Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815215653
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815215653.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného V., zastúpeného U. proti povinnej
Q., o vymoženie istiny vo výške 145,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. novembra 2015, č.k. 16Er/3431/2015-10 takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 v spojení
s § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2, § 251 ods. 4 O.s.p. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa
návrhom spísaným do zápisnice dňa 18.03.2015 domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre
vymoženie istiny vo výške 145,21 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.

zn. SR 02788/08 zo dňa 09.04.2008, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa
28.4.2008 a vykonateľnosť dňa 02.05.2008. Z úradnej činnosti mal súd preukázané, že exekúcia vedená
pod sp. zn. 16Er/2331/2008 (EX 5915/08) v prospech oprávneného: V., s.r.o., IČO
XX XXX XXX, so sídlom V. XX, O., proti povinnej: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., bola
vyhlásená za neprípustnú a zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/2331/2008-57
zo dňa 04.02.2011 podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu

so zákonom a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2011. Exekučným titulom v tomto a
vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 02788/08 zo dňa 09.04.2008.
OkresnýsúdPrievidzavodôvodneníuznesenia,č.k.16Er/2331/2008-57zodňa04.02.2011okreminého
uviedol, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru
súdu spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku

dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení
spotrebiteľského práva) kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami
§ 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto
neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu
právomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod

sp. zn. 16Er/2331/2008 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie
a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp.
časť nároku oprávneného voči povinnému. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá
vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a §
104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná.
Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté,

pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o
procesnévyjadrenieústavnoprávnejzásadynebisinidem,tedaniedvakrátotejistejveci.Keďževtomtoexekučnom konaní, sp. zn. 16Er/3431/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom
rozhodnutí, č.k. 16Er/2331/2008-57 zo dňa 04.02.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým

exekučným titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej
veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a
vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že v danej fáze exekučného konania

nemôže súd rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Súd rozhoduje len o žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a preto sú prípustnými výsledkami tejto fáze
exekučného konania len buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/108/2012, ktorý vyslovil, že tým, že
exekučný súd exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku bez

rozhodnutiaožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieodňaloprávnenej
možnosť realizovať jej procesné oprávnenia. Oprávnený ďalej namietal aj záver súdu prvej inštancie o
existencii prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Prekážku veci právoplatne rozhodnutej treba
chápať podľa oprávneného tak, že vecou je len autoritatívne rozhodnutie o hmotnoprávnych právach a
povinnostiachúčastníkovkonania.Exekučnékonanievšaknemávosvojompredmetevec, oktorejbysa

mohlo právoplatne rozhodnúť. Predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon
užprávoplatnerozhodnutejveci.Akékoľvekskončenieexekučnéhokonaniapretoniejespôsobilézaložiť
prekážku rozhodnutej veci. Uvedenému nasvedčuje aj to, že zákonodarca takúto prekážku konania v
Exekučnom poriadku nestanovil, na rozdiel napríklad od vady konania litispendencie.

3. Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že od roku 2008 až do roku 2014
bola proti nej vedená neoprávnene exekúcia. Je starobná dôchodkyňa vo veku XX rokov,
exekútor jej protiprávne pozastavil výplatu starobného dôchodku, preto podala sťažnosť na Generálnu
prokuratúru a kanceláriu prezidenta.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa
§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť z týchto dôvodov:

5. V prvom rade je potrebné uviesť, že po podaní odvolania oprávneného došlo k
zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie posudzoval splnenie podmienok
konania v danej exekučnej veci (teda aj existenciu prekážky veci rozhodnutej). Napriek zmene právnej

úpravy odvolací súd posudzoval splnenie podmienok konania v zmysle napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pretože konanie v tejto exekučnej veci
začalo za jeho platnosti a účinnosti a preto musia byť splnené podmienky konania stanovené právnym
predpisom v čase jeho začatia.
6. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade X..

Y. S., V.. dňa 18.03.2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 145,21 eur
s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 02788/08
zo dňa 09.04.2008. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie, keďže v
tomto exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten

istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí, č.k.
16Er/2331/2008-57 zo dňa 04.02.2011 uviedol, že je rozporné so zákonom. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.03.2011. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o
prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

7. Z obsahu uznesenia súdu prvej inštancie, č.k. 16Er/2331/2008-57 zo dňa 04.02.2011, ktoré je
súčasťou exekučného spisu, vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 02788/08 zo dňa 09.04.2008 domáhal vykonania exekúcie protipovinnému pre vymoženie 296,09 eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvej
inštancie zastavil prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keď dospel k
záveru, že rozhodcovská doložka dojednaná medzi účastníkmi, na ktorej založil svoju právomoc vo veci

konať a rozhodnúť rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
spotrebiteľskej zmluvy a preto neplatná. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2011.

8. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

9. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

10.Podľa§104ods.1O.s.p.,akideotakýnedostatokpodmienkykonania,ktorýnemožnoodstrániť,súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

11. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

12. Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho

(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek
počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda

vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

13. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky
rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať,

hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

14. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné
podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to

nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú
podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na
ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že
Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je
potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje,

že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto
striktnéhozákazujenevyhnutnéposúdiť,čosarozumierozhodnutímvovecisamejvexekučnomkonaní.

15. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý
je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je

predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v
prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým
sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej
časti či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už medzi tými istými
účastníkmi v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného,
uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. Toto
predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvej inštancie, sp. zn.16Er/2331/2008-57 zo dňa 04.02.2011, ktorým rozhodnutím exekučný súd exekúciu zastavil z dôvodu,
že vyhodnotil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na
konanie a rozhodnutie z neplatnej rozhodcovskej doložky, teda ide o nespôsobilý exekučný

titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenie
exekúcie v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16Er/2331/2008, nemôže byť
nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa

začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade
rovnakého exekučného titulu predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne
rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom
exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady
podmienok konania.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutie je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).