Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. august 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/431/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214216942
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214216942.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: L. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XX, E. C., o zaplatenie 444,87 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
protirozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStredač.k.7C/275/2014-31zodňa12.03.2015,vzamietajúcej
časti, v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti a v časti o náhrade
trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej
neprijateľnosti r u š í .

III. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe a žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi 351,90 eura, spolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 62,15 eura, s
úrokomzomeškaniavovýške8,15%ročnezosumy351,90euraod15.08.2014dozaplatenia,všetkodo
30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh žalobcu zamietol. Zároveň súd určil, že hlava 18
zmluvnýchúverovýchzmluvnýchpodmienokspoločnostiHomeCreditSlovakiaa.s.jeneplatnázdôvodu
neprijateľnej podmienky. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za
zaplatený súdny poplatok 26,50 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b) a i) zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. a), b) a j), § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods.
1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ). Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca a
žalovaný uzavreli písomnú úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru
žalovanému na kúpu tovaru, Lôžkovlny vo výške 390 eur. Ročná úroková sadzba úveru predstavovala
20,20 % a RPMN 22,4 %, pričom žalovaný sa zaviazal, že požičanú sumu uhradí žalobcovi v 48

mesačných splátkach po 12,70 eura, teda žalovaný mal celkom zaplatiť sumu 568,80 eura. Vzhľadom
na absolútnu neplatnosť dohody o úrokoch z úveru, žalobca nemá právo požadovať od žalovaného
zaplatenie úrokov z úveru, len naozaj poskytnuté plnenie, teda skutočne poskytnutú sumu, ktorá bola
vo výške 390 eur. Žalovaný do podania návrhu zaplatil žalobcovi sumu 38,10 eura. Súd vedený týmitoúvahami, návrhu žalobcu čo do sumy 351,90 eura (390 eur - 38,10 eur) vyhovel. Žalobca si vo svojom
návrhu uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 17 eur, v zmysle hlavy 18 § 2 úverových zmluvných
podmienok. Podľa tohto ustanovenia: „V prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi

vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške
17 eur. Táto pokuta bude spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.“
Čo sa týka zmluvnej pokuty, ide o dojednanie absolútne neplatné. Dojednania o zmluvnej pokute
sú písané veľmi drobným písmom, skoro nečitateľným písmom ako aj celé úverové podmienky. Sú
zapracované medzi menej podstatné a menej významné podmienky. Takto formulované dojednanie

nespĺňa podmienku určitosti a zrozumiteľnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho
úverové podmienky, súčasťou ktorých majú byť aj dojednania o zmluvných pokutách, nie sú podpísané
ani žalobcom ani žalovaným, pričom zákonné ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka vyžaduje na
platnosť zmluvy o zmluvnej pokute písomnú formu. Pokiaľ ide o poplatok za upomienku vo výške 36
eur, súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazne bremeno a nepreukázal o akú upomienku ide a či
vôbec bola poslaná žalovanému. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu čo do zaplatenia

poplatku za upomienku vo výške 36 eur zamietol. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že úverová
zmluva zo dňa 29.11.2011 neobsahuje všetky zákonom predpísané záležitosti a to najmä náležitosti
zmluvy podľa písm. k) ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, t.j. zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
S poukazom na hore uvedenú skutočnosť, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom

na § 11 ods. 1 cit. zák. Čo sa týka kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 78,57 eura, súd
zistil, že zo sumy 351,90 eura je kapitalizovaný ročný úrok z omeškania za obdobie od 15.06.2012 do
14.08.2014 suma vo výške 62,15 eura a preto vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. Poukazujúc na § 517
ods. 2 OZ ďalej súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 351,90 eura
od 15.08.2014 do zaplatenia. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu vo veci

v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania titulom súdneho
poplatku 26,50 eura podľa položky 1, písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov.

3. Proti tomuto rozsudku, v zamietajúcej časti, v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, podal
odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie,
uplatniac odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p. Odvolateľ nesúhlasil
so záverom, že úverová zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmluve bola uvedená výška splátky 12,70 eura, počet splátok 48,
lehota splatnosti 14.11.2015. Žalovaný mal možnosť si do žalobcu kedykoľvek vypýtať výpis z účtu

vo forme amortizačnej tabuľky. Súd zároveň v rozsudku vyhlásil neprijateľné podmienky uvedené v
úverových zmluvných podmienkach, v odôvodnení rozsudku však neuvádza presvedčivé a relevantné
dôvody, súd teda nepostupoval v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Poukazujúc na viaceré rozhodnutia
Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva došlo tým k
porušeniuprávanaspravodlivésúdnekonanie,ktoréhosúčasťoujeajprávonadostatočnéodôvodnenie

súdneho rozhodnutia. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné
dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, vyžaduje sa, aby sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a významné, inak treba takéto rozhodnutie považovať za arbitrárne.
Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Odvolateľ poukázal na to, že odporca podpísal zmluvu na základe slobodnej vôle a podľa vlastného
uváženia. Dojednania v úverových zmluvných podmienkach sú platnými a rovnocennými dojednaniami
s ostatnými zmluvnými dojednaniami. Predmetná zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky,
ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka.

Neprijateľnú podmienku nie je možné vnímať jednostranne, je potrebné sledovať, aký bude mať právny
následok pre budúce právne vzťahy, ak súd vyhlási neprijateľné podmienky.

4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho
je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec i v prevažnej miere správne právne posúdil.

8. Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 351,90 eura, spolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo
výške 62,15 eura, s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 351,90 eura od 15.08.2014 do

zaplatenia a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na to, že žalovaný proti rozsudku
odvolanie nepodal, v tejto vyhovujúcej časti toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Predmetom
odvolacieho prieskumu tak zostala zamietajúca časť, určenie neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu
jej neprijateľnosti a závislý výrok o náhrade trov konania.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 29.11.2011 žalobca uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č.
4111168234. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver na nákup spotrebného tovaru
vo výške 390 eur. Účastníci sa v zmluve dohodli, že žalovaný bude poskytnutý úver spolu s dohodnutými
úrokmi splácať formou 48 pravidelných mesačných splátok vo výške 12,70 eura. Ročná úroková
sadzba úveru predstavovala 30,16 % eur a RPMN 35,2 %. Žalovaný nedodržal dohodnutý splátkový

kalendár a žalobcovi zaplatil len sumu 38,10 eura. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 444,87 eura, ktorá suma pozostáva z istiny úveru 16,94 eura, z úroku vo výške 18,61 eura,
zo zosplatnenej istiny vo výške 353,77 eura, z dlžného poistného vo výške 2,55 eur, z poplatku za
upomienku II vo výške 36 eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 17 eur.

10. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď skonštatoval, že
predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

11. Ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť
predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol
dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž
neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať

doťažkoriešiteľnejsituácie,pretožespravidlafinančnéprostriedkyzúveruužpoužilanemámožnosťich
bezprostredne splatiť v celej výške. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy
namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že ak zmluva neobsahuje presne vymedzené
náležitosti konkretizované v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov (§ 11 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch).

12. Jednou z podstatných (povinných) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch).
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje
prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si

veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Analyzujúc túto náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej úpravy
normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy
veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad cit. ustanovenia, ktorý každýz atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam
uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k
istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. K uvedenej právnej úprave sa pristúpilo

po predchádzajúcich skúsenostiach pri uplatňovaní nárokov zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch, pri
ktorých sa obvykle stávalo, že veriteľ si jednotlivé splátky započítal najprv na úroky, poplatky, prípadne
iné sankcie a až naposledy na istinu (čo nebolo v rozpore s Obchodným zákonníkom), s poukazom na
povahu záväzku ako absolútneho obchodu. V prípade, ak zmluva obsahuje náležitosti § 9 ods. 2 písm. k)
citovaného zákona, jednotlivé splátky sa započítajú aj na istinu aj na príslušenstvo pohľadávky veriteľa.

13. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Aj odvolací súd po preskúmaní predmetnej zmluvy
zistil, že neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, a teda predmetná zmluva
neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, t.j. výšku, počet a termíny
splátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Nerozčleneniejednotlivýchsplátoknaistinu,úrokyainépoplatky

nemôžebyťpovažovanézasplneniepovinnosti,ktorávyplývalazvyššiecitovanéhoustanoveniazákona
o spotrebiteľských úveroch.

14. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi
stranami dňa 29.11.2011 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.

129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,apretosaposkytnutýúvervzmysle§11písm.b)tohtozákona
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pre tento záver postačuje, ak úverová zmluva neobsahuje čo
i len jednu zákonom špecifikovanú obsahovú náležitosť, preto bolo už ďalej bezpredmetným skúmať
splnenie ďalších obsahových náležitostí zmluvy o úvere.

15. Čo sa týka nároku na zmluvnú pokutu, ani tento nebol dôvodný, a to z dôvodu, že dojednanie o
zmluvnej pokute je absolútne neplatné.

16. Odvolací súd považuje zmluvnú pokutu za dojednanú neplatne a neúčinne na základe toho,
že dohodu účastníkov o zmluvnej pokute nemožno akceptovať ako súčasť všeobecných úverových

podmienok. Podľa zákonných ustanovení § 544 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí mať
pre svoju platnosť písomnú formu. V danom prípade úverové podmienky nie sú účastníkmi podpísané.
Nedodržanie písomnej formy právneho úkonu s poukazom na § 40 ods. 1 OZ je dôvodom absolútnej
neplatnosti. Na dôvod absolútnej neplatnosti pritom musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti aj keď
sa toho nikto nedovolá. Vzhľadom na to, že neexistuje platné dojednanie o zmluvnej pokute, nemá

žalobca právo požadovať od žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti odvolací súd
podporne poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11,
ktorý poukázal na to, že samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa
spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to aj so zreteľom na
možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zákonodarca sa

preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva, a to formou obmedzení autonómie vôle
(nález Ústavního soudu zo dňa 15.06.2009, sp. zn. I.ÚS 342/09, N 144/53 SbNU 765). V spotrebiteľskom
práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom,
ktorému svoje služby poskytuje. A preto okrem obmedzení vyplývajúcich z princípu rovností prostriedkov
možno od dodávateľa tiež očakávať (prípadne i vyžadovať), že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude

správať vo všeobecnej rovine poctivo. Pokiaľ nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere
druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť jeho správania, a takémuto nepoctivému správaniu
nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text
spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa
dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať

dostatočnúveľkosťpísma,nesmúbyťvovýraznemenšejveľkostinežokolitýtext,nesmúbyťumiestnené
v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i
na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to,
aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru.

Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom
písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá,
že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej
pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémukonaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce
zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných
obchodných podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, ktorú spotrebiteľ podpisuje).

17. Vzhľadom však na to, že súd prvej inštancie správne považoval dojednanie zmluvnej pokuty za
absolútne neplatné, neprichádzalo už do úvahy ďalej skúmať otázku neprijateľnosti tejto zmluvnej
podmienkyvzmysle§53ods.1a4OZ,apretoajbolonadbytočnýmvovýrokusúdnehorozhodnutiaurčiť
neplatnosť zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti v zmysle § 153 O.s.p.. Naviac je potrebné

zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti absolútne ničím neodôvodnil, čo dôvodne
namietal aj odvolateľ.

18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
zamietajúcej časti, vrátane výroku o náhrade trov konania, odvolaním osobitne nenapadnutého, ako
vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

19. Zároveň bolo nevyhnutým, aby odvolací súd v časti, v ktorej súd prvej inštancie určil, že hl. 18
zmluvnýchúverovýchzmluvnýchpodmienokspoločnostiHomeCreditSlovakiaa.s.jeneplatnázdôvodu
neprijateľnej podmienky, napadnutý rozsudok z dôvodu nadbytočnosti výroku s použitím § 388 C.s.p.
zmenil tak, že ho v tejto časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. bez potreby vrátenia veci súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v prevažnom
rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). Vzhľadom však na to, že žalovanému
žiadne preukázateľné trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).