnosti, primeraný intelekt a stav
poznávacích funkcií, stav vzdelania) a pravdepodobnosť recidívy pri afektívnom charaktere skutku je
nízka.

Pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že v tomto prípade je významná pre
spáchanie toho skutku nie rozumová zložka, ale afektívna, čiže citová zložka. To znamená, že došlo k
takej destabilizácii kontrolných mechanizmov v dôsledku náboru silných emócii, že prirodzené agresívne
impulzy (ktoré nosíme každý v sebe vo vyššej alebo nižšej miere) dostali voľný priebeh a boli potlačené

racionálne mechanizmy. V prípade obžalovaného emócie odblokovali rozum a jeho konanie bolo riadené
len emóciami. Ohľadne možného spustenia takéhoto afektívneho stavu na základe nejakej banálnej
udalosti znalec uviedol, že to je dané kapacitou pre zvládanie stresu, pričom u obžalovaného je zrejmá
zvýšená úzkosť, čo ho značne udržiava v rizikovom stave. Bola zistená aj predispozícia k tomu, že v
prípade destabilizácie je tu malá pravdepodobnosť zapracovania rozumových zložiek. V tomto smere
znalec poukázal na zistenú nezrelosť obžalovaného, ktorá ešte nie je stabilná, ale je to stav, ktorý sa

bude vyvíjať a preto videl prognózu optimisticky. Znalec tiež uviedol, že človek je v zásade určený okrem
genetického materiálu, ktorý zdedil, aj prostredím, v ktorom vyrastal. A pokiaľ sa malé dieťa zdržiava
prevažne v stabilnom domácom prostredí (bez hodnotenia z toho hľadiska, či je dobré, alebo zlé), tak je
významne formované tým domácim prostredím. Veci, ktoré sa udejú vo veku 3, 4, 5 rokov, sú zásadným
spôsobom formujúce. Informácie z detstva tak sú veľmi významné.

Súd vykonal vo veci aj rozsiahle dokazovanie čítaním listinných dôkazov vrátane tých, na ktoré sa
odvolával poškodený vo svojich výpovediach a ktoré boli do spisového materiálu doložené aj svedkom
J.. J. X..

Na základe takto vykonaného dokazovania a po tom, čo súd jednotlivé dôkazy hodnotil jednotlivo, ako aj
v ich súhrne, riadiac sa vnútorným presvedčením založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu (§ 2 odsek 12 Trestného poriadku) dospel súd k záveru, že obžalovaný spáchal trestný čin -
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/ Trestného zákona v tzv. afekte, impulzívne reagujúc na slová

a správanie poškodenej, ktoré v ňom uvedený stav vyvolali. Takéto konanie a stav obžalovaného pritom
bolo dôsledkom dlhšie trvajúceho a zhoršujúceho sa psychického rozpoloženia vytvárajúceho v ňom
narastajúce napätie, ktoré pri zistenej nízkej kvalite zvládania emočnej záťaže viedlo u obžalovaného
k zhoršeniu kontrolných mechanizmov v súvislosti s jeho konaním v čase spáchania činu. Tento záver
sa pritom v plnej miere opiera nielen o výsledky znaleckého dokazovania premietnuté v znaleckom

psychiatrickom a psychologickom posudku, ale je podopretý aj so zisteným spôsobom vykonania činu
a korešponduje aj so skutočnosťami, ktoré vyplynuli z výsluchu svedkov, o ktorých vierohodnosti nemal
súd dôvod pochybovať.

Súd mal za preukázané, že na zmenu v celkovom správaní obžalovaného mali zásadný vplyv informácie

o okolnostiach smrti svojej matky a o dedičstve, ktoré mal po nej nadobudnúť, ktoré sa obžalovaný
dozvedel v čase, keď žil so svojom priateľkou S. T.. Tieto významným spôsobom prispeli k ešte
výraznejšiemu zhoršeniu vzťahov, ktoré mal obžalovaný so svojím otcom a ktoré sa premietli aj do snahy
obžalovaného uspokojiť svoje majetkové nároky voči nemu, bez ohľadu na ich opodstatnenosť. Ako
vyplýva z vykonaných dôkazov, poškodená stála v strede tohto konfliktu medzi obžalovaným a jeho

otcom - poškodeným R.. Y. K.. Vzhľadom na jej vzťah k osobe obžalovaného a jeho otca, bol jej postoj v
rámci ich konfliktného vzťahu nejednoznačný, čo potvrdili viacerí vo veci vypovedajúci svedkovia. To sa
prejavilo dvojznačným správaním sa poškodenej voči obžalovanému, v rámci ktorého mu z dôvodu obáv
o jeho budúcnosť darovacou zmluvou darovala nehnuteľnosť - dom na Riazanskej ulici č. 61 v Bratislave,
vzápätíhožiadalavrátiť,odtohtozámeruneskôrupustila,následnesavšakopätovnedomáhalavrátenia

daru.

V súvislosti s vrátením daru a právnymi úkonmi s tým spojenými boli vykonané aj tie listinné dôkazy
(napr. Prehlásenie o právne významných skutočnostiach zo dňa 16.01.2016, Prehlásenie poškodenej
zo dňa 24.02.2015, Záznam zo dňa 20.04.2015 podpísaný nebohou poškodenou a iné), v ktorých

mala poškodená poukazovať na správanie sa obžalovaného a ktorých obsahom sú aj jej obavy o
život a zdravie odôvodnené strachom z obžalovaného. V zhode s obsahom týchto listinných dôkazov
sa vyjadril aj svedok JUDr. J. X., ktorý vypovedal o tom, čo mu poškodená pri ich stretnutiach sama
hovorila. Tieto listinné dôkazy, ako aj výpoveď menovaného svedka je však potrebné hodnotiť v kontextevýpovedí svedkov R.. S. B.Ľ.T., K. R., R.. E. E., D. D. S. T. D. R.. S.. R. T., a to predovšetkým ohľadne
skutočností, ktoré mala poškodená údajne uviesť na adresu obžalovaného a na ktoré sa odvolával
poškodený R.. Y. K. vo svojich tvrdeniach. Podľa názoru súdu, vyššie spomenuté vyjadrenia poškodenej

v listinnej forme a ani výpoveď svedka J.. J. X. nemajú takmer žiadnu výpovednú hodnotu o skutočnom
postoji a správaní sa obžalovaného k poškodenej. S prihliadnutím na výpovede menovaných svedkov
možno odôvodnene usudzovať na to, že tieto vyjadrenia boli skutočne dôsledkom vplyvu a nátlaku
poškodeného (otca obžalovaného) na poškodenú, využívajúc niektoré informácie priamo od nej, ktoré
však boli interpretované v rozpore so skutočným stavom veci a ktorých cieľom bolo podložiť návrh na

konanie vo veci vrátenia daru. R.. S. B., blízka priateľka poškodenej, výslovne uviedla, že poškodená
sa opätovne domáhala vrátenia daru preto, lebo ju presvedčil otec obžalovaného (poškodený R.. Y.
K.). Tento za ňou často chodil a chcel od nej, aby všeličo popodpisovala. Ona podpísala všetko, čo
chcel, aby mala od všetkého svätý pokoj. Svedkyňa K. R.I.K., priateľka poškodenej, sa vyjadrila v tom
smere,žeotecobžalovanéhonesúhlasilsdarovanímpredmetnejnehnuteľnostiažiadal,abychceladom
naspäť, lebo on je prvodedič. Poškodená tak pýtala ten dom naspäť. Svedkyňa R.. E. E.N.R. taktiež vo

svojej výpovedi uviedla, že poškodená nebola pevná vo svojich postojoch. Na jednej strane si nechcela
rozhádať svojho syna, na strane druhej mala vzťah k obžalovanému, ktorý už nemal nikoho. Svedkyňa
v tejto súvislosti uviedla, že presne vedela, s kým poškodená trávila čas. Keď bola so svojím synom,
tak preberala jeho rétoriku a keď bola s obžalovaným, tak hovorila zase inak. S týmito výpoveďami sú
v súlade aj výpovede svedkov S. T. D. R.. S.. R. T., ktoré vo vzájomnej spätosti a v celosti dokresľujú

skutočný vzťah medzi obžalovaným a poškodenou, ako aj vzťah medzi obžalovaným a jeho otcom -
poškodeným R.. Y. K.. Vo svojich výpovediach uviedli aj ďalšie skutočnosti (uvedené na inom mieste
odôvodnenia tohto rozsudku) svedčiace o účelovosti a tendenčnosti výpovede poškodeného, ktorá sa
vo viacerých smeroch ukázala ako nepravdivá, prípadne hrubo skresľujúca skutočnosti významné pre
rozhodnutie súdu o treste. To prirodzene možno vnímať tiež v tom kontexte, že konaním obžalovaného

došlo k smrti jeho matky, ako aj z toho hľadiska, že medzi ním a obžalovaným bol dlhodobo vysoko
konfliktný vzťah. V tomto smere možno tiež poukázať na to, že poškodený sa v sms správe adresovanej
svedkyni R.. E. E.N.K. mal vyjadriť v tom zmysle, že dúfa, že obžalovaný dostane doživotie a že ho v
base niekto zabije.
Taktiež bolo preukázané, že poškodená navštevovala svedka J.. J. X. v súvislosti so zastupovaním

jej osoby v právnej veci vrátenia daru v sprievode osoby poškodeného, čo podporuje vyjadrenia už
uvedených svedkov, že eminentný záujem na vrátení daru mal predovšetkým otec obžalovaného a aj
z tohto hľadiska možno nazerať aj na výpoveď svedka J.. J. X.K.A.. To, že to bol práve poškodený,
ktorý vyvíjal snahu o vrátenie daru poškodenej, vyplýva aj z výpovede svedka J.. Q., ktorý sa vyjadril
k takmer dosiahnutej dohode medzi obžalovaným a poškodeným (nie poškodenou) v tom zmysle, že

okrem iného sa obe strany dohodli, že na babku bude prevedený naspäť dom na Riazanskej. Rovnako
trestné oznámenie (uznesením vyšetrovateľa PZ bola vec odmietnutá) na obžalovaného Y. K. v inej
trestnej veci pre pokus podvodu, týkajúce sa údajnej snahy obžalovaného pripraviť poškodenú o dom,
podávala nie sama poškodená, ale otec obžalovaného. Aj to nasvedčuje tomu, že vyjadrenia poškodenej
na adresu obžalovaného boli skôr názory prebraté od poškodeného, než jej vlastné.

Zo žiadnej z výpovedí svedkov s výnimkou svedka - poškodeného a svedkyne T.N.R. K. (manželky
poškodeného) nebola zistená taká skutočnosť, ktorá by poukazovala na negatívny a násilnícky vzťah
obžalovaného vo vzťahu k poškodenej, ako sa to snažili prezentovať títo dvaja svedkovia. Žiadne
vyhrážky voči poškodenej, ani agresívne správanie sa obžalovaného priamo voči nej neboli preukázané.

Isté agresívne prejavy a návaly zlosti u obžalovaného boli vysvetlené a náležite zdôvodnené osobami,
ktoré správanie obžalovaného v poslednej dobe poznali oveľa lepšie, ako jeho otec, svedkyňa T. K.,
prípadne svedkovia J.. R. I. D. J.. E. Q.. Tieto prejavy pritom možno spájať s postojom obžalovaného
k jeho otcovi - poškodenému v súvislosti s otázkami majetkovej povahy po tom, čo sa dozvedel o
okolnostiach úmrtia svojej matky a dedičstve po nej. Nebolo preukázané, že by takáto agresia bola

smerovaná priamo voči poškodenej, prípadne inej konkrétnej osobe, ale táto sa prejavovala len na
veciach. Zo žiadneho zadokumentovaného správania sa obžalovaného voči poškodenej nevyplýva taká
okolnosť, ktorú by v súvislosti s ukladaním trestu bolo možné hodnotiť vo vzťahu k spáchaniu skutku
v neprospech obžalovaného. V neposlednom rade je možné poukázať na to, že ak by sa poškodená
skutočne obávala o svoj život a zdravie tak, ako to prezentoval poškodený, bolo by odôvodnené z jeho

stranyakojejsynaočakávaťprimeranéopatreniavsnahezabrániťtakejtoobave,resp.hrozbe,obzvlášť,
ak by mal obavu zo zneužívania návykových látok obžalovaným. K žiadnemu takémuto konaniu
poškodený nepristúpil, pričom za takéto by asi ťažko bolo možné považovať iba to, že poškodená bude
nosiť mobil zavesený na krku. Paradoxne v tomto kontexte potom vyznieva vyjadrenie svedkyne T. K.,ktorá vo svojej výpovedi uvádza, že poškodená sa o život nebála, ale obávala sa napadnutia v amoku.
Podľa vyjadrenia tejto svedkyne však sama poškodenej vnukla určitú obavu o svoj život, keď sa podľa jej
vlastných slov mala poškodenej opýtať, či sa nebojí, že ju raz zabije, že ju raz zhodí zo schodov, na čo

poškodená zostala zarazená a nereagovala na to. Výpoveď tejto svedkyne je okrem toho popretkávaná
takými skutočnosťami, ktoré jej výpoveď devalvujú v celom rozsahu a súd nepovažuje za potrebné sa
výpoveďou tejto svedkyne zaoberať nad rámec konštatovania, že ide o výpoveď podmienenú vzťahom
k osobe poškodeného a ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Za jednoznačne vyvrátené treba považovať aj tvrdenie poškodeného, v zmysle ktorého sa mal
obžalovaný snažiť predať dom na Riazanskej ul. č. 61 v Bratislave bez vedomia poškodenej, ktorú chcel
následne vyhodiť na ulicu. Z výpovedí svedkov R. X., I.. K. R.D.X. a najmä P. D. je zrejmé, že sama
poškodená uvažovala o predaji domu a o tomto sa s obžalovaným aj rozprávala. Z výpovede naposledy
menovaného svedka nepochybne vyplýva, že obžalovaný nekonal bez vedomia poškodenej, pričom
táto iba nechcela, aby k predaju domu došlo pred vyriešením rodinných záležitostí. Tomu zodpovedajú

aj závery vyšetrovateľa, na základe ktorých uznesením zo dňa 02.07.2014, ČVS: KRP-261/VYS-2-
BA-2014 Ga odmietol vec podozrenia z pokusu obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 14 odsek
1, § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona (na základe trestného oznámenia R.. Y.
K.), ktorého sa mal dopustiť Y. K. v súvislosti s predajom uvedenej nehnuteľnosti. V odôvodnení tohto
uznesenia sa konštatuje, že I.. R. K. spolu s vnukom Y. K. opakovane viedli rozhovory ohľadne predaja

domu ako aj plánov ohľadne ďalšieho bývania, pričom túto skutočnosť potvrdila aj J.. X. a rovnako
pracovník RK HARRYS P. D. potvrdil záujem p. K.D.U. predať predmetný dom a zakúpiť si samostatné
byty. Taktiež nebol preukázaný úmysel Y. K., že by chcel niekoho úmyselne uviesť do omylu v otázke
zrušenia vecného bremena a túto skutočnosť ani pred nikým netajil.

S poukazom na uvedené je možné výpoveď poškodeného považovať za absolútne nevierohodnú,
poznamenanú dlhodobo konfliktným, až nenávistným (vzájomným) vzťahom s obžalovaným.

Vo vzťahu k výpovedi svedka J.. R. I. je potrebné poukázať na to, že táto výpoveď sa týka iba spávania
sa obžalovaného k svojmu otcovi z hľadiska jeho majetkových požiadaviek, pričom nevypovedá nič

o vzťahu obžalovaného k poškodenej I.. R. K. (s výnimkou informácií, ktoré mal svedok od otca
obžalovaného). Avšak aj ohľadne výpovede tohto svedka možno mať isté pochybnosti, nakoľko
skutočnosti ním uvádzané narážajú na obsah výpovede svedka J.. E. Q., a nemajú ani oporu v návrhu
dohody medzi obžalovaným a poškodeným. Pritom iní svedkovia poukázali na to, že obžalovaný svoje
majetkové nároky zakladal výlučne na právach, ktoré mu vyplynuli z dedičstva po svojej nebohej matke.

V tomto smere nie je súdu zrejmé, ako malo poškodeným predložené Osvedčenie o dedičstve po D.
K. (matke obžalovaného) sp. zn. 22D 265/97, D not 106/97, vyvrátiť obhajobné tvrdenia obžalovaného
podopreté výpoveďami viacerých svedkov. Z jeho obsahu je zrejmé, že hodnota dedičstva nebola
zanedbateľná, pričom do dedičstva, ktoré mal nadobudnúť obžalovaný, patrili aj veci, ktoré pre neho
mohli mať aj inú než majetkovú hodnotu. Podľa názoru súdu, predložené osvedčenie naopak podporuje

obžalovaným uvádzané skutočnosti.

Pokiaľ teda ide o hodnotenie dôkazov súd uzatvára, že obhajoba obžalovaného bola plne podopretá
výpoveďami svedkov R. X., S. T., R.. S.. R. T., R.. E. E., R.. S. B.T., P. D. D. K. R.N.L., ktorých
výpovede boli presvedčivé a vo vzťahu ku ktorým nebola zistená žiadna taká skutočnosť, pre ktorú

by mal súd dôvod o nich pochybovať. Skutočnosť, že svedkovia S. T. D. R.. S.. R. T. sú osobami s
kladným vzťahom k obžalovanému, sama osebe ešte neznamená, že by ich výpovede boli tendenčné,
vedené snahou obžalovanému bezdôvodne prilepšiť. Ich výpovede totiž korešpondujú s výpoveďami
ostatných menovaných svedkov, ktorí nemali žiaden relevantný dôvod uvádzať okolnosti v rozpore so
skutočnosťou. Pokiaľ teda súd považuje ich výpovede za hodnoverné, možno to isté povedať aj o

výpovediach uvedených dvoch svedkov.

Všetky tieto výpovede spolu s výsledkami znaleckého dokazovania tvoria logickú, vzájomne sa
doplňujúcu a na seba nadväzujúcu skupinu dôkazov, ktorá odôvodňuje už vyššie uvedený záver, že
obžalovaný sa skutku dopustil v afekte po predchádzajúcej hádke s poškodenou, na konci ktorej

sa poškodená nevhodne vyjadrila na adresu jeho nebohej matky. To podporuje nielen vyjadrenie
svedkyne R.. E. E., ktorá uviedla, že poškodená sa už v minulosti nevhodne vyjadrila na adresu matky
obžalovaného,aleajsamotnýspôsobvykonaniačinu,t.j.pritlačenierukynaústapoškodenejanásledne
jej obídenie a prekrytie dýchacích otvorov - nosa aj úst zozadu oboma rukami. Práve takýto spôsobkonania logicky zodpovedá uvedenému záveru. Za nezanedbateľnú je pritom potrebné považovať aj tú
okolnosť, že tesne pred skutkom sa s obžalovaným rozišla priateľka.

Uvedený stav obžalovaného bol pritom vyvrcholením jeho psychického rozpoloženia, primárne
vychádzajúceho a podmieneného získaním informácií o okolnostiach úmrtia svojej matky a o dedičstve,
ktoré mal nadobudnúť, nie tým, že poškodená sa domáhala vrátenia daru. Na tento mal nepochybne
vplyv aj následne zhoršujúci sa vzťah s otcom obžalovaného, ku ktorému v značnej miere prispel sám
obžalovaný práve na základe toho, čo sa o dozvedel v súvislosti s úmrtím svojej matky. K tomu potom

pristúpil aj nejednoznačný postoj poškodenej, ktorá sa ocitla v strede tohto konfliktu. Psychický stav
obžalovaného a jeho správanie v poslednom období pred skutkom je potrebné vnímať aj v kontexte
vývoja jeho osobnosti už od detstva. Ako vyplýva z vyjadrenia viacerých svedkov (predovšetkým
svedkyneR..E.D.V.E. -psychologičky),obžalovanývyrastalvprostredí,kdebolatémamatkytabuakde
mu ju istým spôsobom nahrádzala práve poškodená, s ktorou mal obžalovaný inak veľmi dobrý vzťah.
Práve ju mal obžalovaný považovať za posledného člena rodiny, ktorý mu zostal a preto ambivalentné

správanie poškodenej len umocňovalo v obžalovanom napätie.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru súdu sami osebe svedčia pre záver o takých
okolnostiach prípadu, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestnej sadzby pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby (ktorá v konkrétne trestnej veci predstavovala 20 rokov až 25 rokov

alebo trest odňatia slobody na doživotie) za použitia zmierňujúceho ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3
písmeno b/ Trestného zákona. Takýto postup v tomto konkrétnom prípade je určovaný aj požiadavkou
na dosiahnutie účelu trestu uvedeného v § 34 odsek 1 Trestného zákona, za súčasného rešpektovania
relevantných zásad pre ukladanie trestu upravených v § 34 odsek 4 Trestného zákona.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na existujúcu judikatúru (napr. R 21/1970, V 11/1981), v zmysle ktorej

súčasná existencia viacerých poľahčujúcich okolností (pri súčasnej neexistencii žiadnej priťažujúcej
okolnosti) vo svojom súhrne môžu nadobudnúť taký význam, že ich je v súhrne možné posúdiť ako
výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 40 odsek 1 Trestného zákona (v danom prípade § 39 odsek 1
Trestného zákona). Túto judikatúru možno v plnej miere akceptovať aj v predmetnej trestnej veci. Súd
totiž u obžalovaného zistil tri poľahčujúce okolnosti, konkrétne poľahčujúcu okolnosť podľa 36 písmeno

j/ Trestného zákona, t. j. že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, teda že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného
činu a tento aj úprimne oľutoval, ako aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona
spočívajúcu v napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, čo vyplýva z

odpisu registra trestov obžalovaného a nedopustil sa žiadneho takého konania, pre ktoré by bolo možné
usudzovať na to, že neviedol riadny život. Je taktiež nepochybné, že spáchanie skutku obžalovaný
priznal už v rámci svojho prvého výsluchu a svoju
vinu uznal aj v konaní pred súdom v rámci vyhlásenia podľa § 257 odsek 1 písmeno c/, odsek
4 Trestného poriadku (vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutku). Počas celého konania

obžalovaný prejavoval ľútosť nad spáchaným trestným činom, ktorú z pohľadu súdu bolo možné
bezpochyby považovať za ľútosť úprimnú. Súd mal tiež za preukázané napomáhanie pri objasňovaní
trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní zo strany obžalovaného, nakoľko obžalovaný vo
svojich výpovediach podrobne popísal skutočnosti umožňujúce ustáliť skutok a jeho právnu kvalifikáciu,
tieto plne korešpondujú z previerkou výpovede na mieste a sú podporené aj inými vo veci vykonanými

dôkazmi. Z tohto pohľadu, vychádzajúc aj z vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní v konaní
pred súdom, nepochybne uľahčil prácu orgánom činným v trestnom konaní a súdu a prispel k rýchlemu
postupu vo vyšetrovaní a prejednaní veci pred súdom. Tomuto záveru nebráni ani snaha obžalovaného
zahladiť po sebe stopy o spáchaní trestného činu v rámci jeho konania bezprostredne po čine, ktoré
v kontexte prejednávaného prípadu (v súvislosti s rozhodovaním o treste) nemožno hodnotiť v jeho

neprospech v zmysle zásady, že nikto nie je povinný poskytovať dôkazy proti sebe, t. j. svedčiace o
spáchanítrestnéhočinuzjehostrany.Pokiaľksnaheozakrytietrestnéhočinunedošlovrámcinaplnenia
zákonných znakov niektorej inej skutkovej podstaty trestného činu upravenej v osobitnej časti Trestného
zákona, nemožno takéto konanie hodnotiť ani ako priťažujúcu okolnosť, čo nepochybne vyplýva z § 37
písmeno c/ Trestného zákona.

Keďže súd nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť, bolo možné súhrn vyššie uvedených
poľahčujúcich okolností hodnotiť v zmysle uvedenej judikatúry spôsobom odôvodňujúcim aplikáciu § 39
odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona. V súvislosti s ustálenými poľahčujúcimi okolnosťami
súd ešte poznamenáva, že obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno a/Trestného zákona, aj keď z vykonaného dokazovania možno dospieť k záveru, že sa trestného činu
dopustil v silnom citovom rozrušení. Takémuto rozrušeniu však podľa názoru súdu chýba prívlastok
„ospravedlniteľné“ , ktorého naplnenie citované ustanovenie explicitne predpokladá.

Na základe vyššie uvedených úvah vzťahujúcich sa k zisteným skutočnostiam považoval súd použitie
trestnej sadzby upravenej v 145 odsek 2 Trestného zákona za neprimerane prísne, nezohľadňujúce
všetky okolnosti prejednávaného prípadu a osobu obžalovaného vrátane možnosti jeho nápravy.
Skutočnosť, že obžalovaný spáchal súdený obzvlášť závažný zločin v afekte, ktorý bol podmienený
postupne zhoršujúcim sa psychickým stavom obžalovaného po tom, čo sa dozvedel o okolnostiach

smrti svojej matky (na ktorý malo nepochybne vplyv aj rodinné zázemie obžalovaného od obdobia
jeho detstva a neskoršie výrazne nepriaznivý vzťah s otcom), ako aj rozchodom s priateľkou a
nakoniec hádkou s poškodenou, súčasná existencia troch poľahčujúcich okolností a neexistencia
žiadnej priťažujúcej okolnosti, tvoria dostatočný podklad pre aplikáciu ustanovenia o mimoriadnom
znížení trestu, a to výrazne pod dolnú hranicu trestnej sadzby predstavujúcej 20 rokov. Súd pritom
vychádzal aj zo záverov psychiatrického a psychologického znaleckého posudku, v rámci ktorého

možno osobnosť obžalovaného hodnotiť ako nie pre spoločnosť nebezpečnú, ktorej prognóza nápravy
je značne priaznivá. Súd zdôrazňuje, že úvahy, ktorými sa spravoval pri ukladaní trestu v nijakom
smere nemajú za cieľ čo aj len čiastočne ospravedlniť spáchanie trestného činu obžalovaným, ale
dôslednezhodnotiťvšetkydokázanéskutočnostivýznamnéprerozhodnutiesúduotreste,atozhľadiska
dosiahnutia účelu trestu, ako aj požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa vyjadrenej v § 1

Trestného poriadku.
Zuvedenýchhľadískpovažovalsúdtrestodňatiaslobodyvovýmere13(trinásť)rokovzaadekvátny,plne
zohľadňujúcivšetkyokolnostiprípadu.Nižšiuvýmerutrestunepovažovalsúdzaopodstatnenúzdôvodu,
že napriek vyššie uvedeným skutočnostiam došlo konaním obžalovaného k mimoriadne závažnému a
nenapraviteľnému následku, ktorým je spôsobenie smrti poškodenej a ku ktorému došlo úmyselným

konaním obžalovaného (aj keď poňatému v afekte). Za významné v tomto smere možno považovať tiež
to,žepoškodenánebolaprimárnezdrojomzmienvjehosprávaní,nebolaosobou,sktoroubolvpriamom
konflikte a podľa vyjadrenia samotného obžalovaného sa poškodená voči nemu stavala negatívne pod
tlakom a vplyvom jeho otca. Pokiaľ to takto obžalovaný sám vnímal, je možné túto okolnosť posudzovať
spôsobom, ktorý neodôvodňuje uloženie trestu v nižšej výmere. Tomu napokon nasvedčuje aj ten fakt,

že obžalovaný o svojich problémoch vedel, bol osobami vo svojom okolí (S. T., S.. R.. R. T., MH.. E. E. a
aj poškodenou) upozorňovaný na potrebu ich riešiť a tieto osoby mu boli ochotné poskytnúť primeranú
podporu. Napriek tomu obžalovaný potrebnú odbornú pomoc nevyhľadal, resp. v nej nepokračoval a
snahu jeho okolia zodpovedajúcim spôsobom nereflektoval, pričom svoje konanie sústredil na riešenie
majetkových otázok v konflikte so svojim otcom. Do uvedeného psychického stavu vyúsťujúcemu až do

času spáchania skutku sa teda dostal čiastočne aj svojím vlastným pričinením.
V prípade obžalovaného, s prihliadnutím na závažnosť trestného činu, sa aj po zohľadnení všetkých
okolností prípadu musí v potrebnej miere uplatniť zásada jednoty prevencie (tak individuálnej, ako aj
generálnej)arepresie.Podľanázorusúdutrest,ktorýbolobžalovanejuložený,jeadekvátny,rešpektujúci
všetky kritéria, ktoré súd musí brať na zreteľ pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Vzhľadom na to, že obžalovanému súd za súdený obzvlášť závažný zločin uložil trest odňatia slobody
nižší ako 15 (pätnásť) rokov, boli splnené formálne podmienky pre jeho zaradenie na výkon trestu do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za analogického použitia § 48 odsek 2 písmeno
a/ Trestného zákona v spojení s § 48 odsek 4 Trestného zákona. S poukazom na už uvedené okolnosti
prípadu a mieru narušenia páchateľa má totiž súd za to, že jeho nápravu možno dosiahnuť aj v ústave

na výkon trestu tohto stupňa stráženia. V tomto smere súd poukazuje na závery psychiatrického a
psychologického znaleckého posudku, ktoré sú uvedené na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku.
Nakoľko súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin,
uložil mu obligatórne aj ochranný dohľad na dobu 2 (dva) roky, ktorú v kontexte prejednávaného a so
zreteľom na osobu obžalovaného možno považovať za dostatočnú.

Vo vzťahu k výroku o náhrade škody súd uvádza, že poškodený uplatnený nárok na náhradu škody vo
výške 50.000,-Eur nijakým spôsobom nepreukázal, nepredložil jediný dôkaz, ktorý by tento nárok a jeho
výšku odôvodňoval. Na tomto základe ho súd v súlade s dikciou § 288 odsek 1 Trestného poriadku so
svojím nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
S prihliadnutím na všetky skutočnosti a právne úvahy uvedené v tomto odôvodnení, súd rozhodol tak,

ako to vyplýva z enunciátu tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného súdu
Bratislava I na Krajský súd v Bratislave. Poškodený môže odvolanie podať iba proti výroku o náhrade

škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.