Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. október 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/220/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109230715
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1109230715.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa N., bývajúceho

v X., P., zastúpeného Mgr. Miroslavom Golianom, so sídlom v Bratislave, Budatínska 16, proti odporcom
1/ Hlavnému mestu SR Bratislave, IČO: 00 603 481, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie č. 1,
2/ Mestskej časti Bratislava - Staré mesto, IČO: 00 603 147, so sídlom v Bratislave, Vajanského nábrežie
3, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporcovi v prvom rade a odporcovi v druhom rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd domáhal určenia, že výpoveď Zmluvy o nájme

nebytového priestoru č. 21 - ateliéru, nachádzajúceho sa v suteréne bytového domu na ulici J. v
X., postaveného na pozemku parc. č. XXXX, súp. č. XXXX, daná prenajímateľom Mestskou časťou
Bratislava - Staré mesto navrhovateľovi je neplatná. Dôvodil, že rozhodnutím bývalého Obvodného
národného výboru v Bratislave I, bytový odbor - dislokačné oddelenie z 17.4.1989 v spojení so
Zápisnicou z 18.4.1989 mu bol pridelený do užívania nebytový priestor na ulici Dostojevského rad č.
23 v Bratislave, označený, po vyradený z bytového fondu, ako ateliér. Navrhovateľ požiadal listom z
8.7.1996 o prevod ateliéru do osobného vlastníctva, na ktorú žiadosť reagoval odporca v druhom rade

s tým, že žiadosť bude
- 2 -

posudzovať individuálne pri realizácii jednotlivých prevodov. Keďže odporca (bez bližšej špecifikácie -
pozn. súdu) vlastnícke právo k ateliéru na navrhovateľa nepreviedol, navrhovateľ sa žalobou podanou
na Okresnom súde Bratislava I domáhal nahradenia prejavu vôle odporcu uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu.
Naviac, zo vzájomnej korešpondencie s odporcom vyplynulo, že priestor v užívaní a nájme navrhovateľa

nepovažoval za ateliér, a k prevodu priestoru do vlastníctva navrhovateľa by pristúpil až po zmene
účelu jeho využitia. Navrhovateľ však nedisponoval oprávnením podať žiadosť o zmenu účelu využitia
nebytového priestoru, keďže nie je jeho vlastníkom. Výpoveď obdržanú od odporcu v druhom rade
považovalnavrhovateľzaneplatnúzdôvoduprebiehajúcehokonaniaonahradenieprejavuvôleodporcu
uzavrieť s ním kúpnu zmluvu (sp. zn. 26C 147/2008), a s tým spojenou žiadosťou o prevod ateliéru do
osobného vlastníctva v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. Druhým dôvodom bola skutočnosť, že si svoje
povinnosti z nájmu ateliéru riadne plnil a neevidoval žiadne nedoplatky na nájme a službách spojených

s užívaním tohto priestoru.

Odporca v prvom rade s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť.
Namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, keď medzi ním a navrhovateľom neexistoval a aniv súčasnosti neexistuje žiaden právny vzťah. Odporca v druhom rade síce je vlastníkom priestorov č.
12-21 nachádzajúcich sa na ulici J. v X., avšak nebol a nie je účastníkom nájomného vzťahu, ktorého
predmetom bolo užívanie priestoru č. 21 navrhovateľom. Ten vznikol medzi navrhovateľom a odporcom

v druhom rade, keďže protokolom č. 51/92 o zverení majetku hlavného mesta SR Bratislavy do správy
Mestskej časti Bratislava - Staré mesto došlo k zvereniu aj bytovej nehnuteľnosti na ulici J. do správy
odporcovi v druhom rade, ktorá správa zahŕňala aj oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou.

S návrhom navrhovateľa nesúhlasil ani odporca v druhom rade. Potvrdil zverenie domovej nehnuteľnosti

súp. č. XXXX, na ulici J., zapísanej na LV č. 3353 do jeho správy na základe protokolu č. 51/92 z
21.12.1992. V súvislosti so žiadosťou navrhovateľa o prevod priestoru č. 21 do osobného vlastníctva
navrhovateľa listom z 22.6.2004 upozornil na povinnosť predložiť kolaudačné rozhodnutie, v zmysle
ktorého by bol nebytový priestor prekolaudovaný na ateliér. Také rozhodnutie však navrhovateľ
nepredložil. Keďže navrhovateľ nereagoval na odporcove výzvy, aby sa dostavil za účelom vyhotovenia
novej nájomnej zmluvy, pristúpil ako prenajímateľ k výpovedi nájmu nebytového priestoru v zmysle § 10

zákonač.116/1990Zb.onájmeapodnájmenebytovýchpriestorov(ďalejlen"zákononájmenebytových
priestorov"). Z týchto dôvodov žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, a tým určiť platnosť
výpovede nájmu nebytového priestoru, ktorú navrhovateľ prevzal dňa 17.6.2009.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na 10. septembra 2010, na ktorom právny zástupca navrhovateľa

vzniesol návrh na prerušenie konania až do právoplatného
- 3 -

skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26C 147/08. Uznesením z 3.
mája2011,č.k.25C220/2009-61,súdnávrhnavrhovateľanaprerušeniekonaniazamietol,keďzobsahu

spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26C 147/2008, zistil, že to bolo prerušené uznesením z 4.8.2010 práve
pre prebiehajúce konanie o určenie neplatnosti výpovede z nájmu (sp. zn. 25C 220/09). Na odvolanie
navrhovateľa Krajský súd v Bratislave, uznesením z 28.1.2011, sp. zn. 4Co 420/2010, procesný úkon
prerušenia konania vo veci sp. zn. 26C 147/2008, potvrdil.

Pojednávanie vytýčené na 7. októbra 2011 súd viedol v neprítomnosti riadne a včas upovedomeného
právneho zástupcu navrhovateľa, navrhovateľa a zástupcu odporcu v prvom rade podľa § 101 ods. 2
O.s.p., keď právny zástupca navrhovateľa a ani navrhovateľ do konania pojednávania svoju neúčasť
neospravedlniliaaninepožiadalisúdoodročeniepojednávania.Zástupkyňaodporcuvprvomradesvoju
neprítomnosť na pojednávaní riadne ospravedlnila a žiadala konať v jej neprítomnosti. Na pojednávaní

súd vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, písomnými vyjadreniami
odporcu v prvom a druhom rade, s ústnymi prednesmi zástupkyne odporcu v druhom rade, ako aj s
listinnými dokladmi založenými v súdnom spise, a to výpisom z LV č. XXXX pre kat. územie U. T.,

protokolom č. 51/92 o zverení majetku hlavného mesta SR Bratislavy do správy mestskej časti Bratislava
Staré mesto z 21.12.1992 a pripojeným zoznamom nehnuteľností (strana 8), rozhodnutím bývalého
Obvodného národného výboru Bratislava I z 17.4.1989, zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu
a zápisnicou o prevzatí bytu z 18.4.1989, výpoveďou zmluvy o nájme nebytového priestoru - ateliéru
Dostojevského rad 23 z 30.3.2009, ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový

stav:

Rozhodnutím č. D/69-444/89/Ma z 17.4.1989 bývalý Obvodný národný výbor Bratislava I, odbor bytový -
dislokačnéoddeleniepridelilnavrhovateľovinebytovýpriestor-ateliér,vnehnuteľnostinaDostojevského
rad č. 23 v Bratislave, o rozlohe cca 30 m2. Predmetnému rozhodnutiu predchádzalo vyradenie priestoru

ako bývalej bytovej jednotky z bytového fondu a jeho pridelenie Ing. arch. Vojtechovi Novotnému,
ktorý súhlasil s odstúpením priestoru pre navrhovateľa. Na základe rozhodnutia bývalého Obvodného
národného výboru Bratislava I sa Bytový podnik Bratislava I dohodol s navrhovateľom o odovzdaní a
prevzatí priestoru č.21 na Dostojevského rad č. 23 v Bratislave. Podľa zápisnice o prevzatí bytu "ateliér"
predmetný priestor pozostával z kuchyne, 3 izieb a kúpeľne.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, evidovaného katastrálnym úradom, Správou katastra pre hlavné
mesto SR Bratislavu, pre kat. územie U. T., obec X. - mestská časť U. T., vyplýva, že vlastníkom
nebytových priestorov č. 12-21 v- 4 -

bytovom dome so súp. č. XXXXXX, na parcele XXXX, na ulici J. je odporca v prvom rade. Protokolom

č. 51/92 o zverení majetku hlavného mesta SR Bratislava do správy mestskej časti Bratislava Staré
mesto, zverilo Hlavné mesto SR Bratislava ako odovzdávajúca strana nehnuteľnosti (pôvodne zapísané
v Stredisku geodézie na LV č. XX, ako aj na ďalších listoch vlastníctva katastrálneho územia Staré mesto
pre bývalý Bytový podnik Bratislava I a bližšie špecifikované v prílohe zoznamu) do správy Mestskej časti
Bratislava - U. T. ako strany preberajúcej z dôvodu transformácie bývalého Bytového podniku Bratislava

I počnúc dňom 1.1.1992. Podľa zoznamu nehnuteľností na LV pre Bytový podnik Bratislava I (č.l. 12
zadná strana) do zoznamu preberaných nehnuteľností patrila aj nehnuteľnosť na J., pôvodne vedená
na LV č. XX.

Odporca v druhom rade listom z 16.7.2008 vyzval navrhovateľa na rokovanie o zvýšení nájomného,
nakoľko dohodnutá výška nájomného už nezodpovedala aktuálnej cenovej úrovni nájmov nebytových

priestorov mestskej časti Bratislava - Staré mesto. List obsahoval aj upozornenie, že v prípade pasivity
navrhovateľa alebo nedospenia k dohode medzi zmluvnými stranami prikročí odporca v druhom rade
k ukončeniu nájomného vzťahu s navrhovateľom výpoveďou v zmysle ustanovení zákona o nájme
nebytových priestorov.

Odporca v druhom rade vypovedal podľa § 10 zákona o nájme nebytových priestorov zmluvu o nájme
nebytového priestoru č. 21, na J., ktorého bol navrhovateľ nájomcom na základe rozhodnutia bývalého
Obvodného národného výboru Bratislava I č. D/69-444/89/Ma z 17.4.1989. Po uplynutí výpovednej
lehoty v trvaní troch mesiacov, počítanej od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
doručení výpovede, požiadal odporca v druhom rade navrhovateľa o odovzdanie nebytového priestoru.

Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 26C 147/2008, súd zistil, že navrhovateľ sa voči
odporcovi v prvom a druhom rade domáhal uloženia povinnosti uzatvoriť s navrhovateľom kúpnu zmluvu
podľa zákona č. 182/1993 Z.z., predmetom ktorej bol prevod vlastníctva ateliéru č. 21, pozostávajúceho
z dvoch miestností, jednej kuchyne, kúpeľne a WC, nachádzajúceho sa v X., v suteréne bytového domu

na J., súp. číslo XXXXXX, postaveného na parcele č. XXXX, bytový dom zapísaný na LV č. XXXX,
pre katastrálne územie U. T., okres X. I, obec X. mestská časť U. T.. Dôvodom bol nevyhovenie
žiadosti navrhovateľa o prevod "ateliéru" do jeho vlastníctva, adresovaná miestnemu úradu Bratislava
Staré mesto z 8.7.1995, ktorú odporca v druhom rade evidoval pod poradovým číslom 11169. Listom z
3.10.1996 a 28.7.2004 miestny úrad Bratislava Staré mesto navrhovateľovi oznámil, že nemôže pristúpiť

k žiadanému úkonu, nakoľko navrhovateľ nesplnil podmienku zákona č. 182/1993 Z.z. a bude ju môcť
riešiť až po predložení relevantných dokladov o užívaní
- 5 -

daného priestoru ako ateliéru (platná nájomná zmluva a právoplatné kolaudačné rozhodnutie).

Uznesením z 4.8.2010, č.k. 26C 147/2008-59, okresný súd prerušil konanie do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25C 220/2009 podľa § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p., keďže mal za to, že výsledok konania o určenie neplatnosti výpovede má význam pre rozhodnutie
v danej veci. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením z 28.1.2011, sp. zn. 4Co
420/2010, rozhodnutie o prerušení konania potvrdil. Vychádzal z toho, že vyriešenie otázky platnosti,

resp. neplatnosti výpovede nájmu je podstatné pre rozhodnutie o nahradení prejavu vôle odporcu k
uzavretiu kúpnej zmluvy týkajúcej sa daného priestoru.

Zástupkyňa odporcu v druhom rade na pojednávaní súdu zotrvala na nedôvodnosti návrhu navrhovateľa
na určenie neplatnosti výpovede nájmu nebytového priestoru, ktorú navrhovateľ prevzal dňa 17.6.2009,

keď nájomný vzťah medzi odporcom v druhom rade a navrhovateľom vznikol na základe rozhodnutia
bývalého Obvodného národného výboru v spojení s dohodou o odovzdaní a prevzatí priestoru a bol
uzavretý na dobu neurčitú. Zároveň doplnila, že vo svojom vyjadrení z 8.10.2009 nežiadala, aby súd
rozhodol, že výpoveď nájmu nebytového priestoru je platná.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len "zákon o
nájme nebytových priestorov") prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej
len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

Podľa § 10 zákona o nájme nebytových priestorov ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ
i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.

Podľa § 15 zákona o nájme nebytových priestorov práva užívania nebytových priestorov, ktoré vznikli
podľa doterajších predpisov, sa spravujú týmto zákonom a považujú sa za vzťahy vzniknuté na základe

zmluvy uzavretej na neurčitý čas. Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva užívania vyplývajúce z
vecného bremena.

Podľa § 196 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (v znení zákona č. 188/1988 Zb.) rozhodnutím o pridelení
miestnosti neslúžiacej na bývanie vydaným miestnym národným výborom alebo inými skutočnosťami
ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o užívaní

miestnosti. Ak ide o miestnosti stavebných družstiev, prideľuje tieto miestnosti členom orgán družstva.
Právo užívať

- 6 -

miestnosť neslúžiacu na bývanie vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí miestnosti do užívania.

Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo osobného užívania bytu a právo užívania iných
obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré
trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1.1.1992), sa mení dňom účinnosti tohto zákona

(1.1.1992) na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný
nájom.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Predmetom konania je určenie, že výpoveď zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 21, nachádzajúceho
sa na ulici Dostojevského rad 23 v Bratislave, je neplatná, keď medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že nájomcom tohto priestoru je navrhovateľ na základe rozhodnutia bývalého Obvodného národného
výboru č. D/69-444/89/Ma. Ide teda o žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p.

Podmienkou úspešného uplatnenia určovacieho návrhu podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.
je existencia naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na takom určení. Existencia naliehavého
právneho záujmu pritom zaťažuje navrhovateľa. Preto základnou otázkou, ktorou sa musel súd v konaní
zaoberať predtým, ako prikročil k vecnému skúmaniu samotnej žaloby, bolo posúdenie naliehavosti

právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení neplatnosti výpovede nájmu nebytového
priestoru.

Podľa ustálenej súdnej judikatúry je naliehavý právny záujem na požadovanom určení (či tu právo alebo
právny vzťah je alebo nie je) daný vtedy, ak by bez takého určenia bolo právne postavenie žalobcu

ohrozené alebo neisté a výrok rozhodnutia súdu by toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v jeho
právnom postavení odstraňoval bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny
záujem je daný tiež vtedy, ak medzi účastníkmi konania existuje stav objektívnej právnej neistoty, ktorý
predstavuje ohrozenie právneho postavenia žalobcu a možno ho odstrániť práve rozhodnutím súdu
podľa § 80 písm. c) O.s.p.

Po preskúmaní podaného návrhu mal súd za to, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, nakoľko určenie platnosti/neplatnosti výpovede nájmu nebytového priestoru
ovplyvní právne postavenie navrhovateľa, a tým aj samotnú existenciu nájomného vzťahu k danému
priestoru.Vprípadevyhoveniažalobenavrhovateľzotrvánaďalejvpozíciinájomcunebytovéhopriestoru

so všetkými prislúchajúcimi právami a povinnosťami, kým jej zamietnutím toto postavenie stratí. Jeho

- 7 -právne postavenie je teda závislé na rozhodnutím súdu o tom, či výpoveď zmluvy o nájme nebytového
priestoru je platná alebo nie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, mohol sa súd zaoberať vecnou stránkou samotnej žaloby.

Tu sa však musel súd najskôr vysporiadať s námietkou odporcu v prvom rade ohľadne nedostatku jeho
pasívnej vecnej legitimácie v spore. Námietka odporcu v prvom rade spočívala pritom vtom, že správu
nebytového priestoru č. 21, v bytovom dome na J., ktorého je vlastníkom, preniesol na odporcu v druhom

rade, ktorý tak disponoval všetkými oprávneniami vo vzťahu k danému priestoru, vrátane oprávnenia
vypovedať nájomnú zmluvu s navrhovateľom.

Pri skúmaní opodstatnenosti námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v prvom rade súd
vychádzal z toho, že navrhovateľovi vznikol nájomný pomer k nebytovému priestoru č. 21 v bytovom
dome na J.. Je nesporné, že bývalý Obvodný národný výbor, bytový odbor (ďalej len "ONV") rozhodol

dňa 17.4.1989 o pridelení predmetného priestoru navrhovateľovi, ktorým rozhodnutím navrhovateľovi
vzniklo právo, aby s ním organizácia (bytový podnik) uzavrela dohodu o užívaní predmetného priestoru
v zmysle § 196 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uzavretím dohody s názvom Dohoda o odovzdaní a
prevzatí bytu - ateliéru z 18.4.1989 (ďalej len "dohoda") získal navrhovateľ právo užívať priestor č. 21
bytového domu podľa § 196 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je síce pravdou, že predmetná dohoda sa

podľa svojho označenia mala vzťahovať na užívanie "bytu", avšak ako vyplýva odôvodnenia rozhodnutia
ONV zo 17.4.1989, uvedený priestor bol ako bytová jednotka vyňatý z bytového fondu, čím prestal spĺňať
charakter bytu ako miestnosti slúžiacej na bývanie. Právo osobného užívania priestoru neslúžiaceho na
bývanie, t.j. právo navrhovateľa užívať priestor č. 21 bytovej nehnuteľnosti na J., sa s účinnosťou od
1.1.1992 zmenilo na nájom (§ 871 ods. 1 OZ), pričom v zmysle § 15 ods. 1 zákona o nájme nebytových

priestorov sa daný nájomný vzťah považoval za vzťah vzniknutý na základe zmluvy uzavretej na neurčitý
čas. Tieto okolnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Rovnako nebolo sporné a vyplýva to aj z
listinných dokladov založených v spise, najmä z listu vlastníctva č. XXXX, pre Správu katastra pre hlavné
mesto SR Bratislavu, kat. územie U. T., že vlastníkom priestoru č. 21 evidovaného ako nebytový priestor
v bytovom dome na ulici J. bol odporca v prvom rade. Ten zveril protokolom z 21.12.1992 predmetný

nebytový priestor spolu s ďalšími nehnuteľnosťami do správy odporcovi v druhom rade, ktorý bol v
zmysle štatútu hlavného mesta SR Bratislavy oprávnený s nehnuteľným majetkom nakladať (článok 76,
81 ods. 2 Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy). Je teda nepochybné, že navrhovateľ bol oprávnený
užívať nebytový priestor č. 21 titulom nájomného vzťahu vzniknutého medzi ním a odporcom v druhom
rade, ktorého jediného možno potom

- 8 -

považovať za pasívne vecne legitimovaného v spore. Pokiaľ navrhovateľ smeroval svoj návrh aj voči
odporcovi v prvom rade, smeroval ho voči takému subjektu, ktorý nie je nositeľom tvrdených práv a
povinností, o ktorých sa koná, a teda nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný.

Pokiaľ išlo o samotný záväzkový vzťah existujúci medzi navrhovateľom a odporcom v druhom rade,
ako bolo vyššie uvedené, spĺňal charakter nájomného vzťahu vzniknutého na základe zmluvy uzavretej
na neurčitý čas (§15 ods. 1 zákona o nájme nebytových priestorov). V konaní bolo preukázané, že
odporca v druhom rade zaslal navrhovateľovi písomnú výpoveď nájomnej zmluvy listom z 30.3.2009,

ktorú navrhovateľ riadne prevzal. Dôvod výpovede nájmu odporca v druhom rade špecifikoval odkazom
na § 10 zákona o nájme nebytových priestorov, ktorý ho oprávňoval vypovedať zmluvu o nájme bez
udania dôvodu. Preskúmaním listiny s názvom Výpoveď zmluvy o nájme nebytového priestoru -ateliéru
z 30.3.2009 súd nevzhliadol dôvod majúci za následok neplatnosť výpovede, keď táto bola súladná
so zákonom o nájme nebytových priestorov, keď bola uskutočnená v písomnej forme a adresovaná

navrhovateľovi. Na platnosť výpovede nájmu nič nemení tvrdenie navrhovateľa, že si riadne plnil svoje
povinnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu s odporcom v druhom rade a platil určené nájomné, resp.
skutočnosť, že v inom konaní na tunajšom súde navrhovateľ žiadal o nahradenie prejavu vôle odporcu
v prvom a druhom rade uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu vo vzťahu k užívanému nebytovému priestoru
(ateliéru). Odporca v druhom rade totiž bez ohľadu na správanie sa navrhovateľa (nájomcu) len využil

oprávnenie dané mu priamo zákonom o nájme nebytových priestorov a ukončil nájomný vzťah bez
udania dôvodu.Sumarizáciou vyššie uvedeného dospel súd k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa na určenie
neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 21, na ulici Dostojevského rad 23 v
Bratislave, keď vo vzťahu k odporcovi v prvom rade tento nesmeroval voči subjektu pasívne vecne

legitimovanému a vo vzťahu k odporcovi v druhom rade navrhovateľ neuviedol dôvody spôsobujúce
neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy. Súd preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď plne úspešnému odporcovi v prvom rade
a odporcovi v druhom rade nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech

nemal, nakoľko odporca v prvom rade, ani odporca v druhom rade náhradu trov konania nežiadali a v
konaní im ani žiadne trovy nevznikli.

Pre úplnosť súd udáva, že po skončení pojednávania súdu a vyhlásení rozsudku vo veci samej
(7.10.2011) doručil právny zástupca navrhovateľa do podateľne súdu dňa 10.10.2011 prostredníctvom
mailu bez zaručeného elektronického podpisu podanie, ktorým ospravedlňoval svoju neprítomnosť na

pojednávaní súdu dňa 7.10.2011 z dôvodu náhleho ochorenia a žiadal o odročenie pojednávania. Dňa
12.10.2011 právny zástupca
- 9 -

navrhovateľa súdu doručil originál svojho podania spolu s fotokópiou dokladu o dočasnej pracovnej

neschopnosti. Keďže skutočnosti uvádzané v podaní z 12.10.2011 právny zástupca navrhovateľa súdu
neoznámil v deň pojednávania, t.j.7.10.2011, ale až tri pracovné dni po termíne súdneho pojednávania,
súd na dané skutočnosti v čase rozhodovania a vyhlásenia rozsudku vo veci samej (§ 154 ods. 1 O.s.p.)
nemohol prihliadať, nakoľko o nich nemal vedomosť.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 7. októbra 2011 Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňa

za správnosť:Henčeková A.