Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203273
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813203273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a

členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o.,
Politických vezňů 1272/21, Nove Mesto, Praha 1, IČO: 26429705, právne zastúpený AK Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36864421 proti žalovanému N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
XXX/X, Z. nad E., o uplatnenie pohľadávky zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C/426/2013-123 zo dňa 14.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby sčasti v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v tejto časti
zrušuje rozsudok a konanie zastavuje,

V ostatnej časti potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému priznáva náhradu trov konania v zastavenej časti voči žalobcovi.

Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 1.590,89 Eur
zmenkového úroku 0,25 % denne z dlžnej sumy, ako aj 6 % úroku z dlžnej sumy, zmenkovej odmeny

vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, v sume 5,35 Eur zamietol. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.Súdprvejinštanciepoukázalnadôvodyuplatnenejpohľadávky,ktoroujezmenkakzaplateniu,
pričom vystaviteľ do podania žaloby zaplatil 15 Eur, kde na zmenkovú sumu uhradil 15 Eur a na
úroky uhradil 0 Eur. Zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu“ a indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie uzavrel skutkový stav vyplývajúci z predložených listinných dôkazov, a to zo zmluvy o úvere
č. 8240419, ktorá je uvedená na zmenke predloženej žalobcom, z ktorej súd prvej inštancie zistil,

že veriteľom POHOTOVOSŤOU, s.r.o. Bratislava bol poskytnutý úver žalovanému vo výške 700 Eur,
ktorý sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 680 Eur, v 12-tich
mesačných splátkach splatných po 115 Eur počnúc dňom 20.06.2009. Dňa 26.05.2009 žalovaný vystavil
v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad sumu 1.605,89 Eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne
od 04.11.2009. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a opatrená doložkami
„bez protestu“, ,,na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ . Zmenka bola prevedená

indosamentom (rubopisom na žalobcu).
Z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 9Er 780/2010 súd prvej inštancie
zistil, že bolo vedené exekučné konanie na základe podaného návrhu oprávneným spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava voči povinnému - žalovanému. Exekučným titulom bol rozsudokStáleho rozhodcovského súdu zo dňa 13.05.2010 sp. zn. 03538/10, ktorý vychádzal zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXX vrátane obchodných podmienok, ako aj uplatnenej zmenky. Uznesením zo dňa 16.12.2010
bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietnutá, s právoplatnosťou od 19.01.2011.

2. Následne súd prvej inštancie poukázal na článok 19 Nariadenia č. 861/2007 (ES) o aplikovaní
slovenského procesného rozhodného práva, článok I § 11, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a
šekoch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka,
ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere a podpísania zmenky,

§ 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení a uviedol, že
právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 26.05.2009 medzi žalovaným a veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava posúdil ako vzťah spotrebiteľský s tým, že uviedol, že i napriek tomu,
že žalovaný v konaní nenamietal neplatnosť zmenky, súd skúmal jej platnosť, pretože vychádzajúc
z princípu „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach tento princíp ustupuje princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 a 5Cdo 61/2012,
z ktorých rozhodnutí tento záver vyplýva. Ďalej poukázal na rozsudok Európskeho Súdneho dvora sp.
zn. C- 419/2011 zo dňa 14.03.2013 vo veci Česká spořitelna, a.s. proti Geraldovi Feichterovi, v ktorom
samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa. I napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe

zmenky ako abstraktného cenného papiera, bolo povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného
ako spotrebiteľa. Ďalej poukázal na iné rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, z ktorých záverov
vychádzal. Zdôraznil, že oddelenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie
je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené
v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v rôznom znení do 31.12.2007 a od

01.01.2008. Posledná platná právna úprava v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, dokonca zmenku v spotrebiteľských úverov úplne zakazuje. Pokiaľ by došlo k odčleneniu
abstraktného vzťahu zo zmenky, súd by nemohol v tomto prípade aplikovať ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa, čím by došlo k zmareniu účelu spotrebiteľského práva. Ďalej súd prvej inštancie poukázal
na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorý demonštratívne určuje čo možno vyhodnotiť za

neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vo vzťahu k prípustnosti zmenky v spotrebiteľskom vzťahu poukázal
na doplňujúce ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v
čase uzavretia zmluvy o úvere. Zdôraznil splnenie dvoch procesných podmienok pri prijímaní zmenky
od spotrebiteľa, a to že ide o zabezpečovaciu zmenku a že zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálna vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. vo výške maximálne
30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V danom prípade podmienky splnené neboli, lebo
istina poskytnutého úveru bola vo výške 700 Eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 1.605,80
Eur, čo predstavuje zmenkovú sumu 229 % z istiny úveru. Navyše dohodu o vyplnení zmenky súd
prvej inštancie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva

výrazne v neprospech spotrebiteľa s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. i), k) a o) Občianskeho
zákonníka. Ak má byť dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami (prijať alebo neprijať takéto
zmluvné dojednanie) a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný sa v porovnaní

s právnym predchodcom žalobcu nachádzal v znevýhodnenom postavení pokiaľ išlo o vyjednávaciu
silu, ako je úroveň informovanosti, čo malo za následok pristúpenie na podmienky vopred pripravené
právnym predchodcom žalobcu. Vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu jeho postavenia,
pretože veriteľ, právny predchodca žalobcu (vyplnením zmenky) nepochybne zamýšľal obísť zákonné
ustanovenianaochranuspotrebiteľa,pretoženazákladetaktovyplnenejzmenkysiuplatňovalzmenkový

úrok vo výške 0,25 % denne, čo možno považovať za rozpor s dobrými mravmi a v spotrebiteľských
vzťahov za neprípustné. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie považoval dohodu o vyplnení zmenky
za absolútne neplatnú pre obchádzanie zákona s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Vo vzťahu k posúdeniu zmenky súd prvej inštancie zdôraznil, ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., na
základe ktorého je povinnosťou orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať

aj bez návrhu na námietky spotrebiteľa. Teologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť
k záveru, že z neho vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by
predmetné ustanovenie nemalo zmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa Nariadenia
č. 861/2007 (článok 19), ktoré odkazuje na národné procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec.V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na základný účel konania, a to poskytnutie spravodlivej
ochrany subjektívnym právam účastníkov, vyplývajúcej z článku 46 a násl. Ústavy Slovenskej republiky,
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré spolu s Občianskym

súdnym poriadkom predstavujú všeobecné požiadavky spravodlivého procesu. Poukázal na právny
záver vyplývajúci z Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II ÚS 222/07, z ktorého vyplýva, že súd
musí nielen rešpektovať právo, ale aj jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku.
Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú
mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho, ktorého záujmu chráneného

príslušnou normou. Ďalej poukázal na ďalšie rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (C-240 až
244/98,C-33/13,C-76/10)anečestnékonanieveriteľa,nečestnézmluvnépodmienky,ktoréniejemožné
vyhodnotiť inak ako neprijateľné zmluvné podmienky v rámci ex offo súdnej kontroly. Z týchto dôvodov
preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich
neuplatnil.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca
žalobcu. Namietal inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej
odňatie možnosti konať pred súdom, ako aj nesprávne právne posúdenie. Jednotlivé dôvody podaného
odvolania bližšie konkretizoval s tým, že poukázal na abstraktný charakter zmenky, ďalej na účel

konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES )
č.861/2007 z 11.07.2007), ako aj na samotný procesný postup súdu prvej inštancie, s ktorým nesúhlasil
vzhľadom k tomu, že došlo k oboznamovaniu sa s novými listinnými dôkazmi ako je zmluva o úvere a
príslušný exekučný spis. Poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré posudzujú obdobný
nárok, ako aj zdôrazňoval abstraktný charakter zmenky, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho

súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.08.2002, z ktorého vyplýva, že zmenka je
definovanáakodlžníckydokonalýcennýpapierzapredpokladusplneniaprísnychformálnychnáležitostí,
na základe ktorej vzniká priamy bezpodmienečný, nesporne abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť
majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. Navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok a návrhu vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Z obsahu spisu vyplýva, č. l. 122, že právny zástupca žalobcu dňa 22.12.2015 vzal sčasti žalobu späť
v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v ktorej časti žiadal konanie zastaviť.
Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril ani k výzve na vyjadrenie k čiastočnému
späťvzatiu žaloby, ktoré mu bolo doručené 20.01.2016.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, (ďalej len Civilného
sporového poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania, s
nariadenýmtermínomverejnéhovyhláseniarozhodnutia,ktorýboloznámenýnaúradnejtabulisúdu,ako

aj internetovej stránke (§ 219 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd

položilinýprávnypredpis,nežktorýmalpoužiťaleboakpoužilsprávnyprávnypredpis,alelennesprávne
vyložil.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.
Podľa čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže

legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
KaždéustanovenietohtozákonajepotrebnévykladaťvsúladesÚstavouSlovenskejrepubliky,verejným
poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskejrepubliky,ktorémajúprednosťpredzákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdneho
dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Podľa § 370 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie,

ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
6. Zdôvoduspäťvzatiažaloby sčastiporozhodnutísúduprvejinštancieodvolacísúdpripustilspäťvzatie

žaloby sčasti v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v tejto časti zrušil napadnutý
rozsudokakonaniezastavil.Vychádzalzdispozičnéhoúkonužalobcu,ktorýporozhodnutívovecisamej
vzal žalobu sčasti späť, v ktorej žiadal konanie zastaviť.

7. Vo vzťahu k veci samej napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na to,
že vzhľadom na zmenu právnej úpravy zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku účinného od

01.07.2016, odvolací súd posudzoval rozsah a dôvody podaného odvolania podľa Civilného sporového
poriadku, lebo v zmysle citovaného ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku právne účinky
úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostali zachované, avšak Civilný
sporový poriadok platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pokiaľ nie je
ustanovené inak. Ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany

a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany neboli uplatnené (§470 ods.2 veta
druhá Civilného sporového poriadku).

8. Odvolací súd s poukazom na zistené skutkové závery, ako aj právne posúdenie uplatneného nároku
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, s posudzovaním dohody o vyplnení

zmenky ako absolútne neplatného právneho úkonu vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o
úvere,nazákladektorejbolazmenkažalovanýmvystavená.Uplatnenúnámietkunesprávnehoprávneho
posúdenia odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

9. Odvolací súd nesúhlasí ani s uplatnenou námietkou týkajúcou sa vád konania, ktoré by mali

za následok nesprávne rozhodnutie resp., že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom. Súd prvej inštancie postupoval v predmetnej veci štandardne v zmysle vnútroštátneho práva,
Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ako aj v súlade s článkom 19
Nariadenia č. 861/2007 Z.z.. Iné posúdenie uplatneného nároku žalobcu súdom nemožno považovať za
porušenie práva účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky ani porušenie

práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Správne súd prvej inštancie rozhodol o veci
samej,akžalobuzamietolvychádzajúczospotrebiteľskéhocharakteruzmluvy,posúdenianeprijateľných
zmluvných podmienok vo vzťahu k dohode o vyplnení zmenky. Z tohto dôvodu nebolo možné odvolaniu
žalobcu vyhovieť. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnené namietanie procesného postupu súdu

prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie, podrobil súdnej kontrole zmluvu o úvere, ako aj dohodu
o vyplnení zmenky. Bez náležitého neoboznámenia sa s listinnými dôkazmi, by súd svojim postupom
porušil ust. na ochranu spotrebiteľa. Ani táto namietaná skutočnosť nebola dôvodná.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v ostatnej časti ako vecne správny v

súlade s ust. § 387 ods.1,2 Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách konania v zastavenej časti odvolací súd rozhodol postupom podľa § 256 ods.1 Civilného
sporového poriadku, lebo z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania sčasti, a preto
priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového
poriadku tak , že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči
žalobcovi, lebo žalovaný bol v odvolacom konaní úspešná v plnom rozsahu.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.