Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615203542
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615203542.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vexekučnejvecioprávneného:BENCONTINVESTMENTS,s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou,
PhD., so sídlom Advokátskej kancelárie J., C. XX, proti povinnej: S. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. T.
XXX, o vymoženie 1.321,82 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnou
exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, so sídlom Exekútorského úradu J., E. XXX/A, pod sp.zn. EX

2345/15, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
6Er/394/2015-11 z 18.9.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6Er/394/2015-11 z 18.9.2015 p o t v
r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením č.k. 6Er/394/2015-11 z 18.9.2015 exekučné konanie zastavil.
Účastníkom náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil poukazujúc na ustanovenie § 251 ods. 4, § 103, § 104
ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom

na vykonanie exekúcie domáha vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a
voči tomu istému povinnému ako v konaní vedenom na tamojšom súde po sp.zn. 10Er/2178/2012.
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. 10Er/2178/2012-32 z 28.11.2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline č.k. 1CoE/90/2013-47 z 12.11.2013 (právoplatným 26.2.2014) zamietol žiadosť
súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúcej sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky. Z uvedeného vyplýva, že

v exekučnom konaní bolo právoplatne rozhodnuté o neprípustnosti vedenia exekúcie pre absenciu
vykonateľného exekučného titulu, ktorá skutočnosť zakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej s
následkom zastavenie exekučného konania.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
oprávnený. Podanie svojho rozsiahleho odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2

O.s.p. a § 221 O.s.p. v podstate tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ich účastník
bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa jeho názoru uvedených pochybení sa exekučný súd dopustil tým, že
1. prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia,
2. konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom a skutkovému stavu,

3. porušil právnu istotu a legitímne očakávania, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných
veciach poverenie vydávajú aj zamietajú,
4. neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia.
Vo vzťahu k tomu, čo exekučný súd uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia, t.j. ako odôvodnil
vydanie napadnutého uznesenia oprávnený uviedol, že podmienky exekučného konania sú dotknuté
vzhľadom k prekážke už začatej veci, resp. prekážke veci rozhodnutej až po vydaní exekučného príkazu,

pričom určujúcim pre posúdenie prekážky res iudicata bude obsah exekučného príkazu. V predmetnej
veci v predchádzajúcom exekučnom konaní nebolo súdnemu exekútorovi poverenie udelené, preto
prekážka res iudicata nemohla v tomto exekučnom konaní nastať. V zmysle ust. § 232 Exekučného
poriadku, výkon rozhodnutia uskutočňovaný až na základe uznesenia súdu o nariadení výkonu
rozhodnutia vydaného pred účinnosťou tohto zákona sa uskutoční podľa doteraz platných predpisov,

ak však pohľadávka oprávneného nebola ani čiastočne uspokojená môže oprávnený so súhlasom
súdu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona. Súd postúpi vec písomne exekútorovi,
pričom účinky pôvodného návrhu zostávajú zachované. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí
k procesným podmienkam a jej existencia v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania.
Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy,

keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak
sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie
súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame
právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný

súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods.
2 Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie vykonávať exekúciu
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 205/2011, uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. III. US 254/2012 z 13.6.2012). Podľa jeho názoru z uvedených dôvodov
udelenie alebo neudelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre

rozhodnutieexekučnéhosúdu,ktorévneskoršomštádiuexekučnéhokonaniazaložínaprávnomzávere,
že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný. Exekučný súd nesprávne
aplikoval ustanovenie § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v
exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o
zastavení exekúcie, aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec,

o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom
je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nerozhoduje o merite veci, o
ktorej by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne
neuvádza prekážku veci rozhodnutej ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Preto týmto
postupom exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl.

46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. V ďalšom poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Cdo/108/2012, podľa ktorého „základom pre posúdenie, či
je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) alebo či ide o prekážku začatého konania
(litispendencie), je kolízia stret súdnych konaní alebo vecných výsledkov. Exekučné konanie z hľadiska

jeho charakteru a zmyslu, sa začleňuje medzi vykonávacie konanie, v ktorom sa uspokojujú oprávnenia
priznané individuálnymi aktmi aplikácie práva a teda sa autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a
povinnostiach účastníkov právnych vzťahov. Z uvedeného hľadiska exekučné konanie nie je objektívne
spôsobilé založiť vadu konania v zmysle § 237 písm. d) O.s.p. vo vzťahu k inému ako exekučnému
konaniu, teda ani k rozhodcovskému konaniu, v ktorom sa právo ešte len nachádza, t.j. ktorého účastníci

za participácie zvolených rozhodcov dobrovoľne na seba preberajú hmotné práva a povinnosti.“

Vzhľadom k tomu, že odvolanie vo svojej zvyšnej časti neobsahuje žiadne relevantné argumenty vo
vzťahu k posudzovanému prípadu a je len kópiu odvolaní, ktorý oprávnený podáva v iných exekučnýchkonaniach, kde sú predmetom posudzovania úplne iné právne otázky, odvolací súd nepovažoval za
potrebné opisovať celé odvolanie ani z neho robiť akýkoľvek rešerš, keďže s posúdením primárnej
otázky, ktorá má význam v predmetnom exekučnom konaní, vôbec nesúvisí. Na tieto ďalšie odvolacie

argumenty odvolací súd reagoval v iných exekučných konaniach, vo vzťahu ku ktorým dávali aspoň
nejaký zmysel.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd len na margo poznamenáva, že kvalita odôvodnenia podaného
právneho prostriedku nie je priamoúmerná kvantitatívnemu rozsahu tohto odôvodnenia. Odvolaciemu

súdu vôbec nie je zrejmé z akého dôvodu vznikol a je stále udržiavaný (a to najmä právnymi zástupcami
oprávnených) trend podávania rozsiahlych opravných prostriedkov, zahltených s vecou nesúvisiacou
právnou teóriu, rozsiahlou citáciou existujúcej judikatúry, či právnych záverov, ktoré sú povytrhávané z
kontextu a s posudzovanou vecou zväčša vôbec nesúvisia, a to bez toho, aby konštatovania a závery
obsiahnuté v podávaných opravných prostriedkoch mali konkrétny, jasne, prehľadne, zrozumiteľne,
ucelene a logicky formulovaný záver týkajúci sa konkrétne posudzovanej veci.

Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu
v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa

ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu krajský súd s ohľadom na odvolacie námietky
oprávneného dodáva:

Preskúmaním exekučného spisu 6Er/394/2015 a pripojeného exekučného spisu 10Er/2178/2012 i
odvolací súd dospel k záveru o existencii neodstrániteľnej prekážky konania, ktorou je prekážka veci
rozhodnutej (res iudicata).

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s tým, čo v súvislosti s „res iudicata“ vo všeobecnej

rovine uviedol sám oprávnený. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej bráni tomu, aby vec, o ktorej
bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. O rovnakú vec sa jedná vtedy, ak ide v novom
konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a týka sa rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Rovnaký predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo
stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol uplatnený (z

rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je tu prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné,
ako bol súdom skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci
právoplatne rozhodnutej je daná i v vtedy, ak bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne,
prípadne neúplne.

Exekučný poriadok prekážku res iudicata neupravuje, a neupravuje ani postup exekučného súdu pri
zistení tejto vady konania, z ktorého dôvodu je potrebné aj na exekučné konanie subsidiárne aplikovať
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujúce podmienky konania. Z ustanovenia § 251 ods.
4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate
totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Z citovaných ustanovení § 103 a § 104 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. vyplýva, že podmienky konania môžu
byť odstrániteľné, t. j. také, ktoré je možné napraviť (napr. po výzve súdu), aby súd mohol vo veci
konať a rozhodnúť (odstrániteľnými podmienkami konania sú: nedostatok príslušnosti súdu, nedostatky

návrhunazačatiekonania,procesnánespôsobilosťúčastníkakonania,nedostatokzastúpeniaúčastníka
konania), a podmienky konania môžu byť aj neodstrániteľné, t. j. také, ktorých náprava nie je možná
ani po výzve súdu, takže v danom prípade súd nemôže vo veci vôbec konať ani vydať meritórne
rozhodnutiaakonaniemusízastaviť(neodstrániteľnýmipodmienkamikonaniasú:nedostatokprávomoci
súdu, litispendencia, res iudicata a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania).

Odvolacísúdzdôrazňuje,žepovinnosťsúduvkaždomjednotlivomprípadeskúmaťprocesnépodmienky
vzniká okamihom začatia konania a trvá až do jeho právoplatného skončenia (§ 103 O.s.p.), s výnimkou
skúmania miestnej príslušnosti ako procesnej podmienky (vzhľadom na § 105 ods. 1 O.s.p., v ktorom
výnimočne je povinnosť súdu skúmať túto procesnú podmienku časovo obmedzená). Súd, exekučný
súd nevynímajúc, skúma procesné podmienky z úradnej povinnosti (ex offo) hneď od začatia konania,

k čomu ho vedie aj dôvod hospodárnosti konania, pretože od výsledku tohto skúmania závisí ďalší
postup v konaní. Týmto spôsobom postupuje exekučný súd ešte pred preskúmaním žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2
Exekučnéhoporiadku.Prizisteníneodstrániteľnejpodmienkykonania,bezpristúpeniakpostupupodľa§
44 ods. 2 Exekučného poriadku, nemôže exekučný súd postupovať inak, než konanie zastaviť. Nejedná

sa teda o svojvôľu a už vôbec nie o prekročenie právomoci exekučného súdu, ale o postup v súlade
so zákonom.

S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie, keď exekučné konanie
sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na

vykonanie exekúcie, tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a povinného
totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, prípadne ich právni
nástupcovia, zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej
už bolo v inom exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia
o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného
dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok nie je formálne a materiálne vykonateľný, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už
nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s
rozhodnutiami o zastavení exekúcie.

V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto
konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi, totožným
oprávneným a totožným povinným bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto
predchádzajúce exekučné konanie bolo právoplatne skončené. Uznesením Okresného súdu Liptovský

Mikuláš, č.k. 10Er/2178/2012-32 z 28.11.2012 bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným
titulom (formálne nevykonateľný), ktoré rozhodnutie bolo potvrdené uznesením tunajšieho krajského
súdu č.k. 1CoE/90/2013-47 z 12.11.2013. Následne Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k.
10Er/2178/2012-64 z 28.4.2014, zastavil predmetné exekučné konanie.

Podľa názoru odvolacieho súdu, dôvod zastavenia predchádzajúceho exekučného konania - formálna
nevykonateľnosť exekučného titulu (absencia právomoci rozhodcovského súdu vydať spôsobilý
exekučný titul z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky), nemôže byť nejako konvalidovaný, či
reparovaný. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekučného konania pre toto exekučné konanie (vedenépod sp.zn. 6Er/394/2015), ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého
plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu nepochybne predstavuje prekážku res iudicata.

Opačný záver, ktorý prezentuje sám odvolateľ, by znamenal, že súd by donekonečna mal rozhodovať
o žiadostiach súdnych exekútorov na vykonanie exekúcie na základe identického exekučného titulu
predkladaného oprávneným, hoci už predtým právoplatne rozhodol o zamietnutí takejto žiadosti z
dôvodu, že predkladaný exekučný titul nemôže byť spôsobilým exekučným titulom pre vykonanie
exekúcie, z dôvodu, že orgán ktorý ho vydal nebol na jeho vydanie oprávnený - nemal na to právomoc.

Odvolaciemu súdu vôbec nie je zrejmé aký iný výsledok na základe toho istého exekučného titulu, ktorý
bol v predchádzajúcom konaní vyhodnotený ako nespôsobilý exekučný titul (pričom túto nespôsobilosť
nie je možné nijako odstrániť) oprávnený v tomto exekučnom konaní očakával.

Samozrejme existujú aj prípady, kedy zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
prekážku res iudicata nezakladá (napríklad ak dôvodom takéhoto zamietnutia bol len fakt, že inak

spôsobilý exekučný titul nebol doručený povinnému v dôsledku čoho nenadobudol právoplatnosť, resp.
aknávrhnavykonanieexekúciebolpodanýpredčasnenapríkladzdôvodu,ževymáhanápohľadávkanie
je ešte splatná, resp. neuplynula paričná lehota a pod.). Posudzovaný prípad však do takejto kategórie
nespadá ani spadať nemôže.

Odvolacie námietky oprávneného sa nijako nedotkli podstaty rozhodnutia exekučného súdu. Na
vyslovenom právnom závere nemení nič ani skutočnosť, že Exekučný poriadok expressis verbis
neobsahuje výpočet prekážok konania, keďže ide o predpis vykonávacieho konania a v zmysle zákonnej
dikcie sa na exekučné konania subsidiárne vzťahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý ako všeobecný
civilný procesný predpis výpočet prekážok konania (vrátane negatívnych procesných podmienok, medzi

ktoré res iudicata patrí) výslovne obsahuje.

Čo sa týka právneho záveru ohľadne účinkov a charakteru vydania poverenia na vykonanie exekúcie,
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s tým, čo s poukazom na konštantnú judikatúru uviedol sám
oprávnený, konkrétne, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej, z

ktorého dôvodu nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Odvolaciemu súdu však nie je zrejmé
ako tento právny záver (akceptovaný a aplikovaný aj tunajším súdom) súvisí s posudzovanou vecou.
V predchádzajúcom exekučnom konaní k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie vôbec nedošlo,
ani nemohlo dôjsť, keďže žiadosť predchádzajúcej súdnej exekútorky (zvolenej oprávneným) o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola právoplatne zamietnutá, v dôsledku čoho bolo predchádzajúce

exekučné konanie právoplatne zastavené. Pokiaľ odvolateľ z uvedeného názoru vyvodil záver, v zmysle
ktorého prekážku res iudicata nezakladá ani „neudelenie poverenia na vykonanie exekúcie“, odvolací
súd opätovne nenachádzajúc logickú súvislosť tohto argumentu len stručne poznamenáva, že Exekučný
poriadok nepozná rozhodovanie o „neudelení poverenia“. Neudelenie poverenia je faktický stav (nemá
formu žiadneho rozhodnutia), ktorý bez ďalšieho nastane - je len reálnym dôsledkom toho, že exekučný

súd vydá uznesenie, ktorým zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcieatotouznesenienadobudneprávoplatnosť,zákonnýmdôsledkomčohojevydanieuzneseniao
zastavení predmetného exekučného konania (ktoré začalo podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi).

Čo sa týka právneho záveru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.
7Cdo/108/2012 (na ktorý poukázal sám oprávnený), exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé
založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu, s týmto
právnym záverom sa odvolací súd bez výhrad stotožňuje. Ani tento pádny argument obdobne ako ďalšie
spomínané však nevyznieva v prospech odvolateľa.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného vytýkajúcej exekučnému súdu, že bolo porušené právo
účastníkovkonanianaspravodlivýprocesasúčasnesúdodňalúčastníkomkonaniamožnosťkonaťpred
súdom, odvolací súd poznamenáva, že postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu jeho ústavou
garantovaných práv. Exekučný súd v posudzovanej veci vzhľadom na vyššie uvedené postupoval v

súlade so zákonom. Pritom oprávnenie odvolateľa argumentovať proti napadnutému rozhodnutiu bolo z
hľadiska obsahového neobmedzené (§ 205a ods. 1 O.s.p. a contrario). Jeho odvolacie námietky boli v
celom rozsahu predmetom preskúmania druhostupňovým súdom, z ktorého dôvodu boli práva účastníka
na spravodlivý proces plne rešpektované.V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
Plz. ÚS 1/2014-27 zo 7.5.2014, ktorým došlo k zjednoteniu odchylných právnych názorov senátov

ústavného súdu vo veci zabezpečenia záruk kontradiktórnosti konania pri preskúmavaní žiadostí
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonania exekúcie, podľa ktorého „Pri preskúmavaní
žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku) sa
môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na dokazovanie.
Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a
na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť
sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na
vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje,

ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní.“

Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení
exekučného konania a vo výroku o trovách exekučného konania ako závislom výroku z dôvodu vecnej

správnosti.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdtak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ
- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p.nemáprávonaichnáhradu.Naprotitomupovinnásináhradutrovodvolaciehokonanianeuplatnila
(§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky jej ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.