Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Malíková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/103/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113239293
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113239293.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného: advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o.,sosídlom81104Bratislava,Kubániho16,IČO:47233516,vmenektorejvykonávaadvokáciuako
konateľka advokátka JUDr. Andrea Cviková, proti povinnému: M. M., narodený XX.XX.XXXX, bydlisko
G., M. XXX/X, o vymoženie 3.295,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra z 15. apríla 2014, pod č.k. 10Er/1470/2013-12 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo skutočnosti, že oprávnený návrhom zo dňa 15.10.2013,
doručeným súdnemu exekútorovi dňa 28.10.2013 žiadal, aby súd poveril exekútora vykonaním exekúcie
v neprospech povinného. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatný rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, sp. zn. RK-PC1292/13-LP zo dňa
02.05.2013. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách o spotrebiteľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §
2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka. Dospel k záveru, že na základe rozhodcovskej doložky spotrebiteľ (povinný) ešte pred
vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa (oprávneného) na riadnom
súde v mieste svojho bydliska. Spotrebiteľ si túto rozhodcovskú doložku osobne nevyjednal a vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť
alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná.
Vzhľadom k tomu je potrebné na ňu aplikovať § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský súd
nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať exekučný titul. Uvedený rozhodcovský
rozsudoknemôžebyťpodkladomnavykonanieexekúcie,nazákladečohojedôvodnézamietnuťžiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Oprávnený proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že z bodu 2 rozhodcovskej
zmluvy vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne že dlžník nebol povinný prijať návrh danej rozhodcovskej
zmluvy. Mohol tiež odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.
Uplatnením tohto práva mohol dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej
zmluvy. Rozhodcovská zmluva vykazovala a mala všetky znaky individuálne dojednaného právnehoúveru. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy považoval za zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom
je len alternatívne. Na podporu svojej argumentácie poukázal na viacero rozhodnutí Krajských súdov v
obdobných veciach, medzi inými aj rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoE/22/2014 - 57 zo dňa
31.01.2014 a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoE/16/2014 - 44 zo dňa 28.02.2014.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ladislav Jakubec, o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 25.11.2013. Spolu s ňou bol predložený
i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 3295,17 eura spolu s
príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského rozhodcovského súdu
Victoria v Žiline, zo dňa 02.05.2013, sp. zn. RK-PC-1292/13-LP, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
03.09.2013 a vykonateľnosť dňa 07.09.2013. Súčasťou spisu je i zmluva o revolvingovom úvere č.
8500010039, uzatvorená účastníkmi tohto konania dňa 22.02.2012, zmluvné dojednania zmluvy o
revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva č. 8500010039 z 22.02.2012.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj
v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd
musížiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietnuť.Jedinýmobmedzenímexekučnéhosúdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať
tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v
spojení s ods. 2 ZRK).
V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o
revolvingovom úvere č. 8500010039, uzatvorená účastníkmi konania dňa 22.02.2012, ktorej predmetom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinnému vo forme úveru. Ide o zmluvu spotrebiteľskú
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú nie individuálne, ale štandardným formulárovým
systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto
konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne
učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje
len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach
ďalej poukazuje.
Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania
platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09.02.2012 sp. zn. 3
Cdo 122/2011 najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej
rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so
zákonomačirozhodcovskýsúdmalprávomocvovecikonať(§45ods.1písm.b)zák.č.244/2002Z.z.o
rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust.
§ 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012
sp. zn. 2 Cdo 5/2012).
Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa
22.02.2012 uzatvorili rozhodcovskú zmluvu č. 8500010039. Dohodli sa na tom, že „akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplávajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere
budúriešenécestoupríslušnéhosúduvsúdnomkonaníalebovrozhodcovskomkonanípredniektorýmz
týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o.,
alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., pričom výber
rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh.“
V obdobných veciach tento senát odvolacieho súdu v minulosti rozhodol tak, že napadnuté uznesenia
zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie vo veci (kde mal súd prvého stupňa za úlohu
individuálnosť zmluvy preskúmať a vo veci opätovne rozhodnúť). Vychádzal pritom zo záveru, že obsah
dojednaných rozhodcovských zmlúv bol spotrebiteľmi ovplyvniteľný, a tiež, že im bola daná možnosť
od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, neberúc však do úvahy ďalšie, rozhodujúce skutočnosti. Na rozdiel
od oprávneným uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21.11.2013 pod sp. zn.
43CoE/372/2013 ale vo svojich rozhodnutiach neskonštatoval, že považuje rozhodcovskú zmluvu za
individuálne dojednanú.
Z obsahu spisu nevyplýva, že by bol oprávnený dokázal individuálnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom
dôkazné bremeno leží v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka na ňom. Pri posudzovaní
individuálnosti rozhodcovskej zmluvy je potrebné prihliadnuť aj na spomínané ďalšie skutočnosti.
Samotná ovplyvniteľnosť a danosť možnosti odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy je tak rovnako ako
alternatívnosť konania v tomto prípade iba iluzórna. Rozhodcovská zmluva bola oprávneným pripravená
vopred, vo väčšom počte, pre väčší počet spotrebiteľov, na čom nič nemení ani skutočnosť, že sa jednáo rozhodcovskú zmluvu nachádzajúcu sa na samostatnom liste so samostatným podpisom účastníkov.
Z jej obsahu, ako ani z obsahu spisu nevyplýva, že by bol oprávnený poučil povinného o tom, že svojim
podpisom v prípade, že oprávnený podá na rozhodcovský súd žalobu skôr, prichádza o možnosť konať
o tej veci pred príslušným súdom. Nebol poučený ani o tom, že odstúpením od rozhodcovskej zmluvy
neodstupuje zároveň od zmluvy o revolvingovom úvere, čím mohol byť od takéhoto kroku odradený.
Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú alternatívnosť konania pred rozhodcovským súdom, odvolací súd
poukazuje na to, že rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov
plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.