Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/283/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207612
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614207612.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu P. X., A.. XX.XX.XXXX, bytom Q. D. P.,

E. XXX/XXX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Dagmar Slafkovskou, so sídlom v Liptovskom
Mikuláši, Námestie osloboditeľov 37, proti žalovanému Mikulášska chata, s.r.o., so sídlom Demänovská
Dolina 75, IČO: 31 596 886, právne zastúpeného JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pluhová 29, v konaní o zaplatenie 2.431,45 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr.
Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Základ žalovaného nároku j e d a n ý.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie 2.431,45 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75%
ročne z istiny 170,43 eur od 01.11.2012 do zaplatenia, z istiny 125,42 eur od 01.12.2012 do zaplatenia,

s úrokom z omeškania 8,5% ročne z istiny 69,26 eur od 01.06.2013 do zaplatenia, z istiny 117,53
eur od 01.07.2013 do zaplatenia, z istiny 115,15 eur od 01.08.2013 do zaplatenia, z istiny 213,90 eur
od 01.09.2013 do zaplatenia, z istiny 409,63 eur od 01.10.2013 do zaplatenia, z istiny 153,12 eur
od 01.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25% ročne z istiny 105,21 eur od 01.12.2013
do zaplatenia, z istiny 23,46 eur od 01.01.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,15% ročne
z istiny 62,91 eur od 01.08.2014 do zaplatenia a z istiny 870,78 eur od 01.08.2014 do zaplatenia s
náhradou trov konania. Ide o nárok žalobcu na zaplatenie mzdy v zmysle Dohody o zmene pracovných

podmienok, ktorú uzatvoril ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom 01.09.2012 na sumu
800 eur mesačne, ktorú žalovaný nerešpektoval. Pracovnoprávny vzťah účastníkov vznikol počnúc
dňom 01.06.2010 na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej 31.05.2010 a k jeho ukončeniu dohodou
došlo 31.07.2014. Pôvodne sa zmluvné strany dohodli na mzde vo výške 564,30 eur mesačne za výkon
práce v pracovnej pozícii kuchár žalobcom u žalovaného.

Tunajší okresný súd vydal dňa 13.11.2014 vydal platobný rozkaz č. k. 4Ro/152/2014-32, proti ktorému

žalovaný v zákonnej lehote podal odpor namietajúci existenciu dohody, z ktorej žalobca odvodzuje svoj
nárok na mzdu. Žalovaný až do 20.08.2014 nemal o existencii tejto dohody vedomosť, vtedy mu bola
prvýkrát doručená právnym zástupcom žalobcu. V čase tvrdeného uzatvorenia dohoda nebola vtedajším
konateľom žalovaného G.. Q. E. odovzdaná externej účtovnej spoločnosti, ktorá vyhotovuje mzdu. Od
01.09.2012 bola žalobcovi reálne zasielaná mzda v inej výške, žalobca ju bez akýchkoľvek námietok
prijímal a nerozporoval, nepreukazoval existenciu dohody, na základe ktorej mu mala byť zasielaná
vyššiamzda.Žalobcatakkonalzdôvodu,žemubolavyplácanásprávnaariadnedojednanámzda,ktorú

prijímal dva roky. Predloženie dohody o zmene pracovných podmienok, na ktorú sa žalobca odvoláva
po ukončení pracovného pomeru, po dvoch rokoch odo dňa jeho uzatvorenia, je účelovým konaním
v rozpore s dobrými mravmi. Aj v dohode o skončení pracovného pomeru z 26.06.2014 je uvedené,že vyplatením mzdy za júl 2014 s dovolenkou a zvyškom flexikonta budú vysporiadané vzťahy medzi
zamestnancom a zamestnávateľom.

Žalobca predložil súdu podanie z 10.03.2015 označené ako zmena návrhu, podľa petitu ktorého sa však
žalobca nedomáha iného než už žalovaného nároku. Podanie obsahuje len špecifikáciu už uplatneného
nároku, preto súd o ňom procesne nerozhodoval.

Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu podaním zo 06.05.2015 poukázal na mesačný výkaz a

poistného a príspevkov žalovaného do Sociálnej poisťovne zo 04.06.2013, z ktorého vyplýva, že žalobca
hrubá mzda za máj 2013 bola 879,04 eur a je totožná s hrubou mzdou uvedenou na výplatnej páske
predloženej žalobcom. Podľa protokolu Inšpektorátu práce Žilina z 13.11.2014 kontrola týkajúca sa mzdy
žalobcu nezistila žiadne nedostatky. P. W. ako šéfkuchár mal v čase tvrdeného podpisu dohody o zmene
pracovných podmienok z 01.09.2012 žalobcu hrubú mzdu 663,88 eur s nenárokovateľnými zložkami
mzdydo265,55eur.Kjejzmenedošloažnazákladedohodyz01.10.2012podpísanejnovoukonateľkou

G. P. so základnou mzdou 700 eur mesačne brutto a odmenami do 300 eur mesačne. Dohodou o zmene
pracovných podmienok z 29.11.2012 bola táto zmenená na sumu 850 eur mesačne netto. Žalobca v
pozícii kuchár mal mať od 01.09.2012 základný plat v hrubom 800 eur, teda vyšší ako jeho nadriadený
zamestnanec šéfkuchár. U. Č. ako zástupca šéfkuchára mal mať ku dňu 01.09.2012 základnú mzdu
497,91 eur s nenárokovateľnými zložkami do 165,97 eur, k jej zmene došlo dohodou z 29.11.2012 na

700 eur mesačne netto. Poprel existenciu dohody o zmene mzdových podmienok z 01.09.2012 medzi
žalovaným a zamestnancom U. Č..

Žalobca na pojednávaniach prednášal, že u žalovaného pracoval ako kuchár od 01.06.2010. Nepozná
výšku platu poberaného jeho kolegami. V zime u žalovaného pracovali štyria kuchári, z nich na jednej

zmene pracovali dvaja, v lete pracovali celkovo traja kuchári. Žalobca v rámci svojich pracovných zmien
okrem práce kuchára vykonával aj prácu cukrára, keďže je vyučený kuchár aj cukrár. Ostatní kuchári
piekli dezerty, ale torty, plnkové zákusky a podobné veci žalobca. Odhaduje, že torty piekol dva alebo
trikrát do mesiaca, aj poschodové. V septembri 2012 kuchári v lyžiarskom stredisku Jasná podľa typu
hotelového zariadenia zarábali od 600 eur netto. K uzatvoreniu dohody o zmene pracovných podmienok

došlo 01.09.2012, kedy bol v práci napriek tomu, že bol deň pracovného voľna. V práci bol 01.09.2012
zrejme na požiadanie pána E.. Nezapísal sa do evidencie dochádzky, pretože koľkokrát aj keď prišiel
do práce v čase voľna pán W., sa tiež nezapísal. Takúto prítomnosť v práci mal zaplatený náhradným
voľnom alebo nezaplatenú, alebo to kompetentní posúdili pri rozhodovaní o odmenách. Je to už časový
odstup dva a pol roka, nepamätá si, či sa zapísal. Dohoda mu bola predložená na podpis už vytlačená.

G.. E., ktorý bol riaditeľom aj konateľom žalovaného vyhľadal žalobcu na pracovisku v kuchyni a povedal
mu, že má nový platový dekrét. Žalobca si ho pozrel a podpísal dve vyhotovenia listiny. Jedno zobral
pán E., druhé zostalo žalobcovi. O zvýšení platu žalobca vopred nevedel. G.. E. mu zvýšenie platu
neodôvodnil, nevyjadroval sa ku kvalite alebo množstvu žalobcom vykonávanej práce. Vie, že okrem
neho bol plat zmenený aj jeho kolegovi U. Č., ale nepozná, na akú sumu. Keď videl na výplatnej páske

za september 2012 nižšiu sumu, pán riaditeľ E.Á. ho ubezpečil, že ďalší mesiac mu to bude doplatené.
V októbri pán E. nebol v práci, potom bol žalobca od 01.11.2012 práceneschopný až do 14. alebo
17.04.2013, kedy poberal nemocenské dávky. Potom si ho zavolala v júni do kancelárie pani Q., kde
bola prítomná aj riaditeľka pani O.Á. a odovzdala mu výplatnú pásku za október 2012 a za apríl 2013.
Povedala mu, že konateľka pani P. upravuje platové dekréty, aby povedal, či to podpíše alebo nie. Dali

mu mzdový dekrét so základnou mzdou 650 eur a odmenami od 0 do 200 eur. On povedal, že nevie,
prečo by mal podpisovať tento dekrét, keď má dekrét na 800 eur. Pani Q. mu povedala, že oni taký
mzdový dekrét nemajú. Nato išla do trezoru a hovorila, že našla dekrét na 800 eur, ich rozhovor má
nahratý. Dekrét na mzdu 650 eur nepodpísal. Pri prebratí výplatnej pásky za jún 2013 v júli bol spokojný,
pretože páska bola vystavená na 800 eur. Májová výplata mu bola v správnej výške vyplatená v júni

2013. Následné mesiace až do skončenia pracovného pomeru mu bola mzdy vyplácaná základnej výške
650 eur. Pred skončením pracovného pomeru čerpal dovolenku, počas ktorej na základe dohody o
vykonaní práce pracoval v účelom zariadení VÚJE Lipt. Mikuláš, Demänová, kde pracuje na riadiacej
pozícii G.. E.. Vykajú si, cielene sa nestretávajú, nie sú ani neboli v kamarátskom vzťahu, nie sú príbuzní.
V tomto zariadení prestal pracovať 31.07.2014. Aj keď tvrdil, že mzda za máj 2013 mu bola zaplatená

v riadnej výške, domáha sa úhrady čiastky 117,53 eur za máj 2013, pretože od podpísania dodatku na
800 eur má byť aj iná priemerná hodinová mzda, má tam príplatok za dovolenku, za sviatok. Pri podpise
dohody o skončení pracovného pomeru výšku mzdy nenamietal. Mohol si vybrať, či bude pracovný
pomer ukončený dohodou alebo výpoveďou, mal oba návrhy k dispozícii vopred 5 alebo 7 dní.Štatutárna zástupkyňa žalovaného G. P. uviedla, že s G.. E. sa dohodli na ukončení pracovného pomeru
pre nespokojnosť s jeho spôsobom vedenia firmy. Aj proces odovzdávania agendy bol náročný, preberali

jednotlivé dokumenty a neverí, že by pán E. mzdový dekrét nebol odovzdal. Pri preberaní si prešla
jednotlivé šanóny, ale v mzdových náležitostiach sa spoľahla na správnosť postupu externej mzdovej
účtovnej firmy. Vo firme bol okrem nej konateľom práve G.. E., ktorý bol výkonným riaditeľom. Do jeho
agendy patrili aj záležitosti pracovníkov, mzdové náležitosti, bežné technické veci. Pán E. jej v čase, keď
bolojasné,žekončívofirme,neoznámilzvýšeniežalobcovejmzdy.Mzdyzaseptember2012robilaspolu

s pánom E. pani Q., aby sa to naučila. Pri zmene mzdovej politiky firmy konateľka hovorila s každým
zamestnancom a vysvetľovala, prečo bol znížený mzdový základ a prihliadalo sa na pohyblivú zložku
mzdy. Vo vzťahu k pánovi X. to neurobila, pretože bol v tom čase práceneschopný. Nejde o prípad,
aby zamestnanec dostal len základnú mzdu s nulovou pohyblivou mzdovou zložkou. Zamestnanci mali
možnosť podpísať mzdový dekrét, alebo zostať pri starom. Došlo len k inému prerozdeleniu mzdového
základu a motivačnej zložky. Spor so žalobcom neriešili dohodou po zistení, že suma, ktorú reálne

obdržal, je vyššia ako suma patriaca podľa nového dekrétu.

Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že dohoda o zmene platových podmienok na sumu 800 eur
mesačnebolauzatvorenámedzižalovanýmažalobcomdňa01.09.2012platne.Podľatvrdeniabývalého
konateľa a riaditeľa spoločnosti G.. E. dohodu podpísal on sám v roku 2012 v čase, keď mal k dispozícii

pečiatky aj všetky údaje, ktoré v dohode vypísal. Tvrdenie žalovaného o tom, že bol zvyšovaný plat
iba jednému zamestnancovi nie je pravdivé. Na základe dôkazu predloženého svedkom pánom Č. je
nespochybniteľné, že riaditeľ G.. E. uzatvoril takýto dodatok o zmene pracovných podmienok na rovnakú
sumu 800 eur aj s týmto svedkom. Mzdu 800 eur žalovaný žalobcovi nevyplácal, čo žalobca namietal
G.. E., ktorý ho uistil, že dôjde k náprave. V júni 2013 po návrate žalobcu do práce z dlhodobej PN podľa

potvrdenia G.. O. bolo vyvolané rokovanie, ktorého účastníčkou bola ona sama, pani Q. a pán žalobca.
Jeho predmetom bola okrem iného otázka výšky mzdy 800 eur. Žalovaný napokon súhlasil s tým, že
dekrét na sumu 800 eur má k dispozícii, vie o takejto mzde a takúto mzdu žalobcovi priznal vo výplate
za máj roku 2013. Existencia výplatnej pásky pre žalobcu za máj 2013 so základnou mzdou 800 eur
preukazuje existenciu mzdového dekrétu na základnú mzdu 800 eur a jeho predloženie účtovnej firme.

Potom však svojvoľne zmenil výšku mzdy na 650 eur, ktorú žalobcovi dával. Žalobca nikdy nesúhlasil s
takouto výškou mzdy, no uvedomil si, že pokiaľ bude namietať, tak jednoducho proti zamestnávateľovi
neuspeje.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že základ uplatňovaného nároku nie je daný. Žalobca si vybral

z každého mzdového dekrétu to, čo mu vyhovuje. Z dekrétu podpísaného pánom E. si zobral základ
800 eur, z dekrétu, ktorý nepodpísal a prijímal, odmeny vo výške 0 do 220 eur a kombináciou týchto
nárokov dospel k žalovanej sume. Takýto postup nie je v súlade s právom, je účelový a nemôže
požívať súdnu ochranu. V tomto súdnom konaní bolo preukázané, že dekrét zo dňa 01.09.2012,
od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok nebol podpísaný 01.09.2012. Podľa evidencie dochádzky

u žalovaného za september 2012 dňa 01.09.2012 žalobca nebol v práci, v mesiaci september do
práce prišiel až 19.09.2012. Až po predložení tohto dôkazu žalovaným boli vyprodukované jednotlivé
vysvetlenia žalobcu. V prvej zápisnici sa žalobca vyjadroval, že bol riadne v práci, nehovoril nič o tom,
že ho zavolal na pár hodín konateľ, alebo kuchár alebo ktokoľvek. Takisto zo svedeckej výpovede
pána Č. vyplynulo, že každý zamestnanec si strážil odpracované hodiny. Ak by bolo pravdivé tvrdenie

žalobcu, nie je dôvod aby si takúto námietku neuplatňoval a neurobil sám zápis zmeny v dokumentoch.
Podpísanie tohto dodatku je potrebné považovať za účelové. V svedeckej výpovedi pána E. je viacero
nezrovnalostí, keď sám tvrdí, že dodatky so zamestnancami podpisoval ešte v čase, keď nevedel
o tom, že odíde zo zamestnania, no ako vyplynulo zo svedeckej výpovede pána Č.O. bolo verejne
známe, že pán E. odchádza a na základe tejto informácie, alebo týchto skutočností boli navyšované

dodatky. Nebolo preukázané, že pán žalobca pečením zákuskov robil niečo naviac ako ostatní kuchári
a na základe toho by mal mať vyššiu výplatu ako ostatní kuchári. Poukázala na pracovná morálka
žalobcu, ktorý bol dlhodobo na PN-kách. Až do ukončenia pracovného pomeru pracoval za mzdu,
ktorá mu bola prideľovaná. Čo sa týka ukončovania pracovného pomeru a súvisiacich listín, ktoré
boli podpisované na Mikulášskej chate pri odchode pána E., žalobca viackrát potvrdil, že všetky jeho

nároky sú vysporiadané. So žalovaným nárokom prišiel pri ukončení svojho pracovného pomeru, počas
existencie pracovného pomeru nič takého netvrdil. Dostával vyššiu výplatu ako 800 eur základ. Ak
by bola žalobcovi vyplatená dohodnutá hrubá mzda 800 eur bez odmien, ktoré sú nenárokovateľnou
zložkou mzdy, zohľadniac dovolenky, práceschopnosti, podľa mzdových listov za uvedené obdobie vroku 2012 mu bolo vyplatených viac o 68 eur a v roku 2013 o 551 eur netto. Odmeny boli žalobcovi v
uvedenom období vyplácané, ale zohľadniac jeho hrubú mzdu 650 eur. Mzdu žalobca prijímal, súhlasil
s ňou. Uvedené dokazuje aj jeho podpis na dohode o skončení pracovného pomeru, kde uvádza, že

nemá žiadne iné nároky, ako aj na protokole. Poukázala na dôkazy, ktoré sú produkované v tomto
konaní. Z toho, že svedok si prinesie listiny, ktoré bude náhodou potrebovať je zrejmé, že prichádza
k ovplyvňovaniu, že je tu snaha dokázať niečo, čo nebolo pravdou. Takéto dôkazy nie sú prípustné a
takéto vedenie súdneho konania nie je súladné s Občianskym súdnym poriadkom. Účelové podpísanie
akýchkoľvek spätných dodatkov nemôže požívať súdnu ochranu.

Svedkyňa G.. Q. O., ktorá vykonáva u žalovaného od septembra 2012 prácu marketingovej manažérky
uviedla, že asi mesiac po jej nástupe do zamestnania odišiel konateľ G.. E. a na prelome rokov
2012/2013 jej pribudla medzi pracovné povinnosti aj komunikácia so zamestnancami, s úradmi.
Zjednodušene možno povedať, že je riaditeľkou hotela. Pána X. poznala ako kuchára, šéfkuchárom bol
pán W. a jeho zástupcom pán Č.. V októbri 2012 jedna z konateliek pani P. kompletne prerábala mzdové

dekréty všetkých zamestnancov. Pán X. po návrate z práceneschopnosti odmietol tento mzdový dekrét
podpísať uvedúc pani Q., že on už dekrét na vyššiu mzdu má. Jeho existenciu overovali v externej
účtovnej firme AMAKO, mzdová účtovníčka však takýto dekrét nemala a nemali ho ani na chate. Agendu
po G.. E. preberala ona a pani Q. protokolárne, podpisovali preberacie protokoly týkajúce sa rôznych
zmlúv na majetok, investície a podobne, žiaden dekrét na vyššiu mzdu pre žalobcu nenašli. Nevie sa

vyjadriť, či bol mzdový dekrét v prevádzke žalovaného hľadaný aj fyzicky. S inšpektorátom práce počas
výkonu kontroly rokovala ona, podpisovala aj záznam o jej vykonaní. Dochádzka zamestnancov do
práce u žalovaného je evidovaná na recepcii hotela, kde sa nachádza na každý deň nová predtlač
s menami zamestnancov, do ktorej si každý zamestnanec vyznačí čas príchodu a čas odchodu zo
zamestnania. Pokiaľ zamestnanec svoju prítomnosť v práci nezapíše, ide podľa internej smernice za

porušenie pracovnej disciplíny. Kompetenciu rozpisovania pracovných zmien v kuchyni mal na starosti
šéfkuchár P. W., počet kuchárov v práci závisel aj od počtu hostí. Pokyn pre skutočné reálne vyplatenie
výplat, ktoré už boli urobené na základe predložených podkladov dával G.. E., v súčasnosti pani Q..
Žalobca na podpis pri rokovaniach o skončení pracovného pomeru doniesol vlastnú verziu dohody o
skončení pracovného pomeru, v ktorej je uvedené, že všetky vzájomné požiadavky sú vyporiadané.

Nevie o prípade, kedy by bol zavolaný do práce ďalší kuchár, ak by mali napríklad viac hostí, ktorý
by sa nezapísal do evidencie dochádzky. Každý zamestnanec chcel mať evidovanú dochádzku kvôli
financiám.V prípade,keďzamestnanecvprácijeanezapíšesadoknihydochádzky,nadruhýdeňideza
prevádzkarkou, aby sa hodiny uviedli na správnu mieru. Nevie, ako je to potom honorované. Ona osobne
mzdový dekrét so základnou mzdou 800 eur videla, keď bol doručený právnou zástupkyňou žalobcu.

Denné listy dochádzky spracováva pani Q. predtým, než ich odnesie k účtovníčke a odkontroluje
ich so zástupcom zamestnancov pánom S.. Skutočnú prítomnosť zapísaného zamestnanca v práci
nekontrolujú. Vie o prípadoch, keď zamestnanec odišiel skôr, ako zapísal čas odchodu. Ak v kuchyni
vypadol kuchár, riešil si to sám šéfkuchár. Výška odmeny za prácu a kritériá prijatia mzdy sa spravujú
internou smernicou. Od roku 2012 boli zamestnancom vyplácané odmeny v plnej výške 200 eur. Krátené

mohli byť v prípade veľkého problému, ako je manko a podobne. Momentálne o výške odmien rozhoduje
ona, nevie kto o nej rozhodoval za predchádzajúceho vedenia. Ak by mal žalobca mzdový základ 800
eur brutto, určite by nedávali také isté odmeny, pretože mzda 800 eur brutto je dostatočne vysoká na
náplň práce, ktorú vykonával. Nevedela sa vyjadriť k rozporu medzi výplatnou páskou doručenou súdu
žalobcom za máj 2013 so základnou mzdou 800 eur a s výplatnou páskou za to isté obdobie doručené

súdu žalovaným na základnú mzdu 650 eur.

Svedkyňa N. U. vypovedala, že pôsobí od r. 2007 ako externá účtovníčka vo firme AMAKO pre
Mikulášsku chatu, s.r.o.. V čase jej neprítomnosti ju zastúpi niekto iný z jej kolegov. Mzdy robila za
súčinnosti s pánom E., v súčasnosti s pani Q., ktorí priniesli podklady pre ich zhotovenie, to znamená

dochádzku, dovolenkové lístky, PN, čerpanie flexikonta. Pri zmene mzdy jej pán E. a pani Q. doniesli
spolu s ostatnými podkladmi potrebnými pre zhotovenie miezd aj mzdové dekréty. Nebolo to ihneď po
ich podpise. Takýto dekrét zostáva v účtovnej firme, každý zamestnanec má svoju zložku. Ešte predtým
sa nastaví zmena v účtovnom programe, za pomocou ktorého zhotovujú mzdy. Ak by došlo k tomu, že
by zabudli doniesť mzdový dekrét, dalo by sa to urobiť vyreklamovaním po odovzdaní výplatnej pásky

zamestnancom, robili by sa aditívne výplaty aj pre Sociálnu a zdravotnú poisťovňu. Dohoda o zmene
platových pomerov z 01.09.2012 žalobcu nebola odovzdaná, bola by založená v príslušnej zložke. Ak by
ju mala k dispozícii začiatkom októbra, kedy zhotovovali mzdy za september 2012, ešte pred zhotovením
samotných miezd by vykonali zmenu v účtovnom programe. Výplaty za september 2012 robila eštes pánom E.. Nestalo sa, že by jej pán E.Á. zabudol doručiť mzdový dekrét niektorého zamestnanca,
nepamätá si. Nemá vedomosť o tom, že by zamestnanci nemali vykázanú prítomnosť v práci a mali
zaplatené za odpracované hodiny. Po telefonáte od pani O. alebo Q. najskôr skontrolovala nastavenie

programu aj osobnú zložku žalobcu, výkaz pre Sociálnu poisťovňu. Zmenu dohodnutých mzdových
podmienok od 01.09.2012 nevykonávala ani u pána Č.. Svedkyňa zhotovovala výplatné pásky pre
zamestnancov na základe predložených podkladov, preberal ich pán E., po jeho odchode pani Q.. Pani
Q.,resp.paniO.jejvolalispožiadavkouoverenia,čidisponujedohodouozmenepracovnýchpodmienok
týkajúcej sa mzdy pána žalobcu v roku 2014, nevie presnejšie uviesť kedy. Mohlo sa stať, že za máj 2013

bola nastavená výplatná páska na mzdu 800 eur mesačne, keď sa o to zaujímala, chcela vyskúšať, akú
by mal výšku mzdy pri takomto dekréte. Pásku nevytlačila, neodovzdala, zamestnanec ju nepodpísal a v
systéme zostala mzda 650 eur. Nevie, ako je možné, že túto výplatnú pásku obdržal žalobca. Nevie, ako
je možné, že za mesiace apríl a jún 2013 mal uvedený iný vymeriavací základ ako za máj 2013, pretože
by mali byť rovnaké. Aditívne výkazy za máj 2013 neodovzdávala. Dve verzie výplatnej pásky za máj
2013 môžu existovať jedine preto, že výplatnú pásku, ktorou robila skúšobný prepočet, vytlačila. Môže

sa stať, že vymeriavací základ 879,04 eur pre Sociálnu poisťovňu je zo základnej mzdy 800 eur aj zo
základnej mzdy 650 eur, pretože rozdiel do 879,04 eur sa dorovnáva ostatnými mzdovými zložkami. Pán
E. pri robení miezd za september 2012 pri pánovi X., ani pri inom zamestnancovi nenamietal správnosť
výšky mzdy. Pánovi X. v septembri 2012 počítali mzdu zo základu 650 eur, čo si pamätá podľa toho,
že to predkladala inšpektorátu práce, ktorý v tomto smere nezistil žiadne pochybenie. Výšku odmeny

toho - ktorého zamestnanca jej povedal pán E. po tom, čo vedeli výšku jeho čistej mzdy na základe
spracovaných dokladov. Odmena bola zarátaná do hrubej zložky mzdy, čo systém prerátal na konkrétnu
sumu, ktorý by zamestnanec dostal.

Svedkyňa N. Q. na pojednávaní vypovedala, že u žalovaného pracuje od roku 1996 ako prevádzkarka.

Vedela,žepánX.niejespokojnýsomzdouapaniO.jejprečítalapapier,ktorýodnehodostala.Svedkyňa
vie, že žalobcovi bola mzda vyplácaná správne v súlade s pracovnou zmluvou a dekrétom, ktorý firma
mala k dispozícii. Pani P. po odchode G.. E. zvolala poradu všetkých zamestnancov a oznámila im, že
budú zhotovené nové mzdové dekréty. Mzda bola navýšená u každého zamestnanca, u niektorých bol
robený prepočet z Sk na eurá. Žalobca bol v tom čase PN. Nový mzdový dekrét na mzdu 650 eur a 200

eur odmien bol pre neho nachystaný, podpísaný konateľkou pani P., odovzdaný mzdovej účtovníčke
pani U.. Keďže pán X. bol PN, svedkyňa sa bola pýtať pani U., či mu majú posielať plat po starom
alebo po novom, posielala mu vyšší plat. Keď si prišiel pán X. po výplatnú pásku povedal, že má iný
dekrét, lepší. Po jeho odchode svedkyňa zatelefonovala pani U., aby tvrdenie žalobcu overila. Pani U.
svedkyni povedala, že má len starý dekrét a ten, ktorý jej odovzdal žalovaný. Pri práci v kuchyni sa

chlapi väčšinou podelili, šéfkuchár robí väčšinou s mäsom a hlavné jedlá, piecť vedeli všetci, žalobca
bol však v tomto šikovnejší, väčšinou piekol on. K prebratiu agendy došlo tak, že spolu s pani O. išli za
mzdovou účtovníčkou pani U., od ktorej zobrali šanóny s pracovnými zmluvami všetkých zamestnancov,
aby sa s nimi oboznámila, keďže svedkyňa nikdy predtým mzdovú agendu nerobila. Dala pokyn na
vyplatenie mzdy 650 + 200 eur žalobcovi práve na základe toho, že dekrét bol podpísaný pani P., aj

keď bol pán X. PN. Pani U. odovzdávala všetky mzdy so súpiskou, ktorá to ďalej spracovala v PC
programe. Keď jej pani O. ukázala sumu 800 eur pre pána X., svedkyňa povedala, že sa k nemu
pekne zachovali, lebo mu vyplácali 850 eur. Výplatné pásky neštuduje, odpovedala na otázku právnej
zástupkyne žalobcu, či niekedy odovzdala výplatnú pásku so základnou mzdou 800 eur. Na otázku
žalobcovej právnej zástupkyne, či vie o inom mzdovom dekréte, ktorý má žalobca od G.. E. svedkyňa

uviedla, že vtedy to nevedela, teraz sa dopočula, údajne majú také viacerí zamestnanci. Mzdový dekrét
na 800 eur pre pána X. nevidela okrem prípadu, keď jej ho naskenovaný ukazovala pani O.. Pán E.
svedkyňu pred svojím odchodom neinformoval, že podpísal zvyšovanie mzdy niektorým zamestnancom.
Všetku agendu týkajúcu sa zamestnancov robil sám. Robil aj mzdy za september 2012, za ktorý dával
aj príkaz na vyplatenie miezd z účtu firmy jednotlivým zamestnancom.

Výpoveďou svedka G.. Q. E. je preukázané, že u žalovaného bol zamestnaný od roku 1998, pôsobil
vo funkcii konateľa aj riaditeľa do 30.10.2012. Okrem iného zabezpečoval aj prijímanie zamestnancov
do práce. Spočiatku pripravoval písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy on, potom agentúra, ktorá
zabezpečovala mzdové náležitosti, v závere mali predtlačené formuláre pracovných zmlúv. Prijímal do

pracovného pomeru aj žalobcu, ktorého náplň práce bola taká istá ako u ostatných kuchárov. Nemal
navyše iné pracovné povinnosti. Torty iní kuchári nepiekli, koláče upiekli, ale nie zložité. Za dobu ich
vzájomného pôsobenia vo firme odhadom žalobca upiekol 6, 7 možno 10 tort. Pri priznávaní odmeny
svedok nezohľadňoval, že žalobca piekol torty a oproti ostatným kuchárom nemal vyššie odmeny. Vmzdovom ohodnotení bol rozdiel medzi šéfkuchárom a kuchárom. Za jeho pôsobenia u žalovaného sa
platy zamestnancom všeobecne zvyšovali smerom nahor. Kritériom bola odvedená práca, dĺžka trvania
zamestnania, kvalita práce. Mzdové dekréty boli vyhotovované v dvoch vyhotoveniach, jedno obdržal

zamestnanec a druhý bol odovzdaný účtovníčke do firmy AMAKO svedkom osobne vždy, keď sa robila
výplata. O zvýšení základnej mzdy uvedenej v mzdovom dekréte rozhodoval svedok. Návrh mzdového
dekrétu bol tiež predtlačený. Zmenu platu zamestnancom oznamoval osobne ústne na pracovisku. K
podpisom mzdových dekrétov dochádzalo niekedy v kancelárii, niekedy na pracovisku konkrétneho
zamestnanca, napr. pri bare alebo na recepcii. Stalo sa, že kópiu mzdového dekrétu neodniesol účtovnej

firme v ten daný mesiac, kedy došlo k jej podpisu. Rozdiel sa potom zamestnancovi doplatil budúci
mesiac. Dekrét odniesol účtovnej firme vždy s výnimkou prípadu, keď odchádzal. Vtedy mali veľa
papierov, robili preberacie protokoly, hľadali certifikáty. Podpisoval viac dekrétov, zdá sa, že neodniesol
dva alebo viaceré, už si to nepamätá. Neurobil to ani dodatočne. Ostali v kancelárii a poprosil pani
Q., aby dekréty odniesla účtovnej firme. Súčasťou preberacích protokolov nebolo odovzdanie týchto
mzdovýchdekrétov.Pamätási,žežalobcovizvyšovalplat,bolotoasijedenkrát.Pamätási,žerozhodolo

zvýšení platu na 800 eur. K tomuto rozhodnutiu ho viedla ochotu žalobcu pracovať. Prišiel na pracovisko
aj v čase, keď nemal pracovnú zmenu, bola to tiež kvalita jeho práce. Prihliadal aj na to, aby bol
jeho základný plat vyrovnaný základným platom kuchárom v ostatných zariadeniach v Jasnej. V tom
čase menil plat aj druhému kuchárovi pánovi Č. na sumu 800 eur. Šéfkuchárovi vtedy plat nezvyšoval,
medzi nimi bol dosť veľký rozdiel. So žalobcom ani s pánom Č. zvýšenie platu vopred neprejednával,

neoznámil im to spoločne. Žalobcovi oznámil zvýšenie platu v kuchyni, dal mu podpisovať dohodu o
zmene pracovných podmienok. Nevie, aký to bol deň. Žalobca sa potešil, dekrét hneď podpísal. Po
podpísaní svedok zobral kópiu dohody a dal ju do kancelárie. Osobne ho žalobca v súvislosti s tým, že
mu nebola vyplatená odmena v zmysle tejto dohody nekontaktoval. Raz mu telefonoval, kedy už svedok
u žalovaného nepôsobil a vychádzajúc zo svojej skúsenosti žalobcovi povedal, že chyba bude opravená.

Evidencia prítomnosti zamestnancov na pracovisku bola robená do knihy príchodov a odchodov na
recepcii. Napriek povinnosti zamestnancov evidovať svoju dochádzku do zamestnania sa stalo, že prišli
do roboty a poslal ich domov, alebo naopak, zavolal ich do práce a niektorí zo zamestnancov sa zapísali,
niektorí nie. Aj žalobca takto prišiel do práce v deň, na ktorý nepripadala jeho pracovná zmena a takúto
prítomnosť v práci v evidencii niekedy vykázal, niekedy nie. Odplata bola dakedy za takúto činnosť

riešená na konci mesiaca v rámci odmien, alebo si zobral voľno, keď to bolo mimo sezónu. Určite pani
Q. oznámil zvýšenie platu žalobcu predtým, než ju požiadal o odnesenie dohody o zmene mzdových
podmienok účtovníčkam. Nebol účastný zvyšovania platov u žalovaného od 01.10.2012, nevie, či robil
výplaty aj za október. Účtovníčkam ich odniesla pani Q., ktorá od neho prevzala mzdovú agendu.
Dovtedy sa za celú dobu jeho pôsobenia vo firme nestalo, aby tieto podklady odnášal niekto iný. Uznal,

že mal konzultovať mzdové otázky s majiteľmi firmy, ale nekonzultoval. On bol konateľ, tak sa rozhodol.
Majiteľov firmy o zvýšení platov neinformoval ani spätne. V prípade pána X. a pána Č. to už nestihol.
Dohodu o zmene pracovných podmienok so žalobcom z 01.09.2012 mal predtlačenú v počítači, vyplnil
všetky v nej uvedené údaje, aspoň si to myslí. Nepamätá si, či výplatu za september 2012 určoval s
pani Q. a účtovníčkou. Prevodné príkazy na vyplatenie miezd dával on, naposledy to urobil vo vzťahu

k augustovým výplatám v septembri. V októbri to už nerobil. Z funkcie konateľa odstúpil na základe
dohody. V čase podpisu dohody o zmene pracovných podmienok 01.09.2012 nevedel, že končí vo
funkcii konateľa firmy, oznámil to až na septembrovej porade. Odmeny zamestnancom prideľoval na
základe vlastného uváženia bez toho, aby to oznámil majiteľom firmy, v podstate prihliadal aj na výšku
dohodnutej základnej mzdy. Pamätá si, že 01.09.2012 ho oslovil šéfkuchár pán W., že potrebuje pomoc

do kuchyne. Svedok mu dal pokyn, aby zavolal pána Č.B. alebo pána X.. On vybral pána X., ktorý býval
bližšie. Mali hostí zo zľavomatov, bolo treba napiecť zákusky. Nepamätá si, či pán X. odpracoval celú
pracovnú zmenu, určite nie.

Svedok U. Č. vypovedal, že žalobcu pozná ako kolegu, ich vzťah je len kolegiálny. Žalobca mu

zhruba povedal, že v súdnom konaní ide o nejaké dekréty. Priniesol so sebou všetky dekréty zo
svojho pôsobenia v Mikulášskej chate, lebo sa opýtal žalobcu, ktorý ho informoval o zmene termínu
pojednávania, či mu bude niečo treba, pre istotu ich priniesol. Svedok pracoval u žalovaného od roku
2008 do roku 2014 ako kuchár. Pri svojom odchode v septembri 2012 im predchádzajúci riaditeľ G..
E. dal podpísať nové mzdové dekréty, a to svedkovi aj žalobcovi. Počas pracovnej zmeny v septembri

prišiel za svedkom do kuchyne G.. E., ktorý mu povedal, či súhlasí s tým, že si zaslúži vyšší plat. Dekrét
znel na základnú mzdu 800 eur, odmeny v ňom neboli. Po práci si svedok sadol, dekrét preštudoval a
podpísal. Jednu kópiu si nechal, jednu zobral pán E.. Keď sa svedok vrátil po mesiaci z dovolenky, bolo
sedenie s pani P., ktorá s každým zamestnancom prejednávala nové dekréty. Svedok s týmto dekrétomnesúhlasil a v novembri podpísal ďalší dekrét, ktorým žalovaný pristúpil bez výhrad na požiadavky
svedka. Určil si, že chce mať odmenu 700 eur netto, odmeny už nedostával. Pán X. bol v pracovnom
zaradení hierarchicky na tej istej pozícii ako svedok. O dekréte, ktorý obdržal od G.. E. sa dozvedel tak,

že žalobca ho mal skôr a povedal mu, že môže očakávať, či ho nenavštívi riaditeľ ohľadom zvýšenia.
Žalobca mu povedal, že jemu riaditeľ už takýto dekrét dal, o sume sa nebavili. Potom pán X. nastúpil na
PN. Svedok išiel na dovolenku a nekontroloval, či mu peniaze podľa dekrétu, ktorý dostal od pána G.. E.,
aj boli vyplatené, išlo v podstate o jeden mesiac a dostal peniaze, na ktoré bol zvyknutý. Nereklamoval,
že mu mzda nebola podľa tohto dekrétu vyplatená. Následne vyrokované mzdové podmienky s pani

P. boli vyššie, než dohoda o zmene pracovných podmienok odovzdaná G.. E.. V kuchyni sa vzájomne
dopĺňali, žalobca zhotovoval cukrárenské výrobky, svedok skôr griloval. Neskôr dohodnutý plat 700
eur mesačne netto svedok považoval za primeraný pracovisku v Jasnej, prihliadal aj na typ zariadenia,
akým je Mikulášska chata. Keby išiel robiť na welness hotel, mal by vyššie mzdové hodnotenie. V čase
podpisu mzdového dekrétu z 01.09.2012 už vedel, že G.. E.Á. odchádza z Mikulášskej chaty, povedal
im, že oni dvaja si to zaslúžia. On mal tie kompetencie. K odovzdaniu dekrétu došlo určite v riadny

pracovný čas, svedok do práce nebol zavolaný napr. na hodinu v súvislosti s nejakou akciou. Stalo sa,
že zamestnanec sa do knihy evidencie dochádzky nezapísal, potom sa to zapísalo dodatočne, alebo sa
to do knihy dochádzky nedopisovalo, ale konzultoval počet odpracovaných hodín v kancelárii. Svedok
možno dohodu z 01.09.2012 podpisoval aj neskôr, sú to už tri roky, nepamätá si. Marí sa mu, že ju
podpísal v polovici mesiaca. Nebolo mu čudné, že je tam dátum 01.09., hoci v skutočnosti bol iný dátum.

Pri rokovaní s pani P. predniesol svoje mzdové požiadavky a spomenul, čo s tým dekrétom, ktorý už
podpísal. Nato mu bolo povedané, že sú nové podmienky a zmeny, takže dekrét podpísaný s G.. E.
ďalej neriešil. Čo sa týka dekrétu od G.. E., bolo mu povedané, že sa mení vedenie, že nemá žiadnu
váhu. Na základe toho si určil nové mzdové požiadavky.

Fotokópiou pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom Mikulášska chata, s.r.o.,
Demänovská Dolina 75 a zamestnancom P. X. 31.05.2010 je preukázaný platný vznik pracovného
pomeru s dohodnutým dňom nástupu do práce zamestnanca 01.06.2010 na pracovnú pozíciu kuchár
s miestom výkonu práce Mikulášska chata. Pracovný pomer vznikol na neurčitý čas. Dohodnutá mzda
je 564,30 eur, výplatný termín určený najneskôr 30. deň nasledujúceho mesiaca. Dňa 01.09.2012 sa

tí istí účastníci dohodli na zmene pracovných podmienok, a to na mzdových podmienkach 800 eur
mesačne s účinnosťou od 01.09.2012, čo vyplýva z fotokópie tejto dohody. Dňa 26.06.2014 účastníci
pracovnoprávnehovzťahuuzatvorilipísomnúdohoduoskončenípracovnéhopomerudňom31.07.2014,
čo je preukázané jej fotokópiou. V tomto listinnom dôkaze je uvedené, že mzda za mesiac júl 2014 bude
vyplatená s dovolenkou a zvyšok flexikonta. Týmto budú vysporiadané vzťahy medzi zamestnancom a

zamestnávateľom.

Z fotokópie dohody o zmene pracovných podmienok predloženej svedkom U. Č. je preukázané jej
uzatvorenie medzi zamestnávateľom Mikulášska chata, s.r.o., Demänovská dolina a zamestnancom
U. Č. dňa 01.09.2012. Obsahom dohody podpísanej za žalovaného G.. E. je od 01.09.2012 zmena

mzdových podmienok na 800 eur mesačne.

Z fotokópie listinného dôkazu označeného ako evidencia dochádzky za september 2012 vyplýva, že dňa
01.09.2012 bol v práci šéfkuchár P. W., dochádzku nemajú zaznamenanú kuchári U. Č. a P. X.. P. X.
podľatohtolistinnéhodôkazuprvýkrátodpracovalvseptembri2012aždeň19.09.,U.Č.deň08.09.2012.

Podľa § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých
sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom

dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho
stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň
nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú

prácu mzdu.

Podľa § 118 ods. 2 prvá veta Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.Podľa § 119 Zákonníka práce v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy
odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných

za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa
odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.) rozsudkom sa má
rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len

o jej časti alebo len o jej základe.

Synalagmatickou povinnosťou zamestnávateľa korešpondujúcou so základnou povinnosťou
zamestnanca vykonávať prácu je povinnosť poskytovať mzdu za skutočne vykonanú prácu. Podstatnou
obsahovou náležitosťou pracovnej zmluvy je preto okrem druhu práce, miesta výkonu práce a dňa
nástupu do práce aj dohoda o mzdových podmienkach, pokiaľ nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Dohoda účastníkov o mzdových podmienkach musí vykazovať charakteristiky určitého právneho
úkonu. V súdenom prípade bolo účelné vzhľadom na výšku žalovaného nároku a najmä vzhľadom
na potrebu komplikovaného prepočtu pre zistenie jeho správnosti (kde súd môže nariadiť znalecké
dokazovanie) rozhodnúť najskôr len o základe žaloby. Za základ prejednávanej veci, o ktorom
môže súd rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom (medzirozsudkom), treba spravidla považovať všetky

sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí posúdiť, ak má o veci rozhodnúť,
s výnimkou výšky nároku. Súd považoval za účelné rozhodnúť vo veci medzitýmnym rozsudkom
o vyriešení základu žalovaného nároku aj vzhľadom na množstvá vyjadrení a dôkazných návrhov
produkovaných účastníkmi, priamo nesúvisiacimi s predmetom konania. Základom, ktorý si musel súd
vyriešiť je zodpovedanie otázky, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu platnej dohody

z 01.09.2012 o zmene mzdových podmienok. V tomto období vykonával funkciu konateľa žalovaného
G.. E., ktorého oprávnenie rozhodovať aj o zmene mzdových podmienok zamestnancov žalovaný v
tomto súdnom konaní nespochybnil. Písomná dohoda o zmene dohodnutých mzdových podmienok
uzatvorená žalobcom so žalovaným 01.09.2012 je platná. Ide o dobrovoľný, slobodný, vážny, určitý,
zrozumiteľný písomný prejav vôle, neexistuje nesúlad medzi prejavenou vôľou a jej obsahom. Tento

prejav vôle bol uskutočnený osobou v plnom rozsahu oprávnenou konať za žalovaného v čase, keď
jej kompetencie trvali. Ak by k uzavretiu tejto dohody došlo po zániku funkcie konateľa G.. E., nebola
by opatrená pečiatkou žalovaného (ktorý netvrdil jej zneužitie). Žalovaný sa nebránil tým, že G.. E.
podpisom uvedenej dohody prekročil jeho kompetencie. Na okraj súd poznamenáva, že ak by aj konateľ
G.. E. týmto právnym úkonom svoje kompetencie prekročil, nemôže to byť na ujmu zamestnanca, ktorý

takéto prekročenie nespôsobil. Obrana žalovaného spočívala v prvom rade v spochybňovaní dátumu
skutočného vyhotovenia tejto písomnej dohody, opatrenej dátumom 01.09.2012. Jeho pochybnosti
boli založené na evidencii dochádzky zamestnancov z 01.09.2012 v zamestnaní a skutočnosťou, že
žalovaný rovnopisom takéhoto mzdového ujednania nedisponuje. Svedok G.. E. uzatvorenie dohody
o zmene mzdových podmienok so žalobcom, ale aj so svedkom Č., s obidvomi dňa 01.09.2012, vo

svojej svedeckej výpovedi potvrdil tak ako potvrdil, že rovnopisy týchto dohôd neodovzdal za účelom
ich ďalšieho mzdového spracovania pri svojom odchode z firmy. Zamestnanci, teda žalobca aj U.
Č., však rovnopismi týchto dohôd disponujú. Obidve sú opatrené odtlačkom pečiatky žalovaného a
podpisom jeho vtedajšieho konateľa G.. E., ako aj samotnými zamestnancami. U obidvoch z nich bola
dohodnutá základná mzda 800 eur mesačne brutto, čo zodpovedá skutočnosti, že pracovali na rovnakej

pracovnej pozícii. Tvrdenia žalobcu o tom, že k zvýšeniu jeho mzdy došlo aj pre to, že na rozdiel od
ostatných kuchárov zhotovoval cukrárenské výrobky, boli vyvrátené svedeckými výpoveďami svedkov
G.. E. a Č.. V kuchyni kuchári pracovali spoločne, no žalobca viac piekol zákusky, svedok Č. griloval.
Neodovzdanie písomnej dohody o zmene mzdových podmienok týchto dvoch zamestnancov G.. E.
právnickej osobe, za ktorú konal, nemôže byť vyhodnotené v tomto súdnom konaní v neprospech

slabšej stránky sporu, ktorou je zamestnanec. Žalobca bol ako zamestnanec dobromyseľný v tom,
že mu od 01.09.2012 patrí vyššia brutto mzda. Oznámil mu to konateľ žalovaného v čase, keď malo
dôjsť k zmene na tomto poste aj k ďalším organizačným zmenám u žalovaného. Možno práve blížiaci
sa koniec pôsobenia G.. E. v pozícii konateľa tohto viedol k zvýšeniu platov kuchárov. Spornou a
nezistiteľnou skutočnosťou zostal skutočný dátum podpisu dohody o zmene pracovných podmienok

medzi žalovaným a žalobcom. Podľa evidencie dochádzky zamestnanca do práce na deň 01.09.2012
nepripadla jeho pracovná zmena, v septembri 2012 nastúpil prvýkrát do práce až 19.09.. Na druhej
strane v systéme evidovania dochádzky zamestnancov do práce u žalovaného boli nedostatky. Nielen
žalobca, ale aj svedok Č. a nepriamo svedkyňa G.. Q. O. potvrdili, že niekedy sa zamestnanec,najmä ak bol povolaný do práce v deň, na ktorý nepripadla jeho pracovná zmena, do evidencie
dochádzky nezapísal, čo mohol byť aj prípad žalobcu dňa 01.09.2012. V tento deň nebol podľa evidencie
dochádzky u žalovaného v práci ani svedok Č., ktorý pripustil, že mzdový dekrét mohol podpísať aj

s časovým odstupom. Súd ustálil, že nakoľko G.. E. v októbri 2012 čerpal dovolenku a od novembra
2012 u žalovaného nepôsobil, k podpisu týchto písomností na pracovisku obidvoch kuchárov, teda v
kuchyni, muselo dôjsť v septembri 2012 (kedy konateľ G.. E. mal k dispozícii pečiatku žalovaného).
K dohode o zvýšení základnej mzdy každého z kuchárov navyše došlo s časovým odstupom tak, ako
vypovedal samotný žalobca, ktorému bol mzdový dekrét odovzdaný skôr, čo potvrdil aj svedok Č..

Presný dátum podpisu tejto dohody sa dokázať nepodarilo aj s poukazom na oslabenie pamäťových
stôp v dôsledku uplynutia času. Neuvedenie dátumu podpisu zmluvy však nespôsobuje v zmysle
Zákonníka práce ani v zmysle Občianskeho zákonníka ako lex generalis jej neplatnosť. Navyše podľa §
15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,
zodpovedá dobrým mravom. Nie je v rozpore s dobrými mravmi, aby mal kvalitne pracujúci zamestnanec
vyplatenú mzdu, platne dohodnutú so štatutárnym zástupcom zamestnávateľa. Skutočnosť, prečo sa

nedomáhali žalobca ani svedok Č. reálneho plnenia z tejto dohody obaja vysvetlili dostatočným vyššie
uvedeným spôsobom. Žalobca bol po jej podpise dlhodobo práceneschopný, takže namiesto mzdy
poberal nemocenské dávky, svedok Č. čerpal mesačnú dovolenku a vzápätí sa s novou konateľkou
žalovaného pani P. dohodol na zvýšení mzdy na 700 eur mesačne netto. Pokiaľ žalovaný vo svojej
obrane poukazoval na nepomer platu šéfkuchára s takto zvýšenými platov kuchárov (v ich prospech)

súd udáva, že rozhodovanie o mzdových náležitostiach bolo v plnej kompetencii konateľa. Rovnako
jeho poukaz na to, že v skutočnosti bolo žalobcovi aj s odmenami vyplácané viac, neobstojí. Dohoda o
zmene pracovných podmienok z 01.09.2012 zakladá právo žalobcu na základnú mzdu 800 eur brutto,
žalovaný mu vyplácal základnú mzdu 650 eur brutto a odmeny. Odmena je nenárokovateľná zložka
mzdy, patrí za dobre a zodpovedne odvedenú prácu. Jej výška nemôže byť upravená podľa toho, či

už zamestnanec je, alebo nie je dostatočne odmenený základnou mzdou (hoci v skutočnosti väčšina
zamestnávateľov postupuje práve tak, že so zamestnancami dohodne nižšiu základnú mzdu a reálny
plat im „dorovnáva“ cez odmeny, čo napokon urobil aj žalovaný po zmene vedenia). Údaj v dohode o
skončení pracovného pomeru žalobcu so žalovaným zo dňa 26.06.2014 o tom, že „Mzda za mesiac
júl 2014 bude vyplatená s dovolenkou a zvyšok flexikonta. Týmto budú vysporiadané vzťahy medzi

zamestnancomazamestnávateľom“nepreukazujedohoduovysporiadanívšetkýchspornýchmzdových
nárokoch. Nakoniec súd k poukazu žalovaného na účelovosť konania žalobcu udáva, že ak k nej došlo,
môže byť zohľadnená pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že ( § 205 ods. 2 Obč. súd. por.): a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci;c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f)
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať

návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.