Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. december 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/427/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111245064
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111245064.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek

senátu JUDr. Katarína Javorčíková a Mgr. Barbora Barteková, v právnej veci navrhovateľa: O. K., I..
XX.XX.XXXX, Z. N. X, E., zastúpený FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO : 35
955 341, konajúcej prostredníctvom JUDr. Daniela Futeja, CSc., konateľa a advokáta, proti odporkyni:
Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša
1, o náhradu škody 36.157,63,- eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave zo dňa 15.12.2014, č.k. 14C/224/2011-455, vo výroku o zamietnutí návrhu a
výroku o trovách konania, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 15.12.2014, č.k.
14C/224/2011-455, v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zo dňa 14. 10. 2014 na podanie
prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol, zamietol aj návrh navrhovateľa o náhradu
škody vo výške 36.157,63 eur a o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na súde

dňa 30.12.2011 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 8.986,73,- eur s prísl. titulom náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporkyne podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zák. č. 514/2003 Z.z."). Dôvodil, že ako člen
družstva vložil peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE
(ďalejlen"Družstvo"),ktorénazákladeverejnejponukymajetkovýchhodnôtvrámciProspektuinvestície
schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej len "NBS") zhromažďovalo peňažné prostriedky od
svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch

a investičných službách (ďalej len "zák. č. 566/2001 Z.z."), a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL
INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "Obchodník s CP"), s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu s názvom
Zmluva o správe portfólia cenných papierov (ďalej len "zmluva"), ktorá bola menená a doplňovaná.
Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade
s Prospektom investície 8%. Obchodník s CP vykonával svoju činnosť na základe povolenia na
poskytovanie investičných služieb NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS toto povolenie, v rámci výkonu
dohľadu, odobrala. Po ukončení svojej činnosti pre Družstvo ku dňu 30.4.2010, obchodník s cennými

papiermi Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky, a
preto Družstvo nedisponovalo prostriedkami na výplatu navrhovateľom zverených prostriedkov, vrátane
ich zhodnotenia. Navrhovateľovi preto konaním Obchodníka s CP, v spojení s jeho činnosťou pre
Družstvo vznikla škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a nevrátenýchfinančných prostriedkov. Podľa navrhovateľa za vznik tejto škody zodpovedá odporkyňa v dôsledku
nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP pri činnosti pre
Družstvo podľa zmluvy, keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s

CP NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu nedostatkov, ani na ich zamedzenie do
budúcnosti, pričom z charakteru zistených porušení musela vedieť, že nedostatky v činnosti Obchodníka
s CP zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom,
ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Za nesprávny považoval navrhovateľ aj ten úradný
postup odporkyne, pri ktorom nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody Družstvu na

majetku, ktorý bol tvorený prostriedkami jeho členov; neupozornila Družstvo na možné riziká spolupráce
s Obchodníkom s CP; zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že tak voči Družstvu,
ako aj voči Obchodníkovi s CP neprijala vhodné opatrenia na zabezpečenie, aby tieto subjekty nemohli
so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, a napokon
odporkyňa nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 zák. č. 566/2001
Z.z. dalo podnet na vyhlásenie Obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila a žiadala ho ako nedôvodný zamietnuť. Mala za to,
že Družstvo ako podnikateľský subjekt vykonávalo činnosť podľa zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len "Obch. zák."), za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý
zároveň riadil činnosť Družstva a rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli zákonom,
stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu. Navrhovateľ musel vedieť,

že s investovaním finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší, príp.
propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001
Z.z.. Úrad pre finančný trh, ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli počnúc od 1.1.2006 na NBS,
schválil dňa 21.3.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z., na základe ktorého
bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt

10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície, ktorý je informačným dokumentom, úrad postupoval
podľa § 127 ods. 4, v spojení s § 125 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z., keď posudzoval najmä jeho
úplnosť, t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., vzájomný súlad
predložených údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom za pravdivosť jednotlivých údajov v ňom uvedených
zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; jeho vyhlásenie

o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé spolu s jeho podpisom
boli zákonnou náležitosťou Prospektu investície podľa §128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.
Prospekt investície neobsahoval aj dotknutú zmluvu, keďže zákonnou náležitosťou Prospektu investície
bol podľa § 128 ods. 1 písm. a), bod 10 zák. č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich
odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných

služieb. Schválenie Prospektu investície teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi Družstvom
a Obchodníkom s CP, keďže jeho schválením nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s CP
zmluvný vzťah. Preto ani prípadné nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo strany Obchodníka s
CP by neviedlo k porušeniu Prospektu investície. Pokiaľ išlo o namietaný nesprávny úradný postup
odporkyňa potvrdila, že vykonávala dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových

hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených zák. č. 566/2001 Z.z, keď kontrolovala
zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127),
aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením

na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ust. § 126
ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z.. Odporkyňa bola až s účinnosťou od 1.6.2010 oprávnená dohliadať nad
tým, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície.
Nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, nakoľko v takom prípade by prekročila zákonom dané a vymedzené kompetencie.

ZosprávpredkladanýchDružstvompritomnevyplývaliinformácieozhoršenejsituáciiDružstva,Družstvo
odporcovi neoznámilo, že Obchodník s CP neoprávnene vyúčtováva odmenu, neplní si povinnosti zo
zmluvy s Družstvom. Zároveň, Družstvo voči činnosti Obchodníka s CP neprejavilo žiadne výhrady
a v tomto smere sa voči nemu nedomáhalo žiadnych nárokov súdnou cestou. Odporkyňa až po 8
rokoch spolupráce obdržala list Družstva zo dňa 15.4.2010, v ktorom ju žiadalo o preskúmanie postupu

Obchodníka s CP a o vykonanie dohľadu na mieste. V období od 20.4.2010 do 06.5.2010 vykonala
dohľad na mieste u Obchodníka s CP a keďže zistila, že neposkytoval Družstvu investičnú službu
riadenie portfólia v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z., vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie, č. T.-XXXX/XXXX
o predbežnom opatrení a Obchodníkovi s CP uložila povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jehoklientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. T.-
XXXX-X/XXXX odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, ktorého
správnosť potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím č. Q.-XXX/XXXX zo dňa 1.3.2011. Pokiaľ išlo o

namietané prieťahy v konaní, odporkyňa mala za to, že samotné Družstvo sťažovalo napredovanie
dohľadu tak, aby odporkyňa mohla zistiť všetky skutočnosti a okolnosti a získať dôkazy potrebné
na prípadné ďalšie konanie. Vzhľadom na výpoveď zmluvy Obchodníkom s CP odporkyňa vyzvala
Družstvo na aktualizáciu Prospektu investície. Družstvo síce žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu
investície podalo, avšak táto ostala neúplná napriek viacnásobnému predlženiu lehoty na odstránenie

nedostatkov. Preto rozhodnutím zo dňa 26.8.2010, č. T.-XXXX/X-X/XXXX odporkyňa konanie o žiadosti
Družstva zastavila. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo
dňa 8.12.2010, č. Q.-XXXX/XXXX. Medzičasom NBS listom zo dňa 27.8.2010, č. T.-XXXXX/XXXX
oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3, v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c)
a h) zák. č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 tohto zákona, keďže Družstvo
nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené neaktualizovalo. Konanie

bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011, č. T.-XXXXX-X/XXXX, ktorým odporkyňa Družstvu
zakázala predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2011. Pri výkone
dohľadu podľa ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z. teda nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy v
konaní a nedopustila sa ani navrhovateľom vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ preto
navrhovateľovi vznikla nejaká majetková ujma v súvislosti s investíciou do Družstva, odporca mal za

to, že je povinný ju objektívne preukázať. Na majetok Družstva bol pritom uznesením Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 11.4.2011, sp. zn. 3K 95/2010, vyhlásený konkurz, a preto pokiaľ navrhovateľ vložil
svoje finančné prostriedky do Družstva, mal si svoj nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia
tejto pohľadávky správcom konkurznej podstaty, domáhať sa určenia popretej pohľadávky incidenčnou
žalobou. Zároveň i samotné Družstvo sa na Okresnom súde Bratislava I domáhalo žalobou smerujúcou

voči odporcovi náhrady škody vo výške 63 163 426,03 eur s prísl. podľa zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá
škoda mala pozostávať i z členských vkladov členov Družstva.
Navrhovateľ v písomnom doplnení k žalobe zo dňa 11.4.2013 uviedol bližšiu špecifikáciu nesprávneho
úradného postupu, ktorý mal spočívať v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do
Prospektu investície, čo malo za následok neplatnosť Prospektu investície a následný oneskorený zákaz

činnosti Družstva; v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v
prerokovaní nedostatkov a v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení
závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči družstvu.
Na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav veci:
Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad") rozhodnutím zo dňa 21.3.2002 schválil Družstvu Prospekt

investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16.04.2003
o schválenie jeho dodatku. Úrad Družstvo v upozornení zo dňa 13.5.2003 oboznámil o splnení
podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4, v spojení s § 122 ods. 7 zák. č. 566/2001
Z.z.. Prílohou žiadosti Družstva bola aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 9.1.2003,
podľa ktorej mal úrad schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé

z družstiev od jeho vzniku za dva roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom
úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti
úrad Družstvo upozornil na to, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov
uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad

činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z.,
ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva.
Dňa 2.6.2008 uzavrelo Družstvo s Obchodníkom s CP Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa
Obchodník s CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so
schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom

klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného
portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných
papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. Obchodník s CP sa
zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8% ročne. Rozhodnutím zo dňa
8.1.2008, č. T. - XXXX/X/XXXX, NBS na základe kontroly vykonanej v r. 2007 uložila Obchodníkovi s CP

pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zák. č. 566/2001
Z.z.. Banková rada NBS v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa
7.5.2008, č. Q.-XXX/XXXX, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS
rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. T.-XXXX-X/XXXX, uložila Obchodníkovi s CP opätovne pokutu, a to vovýške 300.000,- Sk za porušenie ust. § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zák. č.
566/2001 Z.z.. Medzičasom NBS rozhodnutím zo dňa 22.4.2008, č. T.-XXXX-X/XXXX-B., zmenila podľa
§ 59 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb,

udelené rozhodnutím zo dňa 22.4.2003 a povolila okrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa
§ 6 ods. 1 písm. d), v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), a c) zák. č. 566/2001 Z.z., s obmedzením podľa
§ 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb
podľa § 6 ods. 1 a 2, v spojení s § 5 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu.
Po obdržaní výpovede Obchodníka s CP zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.3.2010 Družstvo

požiadalo listom zo dňa 15.4.2010 NBS o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a o výkon dohľadu na
mieste, dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože Obchodník s
CPzabezpečovalpreDružstvoodbytvýrobkov,Družstvomuselopozastaviťprijímanienovýchčlenských
vkladov od existujúcich alebo nových členov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre
vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných
peňažných súm prijatých od svojich členov. Družstvo poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú

zdá sa Obchodník s CP spôsobil Družstvu pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie
dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur. Ďalším listom zo dňa 23.4.2010 žiadalo Družstvo NBS
o zjednanie nápravy v činnosti Obchodníka s CP, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti
voči Družstvu ako subjektu dohliadanému zo strany NBS, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia
finančných prostriedkov jemu zverených do správy. NBS listom zo dňa 30.4.2010 a následne urgenciou

zo dňa 30.6.2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o predloženie
špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste.
V súvislosti s oznámením Družstva zo dňa 10.5.2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za
rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke, NBS upozornila Družstvo listom zo dňa 14.5.2010,
že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zák. č. 566/2001 Z.z., žiadala o

jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola
overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná. Podľa správy
audítora pre predstavenstvo Družstva zo dňa 30.7.2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť
otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v
účtovnej závierke Družstva ku dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne

získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia, ako bola vykázaná v
účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v
účtovnej závierke v reálnej hodnote.
NBS si listom zo dňa 1.6.2010 vyžiadala od Družstva bližšie špecifikované doklady, najmä uzavreté
kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre R.. Y. Č., R.. E. V., H.. na zastupovanie Družstva, ako aj

dokladyofinančnomvysporiadanípodľaZmluvyokúpecennýchpapierovzodňa5.10.2009.NBSvydala
dňa 12.7.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. T.-XXXX/XXXX, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a)
zák.č.747/2004Z.z.odohľadenadfinančnýmtrhomuložilaobchodníkoviscennýmipapiermipovinnosť
zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže
na základe oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia

klientov Obchodníka s CP. Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. T.-XXXX-X/XXXX,NBS podľa § 144 ods.
1 písm. l) zák. č. 566/2001 Z.z. odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných
služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2, v spojení s § 84 ods. 1 písm. b),
§ 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z.. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní
o rozklade Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. Q.-XXX/XXXX.

NBS rozhodnutím zo dňa 26.8.2010, č. T.-XXXX/X-X/XXXX, zastavila konanie začaté na žiadosť
Družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej
lehoty na odstránenie nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť
rozhodnutia potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 7.12.2010, č. Q.-XXXX/XXXX. Uvedeným
rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa 10.5.2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o

schválenie Prospektu investície zo dňa 28.4.2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície,
pričom rozhodnutím zo dňa 10.5.2010, č.k. T.-XXXX/X-X/XXXX, NBS prerušila konanie podľa § 21
ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade. Ďalším rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, č. T.-
XXXXX-X/XXXX, NBS zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) zák. č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ust. §

129 ods. 3, v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zák. č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1, v spojení s §
127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo
tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre ktoré
sa Prospekt investície stal neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stavDružstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej stránke
obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2011. NBS zistiac pri výkone
dohľadu na diaľku niektoré skutočnosti nasvedčujúce tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný

skutok, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu podala dňa 27.7.2010 trestné
oznámenie na Prezídium Policajného zboru, odbor boja proti korupcii Bratislava.
Listom zo dňa 26.4.2007 požiadala NBS v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade, v spojení
s § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z. Družstvo o predloženie všeobecnej informácie o investičnej stratégii
a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje; štruktúry majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 s

rozčlenenímnainvestičnénástroje,peňažnéprostriedkynabankovýchúčtoch,ostatnéaktívaaštruktúry
záväzkov Družstva a zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z
majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým
spôsobom boli obchody vykonávané. Na predmetnú žiadosť reagovalo Družstvo listom zo dňa 9.5.2007,
pričom spolu s listom zo dňa 20.8.2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku
za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 2.6.2008 i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí

polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 8.9.2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008.
Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo dňa 24.8.2007 NBS z predložených údajov o
majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený
podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI HOLDING,
akciováspoločnosť.KeďževzmysleprijatejinvestičnejstratégievProspekteinvestíciebyangažovanosť

voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej
ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť na celkových aktívach predstavovala
91,45%, Družstvo v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby
sa v aktívach Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich
sa v skupine CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila

NBSzosúladiťštruktúruaktívDružstvapodľaschválenéhoProspektuinvestícienajneskôrdo31.12.2007
a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007.
V rámci reakcie splnomocnený zástupca Družstva W.. Y. K. v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že
zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu
investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať

iba finančný nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav
dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť, jej dcérskymi
spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo
listom zo dňa 29.1.2008 informovalo NBS, že počnúc od 1.1.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky
od troch samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré

opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.
Vo vzťahu k Obchodníkovi s CP, súd z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil, že po
obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia zo dňa 8.1.2010 Družstvo vo vyjadrení zo dňa 19.3.2010
upozorňovalo Obchodníka s CP na závažný nesúlad skutočnej finančnej kondície portfólia, ktoré na
základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným výsledkom podľa vyúčtovania

zo dňa 8.1.2010. Listom zo dňa 12.4.2010 Družstvo vyzvalo Obchodníka s CP na predloženie správy
o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010 v súlade so zmluvou
najneskôr do 16.4.2010. Listom zo dňa 16.4.2010 Družstvo oznámilo Obchodníkovi s CP predbežnú
stratuvsume24.764.991eurspôsobenújehokonaním,ktorézároveňpovažovalozazávažnéporušenie
zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne obchodníka s

cennými papiermi vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom
zo dňa 3.5.2010 a opätovne zo dňa 17.5.2010 Družstvo vyzvalo Obchodníka s CP na odovzdanie
dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných
cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva.
Listom zo dňa 18.5.2010 Družstvo vyzvalo Obchodníka s CP na vrátenie neoprávnene vyplatenej

odmeny vo výške 228.954 eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I.
kvartál 2010, nakoľko portfólio Družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú úroveň a
bolo vo výraznej strate.
Z vyjadrenie účastníkov súd zistil, že na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/56/2011,
prebieha konanie v právnej veci navrhovateľa PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE,

proti odporcovi Slovenská republika - NBS, a jeho predmetom je náhrada škody vo výške 63.163.426,03
eur s príslušenstvom spôsobená nesprávnym úradným postupom NBS podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z..
Ten mal spočívať v tom, že zistiac závažné nedostatky v činnosti Obchodníka s CP pri výkone dohľadu
nad jeho činnosťou NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné pre nápravu nedostatkov a ani na ichzamedzenie do budúcna; NBS neurobila potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku
Družstva, najmä ho neupozornila včas na riziká vyplývajúce z činnosti Obchodníka s CP a nezasiahla
včas a účinne voči Obchodníkovi s CP na základe podnetu Družstva zo dňa 15.4.2010, ani nereagovala

na jeho list zo dňa 26.4.2010, ktorým dalo podnet na vyhlásenie Obchodníka s CP za neschopného
plniť svoje záväzky voči klientom, a tak spôsobila, že Obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom
konaní na ujmu Družstva a toto si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok u
garančného fondu investícií, a napokon inými zbytočnými prieťahmi, resp. nečinnosťou NBS spôsobila,
že neprijala vhodné opatrenia (sankcie) na zabezpečenie, aby Obchodník s CP nemohol nakladať

so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky Družstva. Škoda, ktorej úhrady sa
Družstvo domáhalo v sume 63.163.426,03 eur predstavovala skutočnú škodu v sume 26.575.807,88
eur a ušlý zisk v sume 36.587.618,15 eur, z toho skutočná škoda pozostávala zo sumy 19.649.001,52
eur, ktorú Obchodník s CP prijal od Družstva ako klienta a zodpovedala základnému imaniu Družstva,
zo sumy 1.571.920,12 eur ako zhodnotenia 8% p.a. zo sumy 19.649.001,52 eur, zo sumy 4.958.228 eur
ako peňažných prostriedkov zverených Obchodníkovi s CP za predané krátkodobé a dlhodobé zmenky

a zo sumy 396.658,24 eur ako zhodnotenia 8% p.a. zo sumy 4.958.228 eur. Predmetné konanie nie je
právoplatne skončené, pričom rozsudkom vyhláseným na pojednávaní súdu dňa 8.11.2013 súd návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Ďalej súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosťdňa5.5.2011,bolvkonanívedenompodsp.zn.3K95/2010vyhlásenýkonkurznamajetok

Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený W.. W. Y.. Ten podal dňa 24.8.2011 správu
o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov, v ktorej, okrem iného, k podnikateľskej činnosti
Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody
uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere
a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho Obchodníka s CP, ktorý potom nemôže

niesť zodpovednosť, nakoľko on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na
účet Družstva. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť
je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako
stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však
správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu

k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred
konkurzom. Vyjadril, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom
audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia,
nakoľko v takom prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať,
že peniaze do Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Vo

vyjadrení k výzve súdu na predloženie správy o stave konkurzu vedeného pod sp. zn. 3K 95/2010
zo dňa 20.6.2014 správca konkurznej podstaty uviedol, že konkurz prebieha od 19.4.2011, nie je
právoplatne skončený. Do konkurzu bolo prihlásených cca 2.450 pohľadávok približne 2.000 veriteľov,
ktorí si uplatňujú nároky voči úpadcovi v celkovej výške viac ako 32,5 milióna eur. V záujme úpadcu
je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z

odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia
úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov
z úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti patriace do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI Holding,
akciová spoločnosť, pričom bol uplatnený i nárok voči advokátskej kancelárii Futej &Partners, s.r.o.,
ktorá vykonávala pre úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie a ktorej bolo vyplatených

cca 210.000 eur v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Najväčšie nároky úpadcu
predstavujú tie uplatnené voči Slovenskej republike - NBS, voči poisťovni AIG Europe, organizačná
zložkapoisťovnezinéhočlenskéhoštátu,vočičlenompredstavenstvaúpadcu,vočiSlovenskejrepublike
- Garančnému fondu investícií, ako aj Obchodníkovi s CP. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých
cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z

prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený
podozrivými právnymi úkonmi.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že navrhovateľ bol členom v družstve PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Navrhovateľovi boli vystavené zmenky na sumu 2.000 eur
so splatnosťou dňa 17.12.2010, na sumu 3.000,- eur so splatnosťou 17.12.2010, na sumu 2.500 eur

so splatnosťou 17.12.2010, na sumu 393,62,- eur so splatnosťou 17.12.2010 a na sumu 935, 58 so
splatnosťou na videnie. Samotná škoda v uplatňovanej výške zodpovedala finančným prostriedkom
vloženým navrhovateľom do Družstva formou členského vkladu, ktoré mu neboli vyplatené pri zánikučlenstva v Družstve formou vyrovnacieho podielu. Navrhovateľ požiadal NBS o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody (túto skutočnosť odporkyňa nerozporovala) s negatívnym výsledkom.
Navrhovateľ ako veriteľ prihlásil svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na

Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K 95/2010, vo 8.986,73,- eur, ktorá pohľadávka bola správcom
konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a preto podal incidenčnú žalobu voči správcovi konkurznej
podstaty (konanie pod sp. zn. 5Cbi/18/2011).
Súd prvého stupňa vec po právnej stránke posúdil podľa § 3 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 veta prvá a druhá
pred bodkočiarkou, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z.").
Z obsahu skutkových tvrdení uvedených navrhovateľom v návrhu je zrejmé, že sa voči odporkyni
domáhal náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zák. č.
514/2003 Z.z.. S ohľadom na tieto skutočnosti súd posudzoval jeho uplatnený nárok v intenciách tohto
zákona (v znení účinnom v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu - pozn. súdu).
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu
(zodpovednosť daná bez ohľadu na zavinenie). Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia
troch podmienok, ktorými sú: 1. existencia majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2. nezákonné
rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a 3. príčinná súvislosť medzi škodou
a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nepreukázanie čo len jedného

z uvedených predpokladov má za následok zamietnutie celého návrhu, keďže uvedené predpoklady
zodpovednosti musia byť naplnené súčasne.
Ako už bolo uvedené, navrhovateľ si formou prihlášky prihlásil voči Družstvu pohľadávku v sume
8.986,73-eur,ktorábolasprávcomkonkurznejpodstatyvcelomrozsahupopretáanavrhovateľsaobrátil
na súd incidenčnou žalobou na určenie oprávnenosti jej pohľadávky, konanie je vedené na Okresnom

súde Bratislava I pod sp. zn. 5Cbi 18/2011 a nie je právoplatne skončené. Podľa názoru súdu, v tomto
štádiu konania navrhovateľ nepreukázal vznik škody.
Podľa ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz
110/84, publikovaného vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č.
4/87, ktoré je vzhľadom na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2006,

sp. zn. 4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľné, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky,
sp. zn. 25Cdo/1404/2004) platí, že nárok na náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb., ako aj zák.
č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak
nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má

navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zák. č. 58/1969 Zb. alebo zák. č. 514/2003 Z.z., a
tým ani predpoklad existencie škody. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, navrhovateľ sa ako bývalý člen
Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu a z ktorého jej v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie

vyrovnaciehopodielu,musídomáhaťzaplateniasvojejpohľadávkyvočiDružstvu,nakoľkoDružstvojevo
vzťahu k nemu v pozícii dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľovi vydať získaný
prospech v podobe vyrovnacieho podielu. Navrhovateľ si síce uplatnil formou prihlášky v konkurze
vyhlásenom na majetok Družstva pohľadávku voči Družstvu, avšak v čase rozhodovania súdu (ktorý
čas je rozhodujúci pre posúdenie veci v zmysle § 154 O.s.p.) nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania

svojich práv voči Družstvu. V prvom rade, oprávnenosť jeho nároku uplatneného v konkurznom konaní
formou prihlášky voči Družstvu je predmetom konania Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5Cbi 18/2011
(konanie o incidenčnej žalobe voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu - pozn. súdu). Zároveň, z
vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva zo dňa 20.6.2014 vyplýva, že konkurzné
konanie nie je právoplatne skončené, keď je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina

je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu,
ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných, ďalšie nároky sú tie, ktoré si úpadca
uplatňuje voči SR - Národnej banke Slovenska, SR - Garančnému fondu investícií, voči poisťovni AIG
Europe, členom predstavenstva Družstva, Obchodníkovi s CP, a okrem toho, vedie i konania za účelom
prinavrátenia majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov

úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými
úkonmi. Je teda zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť
majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bol navrhovateľ v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by
mala byť uspokojená jeho pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škodyza nesprávny úradný postup. Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase (§ 154 O.s.p.) ustáliť,
či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľovi škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie
premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu (§ 19 zák. č. 514/2003 Z.z.). Ak

teda neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku navrhovateľa na jeho náhradu,
nárok bol uplatnený predčasne. Poukázal aj na to, že na daný prípad nemožno aplikovať rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29Cdo 4968/2009, a to z dôvodu, že z vyjadrenia správcu konkurznej
podstaty Družstva (úpadcu), je zrejmé, že konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené a vzhľadom na
jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľa

v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom konaní domáha náhrady škody.
Napriek skutočnosti, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody (majetkovej ujmy) ako jedného z
predpokladov zodpovednosti odporcu podľa zák. č. 514/2003 Z.z., súd posúdil aj otázku splnenia ďalších
dvoch predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu.
Uviedol, že podľa jeho mienky navrhovateľ nepreukázal ani namietaný nesprávny úradný postup
odporcu. Zdôraznil, že navrhovateľ v návrhu riadne nešpecifikoval, v čom konkrétne mal spočívať

nesprávny úradný postup odporkyne vo vzťahu k jeho osobe, keď neuviedol akým konkrétnym konaním
alebo nekonaním mal odporkyňa porušiť konkrétne povinnosti, akú konkrétnu činnosť zanedbala a
mala vykonať, neuviedol ani, v akom období sa mala dopustiť prípadnej nečinnosti alebo prieťahov
v konaní, všetko vo väzbe na jeho osobu a vznik majetkovej ujmy. Až v podaní zo dňa 11.4.2013
špecifikovať nesprávny úradný postup odporkyne z vecného a časového hľadiska. Pri skúmaní

existencie navrhovateľom tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporkyne sa súd stotožnil s
tvrdeniami uvedenými odporkyňou vo vyjadrení zo dňa 22.7.2013, ktoré považoval za relevantné vo
veci. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení
zakázania činnosti Družstva, súd udáva, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zák. č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej
ponukemajetkovýchhodnôt,dodržiavanieust.§126ods.5zák.č.566/2001Z.z.).Ktakýmpovinnostiam

patrila počnúc od 1.1.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1, v spojení
s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 1.6.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície
podľa § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z.. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby
alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť
správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície.

Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom
prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán
Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu
investície, Národná banka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom,
najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno pritom

opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a
úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h zák. č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie
Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená
do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a, bod 10 zák. č. 566/2001

Z.z.); NBS totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do
15.4.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP, nesignalizovalo NáBS zhoršenie
jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti Obchodníka s CP. Pri výkone dohľadu na mieste
samom v dňoch 20.4. do 6.5.2010 NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli
ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však

jeho neplatnosti (ako sa mylne domnieval navrhovateľ - pozn. súdu), pretože zo žiadnych ustanovení
zák. č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa
vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zák. č. 566/2001 Z.z.- pozn. súdu). NBS vyzvala
Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia
NBS zo dňa 26.8.2010, č. T.-XXXX/X-X/XXXX, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska

síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké
nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek
viacnásobnémupredĺženiulehotynadoplneniežiadostiadodatkuodstránenéakonaniebolozastavené.
Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. zaporušenie ust. § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011,
č. T.-XXXXX-X/XXXX, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS
konalavrámcisvojichoprávnenístanovenýchzákonomasúdvjejpostupenezistilnamietanýnesprávny

úradný postup.
Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.8.2007 súd
uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie Obchodníka s CP; preto v
priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a nie navrhovateľovi. Navrhovateľ

totiž nebol v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s Obchodníkom s CP. Účastníkom takého vzťahu
vzniknutého na základe zmluvy o riadení
portfólia bolo len Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho
účastníkom. Dohľad NNS bol limitovaný zák. č. 566/2001 Z.z., a preto informácie a podklady, ktoré
mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004
Z.z. o dohľade, sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade

Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom
vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika,
prípadne krytia rizika. NBS na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006
síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej
v danom období roka 2007, nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt

investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. NBS
ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať
nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti
Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.8.2007 a súčasne dala
odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom období (po 24.8.2007) preto nemohla pristúpiť k

uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie
Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení
neaktuálnosti Prospektu investície po 1.6.2010.
Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup odporkyne, spočívajúci v prijatí
nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení Obchodníka s

CP pri činnosti voči Družstvu, súd má za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou
navrhovateľa, a to pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane navrhovateľa.
Z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,- Sk
(rozhodnutie zo dňa 8.1.2008, č. T. XXXX/X/XXXX), vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa
20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že NBS činnosť Obchodníka s CP sledovala, pričom nebolo

jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž
ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo
veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo
inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta,
prípadne sankcia uložiť. Vzhľadom na záväzkový vzťah medzi Obchodníkom s CP a Družstvom

založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné
informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad
jeho činnosťou voči Družstvu. Nezanedbateľné sú aj povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa ako
člena Družstva mal aktívne zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom podľa
zásady "práva patria bdelým". Súd preto posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a v celom rozsahu

ho zamietol.
V priebehu konania navrhovateľ požiadal súd prvého stupňa (podanie zo dňa 10.1.2014), aby sa obrátil
na Súdny dvor Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len Zmluvy)
s návrhom na začatie prejudiciálneho konania o otázke, 1) či je porušením práva Európskej únie, ak
členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je

zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES
Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov
alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, a na tento inštitút verejnej
ponuky majetkových hodnôt sa štát následne odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za
škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným

výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom,
že štát argumentuje, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy,
na ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje a 2) v prípade kladnej odpovede, či je porušením čl. 288
Zmluvy, v spojení s čl. 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte (ďalej lenSmernice), ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a
o zmene a doplnení Smernice, ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v čl. 21 ods. 3
písm. d) a f) Smernice poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú

NBS spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi
verejnú ponuku majetkových hodnôt, že NBS nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii
Smernice dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne vykonávanej
verejnej ponuky majetkových hodnôt subjektami, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy
povinnosť vykonávať dohľad na finančnom trhu, a žiadala súčasne o prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c) O.s.p..
Súd návrh posúdil podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti
ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny

orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom
konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor
Európskej únie koná bezodkladne.
Po preskúmaní návrhu navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania v zmysle článku 267 Zmluvy
dospel súd k záveru, že nie je dôvodný. Zdôraznil, že v prejednávanej veci rozhoduje ako súd prvého

stupňa, navrhovateľ nežiadal o výklad platnosti právneho aktu Európskej únie, a preto nie je konajúci
súd povinný obrátiť sa so žiadosťou na Súdny dvor Európskej únie a iniciovať tak prejudiciálne konanie
o nastolených otázkach. Zároveň je súd toho názoru, že nie je ani dôvod na navrhovateľom navrhovaný
postup súdu, keďže odpovede na prejudiciálne otázky navrhovateľa nie sú podľa mienky súdu potrebné
na rozhodnutie o veci. Návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a rozhodol, že nepožiada Súdny

dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie a návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni, ktorá mala vo veci plný
úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko
odporkyňa nežiadala o ich priznanie a v konaní jej ani žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu v časti druhého výroku (súvisí aj s výrokom o trovách konania), ktorým bol
návrh zamietnutý, podal odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal toho, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
V odvolaní namieta, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že odporkyňa nepostupovala v súlade s

princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom je istota
subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu
k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo strany
subjektov práva predvídateľný. Poukázal na to, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor,
pretože vychádzal z garancie odporkyne ako orgánu dohľadu. Nemohol predpokladať, že dohľad nad

Prospektom investície je podľa odporkyne len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom
obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup odporkyne bol svojvoľný, resp. arbitrárny
v neprospech každého, ktorý sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol.
Pokiaľ ide o povinnosť riadiť sa zmyslom a účelom zákona alebo k prednosti ústavne súladného výkladu
pred inými výkladovými metódami, poukázal navrhovateľ na citáty z niektorých rozhodnutí Ústavného

súdu SR, a to nálezu sp. zn. III.ÚS 341/07, nálezu sp. zn. I.ÚS 243/07 a citát nálezu Ústavného súdu
Českej republiky, sp. zn. PI.ÚS 21/96.
Zdôraznil, že argument odporkyne, že vykonávala dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nevykonávala dohľad
nad celkovou jeho činnosťou je irelevantný, ak navrhovateľ nemohol o takto zúženom dohľade orgánu

dohľadu vedieť. Podľa jeho názoru nie je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná
súvislosť medzi škodou, ktorá jej vznikla a porušením zákonných povinností odporkyňou spočívajúcich
v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z.. Ku škode navrhovateľa
došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti odporkyne vykonávať zákonom stanovené povinnosti
dohľadu a nie v dôsledku toho, že navrhovateľ nebol „bdelý“. Súd prvého stupňa svojím výkladom

zák. č. 566/2001 Z.z. umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorí
ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v
rámci subjektov dohliadaných odporkyňou. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zák. č. 566/2001
Z.z. je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajúdohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 cit. zákona, ktorý platí v tomto znení už
od 1.5.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili
a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z.

mala odporkyňa zisťovať, čo v prípade družstva, Obchodníka s CP a ani navrhovateľky neurobila, všetky
informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS družstvu
a obchodníkovi s CP, čo v prípade družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre
finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS
bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako

tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané
subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka s CP, a to aj vrátane rizík, ktoré mohli viesť k
ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov.
V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už
v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne
rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s.,

ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky
získané od navrhovateľov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom
s obchodníkom s CP a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa
napriek zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo
následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek

vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom
posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s., a vo všetkých
troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom R.. Y. Č., vtedajší
predsedapredstavenstvaobchodníka.Toznamená,žeNBSajnaďalejakceptovalastav,žeceléportfólio
družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom s CP.

Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi s CP, v ktorom
konštatovala, že obchodník porušil zák. č. 566/2001 Z.z. vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po
vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000 eur, rovnako ani
po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zák.
č. 566/2001 Z.z. a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo celkový

zákaz činnosti obchodníkovi s CP alebo družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi s
CP alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka s CP.
Týmto podcenením situácie odporkyňa umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka s CP, čo vyústilo
v roku 2010 do nedostupnosti navrhovateľkou vložených prostriedkov do družstva. NBS následne svojim
postupom potvrdila tieto tvrdenia navrhovateľa o tom, že družstvo ako aj obchodník s CP dlhodobo

porušovali zák. č. 566/2001 Z.z., keď NBS dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na činnosť.
Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom
navrhovateľ poukázal na to, že NBS rozhodnutím z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových
hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií.
Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol

neaktuálny v základných, a z pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila
trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje
zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k
31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva
družstvazaúčelomprerokovanianezrovnalostíaproblémov(údajeosubjektoch,ktoréovládajúdružstvo

boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené,
boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť
z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné
strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného
potom vyplynulo, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení s ust. § 128

ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. od
31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia
o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti zo dňa 30.5.2011
č. ODT-10890-4/2010 o zákaze predaja majetkových hodnôt družstva NBS potvrdila, že voči družstvu
bola povinná zakročiť už štyri roky pred vydaním tohto rozhodnutia.

Poukázal tiež na to, že podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. nie je, aby poškodený preukázal bezúspešnosť
vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože tento zákon nedefinuje uvedenú podmienkuako jednu z osobitných predpokladov tejto zodpovednosti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 48/2010 a sp. zn. 2Cdo 155/2011.
Namietal tiež, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy

predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom vyplývajúcom z ust. § 129 ods.
1 O.s.p.. V zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny alebo ich
presne označené časti. Skutkové zistenia vyvodené z takto nesprávne vykonaných, resp. nevykonaných
dôkazov nemohli byť pre súd prvého stupňa podkladom pre právne posúdenie veci o základe
uplatneného nároku (poukaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 11/2010 z 31.1.2012).

K odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa. V odvolaní zdôraznila, že prvostupňový súd v
prejednávanej veci postupoval maximálne zodpovedne, vykonal vo veci potrebné dokazovanie za
účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu, riadne zabezpečil dôkazné listiny a v konečnom
dôsledku mal v súdnom spise k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce listinné dôkazy,
predložené účastníkmi konania. Súd mal k dispozícii minimálne 11 právoplatných rozhodnutí vydaných
odporkyňou, z ktorých je zrejmý jej úradný postup voči družstvu. Mal tiež ďalšie dôležité a relevantné

listinné dôkazy a na základe vykonaného dokazovania dostatočne a správne zistil skutkový a právny
stav veci. Prvostupňovému súdu boli z jeho vlastnej činnosti známe aj iné dôležité skutočnosti, pretože
naprvostupňovomsúdeužod2.7.2012pravidelneprebiehajúkonaniavskutkovoaprávneanalogických
veciach. Na základe uvedených skutočností prvostupňový súd dospel k správnemu, logickému a riadne
odôvodnenému rozhodnutiu.

Tvrdenie navrhovateľa, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania (poukaz na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, III.ÚS 209/04, I.ÚS 241/07 a
uznesenie NS SR 4 Cdo 58/2012) označila odporkyňa za nepresné a účelové, pričom navrhovateľka ani
nešpecifikovala, na ktoré podstatné otázky súd nedal odpoveď. Navrhovateľ a jeho právny zástupca vec
účelovooznačilizapredčasnerozhodnutú,keďženepreukázaližiadnypredpokladpreúspešnépriznanie

nároku na náhradu škody. Uviedla, že tvrdenie navrhovateľa, že odvolaním napadnutý rozsudok
považuje za denegatio iustitiae (odoprenie spravodlivosti), je účelové a nezodpovedá skutočnosti.
Podstatou práva na spravodlivé konanie totiž v žiadnom prípade nie je právo na úspech v konaní, teda
právo na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám navrhovateľa a jeho právneho zástupcu.
K odvolacej námietke navrhovateľa o predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodnutia uviedla,

že navrhovateľ nevyužil všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodal žiaden návrh
proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí boli v zmysle Obchodného
zákonníka ako aj stanov družstva zodpovední za jeho riadenie a tiež za hospodárenie a nakladanie
s majetkom družstva. K námietke navrhovateľa, že odporkyňa nepostupovala v súlade s princípom
právneho štátu uviedla, že jej kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR

a má za to, že postupovala v súlade s ústavou, nebola nečinná a ani nespôsobila žiadne zbytočné
prieťahy pri svojom postupe voči družstvu, ale aj obchodníkovi s CP, dodržiavala zákonné pravidlá
ustanovené zákonom o dohľade a zák. č. 566/2001 Z.z.. Zároveň odporkyňa uviedla, že až od účinnosti
novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z., teda až od 1.6.2010 mohla dohliadať, či
družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Pri Prospekte investície nešlo o také rozhodnutie

odporkyne, ktorým by určila vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky,
ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Pokiaľ navrhovateľ bol neznalý príslušných právnych predpisov,
mohol požiadať odporkyňu (čo neurobil) o vyjadrenie k jej zákonom zverených kompetencií v oblasti
dohľadunadfinančnýmtrhom.Vsúvislostisargumentáciounavrhovateľa,žezanedbalasvojepovinnosti
pri vykonávaní dohľadu nad obchodníkom s CP poukázala na svoju podrobnú argumentáciu k tejto

otázke vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, na ktorej trvá.
Uviedla, že žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt (ani družstvu)
žiadnepovinnostivoblastiobmedzeniaarozloženiarizíkanikrytiarizík,narozdielodinýchdohliadaných
subjektov (napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie a pod.). Vyhlasovateľ verejnej
ponuky majetkových hodnôt mal v súvislosti s rizikom iba jednu informačnú povinnosť podľa § 129 ods.

1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z., ktorá spočívala v tom, že zverejnené, alebo hromadne používané
oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt muselo obsahovať taktiež upozornenie, z ktorého
vyplývalo, že s touto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je
zárukou budúcich výnosov. Zdôraznila, že za činnosť družstva celkovo zodpovedá a v jeho mene koná
predstavenstvo družstva ako štatutárny a výkonný orgán družstva. To znamená, že aj za dodržiavanie

Prospektu investície družstva bolo aj voči členom družstva vždy zodpovedné jeho predstavenstvo.
Odporkyňa ďalej zdôraznila predčasnosť uplatnenia pohľadávky, nakoľko podľa jej názoru
navrhovateľovi ešte nevznikla žiadna škoda (teda chýba základný predpoklad zodpovednosti štátu za
škodu). V tejto súvislosti zotrvala na svojej argumentácii pred súdom prvého stupňa.K tvrdeniu navrhovateľa, že súd nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v súlade s ust. § 129 ods. 1
O.s.p. odporkyňa uvádza, že je pravdou, že v zápisnici prvostupňového súdu nie je osobitne uvedené,
že na pojednávaní boli prečítané určité istiny alebo ich presne označené časti, ale z tejto zápisnice

jasne vyplýva a zodpovedá to aj skutočnosti, že súd oboznámil jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v
súdnom spise, pričom súd pri oboznamovaní jednotlivých dôkazov presne špecifikoval, o aké jednotlivé
doklady išlo a oboznámil ich obsah. Okrem toho, že súd na pojednávaní oboznámil obsah jednotlivých
dôkazov, sú tieto dôkazy súdu a aj účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom dobre známe z
rozhodovacej činnosti prvostupňového súdu v iných veciach (na súde prvého stupňa podaných cca 800

žalôb podaných na rovnakom skutkovom a právnom základe). Poukázala na uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 1 Obo 283/2006 z 27.2.2008, z ktorého jednoznačne vyplýva, že netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Aj v danom prípade išlo o dôkazy,
ktoré sú súdu známe z vyššie uvedených dôvodov.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne a právne
správny potvrdil.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.). Vo veci dňa 22.12.2015 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3, v spojení s § 211
ods. 2 O.s.p., nakoľko preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil,
že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech, keďže prvostupňový súd na základe vykonaného

dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne právne posúdil a na
danú právnu vec správne aplikoval príslušné ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z., svoje rozhodnutie tiež
náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p..
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané splnenie
zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z.z.. V tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku ďalej uvádza, že je nesporné, že NBS bola povinná

vykonávať dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v
predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. zákonom č.
129/2010 Z.z., teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú

povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až od uvedeného dňa mohla NBS dohliadať,
či družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v
zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z., bola vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák.
č.566/2001Z.z.zákonomč.558/2008Z.z..Počascelejdobyodvyhláseniaverejnejponukymajetkových

hodnôtzodpovedalinvestoromzapravdivosťaúplnosťúdajovvprospekteinvestícieštatutárnyzástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h zák. č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ
ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt, a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných
subjektov.Jepretosprávnynázorsúduprvéhostupňa,žetietoneexistujúcepovinnostidružstvanemohla

NBS kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad jeho finančnými ukazovateľmi. Podľa platnej právnej
úpravy mohla kontrolovať len to, či si družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zák.
č. 566/2001 Z.z..
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou
je spojené riziko a že propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b zák.

č. 566/2001 Z.z., v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli zo zákona vypustené novelou, zák.
č. 206/2013 Z.z., účinným dňom 22.7.2013). Nemožno pričítať na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností
navrhovateľ nebol vedomý. To platí aj k jeho argumentácii, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou
družstva nemal vedomosť.
Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný

predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi nesprávnym úradným
postupom štátu, v danom prípade NBS podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z..
Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní
navrhovateľ poukazoval, odvolací súd zdôrazňuje, že z tohto rozsudku nevyplýva záver, že návrh onáhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom
vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je
zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu.

Zdôrazňuje, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za
podstatou a pracovných nárokov, takže bude jasné, že za daných okolností navrhovateľ nebude mať
šancu od družstva vymôcť žiadne odškodnenie. V predmetnom konkurznom konaní vyhlásenom na

majetok družstva nedošlo ešte k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty
doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku. Za tohto stavu otázka nedobytnosti
pohľadávky nie je vyriešená. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody.
K odvolacej námietke navrhovateľa, týkajúcej sa spôsobu vykonania dokazovania listinnými dôkazmi
súdom prvého stupňa odvolací súd uvádza, že otázka spôsobu dokazovania listinnými dôkazmi je
upravená v ust. § 129 ods. 1 a § 121 O.s.p..

Podľa § 129 ods. 1 O.s.p., dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie alebo ak listina nebola všetkým účastníkom doručená alebo ak listina alebo jej obsah
nebola protistranou spochybnená.
Podľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,

ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne
záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie.
Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 15.10.2014 vyplýva, že obsah ktorých listinných dôkazov
bol oboznámený (sú konkrétne vymenované). Aj z vyjadrenia odporkyne k odvolaniu navrhovateľa

vyplýva, že obsah v zápisnici uvedených dôkazov bol oboznamovaný. Právny zástupca navrhovateľa
bol na pojednávaní prítomný, avšak do zápisnice nenamietal spôsob vykonania dokazovania listinnými
dôkazmi. Pre posúdenie dôvodnosti tejto odvolacej námietky navrhovateľa je však najpodstatnejšia tá
skutočnosť, že všetky dôkazy nachádzajúce sa v spise sú súdu a aj účastníkom konania, resp. ich
právnym zástupcom dobre známe z rozhodovacej činnosti prvostupňového súdu v iných veciach. Na

súdeprvéhostupňajetotiž podanýchcca800žalôbprotiSlovenskejrepublike,zktorýchužOkresnýsúd
Bratislava I rozhodol veľkú časť. Všetky uvedené žaloby spočívajú na rovnakom skutkovom a právnom
základe, pričom vo všetkých súdnych konaniach navrhovateľov zastupuje ten istý právny zástupca a na
preukázanie uplatneného nároku navrhovateľov súdu predkladá rovnaké listinné dôkazy. Z tohto dôvodu
odvolací súd posúdil uvedenú námietku navrhovateľa za právne irelevantnú.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods.
1O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne
trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.