Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6C/232/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112219637
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2112219637.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ,

s.r.o.,IČO35807598,Bratislava,Pribinova25,právnezastúpený:FridrichPaľko,s.r.o.,IČO36864421,
Bratislava, Grösslingova 4, zast. Doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátom a konateľom
proti odporcovi : Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal

odporcu na zaplatenie sumy 510,- € a to titulom majetkovej škody v sume 125,-€ a nemajetkovej ujmy
v sume 385,- €, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trnava
ako exekučného súdu, keď o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní
vedeným pod exekučným číslom EX6125/2010 nerozhodol v zákonnej lehote. Navrhovateľ vo svojom
návrhu súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Trnava a vzhľadom na ich pomer
k veci a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci a o prikázaní
veci inému súdu.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 9NcC/52/2012-17 zo dňa 05.11.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Trnava sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí sp. zn. 26C/61/2012 a vec
6C/232/2012
prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Senica, ktorému táto napadla dňa 22.11.2012
pod sp. zn. 6C/232/2012.

Okresný súd Senica uznesením č.k. 6C/232/2012-40 vyzýval navrhovateľa na odstránenie vád podania
a následne uznesením č.k. 6C/232/2012-45 odmietol podanie navrhovateľa. Proti uzneseniu sa odvolal
navrhovateľ a Krajský súd v Trnave uznesením 24Co/384/2013-54 zo dňa 02.07.2014 zrušil odvolaním
napadnuté uznesenie a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ, jeho právny zástupca a odporca sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca
navrhovateľa požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že navrhovateľ vylučuje pri zastupovaní

substitúciu a vytýčené pojednávanie má kolíziu s pojednávaniami na OS Bánovce nad Bebravou a
Námestovo s uvedením konkrétnych sp. zn. Súd z udeleného plnomocenstva na č.l. 5 spisu zistil,
že navrhovateľ dal priamo v písomnom plnomocenstve písomný súhlas k tomu, aby splnomocnená
spoločnosť stanovila za seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac, súhlasí, aby každý z nich konalsamostatne. Žiadna zmena v plnomocenstve pre právneho zástupcu navrhovateľa nie je v spise
založená. Krátkou cestou súd zisťoval poradie doručenia predvolaní na vytýčené pojednávania
na 27.08.2014, ospravedlnenie z účasti na pojednávaní a dospel k záveru, že niet zákonného

dôvodu na odročenie pojednávania. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť odôvodnil
hospodárnosťou konania, súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a rozhodol tak, že návrh
zamietne ako nedôvodný. Na základe uvedeného súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a
rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením odporcu zo dňa 12.2.2013, písomným stanoviskom
navrhovateľa zo dňa 22.04.2013, oznámením o založení originálu znaleckého posudku, ako i ostatným
obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom dňa 27.9.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 510,-
€ a to titulom majetkovej škody v sume 125,-€ a nemajetkovej ujmy v sume 385,- €. Navrhovateľ

ako oprávnený podal prostredníctvom súdneho exekútora na Okresný súd Trnava ako exekučný súd
návrhy na vykonanie exekúcie voči povinnej: Júlia Polakovičová, nar. 09.03.1976 v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. EX6125/2010. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bola založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Nakoľko k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie došlo s omeškaním viac ako 7 mesiacov, hoci pre dané prieťahy podľa názoru
navrhovateľa neexistovali dôvody, navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu uplatnil náhradu majetkovej škody aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ uplatnil z
dôvodu, že konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcievspojenísporušenímprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie pohľadávky, nakoľko mohlo

dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným či k insolventnosti povinného a nemajetková ujma
má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pred podaním návrhu na súd navrhovateľ
postupoval v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
6C/232/2012

a písomne požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Do podania
návrhu na súd však neobdržal od odporcu pozitívnu reakciu.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.2.2013 žiadal návrh zamietnuť. V prvom rade poukázal
na nejasný titul nároku na náhradu škody, nakoľko z návrhu nie je zrejmé, či namieta nesprávny

úradný postup v podobe prieťahov alebo sa nároku domáha z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia ako nezákonného rozhodnutia. Odporca mal súčasne za to, že návrh je
podaný predčasne, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. od doručenia
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuplynulo 6 mesiacov. Odporca rovnako
informoval, že navrhovateľ napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady

škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody a z uvedeného dôvodu ho nepovažuje za
predbežne prerokovaný. Odporca v súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 16/02, v ktorom Ústavný súd SR konštatuje, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej

lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Navrhovateľovi rovnako vyčítal, že tento nepreukázal
podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže konštatovať len Ústavný
súd SR, a preto nie je preukázaný ani nesprávny úradný postup. Rovnako odporca namietal aj vyčíslenie
materiálnej škody s odôvodnením, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. V konaní je

potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, ktoré však navrhovateľ nepreukázal. Pokiaľ
ide o nemajetkovú ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha
podrobnému skúmaniu, keďže prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd.V písomnom stanovisku navrhovateľ k vyjadreniu odporcu zo dňa 22.04.2013 navrhovateľ upresnil, že
sa svojím návrhom nedomáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia,
ale z dôvodu nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.,

ktorý vidí v tom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu v zákonom predpokladanom čase (legálnej
lehote) a po uplynutí takto predpokladaného času bol po právne významný čas v konaní bezdôvodne
nečinný, čím spôsobil zbytočné prieťahy. Namietol tiež nesplnenie zákonnej lehoty podľa § 44 ods.
2 a 8 Exekučného poriadku, nakoľko mal za to, že súd musí v 15-dňovej lehote preskúmať súlad
vykonania exekúcie so zákonom. Prípadná vysoká zaťaženosť okresného súdu nemôže byť dôvodom

pre nedodržanie zákonnej lehoty, nakoľko úlohou štátu je súdy dostatočne personálne zabezpečiť. Čo sa
týka oprávnenia jediného orgánu a to Ústavného súdu skúmať prieťahy v konaní, navrhovateľ poukazuje
na ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, ktoré je základom uplatneného nároku. Na odstránenie
akýchkoľvek pochybností o výške nároku navrhovateľ založil originál znaleckého posudku vo veci
majetkovej škody navrhovateľa pod sp. zn. 9C/277/2012 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave. Ohľadom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca poukázal na rozsiahlu

podpornú argumentáciu uvedenú v žalobnom návrhu. Poukázal tiež na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu, podľa ktorej aj pri žalobcovi, ktorým je obchodná spoločnosť môže vzniknúť
iná ako peňažná škoda spočívajúca v zásahu do povesti podniku, vo vyvolaní neistoty v plánovaní
rozhodnutí, v ťažkostiach pri samotnej správe podniku. Žalobca je toho názoru, že jednoznačne
preukázal,žekonštatovanieporušeniaprávniejevdanejvecidostačujúcenadosiahnutiespravodlivosti,

nakoľko bola dokázaná intenzita, rozsiahlosť a komplexnosť následkov vyvolaných porušením práv, a
preto je nutné finančné zadosťučinenie. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou žalobca vidí v tom, že k vzniku majetkovej škody (predstavujúcej náklady súvisiace s pracovnými
úkonmi v snahe odstrániť nečinnosť súdu) resp. nemajetkovej ujmy (spočívajúcej v trvaní omeškania
súdu) by

6C/232/2012
jednoznačne nebolo došlo, ak by súd rozhodnutie vydal včas. Žalobca je presvedčený, že príčina a
následok sú tak zrejmé, ich spojenie priame, bezprostredné a neprerušené.

Žalobca namieta neprávny úradný postup exekučného súdu, ktorý spočíva v tom, že exekučný súd

nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a o návrhu na zmenu exekútora v
zákonnom stanovenej lehote, rovnako tak tento namieta nesprávny úradný postup exekučného súdu
čo sa týka posúdenia práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup. Podľa predloženého znaleckého posudku výška majetkovej škody v
každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania súdu o udelení poverenia na

vykonanie exekúcie dosahuje hodnotu minimálne 30,76 € a neskorého rozhodovania o zmene súdneho
exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68 €. Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody na MS SR a to v agende ZE dňa 23.4.2012, v agende NP dňa 25.5.2012, a
agende Istina RS 25.9.2012 a v agende NZP taktiež 25.9.2012.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb, štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb, nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb, ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný
bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

6C/232/2012
Podľa § 17 ods. 1,2, 3 písm. b), 5 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb, uhrádza
sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k nej došlo. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený
povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,
že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca sa podaním adresovaným priamo žalovanému a doručeným
dňa 23.4.2012 domáhal v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. predbežného
prerokovania a uspokojenia nároku na náhradu škody. Do podania žaloby na súd šesťmesačná lehota

neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej
žiadosti žalovaným, žalobu tak súd nepovažoval za predčasnú. Žalobca sa podanou žalobou domáhal
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu z dôvodu,
že k rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote a
o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej 30 dňovej lehote. Súd má za to, že aj keď § 9 zákona č.

514/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu podania žalôb, ktorý zakotvuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, neobsahuje ustanovenia o právomoci prvostupňového
súdu rozhodovať vo veciach náhrady škody z titulu prieťahov v konaní až po právoplatnom rozhodnutí
oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní, z dôvodovej správy týkajúcej sa poslednej
novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. jednoznačne vyplýva, že takýmto spôsobom bolo potrebné k

citovanému ustanoveniu zákona pristupovať vždy. Novela nezaviedla nič nové, len explicitne vyjadrila,
čo bolo zrejmé už pred účinnosťou novely. K doplneniu ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z.
z. zákonodarcu nepochybne viedla skutočnosť, že práve z dôvodu absencie explicitného vyjadrenia
povinnostisúduvychádzaťajpriposudzovanínárokovvyplývajúcichztvrdenéhonesprávnehoúradného
postupu z rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní (s tým, že takéto

posúdenie nie je v právomoci prvostupňového súdu) prichádzalo v praxi k nejednotnosti vo výklade
citovaného zákona a zrejme i k nejednotnosti v konaní pred súdmi. Uvedené podľa názoru súdu vyplýva
z bodu 7 dôvodovej správy k návrhu zákona č. 508/2010 Z. z., ktorý novelizuje zákon č. 514/2003 Z.
z., podľa ktorej návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich
práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v

konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody

podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo byto absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom
uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre
rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu

porušiť právo fyzic-
6C/232/2012
kých a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho
stupňa(krajskésúdy,NajvyššísúdSR).Vprípade,akbysazbytočnýchprieťahovdopustilnapr.Najvyšší
súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na okresný súd, aby

konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa
by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne vylúčené a uvedené len
potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený výlučne Ústavný súd
SR. Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť
k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade, ak o existencii
prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom.

Žalobca do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy v exekučných
konaniach vedených na Okresnom súde Trnava, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp. že by
existovalo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Absenciou takéhoto rozhodnutia oprávneného orgánu o

existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku
nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a preto sa súd v
konaní existenciou ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu (t.j. protiprávne konanie, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a následne aj samotnou výškou škody)
ďalej nezaoberal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci
plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný trovy konania do vyhlásenia rozhodnutia

nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu
súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
6C/232/2012
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2

O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh
na súdny výkon rozhodnutia.