Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/314/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232740
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113232740.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XXX, XXX XX R., právne zastúpený: JUDr. Róbert Selvek, advokát so sídlom Němcovej 30, 040
01 Košice, proti žalovanému: Obec Sedlice, so sídlom Sedlice 176, 082 43 Sedlice, IČO: 00 327 743,
právne zastúpený: JUDr. Peter Rak, advokát so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, o zaplatenie
15.780,80 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7C/21/2014-69 zo dňa
04.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol s tým,
že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej do 30 dní.
Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca žalobou, súdu doručenou dňa 07.11.2013,
žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 15.780,80 eura na tom skutkovom
základe, že je vlastníkom dvoch koní, ktoré mal v úmysle používať na podnikanie, a to na zvážanie
dreva z lesa pre vlastníkov lesov v okolí jeho bydliska. Žalovaný mu od počiatku kládol prekážky

v používaní koní na obecných komunikáciách, čo vyvrcholilo 22.06.2012, kedy sa konalo pracovné
stretnutie obecného zastupiteľstva, predmetom ktorého bolo opakované poškodzovanie miestnych
komunikácií jeho konským povozom. Na obecnom zastupiteľstve bolo žiadané, aby bol vylúčený prejazd
konským povozom po zrekonštruovaných miestnych komunikáciách z dôvodu, že sa komunikácie v obci
poškodzujú. Žalobca uviedol, že v žalobe si uplatňuje predpokladaný príjem z podnikateľskej činnosti
spočívajúci zo zvážania drevnej hmoty z lesa vo výške 1.200 eur mesačne. Od júla 2011 by mu vznikla
škoda vo výške mesačných nákladov na dva kone 340 eur, čistý príjem z predpokladanej podnikateľskej

činnosti by bol 933,60 eura. Škoda, ktorá žalobcovi vznikla, je vo výške 593,60 eura mesačne. Od
augusta 2011 do podania žaloby ide o škodu vo výške 15.780,80 eura.
Súd prvej inštancie po vykonaní navrhnutých dôkazov konštatoval, že zo strany žalovaného nedošlo
k vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o vzniku škody,
nepreukázal jednotlivé predpoklady zodpovednosti za škodu, nebol preukázaný protiprávny úkon
žalovaného.Pokiaľzatakýtoprotiprávnyúkonmalžalobcato,žemumalobyťnaobecnomzastupiteľstve
22.06.2012 zakázané uskutočňovať výkon podnikateľskej činnosti, podľa názoru súdu prvej inštancie k

žiadnemu protiprávnemu úkonu zo strany žalovaného nedošlo. Na obecnom zastupiteľstve mu nebol
uloženýzákazvykonávaťpodnikateľskúčinnosťaotakejtoveci,ozákazepodnikania,saaninerokovalo.
Súd prvej inštancie taktiež konštatoval, že žalobca nepreukázal ani vznik škody, ani ušlý zisk. Žalobca
sám uviedol, že ani nezačal podnikať, živnosť si nevybavil, nakoľko by musel platiť poplatky. V konanínebolo taktiež zistené, že by medzi tvrdeným protiprávnym úkonom a vznikom škody existovala príčinná
súvislosť. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1 až 3, § 442 ods. 1

až 4, § 443 Občianskeho zákonníka, citujúc taktiež ustanovenie § 4 ods. 3 písm. d) Zákona č. 369/1990
Z.z. o obecnom zriadení.
Postup pri rozhodovaní o trovách konania odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za nesprávne. Podľa jeho názoru súd nedostatočne zistil skutkový

stav, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V posudzovanom prípade bolo príčinou toho, že nepodnikol kroky k získaniu
živnostenského oprávnenia to, že by s tým mal spojené ďalšie náklady. To, že jeho možnosť užívať
miestne komunikácie bola narušená zákazom prejazdu cez miestne komunikácie konským povozom,
vyplýva zo zápisnice z pracovného stretnutia z 22.06.2011, keď bolo prítomnými rozhodnuté, že
žiadajú vylúčiť prejazd konským povozom po zrekonštruovaných miestnych komunikáciách žalobcom

z dôvodu, že kone vo vlastníctve žalobcu miestne komunikácie v obci poškodzujú. Vzhľadom k
tomu, že bol konaním žalovaného vylúčený z užívania pozemných komunikácií, bola mu spôsobená
škoda spočívajúca v tom, že nemohol minimálne od rozhodnutia žalovaného používať kone pre výkon
podnikateľskej činnosti z dôvodu žalovaným navodenej neistoty pri používaní miestnych komunikácií.
Žalovaný tým porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, čo súčasne

zakladá porušenie právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že
súd prvej inštancie sa nezaoberal návrhmi žalobcu ohľadne preukázania vzniku škody a jej výšky, sú
závery súdu ohľadom vzniku škody a jej výšky predčasné. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje potvrdiť

ako vecne správny. Súd prvej inštancie sa s vecou riadne vysporiadal a jeho rozhodnutie je správne a
riadne odôvodnené. Žalovaný doposiaľ neporozumel tomu, čo mu vlastne žalobca kladie za vinu, aký
protiprávny úkon mal voči nemu údajne vykonať. Žalobca si v žalobe vyčíslil fiktívny predpokladaný
príjem z možnej podnikateľskej činnosti. Jeho návrh je absolútne zmätočný. Žalovaný žalobcovi žiadnu
ujmunespôsobil.Žalobcaskoňminikdynepodnikal,takýtoplánobcianineoznámil,takútopodnikateľskú

činnosť nezačal. Celú vec sa so žalobcom snažil riešiť, opakovane písomne ju prejednávali.
Žalovaný si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu stanovisko nezaujal.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 07.09.2016 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Vo veci, ktorá bola predmetom sporu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav

a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, stotožňujúc sa s
ním, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:
Žalobca v odvolaní tvrdil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení sporu.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny
predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery.
Žalobca v odvolaní argumentoval tým, že súd prvej inštancie sa údajne nezaoberal návrhmi žalobcu
ohľadne preukázania vzniku škody a jej výšky.

Sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, ktorá znamená to, že tá zo strán sporu, ktorá
chce byť v spore úspešná, musí tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť nároku
uplatneného žalobou a k tvrdeným skutočnostiam musí predložiť alebo označiť dôkazy, inak úspešnou
byť nemôže. Zo spisu vyplýva, že žalobca bol uznesením č.k. 7C/21/2014-36 zo dňa 10.02.2015(č.l. 36 spisu) poučený o právach a povinnostiach strán v konaní pred súdom. Napriek poučeniu o
povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej neoznačil ani nepredložil súdu také dôkazy ani také návrhy
na vykonanie dôkazov, ktorými by preukázal relevantnosť tvrdení uvedených v žalobe. Cieľom dôkaznej

povinnosti je unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou
sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých
a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté
dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade

musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, dôsledky ktorej postihnú tú zo strán sporu, na ktorej
podľa noriem hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností
významných z hľadiska hmotného práva.
Zo spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca, na ktorom bolo bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné,
toto bremeno neuniesol, preto v konaní nemohol byť úspešným. Ak sa súd prvej inštancie nezaoberal
dôkazmi z dôvodu neexistencie v zmysle nepreukázania základných predpokladov zodpovednostného

nároku, čo v rozsudku náležite odôvodnil, bol jeho postup zákonný a správny, zodpovedajúci zásade
procesnej ekonómie súdneho konania.
7. Odvolací súd preto z dôvodov, ktoré uviedol, rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 v spojení s § 262

ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd nezistil
existenciu predpokladov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 257
CSP. Kvantifikáciu výšky trov odvolacieho konania zrealizuje súd prvej inštancie postupom podľa § 262
ods. 2 CSP.
9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona

č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.