Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/378/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113231086
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113231086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu E. J. I., s.r.o., N. 5, D., IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného T. J., s.r.o., N. 5, D., IČO: XX XXX XXX proti žalovanej 2/ K. J., bytom I. J. XXX/X, N. - H.
J., zastúpenej JUDr. A. J., advokátkou, U. XX/XX, N. D., o zaplatenie 2.572,30 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. marca 2016 č. k. 20C/95/2014-119
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej 2/ p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkomzodňa30.marca2016 č.k.20C/95/2014-119súdprvejinštanciežalobuprotižalovanej2/
zamietol a náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 31.1.2006
bola medzi právnym predchodcom žalobcu I., a.s. ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom uzavretá
zmluva o splátkovom úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva
je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
a podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 2.821,48 Eur, ktorý sa odporca 1/
zaviazal splácať veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach po 44,35 Eur, zročných vždy do 20. dňa
v mesiaci, pričom prvá splátka bola zročná dňa 20.2.2006, posledná splátka bola zročná dňa 20.8.2015.
Žalovaná 2/ sa písomne zaručila veriteľovi za splnenie predmetného dlhu zo zmluvy o úvere v prípade,
že dlh neuhradí riadne a včas odporca 1/ ako dlžník. Žalobca uplatnil proti žalovaným 1/, 2/ neuhradený
zostatok tohto úveru.

2. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd zaoberal tým, či žalobca je aktívne vecne
legitimovanýdomáhaťsazaplateniapeňažnejpohľadávkyprotižalovanejnazákladepredmetnejzmluvy
o úvere.

3. Bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom I., a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
bola dňa 28.6.2011 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva, že predmetom
postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovaným v celkovej výške 4.487,49 Eur na základe zmluvy

o splátkovom úvere zo dňa 31.1.2006 a ručiteľského vyhlásenia žalovanej 2/. Ustanovenie § 524
ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníkapísomnouzmluvouinémusubjektu.Postúpenímpohľadávkydochádzakzmenevosobeveriteľa,
novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňouspojenými.Stanovenáobligatórnapísomnáformazmluvyopostúpenípohľadávokbolavdanomprípade
splnená. Keďže pôvodný veriteľ I., a.s. je bankou, zákonodarcom sú stanovené ďalšie podmienky,
ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu. V

zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže banka postúpiť pohľadávku
voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak predtým banka
písomne vyzve klienta na úhradu omeškaných splátok pohľadávky a klient, teda dlžník je nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Vzhľadom na text

daného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca v ňom stanovil predpoklady, ktoré musia byť splnené
pre to, aby bola pohľadávka spôsobilá na postúpenie zo strany banky na tretiu osobu. V prípade, že
tieto podmienky splnené nie sú, nemôže dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Písomnú výzvu
banky dlžníkovi na splnenie dlhu ako nevyhnutnú podmienku platnosti postúpenia pohľadávky banky na
tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd v Prešove v uznesení č.k. 6Co/119/2013-135 zo dňa 29.5.2014,
Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch č.k. 5Co/460/2015-138 zo dňa 13.1.2016, č.k. 6Co/603/2015

- 166 zo dňa 22.3.2016. Žalobca predložil súdu oznámenie banky ako pôvodného veriteľa o začatí
výkonu mandátnej činnosti adresované žalovanému 1/ zo dňa 23.10.2008, no z obsahu tohto oznámenia
nevyplýva výslovná výzva banky adresovaná žalovanému 1/ ako dlžníkovi na splnenie dlhu v konkrétnej
výškedostanovenejlehoty,pričomrozhodujúcajeskutočnosť,žežalobcanepredložildokladodoručení,
resp. odoslaní tejto listiny žalovanému 1/. Kvalifikovanú výzvu a doklady o jej odoslaní, resp. doručení

žalovanému nepredložil súdu žalobca a ani I., a.s., ktorá v oznámení zo dňa 21.3.2016 na výzvu
súdu, aby oznámila, či a kedy doručovala výzvu na splnenie peňažného dlhu žalovaným sa k týmto
skutočnostiam nevyjadrila, a to z dôvodu, že predmetnú pohľadávku spolu s celou dokumentáciou
odovzdala pri postúpení pohľadávky žalobcovi ako postupníkovi. Súdu je z vlastnej rozhodovacej
činnosti známe, že ani v iných konaniach o návrhu žalobcu proti iným spotrebiteľom banka na výzvu

súdu nepredložila doklad o odoslaní, prípadne doručení výzvy na splnenie dlhu dlžníkovi. Aby bolo
možné uvažovať o fikcii doručenia písomností, naoktrojovanej veriteľom v bode 10.3. všeobecných
obchodných podmienok, musel by žalobca preukázať, že banka kvalifikovanú písomnú výzvu klientovi
odoslala, čo však v konaní preukázané nebolo. Bolo v záujme veriteľa, aby kvalifikovanú výzvu zasielal
dlžníkovi takým spôsobom, aby to bolo preukázateľné, a aby doklad o odoslaní (poštový podací lístok),

resp. doručení výzvy (doručenku) dlžníkovi uschovával pre prípad jeho potreby v budúcnosti. Žalobca,
ktorému bola odovzdaná celá dokumentácia ohľadom predmetného úverového obchodu doklad o
odoslaní, resp. doručení písomnej výzvy banky žalovaným nepredložil, z čoho vyplýva, že takýto doklad
sa v zmluvnej dokumentácii nenachádza. Vzhľadom na akcesorický charakter ručiteľského záväzku
jedine platným postúpením pohľadávky voči žalovaným 1/ ako dlžníkovi prechádza na postupníka

(žalobcu) aj existujúce zabezpečenie pohľadávky, t.j. právo veriteľa domáhať sa zaplatenia pohľadávky
voči žalovanej 2/ ako ručiteľke. Uvedené v danom prípade splnené nebolo. Z dokazovania vyplynulo, že
I., a.s. listom zo dňa 18.7.2011 oznámila žalovaným 1/, 2/ postúpenie pohľadávky na žalobcu. Súdna
prax sa však už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01, podľa ktorého
relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú

legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez
toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného
rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 49/2008 zo dňa 14.5.2008
ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009, podľa ktorého v spore
o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd

povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka
nemožnovyvodiť,žedlžníkbynemoholnamietaťasúdskúmaťplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky,
ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi

neoznámil, ale postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v
postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti
týchto záverov obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009
sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.

4. Keďže žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne
vyzval žalovaných na splnenie peňažného záväzku titulom poskytnutého úveru, že im túto výzvu odoslal,
a doručil, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 je v časti postúpenia pohľadávky vočižalovaným absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre
nedodržaniezákonnejpodmienkyuvedenejvustanovení§ 92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách.

5. Z uvedených dôvodov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu proti žalovanej
2/ výrokom I. v celom rozsahu zamietol.

6. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má úspešná žalovaná 2/ právo na plnú náhradu trov konania. Pretože
v zákonnej lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku žalovaná 2/ trovy konania nevyčíslila, a

iné trovy konania žalovanej 2/ zo spisu nevyplývajú, súd výrokom II. žalovanej 2/ náhradu trov konania
nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci a uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu
žalovanej 2/ o postúpení pohľadávky, čo zakladá aktívnu legitimáciu a vymáhanie postúpenej

pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odvolateľ zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom
predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu

bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, žeby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky
dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.
To znamená, že, ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá
to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Napriek vyššie

uvedenému žalobca poukazuje na výzvu zo dňa 23.10.2008, ktorou v konaní preukázal, že právny
predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá.
Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť
žalobca preukázal oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení
pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania.

8. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu písomne vyjadrila a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslila. Uviedla, že v konaní
nebolo preukázané, že by bola vyzvaná na splnenie dlhu ako ručiteľka, a preto nie je možné, aby sa

voči nej žalobca domáhal plnenia. Poukazovala na § 548 ods. 1 a § 528 ods.1 Občianskeho zákonníka.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa

387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
10. Ustanovenie § 525 určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť
postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť
zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

11. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase
cesie pohľadávky.

12. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.).splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)

omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

13. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa

vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.14. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie

podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

15. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

16. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky
sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je
súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje
možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové
pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu

ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so
zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu
verejného alebo súkromného práva).

17. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona

o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových
činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a
klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Žalobca
všaktakýtodôkazvkonanínepredložil,pretojemožnéuzavrieť,žežalobcanepreukázalprvúpodmienku
kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.. Písomné oznámenie postupcu žalovanej

2/ o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má na mysli citované
ustanovenie, a ani ju nenahrádza.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a

postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy
neprešla.

19. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

20. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

21. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1
a § 262 ods. 1 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná 2/ bola v odvolacom konaní
úspešná a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).